Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 12, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25Cpr/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122342687
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6122342687.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so

sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. B., O.. XX.XX.XXXX, V. F., L. XXXX/XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, so sídlom Trnava, A. Žarnova 11C, o zaplatenie
492,55 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o podanej žalobe z a s t a v u j e .

II. Žalovaná má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 27,34 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalovaná má z konania o vzájomnej žalobe nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
- pracovisko upomínacieho konania (ďalej len upomínací súd) žiadal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 492,55 eura a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa

30.11.2021 uzatvoril ako zamestnávateľ so žalovanou ako zamestnankyňou pracovnú zmluvu. Z
pracovnejzmluvyvyplývalo,žežalovanávykonávalaprežalobcuzávislúprácunapozíciiosobnýbankár,
deň nástupu bol stanovený na deň 13.12.2021 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do
12.12.2022 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Zároveň dňa 30.11.2021 uzatvoril žalobca so žalovanou
dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu umožniť
žalovanej prehlbovanie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít,
ktoré organizuje žalobca alebo spolupracujúce tretie osoby na základe požiadavky žalobcu. Vzdelávací

program bol v trvaní 10 mesiacov a súčasťou dohody bol záväzok žalovanej zotrvať v pracovnom
pomere so zamestnávateľom po touto dohodou stanovenú dobu a za ňou stanovených podmienok. V
prípade žalovanej mal tento záväzok trvať do 12.12.2022 (12 mesiacov). Uvedené má mať podľa slov
žalobcu stabilizačnú funkciu, pričom s prihliadnutím na dĺžku vzdelávacieho programu (10 mesiacov),
žalobca považuje dohodnutú lehotu za primeranú. Ďalej uviedol, že žalovaná svoje povinnosti neplnila
riadne a včas, a z dôvodu opakovaného porušovania pracovnej disciplíny a nedôslednému plneniu
pracovných úloh jej bol dňa 11.03.2022 doručený list označený ako „okamžité skončenie pracovného

pomeru“, pričom ku skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 14.03.2022.
Nakoľko žalovaná nesplnila záväzok zotrvať v pracovnom pomere po dobu stanovenú v dohode, pričom
ukončenie pracovného pomeru v zmysle § 72 Zákonníka práce nie je dôvodom na zánik úhradovej
povinnosti žalovanej, si žalobca uplatňuje svoj nárok na úhradu nákladov na prehlbovanie kvalifikácie zdôvodu porušenia ustanovenia bodu 1.6.2 dohody, keďže pracovný pomer skončil pred dobou uvedenou
v bode 2.2 pracovnej zmluvy. Zároveň dodal, že nebola naplnená žiadna z podmienok v zmysle § 155
ods. 6 Zákonníka práce a preto zastal názor, že nárok na úhradu nákladov je daný. Žalobca zaslal

dňa 05.04.2022 žalovanej výzvu na úhradu celkovej výšky nákladov, ktoré vynaložil na prehlbovanie
kvalifikácie žalovanej od vzniku pracovného pomeru do skončenia pracovného pomeru v celkovej výške
519,89 eura. Náklady vo výške 27,34 eura boli žalobcovi uhradené priamou zrážkou zo mzdy žalovanej
za mesiac marec 2022. Zvyšná časť nákladov vo výške 492,55 eura nebola ku dňu podania žaloby zo
strany žalovanej žalobcovi uhradená.

2. Upomínací súd vydal dňa 22.06.2022 platobný rozkaz sp. zn. 34Up/884/2022. Žalovaná proti
platobnému rozkazu podala odpor a zároveň si uplatnila vzájomné nároky voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. Žalovaná v podanom odpore v celom rozsahu poprela žalobcom tvrdené skutočnosti a uviedla,
že pracovný pomer bol skončený jednostranne zo strany zamestnávateľa a teda skončenie pracovného
pomeru nebolo zavinené ani iniciované žalovanou, preto jej nemožno vyčítať porušenie akéhokoľvek

záväzku.

3. Vzájomnou žalobou sa žalovaná domáhala zaplatenia sumy 27,34 eura, ktoré jej žalobca
neoprávnene zrazil zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Zrazená suma 27,34 eura mala
predstavovať náklady na prehlbovanie kvalifikácie. Žalovaná považovala dohodu o zrážkach zo mzdy

za neplatnú a uviedla, že žalobca na tieto náklady nemal nárok, keďže nebol oprávnený vykonať
zrážku zo mzdy žalovanej. Dohoda o zrážkach zo mzdy zamestnanca bola uzatvorená už pri uzatvorení
pracovnej zmluvy (dokonca pred vznikom pracovného pomeru), teda v čase, kedy ešte neexistovala
žiadna pohľadávka zamestnávateľa voči zamestnancovi. Vzhľadom na to, že dohodou o zrážkach zo
mzdy sa má zabezpečiť uspokojenie zamestnávateľa, nemožno túto dohodu uzatvoriť vo vzťahu k

budúcim neurčitým a nešpecifikovaným pohľadávkam. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5 Sžo 57/2013, z ktorého vyplýva, že predmetné zabezpečenie podľa platnej právnej úpravy slúži
na zabezpečenie majetkových práv zamestnávateľa a možno ho využiť len na zaistenie nároku, ktorý
už vznikol. Zabezpečenie práv vznikne teda iba za predpokladu, že existuje záväzok zamestnanca voči
zamestnávateľovi. Zároveň uviedla, že podstatná časť dohody upravuje hmotnú zodpovednosť a iba dva

body dohody sa zameriavajú na zrážky zo mzdy (7 a 8). Preto je zrejmé, že uzatvorená mala byť dohoda
o hmotnej zodpovednosti, avšak žalobca do tejto dohody zakomponoval ďalší právny úkon (dohodu o
zrážkachzomzdy)beztoho,abymalažalovanámožnosťodmietnuťuzatvorenietejtodohody.Povedané
inými slovami, podpisom dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaná automaticky prejavila súhlas aj s
dohodou o zrážkach zo mzdy. Záverom uviedla, že má nárok na zaplatenie sumy 27,34 eura, pretože

jednak žalobca nemá nárok na náhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie a jednak z dôvodu, že
zrážka zo mzdy bola vykonaná v rozpore so zákonom, ako aj z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je neplatná.

4. Žalobca sa k podanému odporu a vzájomnej žalobe žalovanej vyjadril podaním zo dňa 10.07.2022,

v ktorom uviedol, že trvá na uplatnenom nároku v zmysle podanej žaloby a nesúhlasí s tvrdeniami
žalovanej, a vzájomnú žalobu vo výške 27,34 eura považuje za bezpredmetnú, bez právneho a
skutkového odôvodnenia a navrhol vzájomnú žalobu žalovanej zamietnuť.

5. Žalobca zároveň navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového

poriadku. Upomínací súd postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Galanta.

6. Okresný súd Galanta následne postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Piešťany,
ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie pracovnoprávneho sporu v zmysle ustanovení CSP.

7. Súd na pojednávaní konanom dňa 13.03.2023 uviedol, ktoré tvrdenia strán sporu považuje za
nesporné, ktoré tvrdenia strán sporu považuje za sporné a uviedol predbežné právne posúdenie.
Zároveň vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, výzvou na úhradu nákladov
za prehlbovanie kvalifikácie, dohodou o hmotnej zodpovednosti a zrážkach zo mzdy, dohodou o
prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, pracovnou zmluvou, potvrdením o zamestnaní, oznámením o

skončení PP v skúšobnej dobe, odporom proti platobnému rozkazu upomínacieho súdu, stanoviskom k
pohľadávke za prehlbovanie kvalifikácie a k dohode o zrážkach zo mzdy, výplatnou páskou žalovanej
za mesiac marec 2022, vyčíslením nákladov na prehĺbenie kvalifikácie, sms komunikáciou, adaptačným
hárkom a vyjadrením k odporu a zistil nasledovný skutkový stav:8. Žalobca na strane zamestnávateľa a žalovaná na strane zamestnanca uzatvorili dňa 30.11.2021
pracovnú zmluvu, na základe ktorej mala žalovaná u žalobcu vykonávať prácu na pozícii osobný bankár.

Deň nástupu do práce bol dohodnutý na deň 13.12.2021, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu
určitú do 12.12.2022 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru v
skúšobnej dobe súd zistil, že žalobca skončil pracovný pomer so žalovanou v zmysle § 72 Zákonníka
práce ku dňu 14.03.2022 a zároveň uviedol, že v zmysle § 45 Zákonníka práce sa skúšobná doba
predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Z bodu 1.1 dohody o prehlbovaní kvalifikácie

zamestnanca zo dňa 30.11.2021 vyplynulo, že zamestnávateľ sa zaviazal umožniť zamestnancovi
prehlbovanie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít v trvaní
približne 10 mesiacov a záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote
a za podmienok podľa tejto dohody. Podľa bodu 1.3.1 až 1.3.6 malo ísť o úvodné školenie, predajné
zručnosti a komunikácia s klientom, odborné školenie a koučing, koučing a tréning predajných zručností,
cestovné náklady a náklady na ubytovanie a dokumentáciu. Podľa bodu 1.4 dohody, predpokladaná

výška nákladov na školenia bola 1 890 eur. Podľa bodu 1.6 dohody sa zamestnanec zaviazal uhradiť
zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie
kvalifikácie, alebo zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer sa
skončí pred dobou uvedenou v bode 2.2 pracovnej zmluvy.

9. Z dôvodu implementácie reformy súdnej mapy účinnej od 01.06.2023 v zmysle § 18l ods. 1 písm. g)
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, došlo k prechodu výkonu
súdnictva z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava.

10. Podaním žalobcu zo dňa 08.06.2023 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd

konanie zastavil.

11. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu, a žalovaná
so späťvzatím žaloby súhlasila, súd sa ďalej nezaoberal dôvodnosťou uplatňovaného nároku žalobcu,
akceptoval žalobcom doručené späťvzatie a konanie o podanej žalobe zastavil.

15. Avšak predmetom tohto konania po späťvzatí žaloby ostal nárok uplatňovaný žalovanou vzájomnou
žalobou, a to zaplatenie sumy 27,34 eura. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 12.06.2023 trvala na
podanej vzájomnej žalobe a dôvodnosti z nej uplatňovaného nároku.

16. Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce),

zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť
zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady
ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u
zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to
aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť

písomne, inak je neplatná.

17. Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie
a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje
zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude

zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom
pomere počas dohodnutej doby.18. Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce, celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere
nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady
sa pomerne zníži.

19. Podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu
podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V
týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

20. Podľa § 155 ods. 6 Zákonníka práce, povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká,
najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného
voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý
na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou
zamestnávateľomzdôvodovuvedenýchv§63ods.1písm.a), b)

alebo písm. f) alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa
lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť
vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) , d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch
počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil, e) zamestnávateľ porušil

ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa
osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom
rozhodol súd.

21. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

24. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj strán konania, na základe, ktorého súd

získavaprerozhodnutiepodstatnéskutkovépoznatkyvoveci,ktorájepredmetomkonania.Dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú
zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda aj pri vykonávaní
dôkazov. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová
strana. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v konaní niečo

tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno
ohľadom svojho tvrdenia, a teda musí preukázať to, čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie
za základ svojho rozhodnutia. Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Dôsledkom toho, že tvrdenie
sporovej strany nie je preukázané na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre túto
sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých

mu jeho právo patrí. Žalobcu zaťažuje dôkazové bremeno preukázať náklady spojené s poskytnutím
vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít.

27. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v danom prípade došlo k uzavretiu dohody o prehlbovaní
kvalifikácie zamestnanca v zmysle § 155 ods. 5 Zákonníka práce. Súd zo strany žalobcu nemal za

preukázané, že mu vznikli náklady s poskytnutím vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít.
Výšku nároku, ktorú si žalobca pôvodne uplatňoval v žalobe vo výške 492,55 eura, pričom tento nárok
špecifikovalneurčito,taktiežtentonárokaninepreukázalžiadnymifaktúramianiinýmidokladmioúhrade
nákladov za školenia, a to aj napriek tomu, že bol súdom na pojednávaní vyzvaný na preukázanie jehotvrdení. Následne žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a súd konanie o podanej žalobe žalobcu
zastavil. Predmetom konania však ostal nárok žalovanej uplatňovaný vzájomnou žalobou, na ktorom
žalovaná zotrvala. Súd mal z výplatnej pásky žalovanej za mesiac 3/2022 preukázané, že žalobca

zrazil žalovanej zo mzdy sumu vo výške 27,34 eura a teda v zmysle vyššie uvedených skutočností,
kedy žalobca nepreukázal výšku nároku uplatňovanú žalobou pred jej späťvzatím, a tiež vzhľadom na
skutočnosť, že tvrdenie týkajúce sa zrážky zo mzdy vo výške 27,34 eur nebolo medzi stranami sporné
(žalobca sám v žalobe uviedol, že vykonal zrážku zo mzdy žalovanej), nie je možné konštatovať, že bol
oprávnený na vykonanie zrážky zo mzdy žalovanej vo výške 27,34 eura. Súd z tohto dôvodu vzájomnej

žalobe žalovanej vyhovel a žalobcu zaviazal k povinnosti na zaplatenie sumy žalovanej vo výške 27,34
eura tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania v situácii, kedy došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia
žaloby, skúmal procesnú zodpovednosť na oboch stranách sporu. Súd je toho názoru, že v danom
prípade nešlo zo strany žalobcu o reakciu na správanie žalovanej, a preto treba pričítať procesné zavinie
žalobcovi. Z dôvodu, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, o nároku na náhradu trov

konania v súvislosti s podanou žalobou, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

32. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich so vzájomnou žalobou žalovanej, súd rozhodol v
zmysle § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaná mala v konaní o vzájomnej žalobe taktiež plný úspech, súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.