Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422010385
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4422010385.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. T., pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného podaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
29.03.2023, sp. zn. 1T/38/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 11. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovaného U. T., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky rozhodol o vine obžalovaného U. T. v bode I. pre
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného
zákona, za to, že si zadovážil platobnú kartu na meno poškodeného T. O. a v bode II. pre rovnaký prečin
podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, že neoprávnene zadováženou platobnou kartou vykonával
transakcie, na podklade ktorých čerpal pri nákupoch z finančných prostriedkov z účtu prináležajúceho
k predmetnej platobnej karte.

Pre uvedené prečiny mu podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, 3
Trestného zákona, pri zistení troch poľahčujúcich okolnostiach a dvoch priťažujúcich okolnostiach bol
uložený podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov.
Na výkon tohto trestu bol podľa§ 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona bol obžalovaný zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne bol zrušený výrok o

treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23.06.2022, sp. zn. 2T/70/2021-337 i všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Obžalovaný napadol hore citovaný rozsudok vo výroku o treste, a to jednak sám a jednak
prostredníctvom svojho obhajcu, no bližšie dôvody odvolania obaja neuviedli. Až novoustanovená

obhajkyňa JUDr. Jana Kubáňová dôvodila zjednocujúcim Stanoviskom Najvyššieho súdu SR zverejnené
pod číslom 44/2017 číslo Tpj 55/2016 z 27.06.2017, týkajúce sa analógie pri znížení trestu v zmysle §
39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, ak sú u páchateľa zistené poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písmeno j/ a l / Trestného zákona.

Prokurátor krajskej prokuratúry považujúc napadnutý výrok rozsudku za zákonný a spravodlivý a navrhol

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolacínapodkladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou
- obžalovaným, v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku i konanie, ktoré mu predchádzalo a to aj v zmysle obsahu možných chýb,

ktoré by zakladali dôvodnosť podania dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Predovšetkým je nutné konštatovať, že súd I. stupňa správne a zákonne obžalovaného poučil o jeho
práve podať vyhlásenie k obžalobe, čo aj obžalovaný využil a vyhlásil svoju vinu zo spáchaného

skutku a na všetky ďalšie otázky súdu odpovedal kladne. Po akceptácii tohto vyhlásenia intervenujúcim
prokurátorom, súd prijal vyhlásenie o vine a v ďalšom konaní vykonával dokazovanie vo vzťahu k výroku
o treste.

Z týchto dôkazov vyplynulo, že škodu v sume 35,99 eur obžalovaný uhradil poškodenému. V prípade
osoby obžalovaného z miesta trvalého bydliska nie sú o ňom známe bližšie poznatky, doposiaľ bol 11 x

právoplatne odsúdený, prevažne pre prečin krádeže, pričom mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty
odňatia slobody, ani tieto však uňho nemali takú odozvu, že by ho primäli rešpektovať právny poriadok
platný na území Slovenskej republiky.

Z pohľadu skutočnosti, že obžalovaný bol uznaný vinným z dvoch trestných činov, pričom podľa

prísnejšieho z nich prichádzala do úvahy sankcia v trvaní jedného až piatich rokov, ktorý rozsah bol
modifikovanýväčšímpočtompoľahčujúcichokolnostíakopriťažujúcichapretoupravenátrestnásadzba,
ktorej súd I. stupňa ukladal trest, bola v rozsahu 1 roka až 3 rokov a 8 mesiacov.

V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/

Trestného zákona nie je možné priznávať páchateľovi automaticky v súvislosti s jeho vyhlásením o vine
a priznaním, či úprimnou ľútosťou. Ďalej viď Stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 27.
júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016.

Zároveň je nutné pripomenúť, že pri rozhodovaní sa určovania druhu trestu a jeho výmery v rovnakej

miere je povinný súd prihliadnuť na pomer, ale aj mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom práve miera závažnosti priťažujúcich okolností v súvislosti so spáchaním dvoch
prečinova11násobnéhoodsúdeniapáchateľa,ktorýnedovŕšilani30rokovsvojhoživotaaješpeciálnym
recidivistom k trestnému činu krádeže a druhovým recidivistom k majetkovej trestnej činnosti, treba
mať zato, že priťažujúce okolnosti sú oveľa závažnejšie, ako náhrada škody, resp. vyhlásenie o vine.

Spravodlivým by z pohľadu trestu bolo, ak by súd I. stupňa upravil trestnú sankciu v zmysle § 38 odsek
2 a 4 Trestného zákona a ukladal trest v hornej tretine takto upravenej trestnej sadzby. Pretože však k
odvolaniu v neprospech obžalovaného zo strany prokurátora nedošlo, nemohlo prísť k zmene takéhoto
rozhodnutia.

K námietke obhajoby týkajúcej sa využitia stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúceho
sa zmiernenia trestu prostredníctvom inštitútu uvedeného v § 39 Trestného zákona, je nutné dodať,
že takýto postup analogicky s uzavretím dohody s prokurátorom o vine a treste, je možné použiť v
prípadoch,aksamotnýpáchateľniejetýmmomentom,ktorývýraznýmspôsobomnegatívnedeterminuje
rozhodovanie o treste.

Obžalovaný sám vytvoril vlastným konaním v priebehu krátkej doby svojho života i života osoby
trestnoprávne zodpovednej taký súhrn negatívnych okolností o svojej osobe, že žiaden rozhodujúci súd
nemôže odignorovať túto jeho minulosť bez toho, aby to našlo odozvu v ukladanom druhu i výške trestu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.