Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 39C/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123203146
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123203146.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: R. R., Q. XX.XX.XXXX, U. Č.G. XX, W., zastúpený: Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanej:
Z. F., Q.Á. X.X.XXXX, U. U. XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.5.2023 sa žalobca voči žalovanej domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej nariadil, aby bez súhlasu žalobcu nenakladala, a
to najmä, aby nepreviedla odplatne alebo bezodplatne vlastnícke právo, nezaťažila záložným právom
alebo akýmkoľvek iným vecným bremenom a nevložila do základného imania obchodnej spoločnosti

nehnuteľnosti evidované Okresným úradom W., X. K. R. X. Ú. U., K. U., K. W., X. Y. M. Q. S. Č.. XXXX
ako:
- R., R.. Č.. XX/X, K. T. XXXX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R., R.. Č.. XX/X, K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R., R.. Č.. XX/X, K. T. XXX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R., R.. Č.. XX/X, K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,

- R. R.. Č.. XX, K. T. XX J., D. R.: M.,
- R. R.. Č.. XX, K. T. XXX J., D. R.: M.,
- R. R.. Č.. XX/X, K. T. XXX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R. R.. Č.. XX/X, K. T. XXX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R. R.. Č.. XX/X, K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- Y. - N. D. Y. Y. Č. XX, R. Q. R. R.. Č.. XX/X,

- Y. - N. D. Y. Y. Č. XXX, R. Q. R. R.. Č.. XX/X,
- Y. - E. U. Y. Č., R. Q. R. R.. Č.. XX/X ( ďalej predmetné nehuteľnosti).

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že so žalovanou boli dlhoročnými partnermi, ktorí od roku 2007 žili
v spoločnej domácnosti a majú spolu dve maloleté deti. Žalobca z toho dôvodu žalovanej dlhodobo
materiálne vypomáhal a opakovane jej požičiaval prostriedky, z ktorých boli postupne postavené a

zariadené dva rodinné domy, ktoré sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve
žalovanej. Žalobca požičiaval žalovanej tieto prostriedky na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičke,
buď osobne, ale tiež prostredníctvom spoločnosti U. D. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. Č. XXXX/
XX, W. XXX XX, v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom. Splatnosť žiadnej z týchto pôžičiek
nebola stranami dohodnutá, keď žalobca v tom čase nepredpokladal, že bude nútený domáhať sa
ich vrátenia súdnou cestou. Spolužitie žalobcu a žalovanej skončilo v momente, keď bol žalobca

na podnet žalovanou privolanej policajnej hliadky vyzvaný k opusteniu nehnuteľností žalovanej, v
ktorých až do daného momentu spolu žili. Tento krok žalovanej bol pre žalobcu náhly a absolútneneočakávaný, následkom čoho nebolo žalovanému umožnené ani len odniesť si svoje osobné veci,
vrátane dokladov a účtovníctva spoločnosti U. D. Y..N..K.., ktoré zostali v nehnuteľnostiach žalovanej.
Žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. Stavbu oboch domov

vrátane ich zariadenia financovala z prostriedkov požičaných od žalobcu. Po ukončení ich vzťahu
žalobca žalovanú opakovane telefonicky aj emailom vyzýval na vysporiadanie ich majetkových práv
a vrátenie požičaných prostriedkov. Hoci žalovaná spočiatku prejavovala záujem vzniknutú situáciu
doriešiť a svoje dlhy voči žalobcovi uhradiť, k žiadnemu konkrétnemu riešeniu nakoniec nepristúpila a
neumožnila žalobcovi ani odniesť si z domov svoje osobné veci, dokumenty patriace spoločnosti U.

D. Y..N..K.. a ani ďalší hnuteľný majetok tvoriaci zariadenie domov, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Vzhľadom na to, že mimosúdne rokovania so žalovanou nikam neviedli, žalobca mal v
úmysle pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Ešte pred podaním žaloby vo veci samej
však žalobca zistil, že žalovaná sa intenzívne pokúša nehnuteľnosti predať a prostredníctvom realitnej
kancelárie ich inzeruje na viacerých portáloch. Žalobca sám, ako aj prostredníctvom spoločnosti U. D.
Y..N..K.., preukázateľne poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré boli následne investované do

oboch domov. Hoci žalobca v súčasnosti ešte len zhromažďuje všetky potrebné podklady na podanie
žaloby vo veci samej a nedisponuje preto presným a úplným vyčíslením celkového objemu prostriedkov
zapožičaných žalovanej, aj z neúplných podkladov je zrejmé, že ide o pohľadávky rádovo v desiatkach
tisíc eur. Z konania žalovanej je zrejmé, že v súčasnosti už nemá žiadny záujem pred scudzením
domov akýmkoľvek spôsobom doriešiť uspokojenie pohľadávok žalobcu, ani vydať mu jeho hnuteľné

veci nachádzajúce sa v domoch. Pokiaľ by došlo k predaju domov, uspokojenie pohľadávky žalobcu,
ako aj spoločnosti U. D. Y..N..K.. by bolo ohrozené. Keďže domy sú predávané aj so zariadením, v
prípade ich predaja by vážne hrozilo, že nový majiteľ osobné veci žalobcu zničí, alebo predá tretím
osobám. V prípade predaja nehnuteľností tak dôjde k zásadnému ohrozeniu nielen vymožiteľnosti
pohľadávok žalobcu. Keďže ide o nehnuteľnosti, ktorých výstavba a zariadenie bolo financované

predovšetkým z prostriedkov zapožičaných žalobcom, a v ktorých sa naviac do dnešného dňa nachádza
množstvo hnuteľných vecí patriacich žalobcovi, ktorému by v prípade predaja domov hrozilo vážne
ohrozenie jeho právom chránených záujmov, najmä vlastníckeho práva, žalobca považuje svoj nárok na
vydanie neodkladného opatrenia za dostatočne preukázaný. Žalovaná vďaka prostriedkom od žalobcu
nadobudla majetok značnej hodnoty, najmä domy s ich zariadením. Napriek intenzívnej snahe žalobcu

a svojmu spočiatku prejavenému záujmu o vysporiadanie práv žalobcu nakoniec odmietla akýmkoľvek
spôsobom uspokojiť pohľadávku žalobcu a namiesto toho sa v súčasnosti domy snaží predať, čím
by znemožnila žalobcovi nielen uspokojenie jeho peňažných pohľadávok, ale tiež vrátenie majetku
patriacemu žalobcovi, ako aj spoločnosti BT D. Y..N..K.. S ohľadom na skutočnosť, že neodkladné
opatrenie má predstavovať len dočasnú úpravu pomerov, trvajúcu na nevyhnutne potrebnú dobu,

žalobca navrhuje obmedziť jeho trvanie do skončenia konaní vo veci samej, konkrétne konania o
vydanie hnuteľných vecí žalobcu a konania o zaplatenie dlžných súm, vedených voči žalovanej. Keďže
je preukázaný jasný a vážny záujem žalovanej predať domy aj s ich vybavením, hoci sa v nich stále
nachádza množstvo hnuteľných vecí patriacich žalobcovi a zároveň je zrejmé, že žalovaná nemá záujem
sprístupniť žalobcovi tieto nehnuteľnosti, ani vrátiť mu požičané prostriedky, má žalobca za to, že

jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal žalovanej nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami je dôvodný.

3. Súd sa v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom
podaného návrhu a jeho prílohami, a to s ponukou zo dňa 31.3.2017 (č.l. 4,5), Zmluvou o dielo zo dňa

16.2.2016 (č.l. 6,7), faktúrou č.l.8, fotografiami č.l. 9,10, mailovou komunikáciou č.l. 11-17, správami č.l.
18-22,ponukoupredajač.l.23-26,výpisomzS.Č..XXXXR.X..Ú..U.,rekapituláciourozpočtuč.l.29-33.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravypomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú

tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp.
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby
sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa
musí javiť ako naliehavá. Neodkladným opatrením súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je
potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia,

súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do
vzťahov sporových strán. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia zaťažuje žalobcu. Súd nemôže vo veci nariadiť navrhované neodkladné
opatrenie, keď na dosiahnutie účelu požadovaného neodkladným opatrením by postačovalo nariadiť
zabezpečovacieopatreniealeboakexistujeinýmiernejší(doprávžalovanéhomenejzasahujúci)spôsob

dosiahnutia požadovaného cieľa ako je navrhované neodkladné opatrenie.

13. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a s vyššie uvedenými
listinnýmidôkazmimásúdzato,ženávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejedôvodný.

14. Žalobca v návrhu uvádza, že on sám, ako aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným
poskytol žalovanej finančné prostriedky (na základe ústnych zmlúv o pôžičke), ktoré boli investované
do oboch domov, ktoré patria žalovanej, a teda žalovaná stavbu domov a ich zariadenia financovala
z prostriedkov požičaných od žalobcu. Žalobca má v úmysle pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy
súdnou cestou, aktuálne nedisponuje úplným vyčíslením prostriedkov požičaných žalovanej, ale pôjde

o pohľadávky v desiatkach tisíc eur. Z uvedeného je zrejmé, že primárnym cieľom návrhu žalobcu je
ochrana jeho nárokov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke so žalovanou, kde pri nakladaní s predmetnými
nehnuteľnosťami by uspokojenie pohľadávky žalobcu (jej vymožiteľnosť) bolo ohrozené. Vzhľadom na
podstatu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ktorým je v tejto
časti zaistenie skutočnosti, že exekúcia peňažného nároku žalobcu (ak by mu bol v plánovanom konaní

vo veci samej priznaný) voči žalovanej nebude ohrozená, súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie §
324 ods. 3 CSP v uvedenej situácii nemôže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď má za
to, že účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP, ktorého sa však žalobca nedomáhal. Zabezpečovacie opatrenie
je inštitútom umožňujúcim prostredníctvom zriadenia záložného práva na majetku dlžníka zabezpečiť

uspokojenie pohľadávky veriteľa, a to aj v čase, kedy pohľadávka žalobcovi nie je priznaná súdom,
žalobca jej existenciu (v konkrétnej výške) však musí dostatočne osvedčiť. Keďže zásah do práv
žalovanej v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobcom je nepomerne
vyšší, ako pri nariadení opatrenia zabezpečovacieho (kedy žalovaná nestráca právo s nehnuteľnosťou
nakladať, iba je zaťažená záložným právom), CSP v ustanovení § 324 ods. 3 upravuje nemožnosť

nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.15. Okrem uvedeného žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval aj tým, že
domy majú byť žalovanou predávané aj so zariadením a v prípade predaja by vážne hrozilo, že
nový majiteľ osobné veci žalobcu a jemu patriace hnuteľné veci (nachádzajúce sa v domoch) zničí,

alebo predá iným osobám, a teda je ohrozené jeho vlastnícke právo k týmto veciam. K uvedenej
argumentácii žalobcu súd uvádza, že žalobca v návrhu nešpecifikoval žiadne konkrétne hnuteľné veci,
kuktorýmmávlastníckeprávo(hnuteľnéveci,konkrétneosobnéveci),aktorébysananehnuteľnostiach
nachádzali, a vlastnícke právo žalobcu ku ktorým by tak malo byť nariadením neodkladného opatrenia
chránené. Žalobca tak neosvedčil potrebu ochrany jeho vlastníckeho práva, keď nie je zrejmé, aké

konkrétne vlastnícke právo (práva) má byť chránené, a súd nemôže ani preveriť, či je takéto vlastnícke
právo vôbec dané (keď napr. veci zabudované v domoch sa ich zabudovaním stali súčasťou veci
hlavnej, a teda vlastnícke právo k ním patrí vlastníkovi hlavnej veci). Súčasne dodáva, že ani v prípade
špecifikácie hnuteľných vecí a osvedčenia existencie vlastníckeho práva k nim, by zákaz nakladania s
nehnuteľnosťami nebol proporcionálne správne zvoleným právnym prostriedkom ochrany vlastníckeho
práva k nim (hnuteľným veciam v nehnuteľnostiach sa nachádzajúcim), pri ktorých sa žalobca mohol

domáhať neodkladným opatrením priamo ich vydania, pri ktorom neodkladnom opatrení by bol priamo
dosahovaný cieľ ochrany vlastníckeho práva žalobcu bez potreby obmedzovania vlastníckeho práva
žalovanej.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

požadujúci obmedzenie žalovanej v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, nemohol obstáť. Súd
vedený vyššie uvedenými úvahami pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že
žalobca neosvedčil naplnenie predpokladov na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
považujúc ho za nedôvodný, zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. V konaní mala v plnom rozsahu úspech žalovaná, ktorá by tak mala i nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ale keďže v konaní jej dosiaľ žiadne účelne vynaložené trovy ani nemohli
vzniknúť, keď jej nebol doručený ani návrh, súd jej nárok na náhradu trov konania v súlade so zásadou

rýchlosti a hospodárnosti konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.