Rozsudok – Vydržanie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/52/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205888
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8717205888.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Ďuriš, advokát, s.r.o., so sídlom
Murgašova 6, 058 01 Poprad, IČO: 47 239 468 proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F.
XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Kollárom, Mnoheľova 22, 058
01 Poprad, o určenie vecného bremena vydržaním s prísl. a o vzájomnej žalobe o určenie neplatnosti
časti zmluvy a zriadenie vecného bremena s prísl., takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 8C/24/2017-277 zo dňa 8.11.2021 v spojení s opravným uznesením č.k.
8C/24/2017-328 z 15. júla 2022

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku III.

Potvrdzuje rozsudok, v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., IV. a V.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I.
Zamieta žalobu žalobcu. II. Zamieta vzájomnú žalobu v nároku o určení neplatnosti článku VIII. zmluvy o
prevode nehnuteľnosti. III. Vzájomnú žalobu v časti zriadenia vecného bremena a náhrady za zriadenie
vylučuje na samostatné konanie. IV. Zrušuje neodkladné opatrenie č. k. 8C/24/2017-47. V. O trovách
konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd určil, že
nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu
peši i nákladnými motorovými vozidlami cez časť pozemku žalovaného parc. č. XXXX/XX, k.ú. G. G.,
na LV č. XXXX, zapísaného na Okresnom úrade Poprad, Správe katastra Poprad, o rozmeroch 6,42 m
krát 9,01 m, spolu 57,84 m2 na susediaci pozemok žalobcu parc. č. XXXX/XX, k.ú. G. G., LV č. XXXX,
zapísaného na Okresnom úrade Poprad, Správe katastra Poprad. V žalobe bolo uvedené, že žalobca
chce dosiahnuť právnu istotu práva prechodu a prejazdu cez časť parcely vo vlastníctve žalovaného do
stolárskeho areálu žalobcu, ktoré si predtým zmluvne dohodli v roku 2002. Požadované vecné bremeno
je pokračovaním príjazdovej cesty k priemyselnému areálu. Pri kúpe priemyselného areálu v roku 2002
vymedzili časť parcely č. XXXX/XX spolu o výmere 57,84 m2 na príjazd a odvoz materiálu so zachovaním
pôvodného stavu vstupných brán s tým, že žalovaný tam nepostaví žiadnu prekážku. Zmluvu o budúcej
zmluve uzatvárali 6.2.2002 a zmluvu 1.7.2002. Podľa žaloby žalobca vykonával právo zodpovedajúce
vecnému bremenu dobromyseľne, presvedčený, že zmluva o zriadení vecného bremena je platná.

Žalovaný výkon vecného bremena rešpektoval. V máji 2017 však žalobcu obmedzil tým, že pri vstupe na
nehnuteľnosti žalobcu postavil prívesný voz a kone. K roztržke medzi nimi došlo v roku 2016. V priebehu
konania žalobca so súhlasom súdu upresnil rozsah svojho nároku, keď uviedol, že výmera pre vstup
a prechod má byť spolu 53,70 m2.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že by zmluvou o prevode
vlastníckeho práva z 1.7.2002 vzniklo vecné bremeno. So žalobcom boli dohodnutí, že právo prechodu
budú riešiť po tom, čo zmluva bude zapísaná v katastri. Napriek tomu zriadenie vecného bremena
žalobca doplnil do zmluvy z 1.7.2002 bez jeho súhlasu a bez jeho vedomia. Namietol užívanie prechodu
žalobcom od roku 2002, výmeru žiadaného obmedzenia vlastníckeho práva aj splnenie podmienok
vydržania, najmä existencie dobrej viery žalobcu. Uviedol taktiež, že vklad vecného bremena na list
vlastníctva sa nerealizoval, pretože zmluva ustanovenia o vecnom bremene neobsahovala.
Žalovaný v priebehu konania podal súdu vzájomný návrh, ktorým žiadal určiť to, že je povinný strpieť
právo prechodu pre chodcov a motorové vozidlá cez pozemok na parcele reg. C KN č. XXXX/XX
o rozmeroch 3 metre krát 6,44 metra o celkovej výmere 19 m2 ako zastavaná plocha, vytvorenej
z časti pôvodnej parcely registra C KN č. XXXX/XX o celkovej výmere 250 m2 ako zastavané plochy
a nádvoria v k.ú. G. G., zapísaných na LV č. XXXX na základe spracovaného geometrického plánu č.
14281601-144/18 z 2.8.2018 v prospech žalobcu na dobu neurčitú so záväzkom žalobcu uhrádzať mu
za zriadené vecné bremeno sumu 20 eur mesačne k 20. dňu v každom kalendárnom mesiaci; žalobca
so vzájomnou žalobou nesúhlasil, namietajúc rozsah vecného bremena. Aj úhradu 20 eur mesačne mal
za rozpornú s dobrými mravmi.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe predchádzajúcej zmluvy o
uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 6.2.2002 strany sporu uzavreli Zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie na Okresnom úrade v Poprade, katastrálny odbor, prebiehalo pod
číslom V 2681/2002. Zmluvu si podľa vyjadrenia pripravili v písomnej forme strany sporu.
Súčasťou zmluvy bol aj článok VIII, v ktorom s odkazom na Zmluvu o budúcej zmluve sa žalovaný
zaviazal, že nikdy nepostaví prekážku v časti svojho pozemku č. XXXX/XX a že vo vyznačenom rozsahu
podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX - XX/XXXX v prospech žalobcu, parc. č. XXXX/XX umožní
mu prechod v plnom rozsahu, v prospech vlastníka p. č. XXXX/XX.
Vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod H. XXXX/XXXX. Okresný úrad, katastrálny odbor v Poprade
svojim rozhodnutím číslo X 94/2015/ ML 2 zo dňa 29.10.2015 na LV č. XXXX I. XXXX v časti
Ťarchy zapísal aj vecné bremeno vyplývajúce zo zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 2681/2002.
Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov číslo Xo 41/2015/Lu zo dňa
26.2.2016 bolo rozhodnutie Okresného úradu Poprad zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie.
Posudzujúc dôkazmi zistený skutkový stav súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca po pozemku
žalovaného na svoj pozemok prechádzal nielen peši, ale aj motorovými vozidlami. Toto právo však
realizoval po vzájomnej dohode so žalovaným od roku 2002 až do doby, kedy mu v tom žalovaný začal
brániť, resp. žalobcu obmedzovať. Uviedol, že žalobca netvrdil, že bol presvedčený, že od roku 2002
mu toto právo patrí. Vychádzal z predchádzajúcich dohôd so žalovaným práve z roku 2002, teda vedel,
že právo mu nepatrí, ale na práve prechodu sa so žalovaným dohodol, inak by ho nemohol realizovať.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca realizoval dojednané právo, t.j. zriadené právo prechodu.
V žalobe ani v priebehu konania neoznačil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali to, že by bol v roku
2002 pri vstupe do držby vecného bremena dobromyseľný. V tom čase nebolo tiež jednoznačné, či
malo mať charakter vecného bremena in rem alebo in personam. Keďže žalobca žiadal zriadiť vecné
bremeno in personam, okolnosti o vzniku neboli bližšie tvrdené a ani bližšie preukázané, preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol, pri právnom posúdení vychádzajúc z ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku zrušil súd prvej inštancie v priebehu konania nariadené
neodkladné opatrenie uznesením č.k. 8C/24/2017-47 z 15.6.2017.
Vzájomnú žalobu žalovaného súd prvej inštancie vylúčil v zmysle § 166 ods. 2 Civilného sporového
poriadku na samostatné konanie majúc za to, že pre účely rozhodnutia o zriadení vecného bremena
je potrebné najskôr vyriešiť otázku, či žalobca vecné bremeno vydržal alebo nie. Až v prípade
právoplatného rozhodnutia o tejto žalobe bude môcť rozhodnúť o dôvodnosti vzájomnej žaloby.
Výrok o tom, kedy rozhodne o trovách konania odôvodnil súd ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Uviedol, že o trovách rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie aj v časti vylúčeného
nároku.

3. Uznesením č.k. 8C/24/2017-328 z 15. júla 2022 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku č.k.
8C/24/2017-277 zo dňa 8.11.2021 v časti označenia právneho zastúpenia žalobcu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, voči výrokom I., III., IV. a V. z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku tvrdiac, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal preto, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Podľa žalobcu vykonávanie oprávnenej držby preukázal, splnil hmotnoprávne podmienky vydržania
a oprávnenosť jeho nároku vyplýva z celého kontextu právnych úkonov, ktoré boli v konaní preukázané.
Súd prvej inštancie nevzal do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená. To, že nedošlo
k perfektnej zmluve o zriadení vecného bremena nemá na posudzovanie oprávnenosti vydržania
podstatný vplyv. Pre dobromyseľnosť stačí preukázať okolnosti o poctivom nadobudnutí držby. Podľa
žalobcu bola preukázaná 10 ročná vydržacia lehota, ktorá plynula od roku 2002 najmenej do roku 2012
nepretržite, ktorá žalovaným, teda vlastníkom, nebola ničím narušovaná, ani spochybňovaná tretími
osobami. Vecné bremeno, jeho vznik, malo charakter aj in personam, čo vyplýva z toho, že od roku
2002 bola na jeho nehnuteľnostiach zriadená stolárska dielňa, v ktorých sú zamestnanci a do ktorej
sa dopravuje materiál nákladnými automobilmi. K nedorozumeniam, ktoré nastali v roku 2015 došlo po
uplynutí vydržacej lehoty. Pričinil sa tiež o vyasfaltovanie plochy. Tieto právne významné skutočnosti
a dôkazy súd prvej inštancie neskúmal.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že okolnosti uvedené v odvolaní žalobcu
považuje za právne irelevantné. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie. Stotožňuje sa so
závermi prvoinštančného rozsudku. Žalobca nesplnil zákonné podmienky vydržania vecného bremena
a dôkazné bremeno neuniesol. Tvrdenia žalobcu o nadobudnutí držby poctivým spôsobom nespĺňajú
ani zákonný ani zmluvný rámec. Objektívne bolo preukázané, že žalobca chcel podvodným spôsobom
zabezpečiť zápis zriadenia vecného bremena keď katastrálnemu odboru Okresného úradu v Poprade
21.8.2015 doručil žiadosť o opravu vyznačenia vecného bremena na LV č. XXXX, k.ú. G. G. v jeho
neprospech. Za zvláštnych okolností bolo vydané rozhodnutie, ktorým úrad mienil zrealizovať opravu
na ťarchu jeho pozemku. Na základe odvolania však odvolací orgán, Okresný úrad Prešov, odbor
opravných prostriedkov, rozhodnutie ako nezákonné zrušil a skonštatoval, že neexistuje žiadny právny
titul na dodatočný zápis vecného bremena v prospech žalobcu. Žalobca existenciu tohto rozhodnutia
správneho orgánu rozhodnutia č. Xo41/2015/Lu z 26.2.2016 ignoruje. Zriadenie práva cesty cez jeho
pozemok nemôže ho ako vlastníka obmedzovať v jeho užívaní tým, že sa požaduje neprimeraná výmera
na zriadenie vecného bremena. Od nadobudnutia vlastníckeho práva pokúšal sa zmluvne dohodnúť
podmienky zriadenia vecného bremena, čo žalobca ignoroval a doposiaľ svojimi neoprávnenými nárokmi
ignoruje. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal mať žalobca vytvorené podmienky na
zriadenie vecného bremena v neprimeranom rozsahu. Vecné bremeno v rozsahu 18 m2 je dostatočné na
zabezpečenie práva prechodu žalobcu, avšak vznik tohto práva musí mať odplatný charakter. Odvolanie
žalobcu považuje za nedôvodné, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že naďalej trvá na odvolaní
a jeho dôvodoch. Poukázal na právne úkony a listiny nachádzajúce sa v spise, a to Zmluva o budúcej
zmluve zo 6.2.2002, kde sa rieši právo prechodu, na dražbu objektu z 12.2.2002, na to, že žalovaný
obdržal sumu 375.600,- Sk na vydražený majetok v jeho prospech na jeho meno, na vyhotovený
geometrický plán za účelom zriadenia práva prechodu z 12.6.2002, na zmluvu o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam z 1.7.2002 kde sa rieši právo prechodu v plnom rozsahu podľa geometrického
plánu. Na práve prechodu sa tak zhodol so žalovaným v roku 2002 v dobrej viere navždy do budúcna,
a preto nebola dojednaná ani odplatnosť; žalovaný v reakcii na predmetné vyjadrenie žalobcu uviedol,
že žalobca nepreukázal predpoklady ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schváleného
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Poukazovanie na zmluvu o budúcej
zmluve zo 6.2.2002, bod 8 zmluvy o prevode vlastníckeho práva z 1.7.2002 nie je akceptovateľným
taxatívne vymedzeným právnym titulom na vznik vecného bremena.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP)
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní,
ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania
ani doplnenia dokazovania.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.5.2023 (§
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre zrušenie alebo zmenu odvolaním
napadnutého rozsudku.

9. Podľa § 357 Civilného sporového poriadku, odvolanie je prípustné proti tým uzneseniam súdu prvej
inštancie, ktoré sú explicitne pod písmenami a/ - o/ v § 357 Civilného sporového poriadku uvedené.
Medzi uzneseniami uvedenými v § 357 nenachádza sa uznesenie, ktorým súd vylučuje vzájomnú žalobu
na samostatné konanie. Pokiaľ žalobca podal odvolanie aj voči výroku III., ktorým súd prvej inštancie
vzájomnú žalobu v časti zriadenia vecného bremena a náhrady za zriadenie vylúčil na samostatné
konanie, znamená to, že podal odvolanie aj voči uzneseniu, voči ktorému odvolanie prípustné nie je,
preto odvolací súd odvolanie žalobcu voči výroku III. podľa § 386 písm. c/ Civilného sporového poriadku
odmietol.

10. Odvolacia argumentácia žalobcu vo vzťahu k ostatným odvolaním napadnutým výrokom bola
založená na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení. Odvolací súd posúdil relevantnosť v odvolaní
vymedzených tvrdení prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).

11. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, skutkovým záverom
realizovaným súdom prvej inštancie z vykonaných dôkazov a jeho právnym posúdením, má odvolací
súd za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci
a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal zrozumiteľné,
dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a preto k
odvolacím dôvodom žalobcu len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:

13. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobu
začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť skutočnosti,
ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný, závisí od toho, či sa
logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje
so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.

14. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že vydržaním nadobudol žalobou označené
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré má pozostávať z jeho práva prechodu peši aj nákladnými
motorovými vozidlami cez časť pozemku žalovaného. Predmetné právo na užívanie pozemku mal
nadobudnúť zmluvne na základe dohody z roku 2002 a k obmedzovaniu tohto jeho práva zo strany
žalovaného malo začať dochádzať až v roku 2016 po predchádzajúcej roztržke, čo bolo však po uplynutí
10 rokov.

Bolo na žalobcovi k takto definovanému súhrnu skutkových tvrdení, ktoré mali viesť k následku, ktorého
sa domáhal a ktoré mali podľa neho viesť k ochrane jeho právneho záujmu, predložiť alebo označiť
také dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal, ako mienil, vydržanie práva vecného bremena k časti
pozemkov vo vlastníctve žalovaného.

15. V ustanovení § 151o v spojení s ust. § 134 Občianskeho zákonníka sú dané hmotnoprávne
podmienky, pri existencii ktorých je možné právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnúť tiež
výkonom práva, vydržaním. Podmienkami pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú:
existencia nehnuteľnosti, ktorá podľa práva môže byť vecným bremenom zaťažená, oprávnená držba
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a uplynutie 10 ročnej vydržacej doby. Oprávnenosť držby
pritom predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere
so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť pritom splnené súčasne. Dobrá
viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú dané
právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Oprávnený držiteľ pritom musí
byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom
omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri obvyklej opatrnosti vyhnúť. Ide pritom o opatrnosť posudzovanú
z objektívneho hľadiska.

16. Bolo na žalobcovi, aby dôkaznými prostriedkami, keďže dôkazné bremeno zaťažovalo jeho,
preukázal splnenie predpokladov pre vydržanie vecného práva, ktorého sa žalobou domáhal. V zhode
s názorom súdu prvej inštancie má aj odvolací súd za to, že žalobca dôkazné bremeno k ním
realizovaným tvrdeniam neuniesol. Pokiaľ žalobca vychádzal z údajného návrhu žalovaného daného
exekútorovi pred dražbou, že zriadi mu bezplatné právo prechodu cez časť parcely 1678/18 do jeho
prevádzky v rozsahu existujúcej prístupovej cesty, ktorý údajný prísľub žalovaný nemal dodržať, je
možné konštatovať, že pri obvyklej opatrnosti sa mohol žalobca vyvarovať omylu, ktorý ho viedol k jeho
presvedčeniu o tom, že dané skutkové okolnosti viedli k vzniku vydržania vecného práva prechodu na
jeho pozemok cez pozemok žalovaného. Cez cudzí pozemok je totiž možné prechádzať na základe
rôznych právnych dôvodov, môže ísť o záväzkový vzťah, alebo o skutočnosť, že vlastník pozemku,
cez ktorý sa prechádza, trpí prechádzanie iných osôb cez jeho pozemok bez toho, aby týmto osobám
k prechádzaniu cez pozemok vzniklo nejaké právo. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý
napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v tom zmysle, že prechádza cez
cudzí pozemok, ešte neznamená, že je držiteľom takého práva. Dobrá viera nemôže byť založená na
subjektívnych okolnostiach, ale musí byť aj nejaký právny dôvod, z ktorého daná dobrá viera môže
vychádzať.

17. Z dôkazných prostriedkov a tvrdení, ktorými súd prvej inštancie disponoval, vyplynul iný záver ako
ten, ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s opravným uznesením, vo výrokoch I., IV.
a V. potvrdil.

18. O nároku a náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
kvantifikáciu náhrady trov ktorú zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 7, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.