Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 26, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203949
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4421203949.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: W., nar.
XX.XX.XXXX, a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: G. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX
R., zastúpená JUDr. Gergely Pšenákom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové

Zámky, IČO: 42 369 436, a P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. utca XX/a, XXXX T., E., zastúpený
Mgr. Zsoltom Őrdöghom, advokátom so sídlom Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, IČO: 42 253 951, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 7P/121/2021-331 zo dňa 12.04.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať, a konanie
zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s odkazom na čl. I ods. 2, čl. VII ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 - 10 nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a

povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“), § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)a§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku
(ďalej len „CMP“). V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že matka sa
podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov voči maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva, pričom zároveň požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia.

Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bolo uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k.
7P/116/2021-43 zo dňa 07.09.2021 vylúčené na samostatné konanie.

2. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/121/2021-61 zo dňa 05.10.2021 súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal na
platenievýživnéhopo100eurmesačnestým,žetotoneodkladnéopatreniebudetrvaťdoprávoplatného

skončeniakonaniaorozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostírodičovvočimaloletýmdeťomnačas
po rozvode manželstva vedenej pod sp. zn. 7P/116/2021. Na odvolanie otca v zákonnej lehote Krajský
súd v Nitre uznesením č. k. 12CoP/7/2023-324 zo dňa 28.02.2023 napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby v ďalšom konaní súd skúmal,
či predmetná vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky s prihliadnutím na medzinárodný prvok
v tomto konaní.3. V danej veci súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 2P/1/2022-552 zo dňa
30.05.2022, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/181/2022-649 zo dňa
30.05.2022, bol nariadený návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu do Maďarska. Súd mal

za preukázané, že v danom prípade matka maloleté deti dňa 30.08.2021 zadržala na území Slovenskej
republiky bez súhlasu otca, resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletých detí. Od
30.08.2021 tak trvá protiprávny stav neoprávneného zadržiavania maloletých detí matkou na území
Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu je obvyklým pobytom maloletých detí Maďarsko, kde sa narodili
a kde až do konca augusta 2021 žili. Obe majú maďarské občianstvo, v mieste svojho bydliska v

Budapešti navštevovali vzdelávacie zariadenie, a na konanie v tejto veci má teda právomoc maďarský
súd.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy slovenský súd nemá právomoc vo veci konať, ide o
taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ktorý má za následok, že súd nemôže
rozhodnúť vo veci samej, ale musí konanie zastaviť.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila s
odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Podľa jej názoru otec doposiaľ jej argumenty
a dôkazy žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil. Konanie v Maďarsku o rozvod manželstva bolo

prerušené práve z dôvodu prebiehajúceho konania na súde prvej inštancie. Nestotožnila sa s tvrdením,
že obvyklým pobytom maloletých detí je Maďarsko. Maloleté deti sa narodili v Maďarsku a až do konca
augusta 2021 v Maďarsku žili, pričom majú aj maďarské občianstvo. To je síce pravda, ale ona považuje
za potrebné predovšetkým zistiť, aký je postoj mal. detí, či považujú územie Slovenskej republiky za
svoj obvyklý pobyt, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že sa ich školské výsledky zlepšili a vytvorili si

domov na území Slovenskej republiky. Sú tu teda ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany, zároveň
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež nebol úplne zistený
skutkový stav.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) bez viazanosti na rozsah

a dôvody odvolania (§ 65, § 66 CMP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pri rozhodovaní aplikoval
najmä nižšie citované zákonné ustanovenia:

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa § 4 CSP iné spory a vec prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú plnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12.Podľa§9ods.1CSPaksporalebovecnepatrídoprávomocisúduSlovenskejrepubliky,súdkonanie

bezodkladne zastaví.

13. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“
znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak a) je porušením opatrovníckeho práva
nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského
štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b)za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne
vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k
premiestneniualebozadržaniu.Opatrovníckeprávosapovažujezavykonávanéspoločne,aknazáklade

rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste
pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

15.Podľačl.8ods.1nariadeniaBruselIIasúdyčlenskéhoštátumajúprávomocvoveciachrodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

16. Podľa čl. 8 ods. 2 nariadenia Brusel IIa, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9,
10 a 12.

17. Podľa čl. 10 nariadenia Brusel IIa, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania
dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím

neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne
obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením
alebo zadržaním, alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán

alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu
dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:
i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o
mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do
ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa
nepodala nová žiadosť;
iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred
neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;
iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným

premiestnenímalebozadržaním,vydalirozsudokoopatrovníckompráve,zktoréhonevyplývapovinnosť
návratu dieťaťa.

18. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo
veci (podmienky konania). Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia

má vždy za následok zastavenie konania, patrí o. i. aj nedostatok právomoci súdu vec prejednať a
rozhodnúť. Ak súd zistí, že spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, konanie bezodkladne
zastaví (§ 9 ods. 1 CSP). Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu,
v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.

19. Z podania návrhu matky a opísania skutočností, na základe ktorých žiadala nariadiť neodkladné
opatrenie, je zrejmé a jednoznačné, že ide o konanie s medzinárodným prvkom, na ktoré je potrebné
aplikovať aj právo Európskej únie. Slovenská republika a Maďarská republika sú členmi Európskej
únie, a preto sa pri posúdení otázky právomoci súdu na toto konanie (aj s poukazom, že predmetné
konanie začalo pred 01.08.2022) vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o

súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností. V zmysle článku 8 ods. 1 tohto nariadenia majú súdy členského štátu právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte
v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Článok 9
pritom upravuje zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene

presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt
a článok 10 upravuje zachovanie právomoci súdov členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním (v spojení s čl. 2
bod 11) v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, až kým
dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, ak je súčasne splnená jedna z podmienok

uvedených v písm. a) alebo b) tohto článku 10 nariadenia Brusel IIa.

20. Zo znenia nariadenia Brusel IIa v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce
kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinnostík maloletému dieťaťu sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k
oprávnenému presťahovaniu maloletého dieťaťa z jedného členského štátu do iného členského štátu,
alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu. Až po zodpovedaní otázky oprávneného,

resp. neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, je možné určiť miesto obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa.

21. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou skúmania podmienok konania,
či je alebo nie je daná právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť a dospel k správnemu záveru, že

právomoc na rozhodovanie v predmetnej veci nemá. Medzinárodný prvok v tomto konaní bol založený
na tých skutočnostiach, že rodičia žili a bývali v Maďarsku v Budapešti, kde sa obe deti narodili a
získali i maďarské štátne občianstvo. V Budapešti obe mal. deti navštevovali vzdelávacie zariadenia, a
to základnú školu a materskú školu, a v tomto zázemí si budovali zázemie, väzby a sociálne kontakty.
Maloleté deti boli zadržané na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca v auguste 2021 po tom,
ako matka spolu s nimi opustila spoločnú domácnosť s otcom a zotrvala na území Slovenskej republiky

bez predchádzajúceho súhlasu otca.

22. Z konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I. a v ňom vydaného rozhodnutia č.
k. 2P/1/2022-552 zo dňa 30.05.2022, potvrdeného aj uznesením Krajského súdu v Bratislave č.
k. 20CoP/181/2022-649 zo dňa 30.05.2022, vyplýva, že otec sa domáhal navrátenia detí späť do

Maďarska, pretože matka ich dňa 30.08.2021 zadržala na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca,
resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletých detí. Z tohto dôvodu súd nariadil návrat
detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Maďarska. Tento prijatý záver o neoprávnenom zadržaní detí bol
v predmetnom konaní smerodajný a súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že mal. deti boli na
území SR neoprávnene zadržané. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri určovaní právomoci

aplikoval čl. 8 až 10 nariadenia Brusel IIa a vyslovením názoru, že obvyklým pobytom maloletých
detí je Maďarsko. Obvyklý pobyt maloletých detí bol založený na území Maďarskej republiky, kde sa
narodili, žili, navštevovali vzdelávacie zariadenie a kde mali vybudované sociálne zázemie. Aj keď matka
neoprávnene zadržala dňa 30.08.2021 maloleté deti na Slovensku, k zmene ich oficiálneho obvyklého
pobytu nedošlo, preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že na konanie v tejto veci má právomoc

maďarský súd, a teda slovenský súd túto právomoc vo veci konať nemá. Vzhľadom na to ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, a ten má za dôsledok, že súd musí konanie
zastaviť.

23. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že v prípadoch neoprávneného premiestnenia detí článok

10 nariadenia Brusel IIa vo všeobecnosti priznáva právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností súdom členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím
premiestnením, resp. zadržaním. Táto právomoc je v zásade zachovaná, k jej postúpeniu dochádza,
len ak dieťa nadobudlo obvyklý pobyt v inom členskom štáte a ak je okrem toho zároveň splnená
aj jedna z alternatívnych podmienok uvedených v tomto článku 10 (rozsudok z 1. júla 2010, Povse,

C-211/10 PPU). Odvolací súd má za to, že v danej veci neboli splnené podmienky čl. 10 nariadenia
Brusel IIa pre postúpenie právomoci na slovenské súdy. Aj keby došlo k zmene obvyklého pobytu
maloletých detí na Slovensko, neboli súčasne splnené aj ďalšie podmienky, a to, že: a) každá osoba,
orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním
(v tomto prípade sa otec domáha ich návratu do Maďarska), b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom

členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva
opatrovnícke právo (v tomto prípade otec), dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa a
dieťa sa usadilo v novom prostredí. Bez uplynutia jedného roku od neoprávneného zadržania mal. detí
nemohli byť splnené ani na to nadväzujúce ďalšie podmienky uvádzané pod písm. i) - iv) čl. 10 písm. b)
nariadenia Brusel IIa. Z dôvodu, že žiadna z uvedených podmienok pod písm. a) alebo b) článku 10 pre

možné postúpenie právomoci maďarských súdov na slovenské súdy splnená nebola, maďarské súdy
si zachovali svoju právomoc rozhodovať vo veci mal. detí W. a W.. Tým, že matka neoprávnene, t. j.
bez súhlasu otca, zadržala maloleté deti na Slovensku, kde ich prihlásila aj do školského zariadenia,
nevytvorila zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu Slovenskej republiky o jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Uvedené platí bez ohľadu na fyzickú prítomnosť detí na Slovensku, trvanie,

podmienky a dôvody pobytu na Slovensku, názor a postoj mal. detí, ich začlenenie do sociálneho a
rodinného prostredia, zlepšenie školských výsledkov.24. V danej veci neboli splnené podmienky v súlade s čl. 10 nariadenia Brusel IIa pre postúpenie
právomoci maďarského súdu danej obvyklým pobytom maloletých detí pred ich neoprávneným
zadržaním. Pokiaľ mali rodičia (manželia) akékoľvek problémy, ktoré nevedeli vyriešiť, matka sa mohla

obrátiť na príslušný súd v Maďarsku. Rodinná situácia ňou opisovaná sa nemala riešiť únosom detí,
ale prostredníctvom príslušných súdov a orgánov v mieste ich obvyklého pobytu. Čo sa týka námietky
matky, že otec doposiaľ jej argumenty a dôkazy žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil, odvolací
súd poznamenáva, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci pre rozhodovanie o otázke
právomoci slovenských súdov, pričom ďalšie tvrdenia matky a dôkazy týkajúce sa pomerov v tejto rodine

a na to nadväzujúce argumenty a dôkazy zo strany otca budú predmetom konania vo veci samej, ktoré
bude prebiehať na maďarskom súde.

25. Odvolací súd na základe uvedeného konštatoval, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a
aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli splnené podmienky pre vyslovenie záveru o absencii
právomoci slovenského súdu a dôvodnosti zastavenia predmetného konania. Na prijatom závere nič

nemení ani tá skutočnosť, že konanie iniciované otcom detí na súde v Budapešti bolo prerušené.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).