Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622010174
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1622010174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a

členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného R. Y.
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/26/2022
zo dňa 20.02.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2023 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u
j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

R. Y., nar. XX.XX.XXXX vo A. - J., A. republika, trvale bytom A. XX, T., A. republika,

u k l a d á

podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. k), 38 ods. 3 Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s
probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmereXX (štyri) roky. (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduMalackysp.zn.1T/26/2022zodňa20.02.2023bolobžalovanýR.Y.uznaný
vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24.01.2022 v čase o 12.00 h po prechádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol nákladné

motorové vozidlo zn. Scania, ev. č. XSIXXXX (ČR) spolu s návesom zn. Schmitz ev. č. XTXXXXX
(ČR) po diaľnici D2 v smere z Českej republiky do Bratislavy, pričom počas jazdy prešiel do ľavého
jazdného pruhu a v 29,0 km počas jazdy narazil ľavým bokom jazdnej súpravy do stredových
zvodidiel, čím ich poškodil, následne prešiel do pravého jazdného pruhu a pokračoval v nebezpečnejjazde dva a pol kilometra, pričom v 31,6 km s celou jazdnou súpravou plynule zišiel mimo vozovku
vpravo do priekopy, kde narazil do ochranného oplotenia diaľnice D2 a prevrátil sa na ľavý bok, na
miesto dopravnej nehody sa dostavila hliadka Krajského dopravného inšpektorátu, Diaľničné oddelenie

PZ Malacky, ktorá obvineného podrobila dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov
elektronickým prístrojom zn. Dräger Alcotest 7510: ARMF 0568 s výsledkom 1.54 mg/l a pri opakovanej
dychovej skúške mu bola nameraná hodnota 1.39 mg/l a obvinený týmto konaním spôsobil poškodením
stredových zvodidiel a ochranného plota Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Dúbravská cesta 14,
Bratislava škodu vo výške najmenej 2.000 Eur a poškodením kamióna spoločnosti CONE Dopravaa.s.,

Kosmova 1126/17, Přívoz, Ostrava škodu vo výške najmenej 40.000,.€.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 289 ods. 4 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm.
l) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého bol podľa § 51 ods.
1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň bol obžalovanému uložený probačný dohľad. Podľa § 51

ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu bolo uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona mu súd prvého stupňa uložil aj trest zákazu
činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
súd prvého stupňa poškodenú spoločnosť CONE Doprava a. s. s nárokom na náhradu škody odkázal
za civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 01.03.2023 prokurátor odvolanie v neprospech
obžalovaného smerujúce proti výroku o treste. Odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 17.03.2023 tým, že okresná prokuratúra navrhovala v rámci preventívnej a represívnej
úlohy trestu, uložiť obžalovanému vzhľadom na závažnosť skutku nepodmienečný trest odňatia slobody.

Jeho uloženie je odôvodnené podľa prokurátora tým, že obžalovaný viedol nákladné motorové vozidlo
(kamión) spolu s návesom, teda viedol druh motorového vozidla, ktoré vzhľadom na jeho hmotnosť a
rozmery bolo spôsobilé spôsobiť ťažší následok v prípade stretu s inými účastníkmi cestnej premávky,
ako aj väčšie škody na cudzom majetku, ako by mohlo spôsobiť osobné motorové vozidlo kategórie M.
Obžalovaný navyše viedol motorové vodilo v pondelok v čase okolo 12.00 hod., teda na pravé poludnie v

pracovnýdeň,kedyjediaľničnákomunikáciaD2vsmerezČeskejrepublikydoBratislavyfrekventovaná,
či už osobnými alebo nákladnými motorovými vozidlami, čo samé o sebe zvyšuje nebezpečenstvo jazdy.
V neposlednom rade je nutné zohľadniť množstvo alkoholu u obžalovaného počas jazdy, kedy jeho
hladina dosiahla bezprostredne po nehode v čase o 12.24 hod. hodnotu 1,54 mg/l alkoholu v dychu, t.
j. po prepočte 3,21 promile. Podľa stanoviska Inštitútu forenzných medicínsky expertíznych Bratislava,

za ťažký stupeň opitosti sa považuje stav od 2 do 2,99 promile, v danom prípade, keďže obžalovaný
dosiahol hodnotu 3,21 promile, teda nad 3 promile alkoholu v krvi, došlo k stavu, ktorý sa hodnotí ako
akútna otrava krvi alkoholom, kedy okrem iného dochádza k poruche vedomia, riziku zástavy dychu
a krvného obehu, teda k stavu, kedy vodič nie je spôsobilí viesť bezpečne žiadne motorové vozidlo.
Prvostupňový súd vzhľadom na závažnosť trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil, okolnosti za

akých sa tak stalo a možný následok, ktorý hrozil, mal podľa názoru prokurátora, dospieť k záveru, že
treba uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý by zodpovedal miere zavinenia, spoločenskej
nebezpečnosti činu a potrebám nápravy páchateľa.

Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o

treste a obžalovanému sám uložil nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do minimálneho
stupňa stráženia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu pod dobu minimálne 3 roky.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu podaniami doručenými

odvolaciemu súdu dňa 12.05.2023 a dňa 31.05.2023. Obžalovaný uvádza, že s pokorou prijíma súdom
uložený trest, rozhodol sa ho v plnej miere akceptovať, a preto nepodával proti napadnutému rozsudku
odvolanie. Avšak s odvolaním prokurátorky sa v celom rozsahu nestotožňuje a jej návrh trestu považuje
za neprimerane prísny a nerešpektujúci zásady trestného práva i zásady ukladania trestov. V prvom
rade upriamuje pozornosť na to, že súd prvého stupňa v rámci svojej rozhodovacej činnosti správne

vzal do úvahy správanie obžalovaného po spáchaní predmetného skutku, pretože sa ku skutku priznal,
úprimne ho oľutoval a súčasne vykonal právne kroky k náhrade škody poškodenému. Napriek absencii
dostatočného množstva finančných prostriedkov obžalovaný uzavrel s poškodeným splátkový kalendár
apravidelnepodľadohodyuhrádzasplátky,pričomdodnešnéhodňasivždyriadneavčastútopovinnosťsplnil. Obžalovaný je toho názoru, že práve snaha o zamedzenie škodlivého následku jeho činu musí
byť premietnutá do súdneho rozhodnutia v podobe výmery a druhu trestu. Obžalovaný si uvedomuje
závažnosť spáchaného skutku a tento žiadnym spôsobom nemieni ani bagatelizovať, ale napriek tomu

si dovolí tvrdiť, že nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody by bol zjavne neprimeraný aj vzhľadom
na jeho osobu ako páchateľa trestného činu. Obžalovaný dobrovoľne podstúpil protialkoholické liečenie,
aby nielen zabránil negatívnym účinkom závislosti na jeho zdravie, ale taktiež aby aj zamedzil spáchanie
rovnakého či iného trestného činu v dôsledku jeho závislosti. Prvostupňový súd vo vzťahu k osobe
obžalovaného teda správne vzhliadol na existenciu takých okolností a takých pomerov na jeho strane

ako páchateľa, ktoré relevantne a dôvodne podmienili odloženie výkonu trestu odňatia slobody a
uloženie probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Jednou z týchto okolností pri
posudzovaní trestu v prejednávanej veci je nepochybne aj skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine podľa §257 Trestného poriadku. Z vykonaného dokazovanie tiež vyplýva, že v zásade
nepopieral spáchanie skutku, ale k tomuto sa už v rámci prípravného konania priznal, a teda sa podieľal
na spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Obžalovaný je toho názoru, že priznanie ku skutku

by rádovo v každom jednom prípade malo byť vzaté do úvahy, pretože v opačnom prípade by priznanie
ku skutku strácalo svoje opodstatnenie a obvinené osoby by neboli ničím motivované, rovnako tak aj vo
vzťahu k snahe nahradiť škodu. Následne obžalovaný vo svojom vyjadrení cituje rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že v prípade, ak bude trest
prísny vo vzťahu k spáchaniu trestného činu, nedôjde len k negácii bezprávia, ale zároveň uloženým

trestom vznikne nové bezprávie- bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.
Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorý sa svojou podstatou v zásade nelíši ničím od trestného
činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu
štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát.

Zároveň obžalovaný poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a uvádza, že
v minulosti nebol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu a z výpisu Centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov rovnako nevyplývalo, že voči jeho osobe je vedený záznam. Tiež
uvádza, že uložením nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody by sa nepriamo postihla i jeho
rodina. Z manželstva má syna, ktorý je prijatý na Právnickú fakultu v Brne. Napriek tomu, že je jeho

syn plnoletý, potrebuje naďalej finančnú pomoc zo strany rodičov a túto povinnosť nemôže obžalovaný
prenechať len na jeho matku. Popri náročnom štúdiu nebude mať jeho syn možnosti a schopnosti,
aby získal finančnú nezávislosť, a preto je prirodzené, že ako rodič ho bude financovať a pomáhať
mu, aby úspešne zvládol vysokoškolské štúdium. Súčasne má obžalovaný záujem uhradiť v celej
výške škodu, ktorú spôsobil poškodenému, pričom táto jeho snaha by bola obmedzená výkonom trestu

odňatia slobody. Podmienečné uloženie trestu s probačným dohľadom obžalovanému umožní, aby
mohol byť zamestnaný a zarobil dostatok finančných prostriedkov, ktoré by potreboval či na úhradu
splátok, pre svojho syna, rodinu a pre seba aspoň na základe životné potreby. Práve pobytom vo
výkone trestu odňatia slobody, by táto schopnosť bola zjavne narušená a tým aj ohrozená náhrada
škody poškodenému. Podľa názoru obžalovaného, prokurátorka nevzala do úvahy všetky priznané

poľahčujúce okolnosti, ako i ostatné skutočnosti, ktoré mali priamy súvis so spáchaním skutku.
Vzhľadom na vyjadrenia obžalovaného počas celého trestného konania ako i vykonané dokazovanie
vo vzťahu k uloženiu trestu by nebolo nevyhnutné a ani spravodlivé, aby bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody. Prokurátorka sa v odvolaní odvoláva výlučne len na negatívne
okolnosti a len na závažnosť skutku, pričom absolútne opomína všetky ďalšie pozitívne okolnosti, ktoré

sú v prospech obžalovaného. Celkom úplne opomína, že dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy vyhľadal
odbornú pomoc a úspešne absolvoval protialkoholické liečenie. Obžalovaný vykonal všetky kroky k
tomu, aby v čo najväčšej možnej miere napravil svoje protiprávne konanie, čo je aj dôkazom jeho ľútosti
k spáchaniu trestného činu.

Obžalovaný je toho názoru, že v jeho prípade došlo k naplneniu predpokladov a dôvodnosti
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, a to aj na základe jeho doterajšieho života
ako aj vzhľadom na prostredie v ktorom žije, okolnosti daného prípadu, postoja k prejednávanej veci
či snahe uhradenia škody poškodenému. Z uvedených dôvodov obžalovaný považuje trest uložený
prvostupňovým súdom za zákonný, primeraný a spravodlivý. V dôsledku svojho protiprávneho konania

obžalovaný prišiel nielen o prácu, ale aj o rodinu a domov. Napriek katastrofálnym dôsledkom sa však
snaží opäť sa zaradiť do spoločnosti a viesť riadny život. Je plne pripravený prijať a niesť za svoju chybu
následky a s pokorou prijal trest uložený prvostupňovým súdom. V jeho prípade aj napriek uloženémupodmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v zmysle §51 ods. 1 s
poukazom na §49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je naplnená represívna a preventívna funkcia trestu.

V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 30.05.2023 obžalovaný navrhol na verejnom zasadnutí
odvolaciehosúduvykonaťdôkazyvrámciodvolaciehokonania,atooboznámiťaktuálnulekárskusprávu
- potvrdenie od Ambulancie všeobecného praktického lekára J.. H. T. zo dňa 29.05.2023, potvrdenie
zo dňa 26.05.2023 o štúdiu syna obžalovaného H. Y. na Právnickej fakulte na MASARYKOVEJ
UNIVERZITE v Brne.

Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátorky
nedôvodné.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce

napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto
nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovaného, obhajcu a prokurátora.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupkyňa krajskej prokuratúry v celom rozsahu pridržala
dôvodov podaného odvolania a navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o treste a obžalovanému uložil

trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti minimálne po dobu troch rokov.

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí v celom rozsahu pridržal svojich podaní, ktoré boli
datované dňa 12.04.2023 a 30.05.2023 spolu s poukázaním na listinné dôkazy, ktoré k vyjadreniu

predložili. Obhajoba je toho názoru, že okolnosti prípadu, ďalej postoj obžalovaného, ktorý k celej veci
zaujal, odôvodňujú uloženie trestu s podmienečným odkladom. Obžalovaný jednak pristúpil k splácaniu
spôsobenej škody, pričom za tým účelom musel siahnuť k takému zásadnému kroku ako je predaj
domu, v ktorom dovtedy žil, za tým účelom, aby bol schopný spôsobenú škodu uhradiť. Svoje konanie
úprimne oľutoval, v minulosti bol 10 rokov v aktívnej službe u polície, zabezpečuje aj teraz výživu svojho

syna, ktorý študuje na univerzite právo a chce sa stať takisto policajtom. Po tejto udalosti došlo aj k
iným nepriaznivým udalostiam v osobnom živote, keď sa rozviedol so svojou manželkou. Vzhľadom
na absenciu predchádzajúcich záznamov v registri priestupkov či trestov a bezúhonný život vrátane
zohľadnenia už všetkých uvedených okolností, ktoré by mali byť vyhodnotené v prospech obžalovaného,
obhajca navrhol odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že oľutoval svoje konanie, naďalej trpí v dôsledku tohto jeho činu. Začal riešiť
problém s alkoholom, navštevuje lekára, musel predať dom, aby mohol splácať škodu, ktorú aj riadne
spláca. Momentálne je práceneschopný už od decembra minulého roku, má problémy so srdcom,
konkrétne trpí arytmiou a má problémy s tlakom, ktorý je raz nízky raz vysoký. Okrem toho je

neurologickým pacientom, robili mu vyšetrenia mozgu, mal v decembri minulého roku a v januári tohto
roku epileptické záchvaty. Lekári mu zatiaľ nedovolili pracovať, nemôže ukončiť PN. Momentálne žije
sám. Má jedného syna, ktorý je na magisterskom štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne. Obžalovaný
alkohol požíval v období pred skutkom, nepovažoval sa však za alkoholika, nevnímal to ako nejaký
zásadný problém. Čo sa týka konečného návrhu bol by rád, keby to ostalo v podobe ako rozhodol

okresný súd.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona alebo ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané prokurátorom je
prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti. Preto odvolací súd

konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa
§ 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,

že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné, pričom existujú aj také dôvody neuvedené v odvolaní,
ktoré môžu byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky
podal dňa 13.04.2022 obžalobu na R. Y. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 4 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vyššie v tomto odôvodnení.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.02.2023 obžalovaný R. Y. učinil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Trestného poriadku a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd prvého

stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že
dokazovanievrozsahupriznaniavinynevykonal.Nazákladeprijatiavyhláseniaovinesúdprvéhostupňa
uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom
v obžalobe.

Výrok o vine nebol a ani v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemohol byť napadnutý odvolaním,
a preto ho odvolací súd nad rámec dôvodov, pre ktoré možno podať dovolanie podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku v rámci obmedzeného revízneho princípu nepreskúmaval.

K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa §

269 Trestného poriadku, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný nemá v registri trestov žiaden záznam a
nedopustil sa ani žiadnych priestupkov. Obžalovaný s poškodeným uzatvoril Dohodu o uznaní dlhu a
splátkovom kalendári.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému

rozsudku netrpí žiadnymi závažnými procesnými vadami, ktoré by mali za následok porušenie práva
na obhajobu alebo nezákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacích dôvodov. Vzhľadom na
obmedzenie odvolania na výrok o treste, a absenciu vážnych procesných a hmotnoprávnych chýb,na ktoré musí odvolací súd prihliadať ex offo, aj keď nie sú odvolaním vytýkané, nebol výrok o vine
predmetom meritórneho preskúmania v odvolacom konaní, a nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2023.

Odvolací súd zisťoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pomer a závažnosť priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností a u obžalovaného, rovnako ako súd prvého stupňa, zistil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život a podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, t. j. k trestnému činu sa priznal a úprimne ho ľutuje. Nakoľko obžalovaný
R. Y. dňa 08.02.2022 uzavrel s poškodenou spoločnosťou CONE Doprava a. s. dohodu o uznaní

dlhu a o splátkovom kalendári, a tiež dňa 25.05.2021 a dňa 08.07.2022 dodatky č. 1 a č. 2 k tejto
dohode, na základe ktorých dochádza zo strany obžalovaného k úhrade dohodnutých splátok, odvolací
súd obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, t. j. že
sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne uhradil spôsobenú škodu.
Nakoľko nepriznaním tejto poľahčujúcej okolnosti súdom prvého stupňa sa jednalo o pochybenie, ktoré
môže byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, bol odvolací súd v

zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku oprávnený korigovať toto pochybenie v prospech
obžalovaného.

Odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti, a preto počet poľahčujúcich okolností
prevyšuje počet priťažujúcich okolností v pomere 3:0, čo bolo dôvodom pre zníženie hornej hranice

trestnej sadzby uvedenej v § 289 ods. 4 Trestného zákona (2 až 5 rokov) o jednu tretinu podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu, odvolací súd v prvom rade uvádza, že stanovenie druhu a výmery
trestu musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale

je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého
v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre
určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie
trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods.
4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto

ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplynúť.

Odvolací súd súhlasí s tým, že obžalovaný preukázal pri spáchaní prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr estného zákona vysokú mieru nezodpovednosti, keď si sadol za volant nákladného
motorového vozidla s návesom počas pracovného dňa a v čase dopravnej špičky, keď motorové vozidlo

viedol po požití alkoholu, a to v stave vážnej otravy alkoholom, dokonca pri výkone svojho zamestnania,
keď v čase o 12:24 hod. mu bola nameraná hodnota 1,54 mg/1 alkoholu v dychu (3,21 promile alkoholu
v krvi) a opakovanou dychovou skúškou mu bola nameraná hodnota 1,39 mg/1 alkoholu v dychu (2,90
promile alkoholu v krvi), pričom v jazde pokračoval ďalšie dva a pol kilometra aj po tom, čo prešiel do
ľavého jazdného pruhu a narazil ľavým bokom jazdnej súpravy do stredových zvodidiel, a až následne

jazdnou súpravou zišiel mimo vozovku do priekopy, kde narazil do ochranného oplotenia diaľnice D2 a
prevrátil sa s vozidlom na ľavý bok.

Obžalovaný teda vedome ignoroval pravidlá cestnej premávky (zákon č. 8/2009 Z. z.), ktoré zakazujú
vodičom jazdu bezprostredne potom ako užívali alkoholické nápoje, respektíve v prípadoch, kedy by

mohli byť ešte ovplyvnení alkoholickými nápojmi. Výška nameranej hodnoty alkoholu u obžalovaného
bola tak vysoká, že vylučovala spôsobilosť obžalovaného riadne sa venovať akejkoľvek činnosti, tobôž
vedeniu vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na iných prípadných účastníkov cestnej premávky,
čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že spôsobil náraz jednak do stredových zvodidiel, avšak ani to mu
nezabránilo pokračovať v jazde. Uvedeným obžalovaný vystavil ostatných účastníkov cestnej premávky

nebezpečenstvuohrozeniaživotaazdravia,pričomktragédiinedošlolenvdôsledkunáhodysozreteľom
na to, že obžalovaný s nákladným vozidlom prechádzal cez frekventovaný úsek cesty.Na druhej strane však je potrebné uviesť, že obžalovaného nemožno považovať za osobu so sklonom
ku kriminogénnemu správaniu, ktorú by bolo nevyhnutne nutné sankcionovať odňatím slobody, keď
uloženie nepodmienečného trestu by v súlade s teóriou i praxou trestania malo byť až posledným

výchovných prostriedkom po vyčerpaní miernejších výchovných opatrení. Odvolací súd upozorňuje,
že spáchanie prečinu pod vplyvom alkoholu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie druhu a
výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre uloženie. Súd
nemôže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu, napríklad
výraznépoľahčujúceokolnosti,činenarušenosťpáchateľatohtoprečinu,apaušálneukladaťpritakýchto

prečinoch nepodmienečné tresty odňatia.

Vychádzajúc z pomerov obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, ani sa nedopustil žiadnych
priestupkov, a to ani na úseku cestnej premávky, a okolností prípadu i odvolací súd zastáva názor,
že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore s požiadavkami najmä
individuálnej prevencie, s prihliadnutím na skutočnosť, že okrem generálnej prevencie, ktorú v tomto

prípade reprezentuje najmä trest zákazu činnosti a jeho ochranná funkcia, je potrebné trest prísne
individualizovať tak, aby plnil účel uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nosnou príčinou trestnej činnosti obžalovaného bolo jeho
nadmerné a zjavne nekontrolovateľné požívanie alkoholu, preto v zhode so súdom prvého stupňa

dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť predovšetkým výchovne, so zameraním
na zabránenie požívania alkoholických nápojov. Obžalovaný doposiaľ nebol právoplatne odsúdený
za trestný čin, čo dáva možnosť predpokladať, že účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť i
bez jeho výkonu, a teda uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné. Trest
odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom,

preto plne zohľadňuje vyššie uvedené požiadavky a javí sa ako vhodný nástroj na dosiahnutie
preventívnej i ochrannej funkcie trestu. Probačný dohľad s obmedzením spočívajúcom v zákaze
požívania alkoholických nápojov ako súčasť probačného dohľadu je ukladaný najmä v tých prípadoch,
keď sa vyžaduje určitá prísnejšie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností. Takýto druh
trestu má teda vplývať na obžalovaného tak, aby nepožíval alkoholické nápoje počas skúšobnej doby

pod hrozbou prípadného vyslovenia o neosvedčení sa a nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, a
je v prípade obžalovaného plne odôvodnené. Súd prvého stupňa určil výmeru trestu, dĺžku skúšobnej
doby i primerané obmedzenia v rámci probačného dohľadu správne a efektívne, pričom zároveň dodržal
zákonné kritériá. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom s probačným
dohľadom na 3 roky, čo je v hornej polovici rozpätia uvedeného v § 51 ods. 2 Trestného zákona (1 až 5

rokov), poskytne primeraný priestor na monitorovanie správania obžalovaného z hľadiska jeho súladu
so zákonom po dlhšiu dobu a dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa.

Odvolací súd uzatvára, že neprimerane tvrdý uložený trest pre páchateľa neznamená jeho nápravu, ale
naopak len represiu. V prípade obžalovaného R. Y. odvolací súd dospel k záveru, že aj trest nespojený

s obmedzením jeho osobnej slobody s probačným dohľadom s pomerne dlhou skúšobnou dobou,
bude pre obžalovaného dostatočnou výstrahou, aby sa v budúcnosti akejkoľvek protiprávnej činnosti
vyvaroval, pretože v opačnom prípade by trest musel vykonať.

Trest zákazu činnosti musel byť v posudzovanom prípade uložený, pretože obžalovaný preukázal, že

nerešpektuje dopravné predpisy a jazdou pod vplyvom alkoholu ich úmyselne ignoruje a vytvára tak
ohrozenie pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Vzhľadom na druh motorového vozidla, jeho
hmotnosťarozmerysúvyššienárokynasústredenúaohľaduplnúčinnosťvodiča,nakoľkotakétovozidlo
je spôsobilé spôsobiť ťažší následok v prípade stretu s inými účastníkmi cestnej premávky. Úlohou
a povinnosťou obžalovaného ako profesionálneho vodiča bolo správať sa mimoriadne zodpovedne a

maximálne opatrne k účastníkom cestnej premávky a predvídavo k situácii v cestnej premávke, ako
aj správne vyhodnotiť a zvládnuť rôzne situácie na cestách. Obžalovaný si napriek uvedenému po
požití alkoholu, a to v stave vážnej otravy alkoholom, pri výkone svojho zamestnania sadol za volant
nákladného motorového vozidlo s návesom počas dopravnej špičky na frekventovanej ceste a týmto
vystavil ostatných účastníkov cestnej premávky výraznému nebezpečenstvu. Požité množstvo alkoholu

obžalovaným u neho vylúčilo možnosť sústrediť na jazdu. Preto obžalovanému odvolací súd uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akékoľvek druhu, pričom v tejto časti, na základe odvolania
prokurátora, odvolací súd sprísnil trest zákazu činnosti uložený súdom prvého stupňa a uložil trest
zákazu činnosti vo výmere 4 roky.Takto uložené tresty popri sebe, vrátane ich výmery, pri treste odňatia slobody aj s ohľadom na spôsob
jeho výkonu, zodpovedajú všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 Trestného zákona, ktorý upravuje

zásady ukladania trestov a súčasne v dostatočnom rozsahu obsahujú prvky generálnej a individuálnej
prevencie, ako aj prvok represie. Napokon uložený trest má byť nielen zákonný, ale aj primeraný a
spravodlivý.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu prokurátora a na jeho

podklade po zrušení napadnutého rozsudku v časti vo výroku o treste obžalovanému R. Y. trest uložený
súdom prvého stupňa sprísnil, nie však až do takej miery, ako sa domáhal prokurátor.

Výrok o náhrade škody nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd v súlade s obmedzeným
revíznym princípom nepreskúmaval.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.