Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200933
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6920200933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: U.. O. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. X., C. XXX/XX, v konaní zastúpeného JUDr. Máriom Keletim, advokátom, advokátska
kancelária Hnúšťa, Hlavná 36, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, s adresou pre doručovanie
Okresná prokuratúra Banská Bystrica so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13C/78/2021 zo dňa 01. 12. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo
výške 2.782,67 eur z titulu náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré žalobca vynaložil a náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazochvovýške10.000,-eur.Uvedenejnáhradysažalobcadomáhalnazáklade
tej skutočnosti, že uznesením sp. zn. ČVS:SKIS-127/OISS-V-2013 zo dňa 25. 02. 2014 bolo proti nemu
vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, na základe ktorého bola

neskôr podaná aj obžaloba, avšak rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 2T/128/2015 zo dňa 21.
04. 2016 bol spod obžaloby oslobodený, pričom o odvolaní v súdenej veci bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 4To/50/2016 zo dňa 02. 11. 2016, ktorým
bolo odvolanie prokurátora zamietnuté. Následne Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti
právoplatnému uzneseniu krajského súdu dovolanie zo dňa 20. 04. 2017 a Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením v konaní pod sp. zn. 4Tdo/39/2017 zo dňa 23. 01. 2019 dovolanie Generálneho
prokurátora Slovenskej republiky odmietol. Na základe uvedeného si teda žalobca uplatnil náhradu za

trovy právneho zastúpenia, keďže postupom orgánu Slovenskej republiky mu bola spôsobená škoda,
a taktiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Okresný súd po vykonanom dokazovaní vec právne
posúdil podľa ustanovení § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a žalobu zamietol pre premlčanie nároku
žalobcu. Mal za to, že trojročná subjektívna lehota začala plynúť dňom 02. 11. 2016 po tom, čo odvolanie
prokurátora bolo uznesením krajského súdu zamietnuté, ktorá by bola uplynula dňom 02. 11. 2019, ku
ktorej lehote je však potrebné pripočítať 3 mesiace a 27 dní vzhľadom na ust. § 19 ods. 3 zákona č.

514/2003 Z. z., v zmysle ktorého ustanovenia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.
Lehota na podanie žaloby teda uplynula 29. 02. 2020 (sobota), pričom najbližší pracovný deň je 02. 03.2020. Trojročná subjektívna lehota na podanie žaloby teda uplynula dňom 02. 03. 2020. Žaloba bola
podaná až 24. 03. 2020, teda po uplynutí lehoty.

2. Žalobca proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Nesúhlasil s tým, že premlčacia doba na podanie
žaloby začala plynúť od vyhlásenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/50/2016
zo dňa 02. 11. 2016. Okresný súd bližším spôsobom nezdôvodnil, prečo postupoval týmto spôsobom
a neaplikoval vo veci iný možný výklad, na ktorý žalobca v konaní poukazoval. Tvrdil, že v zmysle §

19 ods. 1 Trestného poriadku sa uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, prokurátorovi,
osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo týka a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,
vždy v rovnopise doručí. Uznesenie krajského súdu bolo rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku
proti rozsudku okresného súdu, odvolanie prokuratúry smerovalo aj voči výroku, ktorým bol žalobca
spod obžaloby oslobodený, a teda nepochybne sa ho týkalo. Premlčacia lehota teda začala plynúť
odo dňa doručenia rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že súčasťou žaloby bola aj náhrada trov konania

spočívajúca v právnom zastúpení pri dovolaní Generálnej prokuratúry SR. Škoda spôsobená podaním
dovolania, resp. nároky z takto spôsobenej škody, nemôžu byť premlčané ani pri výklade, ktorý okresný
súd použil. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
zákonný a správny a na doplnenie uviedol, že ustanovenie § 179 ods. 1 Trestného poriadku ustanovuje
formy oznámenia uznesenia, ktoré sa oznamuje buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu
treba uznesenie oznámiť alebo doručením rovnopisu uznesenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca spolu
so svojím obhajcom boli prítomní na verejnom zasadnutí (krajského súdu - pozn. odvolacieho súdu),

kde bolo vyhlásené uznesenie o opravnom prostriedku, toto im bolo riadne v zmysle § 179 ods.
1 Trestného poriadku oznámené a nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa rovnopis uvedeného
uznesenia vždy aj doručuje. V danom prípade je dôležitý okamih oznámenia uznesenia o opravnom
prostriedku. Osobnú vedomosť o tom, že škoda žalobcovi mala vzniknúť, žalobca získal už vyhlásením
uznesenia na verejnom zasadnutí, ktorého sa zúčastnil, a nie až doručením tohto uznesenia. Čo sa týka

námietky odvolania uvedenej v bode 9. odvolania, žalovaná poukázala na skutočnosť, že trovy právneho
zastúpenia pri dovolaní Generálnej prokuratúry SR nemožno uplatňovať ako samostatný nárok, ale tieto
sú súčasťou trov konania, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Z
uvedeného dôvodu sa preto na trovy konania, ktorých náhradu si žalobca žiada, a ktoré je potrebné
posudzovať ako celok, vzťahuje tá istá premlčacia lehota. Navyše poukázala na to, že dovolací súd

rozhodol o dovolaní už 23. 01. 2019, teda ešte v čase, keď lehota na premlčanie neuplynula a žalobca
si mohol svoj nárok na súde riadne a včas uplatniť vrátane trov právneho zastúpenia pri dovolaní.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach
uvedených v odvolaní. Vo vzťahu k tvrdeniu, že trovy právneho zastúpenia pri dovolaní Generálnej

prokuratúry nemožno uplatňovať ako samostatný nárok a tieto sú súčasťou celého posudzovaného
nároku, žalobca uviedol, že s takýmto výkladom musí súhlasiť, pri takomto výklade by k plynutiu
premlčacej doby nedošlo dňa 02. 11. 2016, ale až dňom 21. 02. 2019, teda dňom po doručení uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo39/2017 zo dňa 23. 01. 2019 žalobcovi. Žalovaný, teda vlastne
uznáva, že žaloba, aj keď z iných dôvodov, bola okresnému súdu doručená včas.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací,odvolanieprejednalviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,380
CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil s nasledovných
dôvodov.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého
premlčacia doba v súdenej veci začala plynúť dňom rozhodnutia odvolacieho súdu - Krajského súdu v
Banskej Bystrici, teda dňom 02. 11. 2016. Žalobca poukazoval na ustanovenie § 19 ods. 1 Trestného
poriadku v odvolaní (správne zrejme na § 179 ods. 1 Trestného poriadku), v zmysle ktorého uznesenie,

ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo týka a
osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, vždy v rovnopise doručí, avšak opomenul druhú
vetu, toho istého ustanovenia, podľa ktorej oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti
toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia. V konaní nie je sporným,že žalobca bol aj v prítomnosti svojho právneho zástupcu osobne prítomný na prejednávaní Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval o odvolaní prokuratúry dňa 02. 11. 2016 (sp. zn. 4To/50/2016),
a preto správne mal okresný súd zato, že uvedené uznesenie bolo oznámené žalobcovi vyhlásením

uznesenia, a nie až jeho doručením. Na základe uvedeného potom okresný súd správne rozhodol o
počiatku aj o konci premlčacej lehoty.

7. K druhej námietke žalobcu týkajúcej sa oprávnenosti nároku na náhradu škody za dovolacie konanie,
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so stanoviskom žalovanej, že trovy právneho zastúpenia pri

dovolaní Generálnej prokuratúry SR nemožno uplatňovať ako samostatný nárok a tieto sú súčasťou trov
konania tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Z uvedeného dôvodu sa
na trovy konania, ktorých náhradu si žalobca žiada, a ktoré je potrebné posudzovať ako celok, vzťahuje
tá istá premlčacia lehota. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, respektíve
vyhlásením uznesenia krajského súdu o odmietnutí odvolania prokurátora, došlo ku skončeniu trestného
konania, čo znamená, že zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a

žalobca si nemôže ako samostatný nárok uplatňovať trovy právneho zastúpenia pri dovolaní Generálnej
prokuratúry na Najvyššom súde SR. Pokiaľ by sa o takomto nároku žalobcu malo v konaní konať, konalo
by sa vlastne o jeho nároku, o ktorom už raz bolo rozhodnuté, že je premlčaný. Z uvedených dôvodov
krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov
konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

8. V odvolacom konaní bola žalovaná v celom rozsahu úspešná, a preto by mala nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 2 CSP, avšak v odvolacom
konaní jej žiadne trovy nevznikli, a preto žalovanej náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd
nepriznal.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.