Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csp/64/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122391518

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:6122391518.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/64/2022-123
IČS:612231518
ECLI:SK:OSLV:2023:6122391518.3

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Ahoj, a. s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, zastúpeného: Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti

žalovanému: D.. Q. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. U. Q. XXX, XXX XX U. Q. X/X, t.č. ÚVV a ÚVTOS Nitra,
Cintorínska 3, 950 50 Nitra o zaplatenie 6.870,03 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 271,40 eura, a to všetko formou splátok vo
výške 30,- eur mesačne, splatných k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť, až do úplneho vyrovnania, s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.08.2022 sa žalobca domáhal, aby súd
žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 4.317,28 eura spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu

trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v právnom postavení dlžníka uzavrel
dňa 01.04.2020 žalobca v právnom postavení veriteľa Zmluvu o spotrebiteľskom úveru č. 2001004059,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000,- Eur, ktoré sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokmi. Žalovaný nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a
včas a v dôsledku jeho omeškania so splátkami úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, žalobca vyhlásil dňa 20.10.2021 úver
za predčasne splatný. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nesplatenú istinu úveru,
ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného. Žalobca
si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania z nesplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia, zmluvné úroky v sadzbe, ktorá bola dojednaná v zmluve

vo výške 16,50 % ročne. Žalovaný by v prípade riadneho plnenia povinnosti mal zaplatiť na úroky
sumu 3.678,40 eura, na úroky bola z platieb žalovaného započítaná suma 1.129,88 eura a žalobcovi
tak vzniká nárok na úroky z istiny vo výške 2.548,52 eura, ako rozdiel medzi súhrnnou výškou úrokov
a už zaplatenými úrokmi. Žalobca pred podaním žaloby žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy
predžalobnou výzvou, ktoré náklady si žalobca uplatňuje ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods.

3 Občianskeho zákonníka.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci dňa 21.06.2022 vydal platobný rozkaz sp. zn.: 18Up/1105/2022-,
voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom namietal, že mu dokumenty zo strany žalobcu (výzvy,
predž. výzva...) neboli riadne doručené, nakoľko na doručenkách nie je podpis žalovaného. Potvrdenie o

podaní zo strany žalovaného je irelevantné. Keďže od 17.52022 je žalovaný vo väzbe, žaloba preto nie je
opodstatnená. Nemal možnosť dohody, hoci o splátkach a tak nesúhlasí s tým, aby teraz mal platiť ešte
aj trovy. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 3 Zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie
veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec

tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 10.10.2022.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore považuje
za irelevantné a špekulatívne s jediným cieľom vyhnúť sa splneniu svojho dlhu. Žalobca doručoval
všetky písomnosti žalovanému na adresu trvalého pobytu žalovaného, ktorú sám žalovaný uviedol v

spotrebiteľskej zmluvy. Do dňa doručenia výzvy(t.j. do dňa 04.10.2022) nemal vedomosť o inej adrese
žalovaného na doručovanie, ani o tom, že sa žalovaný nachádza vo väzbe. Žalovaný bol v zmysle
č. 10.2. a 11.3 spotrebiteľskej zmluvy povinný oznámiť žalobcovi adresu na doručovanie písomností,
resp. o zmene týkajúcej sa jeho osoby, avšak žalovaný túto povinnosť opomenul. Následky nečinnosti
je povinný znášať sám subjekt nečinný. Žalobca nie je z príslušných právnych predpisov SR, ani zo

spotrebiteľskej zmluvy povinný preverovať adresu dlžníka pri zasielaní písomností a ani nie je subjekt
s prístupom do registra obyvateľov SR, resp. do iného registra, kde mi mohol preveriť aktuálne adresy
žalovaného. Tvrdenia o odlišnosti podpisov na spotrebiteľskej zmluve a doručenkách tiež považujú za
irelevantné.

4. Žalovaný na výzvu súdu vyjadril súhlas s konaním pojednávaní v jeho neprítomnosti a požiadal o
úhradu dlžnej sumy v splátkach., a to v minimálnych splátkach vo výške 10-15 eur, ktoré by vedel
prostredníctvom rodiny splácať, nakoľko sa momentálne nachádza v ÚVV. Keď bude prepustený, bude
vedieť splácať vyššie splátky

5. Žalobca na výzvu súdu okrem iného doložil doklady ku skúmaniu bonity žalovaného a vyjadril sa, že
žalovaná v čase žiadosti o úver uvádzala rodinný stav slobodná, bez nezaopatrených detí a s výškou
mesačných výdavkov 150,- eur - výpočet ukazovateľa pri mesačnej mzde žiadateľa 4.533,33 eura a
záväzkov pri celkovej mesačnej splátke 1.159,00 eur z NRKI a s prihliadnutím na výšku životného
minima 210,20 eura a výšku ukazovateľa DTi 1.1413 a vypočítanej výške finančnej rezervy 863,63 eura

bola maximálna výška mesačnej splátky vypočítaná v sume 90,40 eura. Žalobca uviedol, že žalovaná
nepopiera záväzok, no žiada o úhradu tohto dlhu v splátkach a s ohľadom na výšku navrhovanej splátky
a výšku dlhu považuje navrhnuté splátky za neprimerané, pričom výška splátky by nepokryla ani výšku
mesačnej splátky na úrok z omeškania. V nasledujúcom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so splácanímdlhu v splátkach a trvá na podanej žalobe, vrátane povinnosti zaplatiť dlh do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

6. Žalovaný v nasledujúcom vyjadrení, po doručení predvolania na pojednávanie, opätovne vyjadril
súhlas s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti a pokiaľ ide o splátky, navrhol splátky vo výške
30-50,- eur mesačne a s ohľadom na preukázanie príjmových a majetkových pomerov požiadal na
zabezpečenie dokument o odročenie pojednávania, na čo súd žalovanému oznámil, že pojednávanie
uskutoční v určenom termíne.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti strán
sporu a právneho zástupcu žalobcu, pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ako aj neúčasť
žalobcu ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako žalovaný súhlasil s
konaním v jeho neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to
najmä vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, doručenkami, ePotvrdenkou, prehľadom splátok a
úhrad, predžalobnou výzvou, 3. upomienkou - výzva na zaplatenie, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
odporom, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalovaného zo dňa 27.12.2022, stanoviskom NBS, ,
potvrdením o poskytnutí úveru, potvrdenie Finančnej správy ohľadne daňového priznania žalovaného

za rok 2018, fotokópiou občianskeho preukazu žalovaného, dátami dopytu, sibylou univerzálna tlačová
zostava výpisom z účtu, vyjadrením žalobcu, oznámením ÚVV a ÚVTOS, stanoviskom žalovaného,
súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2019, odpoveďou na lustráciu v SP, daňovým priznaním za rok 2019
a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9.Medzispoločnosťoužalobcu(do31.5.2021sobchodnýmmenomAmicoFinance,a.s.)akoveriteľoma
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 14.01.2020 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal
vrátiť peňažné prostriedky spolu s úrokom vo výške 16,50 % ročne, t. j. celkovo v sume 8.678,40 eura,

v pravidelných 96 mesačných splátkach po 90,40 eura bez poistenia, splatnými 20. dňa v mesiaci, so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.02.2020, s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.01.2028, s RPMN
16,50% . Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil titulom poskytnutej pôžičky sumu
1.812,60 eura, avšak jednotlivé splátky nemal riadne a včas splácať, a preto mu žalobca listom zo
dňa 28.12.2021 - „ 3. upomienka - výzva na zaplatenie" ho vyzval na okamžité uhradenie omeškaných

splátok, ktoré ku dňu výzvy predstavujú sumu 266,60 eura. Zároveň ho upozornil, že ak neuhradí
ani splátku úveru splatnú dňa do 20.10.2021 vo výške 90,6 eura najneskôr v lehote do 25.01.2022,
tak veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Predmetná zásielka bola v zmysle
doručenkyprevzatádňa30.12.2021.Žalobcanáslednelistomzodňa25.01.2022-"Vyhlásenieokamžitej
splatnosti úveru" žalovanému oznámil, že vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky úveru splatnej dňa

20.10.2021 po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a neuhradil ju ani v stanovenej lehote v zmysle upomienky
č. 3, bol nútený pristúpiť k vyhláseniu splatnosti úveru ku dňu 20.10.2021 v súlade s bodom 4.2 písm
d) zmluvy v nadväznosti na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle doručenky prevzal
túto zásielku splnomocnenec dňa 28.01.2022. Oprávnene veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky je zakotvené v bode 3.2. písm. d) zmluvy, kde je uvedené, že v prípade,

ak dlžník nespláca splátky úveru riadne a včas je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celého
zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru, alebo jej časti počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a teda
ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Doručovanie

upravuje čl. 10 zmluvy, kde je v bode 10.2. zmluvy uvedené, že veriteľ doručuje písomnosti na adresu
trvalého pobytu dlžníka alebo na dlžníkom oznámenú korešpondenčnú adresu.

10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

19. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov

úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru

podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

20. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úverupovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne

označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti:........
a) druh spotrebiteľského úveru
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 .

22. Podľa § 11 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d) , e)
, g) až i) , l) a p) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa §

9 ods. 2 písm. d) ,
e) , g) a § 10 ods. 1 písm. b) ac) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského
úveru podľa § 15 alebo
poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42

.

23. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

24. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26. V konaní nebolo sporné, že medzi spoločnosťou žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 14.01.2020 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie

bezúčelového úveru vo výške 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky spolu s
úrokom vo výške 16,50 % ročne, t. j. celkovo 8.678,40 eura do termínu konečnej splatnosti 20.01.2028
v pravidelných 96 mesačných splátkach po 90,40 eura.
Žalovaný súd iba požiadal o úhrady dlžnej sumy v splátkach, nakoľko sa dostal do väzby, čo mu
znemožnilo sa so žalobcom dohodnúť. Z uvedeného vyplýva, že medzi veriteľom a žalovaným, existoval
záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa § 497 nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne

spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Uvedená zmluva mala formulárových charakter, bola vopred pripravená
právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah.

27. Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že žalovaný úver čerpal, z prehľadu splátok a úhrad vyplýva,
že žalovaný uhradil titulom poskytnutej pôžičky sumu 1.812,60 eura, avšak úver riadne a včas nespláca

a preto mu žalobca listom zo dňa 28.12.2021 - „ 3. upomienka - výzva na zaplatenie" ho vyzval na
okamžité uhradenie omeškaných splátok, ktoré ku dňu výzvy predstavujú sumu 266,60 eura. Zároveň
ho upozornil, že ak neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa do 20.10.2021 vo výške 90,6 eura najneskôr
v lehote do 25.01.2022, tak veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Predmetná
zásielka bola v zmysle doručenky prevzatá dňa 30.12.2021. Žalobca následne listom zo dňa 25.01.2022

- "Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru" žalovanému oznámil, že vzhľadom na omeškanie s úhradou
splátky úveru splatnej dňa 20.10.2021 po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a neuhradil ju ani v stanovenej
lehote v zmysle upomienky č. 3, bol nútený pristúpiť k vyhláseniu splatnosti úveru ku dňu 20.10.2021
v súlade s bodom 4.2 písm d) zmluvy v nadväznosti na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
V zmysle doručenky prevzal túto zásielku splnomocnenec dňa 28.01.2022, Pokiaľ ide o argument

žalovaného, že zásielky neprevzal on, nakoľko podpis na doručenkách nie je jeho a ani zhodný s jeho
podpisom na zmluve o úvere, tu súd konštatuje, že žalobca zasielal zásielky na adresu trvalého pobytu v
súlade s bodom 10.2. zmluvy, žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by žalobcovi oznamoval inú adresu
nadoručovanie,pričomprvázásielkanebolazasielanáanidovlastnýchrúkapokiaľideodruhúzásielku,
z podpisu jednoznačne vyplýva, že bola odovzdaná osobe oprávnenej preberať poštu za žalovaného (je

tam aj uvedené číslo splnomocnenia), t.j. v oboch prípadoch sa prejav vôle dostal do dispozičnej sféry
žalovaného a mal objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielok. Oprávnene veriteľa žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je zakotvené v bode 3.2. písm. d) zmluvy.

28. Súd následne pristúpil k preskúmaniu, či úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti tak,

ako to ukladá § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko je povinný náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
skúmať z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či žalovaný takéto skutočnosti namieta alebo nie.
Pokiaľ ide o zákonné náležitosti tak, ako to ukladá § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru,
že zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti, ktoré požaduje § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka RPMN, jej prepočet súd urobil prostredníctvom NBS, pričom

zo stanoviska NBS vyplýva, že RPMN bola vypočítaná správne a zároveň zmluvne dohodnutá RPMN
neprekračuje maximálnu výšku odplaty, ktorú stanovuje zákon. Maximálna výška odplaty je 16,50%,
nakoľko v súlade so súhrnnými informáciami o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2019 pri úveroch s dobou splatnosti nad 5 do 10 rokov
vrátane, kde je RPMN uvedená vo výške 8,25%, je pri úvere, ktorý je predmetom sporu vo výške 16,50%

(2x 8,25), čo je v zhode so zmluvne dohodnutou RPMN vo výške 16,50%.

29. Rovnako súd skúmal aj dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch s ohľadom na dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti žalovaného splácaťúver, nakoľko splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa
chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale
sprostredkovane aj spoločnosť ako celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom

platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej
siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod. V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo
odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí rovnakému
spotrebiteľovi poskytli úvery alebo iné služby už skôr. Veriteľ má teda zákonnú povinnosť skúmať
bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je povinný subjektívne údaje

poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi
z verejne dostupných databáz. Posúdením bonity spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy o úvere sa
zaoberal aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 5. marca 2020, v ktorom uviedol, že články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu
ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti v čl. 8 smernice, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z

porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Rovnako aj v rozsudok súdneho dvora
EÚ zo dňa 18. decembra 2014, sp. zn. C-449/13 uvádza, že ustanovenia predmetnej smernice sa
majú vykladať v tom zmysle, že jednak bránia vnútroštátnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno
nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 tejto smernice zaťažuje spotrebiteľa a jednak
bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ

uznal úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie
má aj za následok prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže
narušiť účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch touto je ustanovená povinnosť veriteľa posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a

aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak, napr. v prípade banky, zo spoločného
bankového registra. Toto ustanovenie má zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť
spotrebiteľ splácať a správať sa obozretne, a to jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu
dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Zo zákonnej úpravy upravujúcej
povinnosť skúmať bonitu a dôsledkov nedodržania tohto postupu možno vyvodiť zámer zákonodarcu

o snahu efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov. Z normatívneho textu vyplýva, že informácie
pre rozhodnutie veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy si má zabezpečiť veriteľ sám a to aj v spolupráci
so žiadateľom o úver. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie o príjmoch a výdavkoch ďalej
verifikovať, pričom za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je
veriteľschopnýzískaťobjektívnyobrazožiadateľovejfinančnejsituácii.Spotrebiteľje povinnýposkytnúť

veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje, táto povinnosť však veriteľa neliberuje konať s
odbornou starostlivosťou a teda je povinný si od spotrebiteľa vyžiadať potrebné informácie, ale zároveň
aj aktívne zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a tieto
riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte

dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Je pravdou, že v danej veci si žalobca pred uzavretím zmluvy vyžiadal
informácie o žalovanom z registra klientských informácií, doložil aj detail potvrdenia Finančnej správy
SR, daňové priznanie za rok 2019, univerzálnu tlačovú zostavu a výpisy z účtu žalovaného, avšak podľa
názoru súdu nie je dostatočne preukázané, že žalobca v danej veci skúmal riadne príjmy a výdavky

žalovaného. Okrem toho z doložených dokladov vyplýva, že žalovaný už v čase poskytnutia úveru
splácal15inýchúverov,pričomsúduniejezrejméakožalobcazhodnotil,žepríjemžalovanéhojevsume
4.533,33 eura, nakoľko zisk podľa daňového priznania po odpočítaní výdavkov bol len v sume 22.957,-
eur (t.j. rozdelený na mesačný zisk iba vo výške 1.913,08 eura) a tak daňové priznanie nepreukazuje
príjem žalovaného vo výške, ktorú bral žalobca do úvahy ako výšku príjmu pri posudzovaní bonity.

Súdu ani z výpisov z účtu žalovaného nevyplýva aké mal žalovaný príjmy, nakoľko na účet mu boli
pripisované zaokrúhlené sumy, ktoré boli následne z účtu aj odpisované a účtovný zostatok na účte ku
koncu každého zdokladovaného mesačného obdobia bol v mínusových číslach. Z lustrácie v registri
Sociálne poisťovni súdu vyplynulo, že vymeriavací základ žalovaného v období od 09/2019 do 01/2021
bol vo výške 613,79 eura a najvyšší vymeriavací základ, ktorý žalovaný podľa lustrácie v Sociálnej

poisťovni mal, bol v období od 10/2021 do 05/2022, a to vo výške 1.473,80 eura, teda v sume oveľa
nižšej ako príjem, z ktorého vychádzal žalobca (suma 4.533,33 eura). Podľa názoru súdu nepostačuje,
aby si veriteľ údaje o potenciálnom dlžníkovi len zisťoval, ale musí ich aj racionálne a ekonomicky
vyhodnotiť tak, že schopnosť dlžníka úver splácať je splnená v rozsahu ako predpokladá. Pre súdje zrejmé, že žalobca v danom prípade pri posúdení bonity žalovaného nepreukázal zistenie príjmu,
tak ako deklaroval a už vôbec nezohľadnil a nezisťoval výšku nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb žalovaného ako spotrebiteľa, najmä na bývanie a zdravotnú starostlivosť a s ohľadom

na dobu, na ktorú sa úver poskytol (8 rokov). V prípade ako je tento, ak veriteľ údaje o bonite dlžníka,
ktorými disponuje, vyhodnotí v hrubom rozpore s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je
potrebné mať za to, že hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z tohto
ustanovenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v tomto prípade žalobca
hrubo porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je jednak nemožnosť

žalobcu žiadať od žalovaného zaplatenie celého úveru naraz a jednak sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Ak teda
veriteľ pri posudzovaní bonity nekoná s odbornou starostlivosťou, zákon o spotrebiteľských úveroch to
sankcionuje aj nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru
a preto pôvodný veriteľ nemohol ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že nedošlo a ani nemohlo prísť k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

30. Nakoľko súd vyhlásil úver za bezúročný a bezpoplatkový, tak žalobca nemá nárok na úroky a ani
poplatky, ktoré si so žalovaným v zmysle zmluvy dohodol. Istina úveru je vo výške 5.000,- eur, pričom
žalovaný doteraz uhradil sumu 1.812,06 eura, zostatok istiny tak činí 3.187,4 eura. Nakoľko nedošlo ani

k riadnemu vyhláseniu úveru, pričom splatnosť bola dohodnutá na 96 mesiacov, so začiatkom splatnosti
20.2.2020 a s termínom splatnosti poslednej splátky dňa 20.01.2028 (a so splatnosťou každej splátky k
20. dňu v mesiaci) ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia boli splatné len splátky splatné do mája 2023, t.j.
dokopy bolo splatných 40. splátok. Nakoľko súd vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, istina bola
vo výške 5.000, -eur a počet splátok bol 96, tak súd urobil s ohľadom na to prepočet sumy jednotlivej

splátky (5000:96 sa rovná 52,08) a tak splátka 1. až 95. činila sumu 52,10 eura a posledná splátka 96.
sumu 50,50 eura. Keďže žalovaný k dnešnému dňu uhradil sumu 1.812,60 eura, z uvedeného vypláva,
že uhradil 34 splátok po 52,10 eura a 35. splátku vo výške 41,12 eura, t.j. do vyhlásenia rozhodnutia
sa dostal do omeškania s úhradou splátky č. 35 vo výške 10,9 eura splatnej 20.12.2022 a splátky
č. 36 až 40, t.j. ku dňu vyhlásenia rozhodnutia je v omeškaní so splátkami v sume 271,40 eura a vo

vzťahu k ostatným splátkam podal žalobu predčasne. Žalobca preto ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu
preukázal dôvodnosť svojho nároku iba v rozsahu 271,40 eura a tak súd zamietol žalobu žalobcu v časti
istiny presahujúcej túto sumu, ako aj v časti nároku na zmluvné úroky a poplatky spojené s úverom.

31. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

33.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti zaplatiť riadne a včas poskytnutú pôžičku, dostal
sa do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z.. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, žalovaný uhrádzal vyššiu
sumu ako vychádza na úhradu mesačnej splátky istiny a tak žalobca nemá nárok na vyčíslené úroky
z omeškania. Pokiaľ ide o úroky uplatnené percentuálnou výškou, vzhľadom k tomu, že nedošlo k
riadnemu zosplatneniu úveru a žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania až potom, čo sa stal
úver v celom rozsahu splatný, pričom konečný termín splatnosti je v zmluve dohodnutý až k dátumu

20.01.2028, t.j. ku konečnej splatnosti ešte nedošlo a tak žalobca nemá nárok na úroky v uplatnenom
rozsahu a preto súd aj nárok na úroky z omeškania zamietol.36. Vo vzťahu k nákladom s uplatnením pohľadávky, v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. ak žalovanému vznikli v
predsúdnom štádiu vymáhania nejaké náklady, môže si ich uplatniť v rámci žaloby, priamo v petite.

Súd skúma, či advokát úkon právnej služby vykonal, či ho vykonal pred začatím konania, či bol takýto
úkon právnej služby dôvodný a účelný a v neposlednom rade, či strana sporu svojmu advokátovi za
tento úkon právnej služby aj zaplatila (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.júna 2010,
sp.zn. 3M Obdo 2/2010). Z uvedeného vyplýva, že takéto náklady súd prizná iba v tom prípade, ak sú
účelné a reálne vynaložené a preto ich žalobca musí riadne vyčísliť a zdokladovať. Žalobca preukázal,

že prostredníctvom jeho právneho zástupcu zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, ku ktorým doložil aj
podací hárok, avšak nepreukázal, že by mu trovy právneho zastupovania v stanovenej výške aj naozaj
vznikli, nakoľko do spisu nedoložil doklad, ktorý by preukázal, že takéto náklady žalobca naozaj vynaložil
a zároveň vzhľadom na predčasnosť a nedôvodnosť žaloby v rozsahu, tak ako je odôvodnené vyššie,
nepreukázal ani účelnosť a dôvodnosť nákladov v uplatnenej výške a preto súd zamietol aj nárok na
úhradu nákladov za vymáhanie spojených s predžalobnou výzvou v sume 207,17 eura.

37. Vzhľadom, k tomu, že žalovaný navrhol úhradu dlžnej sumy v splátkach, súd preskúmal majetkové
pomery žalovaného s ohľadom na opodstatnenosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Pri stanovení výšky
mesačnej splátky bolo prihliadnuté na ochotu žalovaného splácať svoj záväzok, na výšku priznanej
sumy, ako i na pomery žalovaného a žalobcu. Žalovaný bol vyzvaný na doloženie dokladov o svojich

príjmoch a výdavkov za účelom preukázania odôvodnenosti úhrady dlžnej sumy v splátkach, ako aj
určenia výšky splátky, no na výzvu súdu reagoval tým, že vzhľadom na to, kde sa nachádza, nie je v jeho
silách zabezpečiť tieto doklady do termínu pojednávania. Žalovaný teda požiadal súd o úhradu dlžnej
sumy v splátkach, no aktuálne nemá žiadny príjem, pričom splátky pôvodne navrhol v sume 10-15 eur
a následne v sume 30-50 eur mesačne. Pokiaľ ide o žalobcu, ten nesúhlasil s úhradou dlžnej sumy v

splátkach. V zmysle lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni, žalovaný nie je poberateľom žiadneho príjmu,
a v zmysle oznámenia ÚVV a ÚVTOS nie je žalovaný pracovne zaradený a ani nepoberá pracovnú
odmenu, t.j. aktuálne je príjem žalovaného nulový. Posledný evidovaný príjem žalobcu podľa lustrácie
v Sociálnej poisťovni bol v období mája 2022. Napriek uvedeným skutočnostiam, nakoľko žalovaný
požiadal o úhradu dlžnej sumy v splátkach, súd umožnil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po

30,- eur mesačne, tak ako sám navrhol, a to do 25.dňa príslušného mesiaca, pod stratou výhody splátok
tak, ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozhodnutia. Súd má za to, že takto stanovená mesačná
splátka nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej čiastky neúmerné zvýhodnenie žalovaného na úkor
žalobcuažeosobnéamajetkovépomeryžalovanéhoniesúnadriadenézáujmomžalobcu.Záveromsúd
považuje za potrebné uviesť, že pre žalobcu by malo byť prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie,

hoci len postupné, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania, v prípade neschopnosti
žalovanéhozaplatiťpriznanéplnenienaraz.Pohľadávkažalobcubudepririadnomsplácanízaplatenáza
necelých 5 mesiacov, pričom súd splátky umožnil pod stratou výhody splátok, a tak súd dal žalovanému
ako poslednú šancu na dobrovoľné plnenie možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach, ktoré s ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti považuje za primerané.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

40. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na
to, že žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, pričom žalobca mal
úspech v sume 271,40 eura (t.j. priznaná istina), čo predstavuje úspech 3,95 %), a žalovaný mal teda
úspech v sume 6.598,63 eura (zamietnutá istina, vyčíslený úrok a vyčíslený a úrok z omeškania), čopredstavuje úspech v 96,05%, t.j. rozdiel celkového úspechu v prospech žalovaného je 92,10%, avšak
vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Poučenie:Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia
v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Leviciach, dňa 09. júna 2022

JUDr. Alena Moravčíková

s u d k y ň a