Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423010022
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8423010022.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.07.2023 v trestnej
veci proti obž. A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-2T/4/2023 zo dňa
31.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 03.09.2022 v čase okolo 20.30 hod. na adrese C. D. XX, E. po verbálnej výmene názorov so
svojím otcom F. B. ho fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ho niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti
hlavy, pričom sa mu vyhrážal zabitím za použitia nadávok, kde toto jeho správanie sa stupňuje a je
agresívnejšie, čím takto svojím konaním u poškodeného F. B. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a
zdravie, pričom poškodenému neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali liečenie alebo
práceneschopnosť.

Za to uložil A. B. podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný podal proti tomuto rozsudku včas odvolanie, a to proti výroku o vine i treste. V písomných
dôvodoch odvolania súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, pretože v konaní
nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu, že obžalovaný
sa ho dopustil. Aj v odvolaní poprel spáchanie skutku. Pripustil vznik konfliktu medzi ním a otcom, ten
vyprovokoval otec a neprebehol tak, ako uviedol otec. Otcovi sa nevyhrážal zabitím, ani žiadnou inou

ujmou, nemohol v ňom vzbudiť dôvodnú obavu o zdravie a život, len sa pohádali, otec nainscenoval
vec tak, aby sa mu uverilo, otec sa ho chcel zbaviť. Jeho výpoveď je jediným dôkazom proti nemu,
navyše nie je dôveryhodným svedkom, je voči nemu zaujatý. K výpovedi matky uviedol, že bola vypočutá
až na druhý deň a je pod stálym tlakom a vplyvom otca obžalovaného, vypovedala pod nátlakom,
Poukázal na to, že obaja na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať. Obžalovaný spochybnil tvrdenie
otca o tom, že ho mal obžalovaný 5 krát udrieť do hlavy, keďže nemal zistené žiadne zranenie, ani

stopy po úderoch, nebol ani na lekárskom ošetrení, ktoré by to potvrdilo, zjavne klamal. Poukázal na to,
že aj zasahujúci policajti potvrdili len to, že došlo ku konfliktu, že padali nadávky, nepočuli však hrozbyzabitím, nevideli stopy po úderoch, a ani otec im o úderoch nehovoril. Poukázal na návrh obhajcu na
hlavnom pojednávaní na upustenie od potrestania podľa § 44 Tr. zákona vzhľadom na dostatočnosť
trestu uloženého skorším rozsudkom a na zohľadnenie už vykonanej väzby 7 mesiacov. Skoršie

viacnásobné odsúdenie obžalovaného nepreukazuje spáchanie tohto skutku, ani skoršie priestupkové
konania. V prípade potvrdenia viny však namietal prísnosť uloženého trestu vzhľadom na okolnosti
prípadu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a podľa § 258 písm. a/ resp. b/ Tr. poriadku ho spod
obžaloby oslobodiť, prípadne zrušiť výrok o treste a podľa § 44 Tr. zákona upustiť od potrestania alebo
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe
preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie zákonným spôsobom a vykonal dôkazy, ktoré pre rozhodnutie
o obžalobe prichádzali do úvahy a v rozsahu ako to vyžaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por. na rozhodnutie.
Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistil dostatočne, tento správne zistený skutkový stav
vyhodnotil prvostupňový súd spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel

k správnym skutkovým a právnym záverom v otázke viny obžalovaného a následne aj uloženého trestu.

Obsah dokazovania je veľmi detailne popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom konajúci
súd v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, prečo obrane obžalovaného prezentovanej na hlavnom pojednávaní neuveril, pričom uviedol
svoje právne úvahy pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona.
V detailoch preto odvolací súd poukazuje na odvolanie napadnutého rozsudku.

Vina obžalovaného bola dokázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného otca obžalovaného, F. B..

Ten v prípravnom konaní vypovedal o bezprostrednom zdroji vzájomného konfliktu tesne pred skutkom,
ktorým bola výčitka poškodeného v spojitosti s vynášaním jedla pre kamarátov obžalovaného, vypovedal
o tom, ako obžalovaný znervóznel, ako vyhodil stolík do vzduchu, kričal na poškodeného, že ho zabije,
pribehol k poškodenému a udieral ho päsťou do hlavy, trafil mu aj lícnu kosť, potom sa poškodený zohol
a dostal asi päť úderov ho hlavy, obžalovaný kričal, že ho zabije. Na to prišla manželka a zozadu chytila

obžalovaného, odťahovala ho, ale aj ju sotil až spadla na posteľ, vulgárne sa na ňu osopil, manželka
na obžalovaného kričala, lebo mala z neho strach. Poškodený zavolal policajnú hliadku. Uviedol, že už
v minulosti na neho syn kričal, útočil, vyhrážal sa mu zabitím. Z toho mal strach, lebo obžalovaný je
strašne agresívny človek, pritom požíva alkohol, aj trávu a pervitín.

Výpoveď poškodeného podporuje výpoveď matky obžalovaného G. H., ktorá v prípravnom konaní
vypovedala, že v ten večer obžalovaný prišiel domov, pýtala sa ho na vynášanie jedla druhým, syn
sa kvôli tomu rozčúlil, začal kričať na poškodeného, ku ktorému vošiel do izby, bol veľmi agresívny,
mala pocit, že je opitý, medzi poškodeným a obžalovaným vznikla hádka, obžalovaný kričal na otca, že
ho zabije, hádka sa stupňovala, stála za obžalovaným, nevidela ako udrel poškodeného, potom sa ho

snažila odtiahnuť, vtedy ju len odsotil, stále opakoval poškodenému, že ho zabije, od poškodeného vie,
že dostal rany do hlavy, čo ona nevidela, lebo celý čas stál obžalovaný pred ňou a bránil jej vo výhľade.
Potvrdila, že s poškodeným sa stále hádajú, je agresívny aj keď je triezvy.

Obaja svedkovia na hlavnom pojednávaní po riadnom poučení podľa § 130, § 131 Tr. poriadku využili

svoje právo a odmietli vypovedať.

Nepriamo výpoveď poškodeného potvrdzujú výpovede svedkov I. J. A. a K. F., ktorí boli členmi privolanej
hliadky OO PZ Kežmarok.

Svedok A. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne uviedol, že prišli na miesto na základe
výzvyoperačnéhostrediska,žeobžalovanýnapádaotca,popríchodevidelobžalovaného,poškodeného
i matku obžalovaného, nejaké zariadenie bytu tam bolo porozbíjané, počas jeho prítomnosti saobžalovaný vulgárne vyjadroval na adresu otca, po odvedení obžalovaného otec bol podať trestné
oznámenie.

Svedok F. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní totožne a rovnako ako svedok A. uviedol, že
po príchode na miesto obžalovaný bol agresívny, vulgárne napádal otca, vyhrážal sa mu, nadával mu,
vrieskal ako zmyslov zbavený, v miestnosti boli porozhadzované veci, aj rozbitý sklenený obývačkový
stôl, po odvedení obžalovaného poškodený neskôr podal trestné oznámenie.

Ďalším dôkazom podporujúcim záver o vine obžalovaného je znalecký posudok MUDr. Ladislava
Lauka č. 128/2022 znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého záverov
okrem iného vyplynulo, že obžalovaný prejavuje minimum sebareflexie, nadhodnocuje svoje rozumové
schopnosti, obviňuje okolie z vlastných problémov, nezistil však u obžalovaného duševné ochorenia
ani v čase skutku, mohol rozpoznať protiprávnosť konania, znalec pripustil ľahké, nepodstatné zníženie
schopnosti ovládať svoje konanie, jednal v emočnom rozklade, nebolo u neho zistené požitie alkoholu

po skutku, teda prítomnosť patologickej opitosti s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote bolo možné
vylúčiť.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu tieto dôkazy v spojitosti so všetkými ďalšími vykonanými dôkazmi vo
vzájomnej súvislosti tvoria súvislú reťaz dostatočne presvedčivých dôkazov o tom, že skutok uvedený

v obžalobe sa stal a obžalovaný sa ho dopustil.

Neobstáli odvolacie argumenty obžalovaného, že spáchanie skutku nebolo dostatočne dokázané.
Výpoveď poškodeného otca obžalovaného ako jediný priamy dôkaz o celom priebehu skutku logicky
a bez rozporov doplnili výpovede ostatných svedkov, ktoré úplne jednoznačne a spoľahlivo doplnili

a potvrdili jednotlivé prvky konania obžalovaného, ktoré boli súčasťou skutku a vytvorili jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti celistvú dôkaznú sústavu dokazujúcu vinu obžalovaného zo spáchania
predmetného skutku. Vzhľadom na tieto dôkazy spochybňovanie výpovede poškodeného otca jeho
skoršou kriminálnou minulosťou nebolo relevantné, rovnako ani obžalovaného tvrdenie o údajnom
nátlaku na matku zo strany otca. Neprítomnosť zranení u otca, neprítomnosť stôp po údere na jeho

tvári, nemohli spochybniť vinu obžalovaného, keďže len potvrdzujú nízku intenzitu úderov na hlavu
poškodeného otca, a pritom právna kvalifikácia konanie obžalovaného ako nebezpečného vyhrážania
nevyžadovala preukazovanie takýchto stôp na tele poškodeného otca.

Odvolací súd teda nenašiel dôvody, pre ktoré by bolo možné spochybniť správnosť výroku o vine

obžalovaného a o právnej kvalifikácii jeho z pohľadu subjektívnej stránky úmyselného konania, ktoré
spočívalo v nebezpečnom vyhrážaní sa smrťou poškodenému otcovi takou formou, že to u neho mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie. Práve takéto konanie predstavuje objektívnu stránku
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania spáchaného na blízkej osobe podľa § 360 ods. 1,
2 písm. b/ Tr. zákona, pre ktorý bol v súlade so zákonom obžalovaný uznaný za vinného.

Ani v súvislosti s výrokom o uloženom treste nenašiel odvolací súd dôvody pre jeho zrušenie.

Trestný zákon stanovuje rozpätie trestnej sadzby daného prečinu, keďže bol spáchaný na chránenej
osobe (§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.) v § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ na 6 mesiacov až 3 roky.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a podľa odseku 4 ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

V tejto veci mal súd prvého stupňa správne zistené, že obžalovaný už bol odsúdený za trestný čin.
Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol 5 krát súdne trestaný, a to za rôznu trestnú činnosť,

avšak rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/137/19 zo dňa 09.01.2020 bol odsúdený
dokonca za druhovo rovnaký prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zákona, a to dokonca spáchaný na svojom otcovi, ako v teraz prejednávanej veci. Navyše
prejednávaného prečinu sa obžalovaný dopustil v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdeniarozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/112/19 zo dňa 26.11.2019 (právoplatný v tento deň)
pre prečin podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorá mala trvať 48 mesiacov do 06.08.2023.

Popri tom mal súd prvého stupňa náležite zistené, že obžalovaný od roku 2016 spáchal 15 priestupkov
rôznej povahy, pričom viackrát sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s prvkami vulgárnosti, agresie, napadnutia inej osoby,
dokonca viackrát sa dopustil priestupku voči svojmu otcovi, opäť s prvkami vulgárnosti, agresivity,
hrozieb ublížením na zdraví.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne kvôli prítomnosti priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m/ Tr. zákona, pri neprítomnosti poľahčujúcej okolnosti, a teda pri tejto prevahe priťažujúcich
okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona aplikoval trestnú sadzbu so spodnou hranicou upravenou o jednu
tretinu nahor, t.j. na 16 mesiacov.

Ak potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, rozhodol v súlade so zákonom
a s rešpektovaním všetkých zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v § 34 Tr. zákona. Ani podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo možné pre zabezpečenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona uložiť
obžalovanému trest v nižšej výmere, pretože ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí primerané morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou bolo v tomto prípade možné dosiahnuť len takýmto uloženým trestom.

Trest odňatia slobody v uloženej výmere je tak podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne prísny,
druh a výmera trestu súčasne dostatočne rešpektuje zásady pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr.

zákona, primerane zohľadňuje spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z uvedených dôvodov nebolo možné uvažovať o upustení od uloženia trestu podľa § 44 Tr. zákona pre
ktoré vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho minulosť, povahu trestnej činnosti smerujúcej proti otcovi

ako chránenej osobe, blízkej osobe nebolo prípustné.

Napokon bolo v súlade so zákonom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý

mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe doteraz uvedených skutočností odvolací súd jednomyseľne rozhodol a zamietol odvolanie
obžalovaného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.