Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202146
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4118202146.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B., B. V. XX, právne zastúpený JUDr. Mária Vančová, advokátka so sídlom Štefánikova tr. 84, 949 01
Nitra, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája
173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147,
Piešťany, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 17Csp/18/2018-171 zo dňa 17. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a III. m e n í tak,
že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 1.441,90 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že
na základe úverovej zmluvy č. U uzavretej dňa 12.07.2014 mu bol zo strany žalovaného poskytnutý

úver na kúpu osobného motorového vozidla (predmet financovia) zn. VW L. J. X,XTDI, P.: A Úver bol
poskytnutý formou preplatenia kúpnej ceny na účet predajcu H. AAA Auto, a.s., so sídlom Panónska
cesta 39, Bratislava, IČO: 35858699, prevádzkareň: AAA Auto Nitra, Piesková 9, Nitra. Predajná cena
bola vo výške 5.034 eur. Celková výška úveru poskytnutá spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. teda
žalovaným,predstavujesumu4.983EURazároveňbolozjehostranyzaplatenýchvhotovostizaplatené
887, - eur. V zmluve bola stanovená ročná úroková 22,876203 %, RPMN 25,41%. Priemerná hodnota
RPMN 28,42 %, celkové náklady spotrebiteľa 3 411,60 EUR, celková čiastka splatená spotrebiteľom

8.394,60 EUR. Konečná splatnosť úveru bola určená dňom 09.07.2019, výška celkových nákladov
nezahrnutých do výpočtu RPMN bola 0 EUR. Mesačná splátka bola určená na sumu 139,91 EUR a prvá
splátka bola splatná dňa 09.08.2014, spolu počet splátok 60. Z príjmových pokladničných dokladov je
preukázané, že žalobca zaplatil predajcovi dňa 12.07.2014 sumu vo výška 800,- EUR a sumu vo výška
87,- EUR v hotovosti. Úverovú zmluvu č.U je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
zákona č.129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v spojení s Občianskym zákonníkom. Žalobca v
žalobe tvrdil, že v predmetnej Úverovej zmluve č. U absentujú povinné náležitosti, ktoré sú vyžadované

podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom a úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom účinnom v čase podpísania zmluvy,
vzhľadom k čomu sa tento úver v zmysle ustanovenia § 11, ods. 1 toho istého zákona považuje zabezúročný a bezpoplatkový a poukázal aj na vyslovený záver Ministerstva spravodlivosti SR. Komisia
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
podrobila úverovú zmluvu č. U. zo dňa 12.07.2014 svojej kontrole a posúdila túto zmluvu ako bezúročnú

a bez poplatkov na základe absencií náležitosti vyžadovaných zákonom. V predmetnej úverovej zmluve
č. U. absentujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2, v tých zmenou b), c), f), k), čo spôsobuje, že predmetný
úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný nemá nárok na žiadne úroky ani poplatky spojené s
úverom. Vzhľadom k tomu, že žalobca vrátil žalovanému viac ako len výšku istiny , má tento nárok
od žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume prevyšujúcej požičanú istinu , ktorá

predstavuje sumu vo výške 1.441,90 EUR.

2. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17Csp/18/2018 - 86, zo dňa 25.10.2018,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 EUR a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu a vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok zamietol. Voči
predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany právneho zástupcu žalovaného. Krajský súd v

Nitre ako súd odvolací uznesením sp. zn. 8Co/13/2020 - 126, zo dňa 17.06.2021 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec
v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2022 naďalej trvala na tom,

že predmetná úverová zmluva je bezúročná bez poplatková z dôvodu, že neobsahuje uvedenie adresy
predávajúceho podľa § 9 ods. 2 písmeno c) zák. č.129/2010 Z.z., ako aj z dôvodu absencie písmena
f), pričom v zmluve je síce uvedená splatnosť úveru dňa 09.07.2019, avšak samotný zákon vyžaduje
uvedenie doby trvania zmluvy a zároveň aj termín konečnej splatnosti, pričom doba trvania zmluvy
a termín splatnosti záväzku nie sú obsahovo totožné. Ďalej trvala na tom, že predmetné predmetná

zmluva neobsahuje údaj výšky, počtu a termínov splátky istiny, úrokov a iných poplatkov vyžadovaných
ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.129/2010 Z.z., taktiež tvrdila, že v predmetnej zmluve je
nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa čo má všetko
za následok, že absencia týchto podstatných náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a
bez poplatkový.

4. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie takto rozhodol:

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 eur a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 16 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

5. Skutkový stav sporu zistil nasledovný:

5.1. Zo žalobcom predloženej kúpnej zmluvy ( č.l.10) bolo zistené, že žalobca ako kupujúci uzavrel

dňa 12.07.2014 s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO, IČO : 35858699, so sídlom Panónska
cesta 39, 85104 Bratislava kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla P. kúpna
cena za automobil bola dohodnutá vo výške 5 034,- eur, časť kúpnej ceny vo výške 887,- eur bola
predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4. 147,-
eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č.XXXXXXXX

uzavretej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia , a.s., so sídlom Teplická
7434/ 147, Piešťany, IČO : 36234176. Z Úverovej zmluvy č. U zo dňa 12.07.2014 ( č.l.19) bolo zistené,
že predmetom financovania podľa tejto zmluvy je motorové vozidlo, vrátane prípadných doplnkových
služieb, poskytovaných dodávateľom a to VW L., J. XX - X,X O. U., EČ : Z X. Na základe predmetnej
úverovej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 4.983,- eur, pričom išlo o účelový úver, v

predmetnejzmluveboladohodnutáročnáúrokovásadzbavovýške22,876203%,RPMNvovýške25,41
%, priemerná hodnota RPMN vo výške 28,42 %, celkové náklady spotrebiteľa boli dohodnuté vo výške
3.411,60 eur. Na základe predmetnej úverovej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému uhradiť celkovú
čiastku vo výške 8.394,60 eur. Dátum prvej mesačnej splátky bol dohodnutý 09.08.2014, konečnásplatnosť úveru bola dohodnutá k dátumu 09.07.2019, pričom žalobca mal predmetný úver splácať v
60 mesačných splátkach vo výške mesačnej splátky a to 139,91 eur. Z daňového dokladu vystaveného
predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO, IČO : 35858699, so sídlom Panónska cesta 39, 85104

Bratislava ( č.l. 11) bolo zistené, že predávajúci vyfakturoval žalobcovi celkovú sumu vo výške 5.870,-
eur, ktorá bola predmetom poskytnutého úveru, pričom predmetná suma pozostávala z čiastok a to z
hodnoty motorového vozidla 5.034 ,- eur, ďalej zo súm 565,00 eur a 271,- eur, čo tvorí celkovú sumu
vo výške 5.870,- eur. Z príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom bolo zistené, že
žalobcazaplatilspoločnosti (predávajúcemu)AUTOCENTRUMAAAAUTO,IČO:35858699,

so sídlom Panónska cesta 39, 85104 Bratislava sumu vo výške 887,- eur v hotovosti. Na zabezpečenie
úveru bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č.: U. Z výpisu z účtu
z Tatra Banky zo dňa 09.11.2017 bolo zistené, že žalobca v období 01.06.2014 do 28.10.2017 na
účet spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s., so sídlom Teplická 7434/ 147, Piešťany, IČO : 36234176
uhradil celkove sumu vo výške 5.588,90 eura (č. l. 17). Z výpisu z účtu Slovenskej sporiteľni bolo
zistené, že žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške 200,- eur a to dňa 25.09.2017, pričom variabilný

symbol na predmetnom doklade predstavuje číslo úverovej zmluvy. Z listinných dokladov bolo zistené,
že žalobca uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 5.588,90 eur. Z prípisu zo dňa 14.11.2017
predloženým z Ministerstva spravodlivosti bolo zistené, že MS SR po oboznámení sa so zmluvami
uviedlo, že predmetné zmluvy neobsahujú povinné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platnom a účinnom v čase podpísania zmlúv,

vzhľadom k čomu by sa úvery mohli považovať za bezúročné a bez poplatkov. Ďalej v predmetnom
prípise bolo uvedené, že v zmluvách absentuje uvedeným ustanovením požadované výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluvy uvádzajú len údaj o počte mesačných splátok
a výšku mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú
časť úrok a akú časť iné poplatky. Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti viedlo žalobcu k tomu, že si

podal predmetnú žalobu.

6. Svoje rozhodnutie, s poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (§ 1 ods. 2 a 5, §
2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1, § 24 ods. 1), citované ustanovenie § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa, Smernicu rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - §
52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2 a § 456 ods. 1), § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991
Zb.) a citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 a 2 a § 232 ods. 3), odôvodnil nasledovne:

6.1. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola dôvodná len v časti.

6.2. Ako už bolo konštatované v predchádzajúcom rozsudku v danom prípade ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ

a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný
žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah
posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na
skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

6.3. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere vo výške 4.983 eur, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský
úver, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 60 splátkach po 139,91 eur, pričom právny zástupca žalobcu
tvrdí, že v zmluve absentujú podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôsledku čoho
má za to, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe predmetnej

úverovej zmluvy sa zaviazal žalovaný poskytnúť žalobcovi sumu ú veru vo výške 4.983,- eur, pričom
z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou AAA AUTO bolo zistené, že kúpna cena
motorového vozidla bola dohodnutá vo výške 5.870 eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 887 eur bola
uhradená zo strany žalobcu pri podpise kúpnej zmluvy. Z daňového dokladu (č.l. 11) bolo zistené, žespoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., Bratislava vyfakturovala žalobcovi sumu vo výške 5.870
eur, pričom z príjmových pokladničných dokladov vystavených predajcom žalobca uhradil sumu 887 eur.
Úver bol poskytnutý na financovanie vozidla, ktorého kúpna cena bola 5.034 eur a spolu s ostatnými

príplatkami zo strany predajcu potom predmetná kúpna cena predstavovala celkovú sumu 5.870eur
a nakoľko žalobca v hotovosti uhradil sumu vo výške 887 eur, predmetom financovania zostala suma
vo výške 4.983 eur, ktorá bola poskytnutá aj žalobcovi. Z uvedených dôvodov takto súd za skutočnú
výšku úveru považoval sumu vo výške 4.983 eur. Z listinných dokladov predložených žalobcom bolo
zistené, že žalobca uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 5.588,90 eur, čo v konaní preukázal

výpisom z účtu. Právny zástupca žalobcu vo svojej žalobe tvrdil, že v predmetnej úverovej zmluve č.
absentujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2,a to písmeno b), c), f), k), čo spôsobuje, že predmetný úver je
bezúročný a bez poplatkov a žalovaný nemá nárok na žiadne úroky ani poplatky spojené s úverom a
nakoľko žalobca vrátil žalovanému viac ako len výšku istiny, má tento nárok od žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume prevyšujúcej požičanú istinu. Právna zástupkyňa žalovaného sa vo
svojom písomnom vyjadrení bránila, pričom uviedla, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi

stranami sporu obsahuje podstatné náležitosti, žalobca vo svojej žalobe nepreukázal z akého dôvodu
by mala byť predmetná úverová zmluvy vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov, prípadne za neplatnú,
na základe čoho by mu vznikol nárok na vyplatenie bezdôvodného obohatenia.

6.4. Vzhľadom na opätovne tvrdenú argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu, že predmetný úver je

bezúročný a bez poplatkov a to práve v dôsledku absencie podstatných náležitostí, ktoré upravuje zákon
č. 129/2010 Z.z. a to pre absenciu § 9 ods. 2 písmeno c/, f/ a k/, súd predmetnú úverovú zmluvu
podrobil kontrole. Žalobca v žalobnom návrhu namietal absenciu písmena c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd uvádza, že uzatvorená zmluva
obsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom

súd prihliadol na vyslovený právny názor Krajského súdu vo svojom rozhodnutí, čiže mal za to, že
v predmetnej zmluve neabsentuje ustanovenie písmena ,,c" adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

6.5. Ďalej súd prihliadol na tvrdenia žalobkyne ohľadom obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy

a to absencie písmena k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v predmetnej zmluve. Súd prvej inštancie
súhlasil s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 28.06.2018, pričom podľa názoru súdu už aj v
súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra

2016 vo veci C-42/15 je zrejmé z obsahu tohto súdneho rozhodnutia, že úverová zmluva nemusí
mať takéto rozlíšenie splátky. V danej veci súd taktiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktorý vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že "eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý
je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa

zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k, zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet"
či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu možno
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje" a ďalej aj "...je potrebné

mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k, zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na
splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude

v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby...
Potrebné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to
bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky." Uvedenú potrebu
eurokonformného výkladu je možné vyvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch,
v ktorej zákonodarca vyjadril potrebu transponovať smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky

v celom rozsahu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má zato, že v predmetnej zmluve
neabsentuje obligatórna náležitosť uvedená § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010.6.6. Ďalej súd predmetnú zmluvu podrobil súdnej kontrole a zistil, že v predmetnej zmluve je uvedený
nesprávny údaj ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a následne aj celková výška
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítanej na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. písmeno j) 129/2010 Z.Z.. Zmyslom a účelom
takejto právnej úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o
poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko
dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech

spotrebiteľa.Predmetnýúverbolspotrebiteľomposkytnutýbankou(?)aspotrebiteľmohol,tedaočakával
riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe s poskytnutím úveru. Uvedenie nesprávneho údaja
RPMN je bezosporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie
dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 písmeno j ) zákona č.129/2010 Z.z.. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že RPMN, ktorá je síce v zmluve v súdenej veci uvedená, ale je uvedená
nesprávne,tedavnesprávnejvýškevychádzajúczosúhrnnýchinformáciíoúdajochonovoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrtok 2014 poskytnutých Ministerstva financií SR a zistil,
že spotrebiteľské úvery so zabezpečením do výšky 6500 EUR mali stanovenú výšku RPMN vo výške
20,89 %, pričom v zmluve bola určená výška RPMN vo výške 25,41%, z čoho jednoznačne vyplýva, že
predmetná výška RPMN je v zmluve uzavretej medzi stranami sporu uvedená v nesprávnej výške. Súd
vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý popísal vyššie, nesprávne uvedenie RPMN má

rovnaký následok ako jej neuvedenie, a teda má sa za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov
neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o
podmienkach úverovej zmluvy. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN je skutočnosťou, ktorá nemôže
byť na ťarchu spotrebiteľa a je práve na dodávateľovi ako profesionálne vystupujúcom subjekte, ktorého
povinnosťoujekonaťsodbornoustarostlivosťoutak,abyspotrebiteľanezavádzalaposkytolmupravdivé

informácie o poskytovanom úvere. Podľa názoru súdu je irelevantné, či výška RPMN bola uvedená
v nižšej alebo vyššej výške oproti skutočnej RPMN, podstatné je, že nebola uvedená správne, čo
má za následok, ako by uvedená nebola a preto z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považuje
úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu za bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúci
správny údaj o výške RPMN. Vzhľadom na nesprávny údaj o výške RPMN sa predmetný úver v zmysle

§ 11 ods. 1 písmeno b) Zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, z čoho vyplýva,
že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Súd uvádza,
že pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z je postačujúce, aby bol

predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov ( obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/39/2016, Krajský súd Trenčín sp. zn. 4Co/359/2017 zo dňa 21.06.2018 ,
Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 15Co/170/2017 zo dňa 06.03.2019) a preto súd prvej inštancie
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a opätovne určil, že zmluva o revolvingovom
úvere (?) číslo XXXXXXXXXXXX (?) zo dňa 25.2.2014 (?) uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a

žalovaným ako veriteľom sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

6.7. Vzhľadom na vyhodnotenie zmluvy uzavretej medzi stranami sporu súd dospel k názoru, že v
predmetnej zmluve absentuje jedna z obligatórnych náležitostí a to písmena j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, absentujú údaje, z ktorých žalovaný vychádzal pri výpočte RPM
a vzhľadom na túto absenciu, súd predmetný úver uzavretý medzi stranami sporu zo dňa 12.07.2014
vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov.

6.8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca čerpal úver v celkovej výške 4.983 eur, pričom
spolu s ostatnými poplatkami zo strany predajcu predmetná kúpna cena predstavovala celkovú sumu
5.870 eur. Nakoľko žalobca v hotovosti uhradil sumu vo výške 887 eur, predmetom financovania zostala
suma vo výške 4.983 eur, ktorá bola poskytnutá aj žalobcovi. Žalobca sa v konaní domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.441,90 eur, pričom k predmetnej sume dospel spôsobom, že

predajca ku kúpnej cene motorového vozidla vo výške 5.034,- eur pripočítal neodôvodnene sumu vo
výške 881,- eur, ktorú zaplatil v hotovosti , pričom táto suma je uvedená ako akontácia uvedená v zmluve
o pôžičke. Celková cena motorového vozidla predstavovala kúpnu cenu vo výške 5.870,- eur, pričom
úver mu bol poskytnutý len vo výške 4.983,- eur. Žalobca žiada aby súd z kúpnej ceny vo výške 5.034,-eur odrátal sumu, ktorú neoprávnene zaplatil vo výške 887,- eur, keďže skutočná hodnota motorového
vozidla predstavuje sumu vo výške 4.147 ,- eur. Ak sa zo sumy, ktorú skutočne uhradil vo výške 5.588,90
eur sa odráta suma vo výške 4.147,- eur vznikne suma 1.441,90 eur, ktorú žiada vrátiť titulom vydania

bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil na základe úverovej zmluvy
sumy celkovú sumu vo výške 5.588,90 eura, pričom zo strany žalovaného mu bol poskytnutý úver vo
výške 4.983,- eur, rozdiel predstavuje sumu 605,90 eur, ktorá suma je plnením, ktoré žalovaný získal
bez právneho dôvodu, pretože na predmetnú sumu nemal nárok - právny titul a preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy a vo zvyšku uplatnený nárok žalobcu ako nedôvodný

zamietol. Povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez ohľadu na to,
čibolvdobezískaniabezdôvodnéhoobohateniavdobrejviere,alebonie.Zodpovednosťzabezdôvodné
obohatenie totiž zákon koncipuje vo forme objektívnej zodpovednosti, ktorá je nezávislá od vôle a
vedomia bezdôvodne obohateného subjektu. Súd uvádza, že žalobcovi bol vystavený daňový doklad
na sumu 5.870,- eur, ktorý nie je predmetom tohto konania a preto sa súd nemôže zaoberať sumou
vo výške 887,- eur, ktorú podľa tvrdenia žalobcu zaplatil neoprávnene, súd pri vydaní bezdôvodného

obohatenia vychádzal čisto len zo skutočností, ktoré boli jednoznačne v konaní preukázané a to z
výšky poskytnutého úveru žalobcom vo výške 4.983, - eur, ktorý nebol nikým spochybnený a vo výške
zaplatenej sumy zo strany žalovaného a to vo výške 5.588,90, čo taktiež nebolo žiadnou zo strán
spochybnené.

6.9. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 16
%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 Z. z.).

7. Uvedený rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a výroku o náhrade trov konania (I. a III.) včas

podaným odvolaním napadol len žalovaný domáhajúci sa opätovného zrušenia rozsudku alebo jeho
zmeny tak, aby žaloba bola (v zostávajúcom predmete konania) zamietnutá a aby mu bola priznaná
náhrada trov celého konania. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že v úverovej zmluve
absentuje správne uvedenie hodnoty RPMN a zastáva názor, že spochybňovaná náležitosť sa v
úverovej zmluve nachádza správne a v súlade so zákonnými požiadavkami zák. č. 129/2010 Z. z..

Citujúc ustanovenia zákona poukázal na to, že zákon rozlišuje medzi pojmami neobsahuje náležitosti
a uvedená nesprávne, keď priemerná hodnota RPMN v úverovej zmluve uvedená je, pričom zákon
nikde neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je výška priemernej RPMN
uvedená nesprávne. Zotrváva na názore, že priemerná RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne
vo výške 28,92%, keď úverová zmluva bola uzavretá 12.07.2014, preto nespĺňa kritérium na použitie

hodnoty stavu i druhého kalendárneho štvrťroku, ale je nevyhnutné vychádzať z tabuľky pre prvý
kalendárny štvrťrok roku 2014 vzhľadom na zákonné ustanovenia a vzhľadom na dátum jej zverejnenia.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku mu preto nie je absolútne zrejmé, na základe čoho konajúci
súd vychádzal z tretieho kalendárneho štvrťroku, nakoľko zmluva nebola uzatvorená ani do 15. dní
od zverejnenia informácií z druhého kalendárneho štvrťroku, keď súčasne zastáva názor, že hodnotu,

ktorú prvoinštančný súd prezentuje ako hodnotu RPMN, je v skutočnosti hodnota priemernej RPMN,
čo sú dve samostatné veličiny, ktoré nemožno zamieňať. Na podporu svojich tvrdení poukazuje aj
na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré neskôr upravovalo najvyššiu prípustnú výšku odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru v § 1 ods. 4 a § 1a. Vzhľadom na uvedené považuje aj náležitosť v
zmysle § í ods. 2 písm. j/ zákona za uvedenú korektne a v súlade so zákonnou požiadavkou.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny potvrdiť s priznaním mu náhrady trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď prvoinštančný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil a keď odvolacie dôvody žalovaného považuje za nedôvodné, neopodstatnené a nestotožňuje

sa s nimi. V zmluve bola uvedená RPMN v nesprávnej výške a tým sa žalovaný dopustil uvedenia
nepravdivej informácie o cene úveru, keď je irelevantné, či bola táto uvedená v nižšej alebo vyššej výške,
podstatné je, že nebola uvedená správne a preto mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, čo je aj v súlade so Slovenskou judikatúrou.

9. K uvedenému vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadroval.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovaného) ako podané
včas, oprávnenou osobou, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v súlade s§ 378 a § 219 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
žalovaného napadnutej časti výroku I. a závislého výroku III. o trovách konania, je potrebné podľa § 388

CSP zmeniť, keď neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, pretože odvolací
súd vzhliadol odvolanie žalovaného ako dôvodné.

11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
vo výške 1.441,90 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že na základe
úverovej zmluvy č. U. uzavretej dňa 12.07.2014 mu bol zo strany žalovaného poskytnutý úver na kúpu
osobného motorového vozidla (predmet financovia) zn. VW L. J. X,XTDI, P.: A Úver bol poskytnutý
formou preplatenia kúpnej ceny na účet predajcu Autocentrum AAA Auto, a.s., so sídlom Panónska

cesta 39, Bratislava, IČO: 35858699, prevádzkareň: AAA Auto Nitra, Piesková 9, Nitra. Predajná cena
bola vo výške 5.034 eur. Celková výška úveru poskytnutá spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.
teda žalovaným, predstavuje sumu 4.983 eur a zároveň bolo z jeho strany zaplatených v hotovosti
zaplatené 887 eur s tým, že v zmluve bola stanovená ročná úroková 22,876203 %, RPMN 25,41%
a priemerná hodnota RPMN 28,42 %, celkové náklady spotrebiteľa 3 411,60 eura, celková čiastka

splatená spotrebiteľom 8.394,60 eura, keď konečná splatnosť úveru bola určená dňom 09.07.2019,
výška celkových nákladov nezahrnutých do výpočtu RPMN bola 0 eur, mesačná splátka bola určená na
sumu 139,91 eura a prvá splátka bola splatná dňa 09.08.2014, spolu počet splátok 60.

13. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17Csp/18/2018 - 86, zo dňa 25.10.2018

(prvým v poradí), ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 eura,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu a vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok
zamietol. Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, v dôsledku ktorého
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/13/2020 - 126, zo dňa 17.06.2021 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v

týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď výrok ktorým súd
prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože voči
nemu nebolo podané odvolanie a tento výrok nadobudol právoplatnosť.

14. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom bližšie citovaným v záhlaví tohto

rozhodnutia (druhým v poradí), ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
605,90 eura a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu (výrok I.), vo zvyšku nároku
žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
16 % (výrok III.). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úver poskytnutý žalovaným
žalobcovi na základe úverovej zmluvy č. U. XX/XXXXXX zo dňa 12.07.2014 je nutné považovať za

bezúročný a bezpoplatkov, pretože v citovanej zmluve nebola správne uvedená RPMN (keď mal za to,
že nesprávne uvedenie RPMN je rovné tomu, ako by RPMN v zmluve uvedená nebola), a to vychádzajúc
zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 3. štvrťrok 2014
poskytnutých Ministerstvom financií SR, kde zistil, že spotrebiteľské úvery so zabezpečením do výšky
6.500 eur mali stanovenú výšku RPMN vo výške 20,89 %, pričom v úverovej zmluve bola uvedená

RPMN vo výške 25,41 %, z čoho jednoznačne vyvodil, že RPMN bola uvedená v nesprávnej výške
(odôvodnenie výroku I.). Zároveň v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal zvyškom nároku žalobcu, kde
uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil na základe úverovej zmluvy celkovo sumu
5.588,90 eura, pričom zo strany žalovaného mu bol poskytnutý úver vo výške 4.983 eur, ktorý rozdiel
predstavujesumu605,90eura,ktorásumajeplnením,ktoréžalovanýzískalbezprávnehodôvodu,preto

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie predmetnej vyššie citovanej sumy a vo zvyšku nároku žalobcu
žalobu zamietol (odôvodnenie výroku II.).

15. V záhlaví tohto rozhodnutia označený rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadol žalovaný,
avšak (opätovne) v časti vyhovujúceho výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,90 eura, ako aj voči závislému výroku III. o trovách konania. Na
tomto mieste, neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie - napriek tomu, že mu bola
uznesením odvolacieho súdu č. k. 8Co/13/2020 -126, zo dňa 17.06.2021, vec zrušená a vrátená len
v rozsahu vyhovujúcej časti a závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, opätovne rozhodola prejednal vec aj v časti, v ktorej bol zvyšok žaloby žalobcu (už) zamietnutý a ktorý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie (prvého v poradí) č. k. 17Csp/18/2018-86, zo dňa 25.10.2018, nadobudol už v
tomto čase právoplatnosť, keďže nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom resp. nebol napadnutý

odvolaním. Opätovne však výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (druhého v poradí), ktorým
súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, odvolaním napadnutý nebol, a preto tento netvorí
predmetprieskumuodvolacímsúdom(upozorňujúcnaskutočnosť,žesúdprvejinštancierozhodolotejto
časti nároku žalobcu, ktorý nárok žalobcu už bol právoplatne zamietnutý prvým rozsudkom súdu prvej
inštancie). Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. K námietke nesprávnych skutkových zistení je potrebné uviesť, že citovaný odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.

Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

17. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Odvolací súd v tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia (bod 31.) uviedol, že zistil, že v predmetnej zmluve je uvedený nesprávny
údaj ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov a následne aj celková výška nákladov spotrebiteľa

spojených so spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že RPMN, ktorá je síce v
zmluve v súdenej veci uvedená, ale je uvedená nesprávne, teda v nesprávnej výške vychádzajúc zo
súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrtok
2014 poskytnutých Ministerstva financií SR a zistil, že spotrebiteľské úvery so zabezpečením do výšky
6.500 eur mali stanovenú výšku RPMN vo výške 20,89 %, pričom v zmluve bola určená výška RPMN

vo výške 25,41%, z čoho jednoznačne vyplýva, že predmetná výška RPMN je v zmluve uzavretej medzi
stranami sporu uvedená v nesprávnej výške.

19. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym záverom vysloveným súdom prvej inštancie sa odvolací
súd stotožniť nemohol, pretože v danom prípade súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorá skutočnosť založila dôvodnosť odvolacieho dôvodu
uplatneného žalovaným v zmysle § 365 ods. písm. f) CSP. Z obsahu úverovej zmluvy č. U. XX/XXXXXX
zo dňa 12.07.2014 (č. l. 19) vyplynulo, že priemerná RPMN bola uvedená vo výške 28,42 %, kým RPMN
vypočítaná žalovaným pre tento konkrétny úver bola uvedená vo výške 25,41 %.

20. Ročná percentuálna miera nákladov (v skratke RPMN) sa používa na vyjadrenie reálneho percenta
nákladov spojených s hypotékou. RPMN konkrétne obsahuje výšku všetkých nákladov, ktoré sú
prepočítané na jeden kalendárny rok. V dôsledku skutočnosti, že veritelia musia hlásiť Národnej banke
Slovenska (ďalej ako „NBS“) údaje o poskytnutých úveroch podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., NBS tým, že vytvára štatistiku - vypočítava aká bola

priemerná RPMN za kalendárny štvrťrok pre daný typ úveru, stanovuje priemernú RPMN. Následne,
veritelia musia v zmluvách uvádzať nielen RPMN pre daný úver, ale i túto priemernú RPMN pre obdobný
typ úverov. Pokiaľ by RPMN daného úveru bola vyššia ako priemer, tak to značí, že úver je drahší
ako priemer. Na základe uvedeného je teda je teda zrejmé, že je nevyhnuté rozlišovať medzi pojmomRPMN, ktorý pojem predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov spotrebiteľa vypočítanú, pre ten
ktorý konkrétny poskytovaný úver veriteľom pre spotrebiteľa, kým pojem priemerná RPMN, predstavuje
priemer ročných percentuálnych mier nákladov spotrebiteľov tvorený štatistickými údajmi NBS, resp.

tento údaj je veriteľom uvedený v konkrétnej úverovej zmluve ako povinný údaj na základe, ktorého
spotrebiteľ môže zistiť aká je priemerná RPMN pri obdobných úveroch, čím má možnosť zistiť, či
veriteľom poskytovaný konkrétny úver je pre neho výhodný.

21. Prehľad priemerných RPMN pri spotrebiteľských úveroch uvádza štvrťročne Ministerstvo financií SR.

Podľa§2písm.a)bod.2.vyhláškyMinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikyč.289/2010Z.z.,najneskôr
v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho
štvrťroka, ak v § 3b nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej
republiky zverejnia informácie o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie v danom
prejednávanom prípade dospel k nesprávnemu záveru o nesprávnosti RPMN z viacerých dôvodov.
V prvom rade z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nesprávnej výške RPMN, keď
porovnával RPMN konkrétne vypočítanú veriteľom pre daný úver vo výške 25,41 % s priemernou
RPMN zverejnenou za 3. štvrťrok 2014 z údajov poskytnutých Ministerstvom financií vo výške 20,89

%. Ďalej súd prvej inštancie pre priemernú RPMN použil tabuľku obsahujúcu súhrnné informácie
pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery za nesprávny štvrť rok roku 2014 (ako správne žalovaný v
podanom odvolaní namietal).

23. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že pre zistenie ne/správnosti výpočtu RPMN

veriteľom slúži vzorec, ktorý tvorí prílohu č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch, kým porovnanie takto
vypočítanej RPMN veriteľom v úverovej zmluve s priemernou RPMN slúži spotrebiteľovi pre zistenie
resp. overenie výhodnosti spotrebiteľského úveru poskytovaného tým ktorým veriteľom v porovnaní s
ostatnými veriteľmi. Avšak porovnanie (veriteľom) vypočítanej RPMN v zmluve o úvere a priemernej
RPMNsurčitosťouneslúžiprezistenieinformácie(overenie)onesprávnostiresp.onesprávnomvýpočte

RPMNvúverovejzmluve.Vdanomprejednávanomprípadeaksúdprvejinštanciechceloveriťsprávnosť
výpočtu RPMN (vypočítanú veriteľom pre tento konkrétny úver) bol povinný postupovať v zmysle prílohy
2.kzákonuospotrebiteľskýchúveroch,vktorejprílohejeobsiahnutývzorecprezákonnývýpočetRPMN,
podľa ktorého bol súd povinný postupovať pri overení správnosti RPMN. Odvolací súd uvádza, že údaj
o RPMN uvedený (vypočítaný) veriteľom v zmluve o úvere vo výške 25,41 %, je správny, ku ktorému

záveru dospel odvolací súd s poukazom na výpočet podľa vzorca obsiahnutého v prílohe 2. k zákonu o
spotrebiteľských úveroch, kde odvolaciemu súdu v konečnom výsledku (po zadaní všetkých potrebných
vstupných údajoch: výška pôžičky- 4.983 eur, dátum pôžičky- 12.07.2014, periodicita splátok- mesačná,
výška splátky-139,91 eura, počet splátok- 60, dátum prvej splátky -09.08.2014, deň splátky- 9.) vyšiel
rovnaký výsledok hodnoty RPMN vo výške 25,41 %, ako je RPMN uvedená v úverovej zmluve. V

spojitosti s vyššie uvedeným sa odvolací súd (v zhode s odvolacou argumentáciou žalovaného) nemohol
stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie (ktorý, aplikujúc nesprávny postup pre overenie
správnosti výpočtu RPMN vypočítanej veriteľom dospel k záveru o nesprávnosti RPMN uvedenej
vypočítanej veriteľom v zmluve o úvere č. U. XX/XXXXXX zo dňa 12.07.2014 č. l. 19), pretože odvolací
súd postupom vyššie uvedeným dospel k záveru, že RPMN uvedená v citovanej úverovej zmluve bola

veriteľom uvedená správne.

24. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, zo strany súdu prvej inštancie došlo k pochybeniu aj v prípade
vyhodnotenia priemernej RPMN, keď súd prvej inštancie pre zistenie priemernej PRMN (ktorú však
ako už odvolací súd vyššie uviedol nesprávne porovnal s RPMN vypočítanou veriteľom pre overenie

(ne)správnosti tejto vypočítanej RPMN) aplikoval tabuľku obsahujúcu súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (ďalej ako „tabuľka súhrnných informácií“) za 3.
štvrťrok 2014, v stave ku dňu 30.09.2014. Odvolací súd v zhode s odvolacou námietkou žalovaného
dospel k záveru, že v danom prejednávanom prípade bolo nevyhnutné použiť tabuľku súhrnných
informácií za 1. štvrťrok 2014. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch, priemernú

hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernejhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

25. V prejednávanom prípade pre zistenie výšky priemernej RPMN, nebolo možné aplikovať tabuľku
súhrnných informácií za 3. štvrťrok 2014, (stav ku dňu 30.09.2014), ako nesprávne postupoval súd
prvej inštancie, keď v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (č. U. XX/XXXXXX zo dňa 12.07.2014), táto
ešte nebola Ministerstvom financií zverejnená, pretože podľa § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva financií

Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3b nie je ustanovené inak, sa na
webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o a) údajoch v hlásení
v rozsahu časti B hlásenia, a to 1. objemy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných
kariet kumulatívne za všetkých veriteľov, 2. priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet. V nadväznosti na vyššie

uvedené, teda prichádzalo do úvahy uvažovať o možnej aplikácií buď tabuľky súhrnných informácií
za 2. štvrťrok 2014, prípade za 1. štvrťrok 2014. Ak v prejednávanom prípade bola úverová zmluva
č. U. XX/XXXXXX uzatvorená dňa 12.07.2014, tak je zrejmé, že v čase jej uzatvorenia mal veriteľ
k dispozícií len údajne o priemernej RPMN zverejnené za 1. štvrtok roku 2014. Možno teda dospieť
k záveru, že súhrnné informácie z tabuľky za 2. kalendárny štvrťrok 2014 nebolo možné tiež použiť,

nakoľko ešte tieto neboli Ministerstvom financií zverejnené, keď tieto sa zverejňovali podľa § 2 písm.
a) vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., najneskôr v posledný pracovný
deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka (30.06.2014-
uplynutie 2. štvrťroka 2014) t. j. 31.07.2014 (teda až po uzatvorení úverovej zmluvy). Argumentom tiež
podporujúcim uvedený záver o tom, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 12.07.2014, súhrnné

informácie zverejnené neboli je aj ta skutočnosť, že v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií
Slovenskejrepublikyč.289/2010Z.z.,súveriteliapovinnípredkladaťhlásenie(podľa§21anasl.zákona
č. 129/2010 Z. z.) za príslušný kalendárny štvrťrok do 15 kalendárnych dní po uplynutí príslušného
kalendárneho štvrťroka (30.06.2014- uplynutie 2. štvrťroka 2014) t. j. najneskôr do 15.07.2014 a až
následne sa uvedené údaje zverejňujú. Možno teda uzavrieť, že v čase keď došlo k uzatvoreniu úverovej

zmluvy veriteľ objektívne disponoval iba údajmi o priemernej RPMN, ktoré boli zverejnené za 1. štvrťrok
2014 (pozri § 9 ods. 2 psím y) veta za bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z. z. v spojitosti s § 2 písm.
a) vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z.), a preto ak z tabuľky súhrnných
informácií aplikoval údaj o priemernej RPMN vo výške 28,42 % (bod 4. - údaj pre spotrebiteľské úvery
so zabezpečením alebo lízing od 1.500 do 6.000 eur vrátane, so splatnosťou od 1 do 5 rokov), jeho

postup je nutné vyhodnotiť za správny, a teda aj priemernú RPMN uvedenú v citovanej úverovej zmluve
za uvedenú v správnej výške (na rozdiel od RPMN, ktorú aplikoval súd prvej inštancie vo výške 20,89
% vychádzajúc nesprávne z tabuľky súhrnných informácií za 3. štvrťrok 2014).

26. Sumarizujúc odvolacím súdom vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel k

nesprávnemu záveru o nesprávnosti RPMN, keď zároveň pre získanie uvedeného záveru aj nesprávne
postupoval, čím z jeho strany došlo k naplneniu nie len odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 psím.
f) CSP, ale i k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (ako žalovaný dôvodne
namietal), v dôsledku čoho potom bol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 390 psím. a) CSP,
jeho rozhodnutie postupujúc podľa § 388 CSP zmenil, tak, že žalobu žalobcu v odvolaním napadnutej

časti výroku I. zamietol. Odvolací súd dospel k dôvodnosti zamietnutia žaloby (v zostávajúcom predmete
sporu), a to s poukazom na odvolacím súdom vyššie uvedené dôvody majúc za to, že zo strany
žalovaného ako veriteľa, nedošlo k porušeniu ustanovení § 9 ods. 2 psím. j) v spojitosti s § 11 ods. 1
psím. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., čím by mal byť predmetný úver považovaný za bezúročný a
bezpoplatkov. Naopak odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného (veriteľa) došlo k uvedeniu

(výpočtu) správnej výšky RPMN, ako aj k uvedeniu správnej výšky priemernej RPMN, preto (na rozdiel
od súdu prvej inštancie) dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu.

27. O trovách celého (odvolacieho ako i prvoinštančného) konania strán sporu odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods.1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov celého konania (pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania), v plnom
rozsahu (100 %). Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.28. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).