Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722202901
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5722202901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredseduJUDr.LadislavaMejstríkaačleniek

senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí
a rodiny O., dieťa rodičov, matka: Bc. Mgr. O. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom S., P.
XX/XX a otec: O. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom N. - A. XXX, o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu otca na úpravu
styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
10P/63/2022-79 zo dňa 08.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 10P/63/2022-79 zo dňa 08.03.2023 Okresný súd Dolný Kubín (ďalej
aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. schválil dohodu rodičov ohľadne úpravy
výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu uzavretú na informatívnom stretnutí

rodičov dňa 14.02.2023, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky,
pričom obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok a otec bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne odo dňa uzatvorenia rodičovskej dohody
(14.02.2023) do 15. dňa v mesiaci vopred. Prvostupňový súd vo výroku II. upravil styk otca s maloletým,
a to každý párny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod., prvé dva mesiace
od právoplatnosti tohto výroku rozsudku za prítomnosti matky a následne bez prítomnosti matky s tým,
že otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a tam ho po ukončení stretnutia aj odovzdá. Vo

výroku III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ne nárok.
Prvostupňový súd konštatoval, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2020, o dieťa sa stará
matka. Táto pracuje ako asistentka na Okresnom súde Martin s čistým mesačným príjmom cca 700
eur, pričom do 31.01.2023 poberala rodičovský príspevok vo výške 383,80 eur mesačne (za mesiac
01/2023 v sume 412,60 eur). Mal. O. navštevuje materskú školu. Otec je živnostník v odbore murárstvo,
pravidelne na maloletého prispieva výživným, navštevuje ho každú nedeľu v párnom týždni od 10.00
hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky. Prvostupňový súd schválil dohodu rodičov, s ktorou súhlasí aj

kolízny opatrovník majúc za to, že je uzavretá v súlade so záujmom maloletého.
Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že narušené vzťahy medzi rodičmi nemajú vplyv na vzťah otca
k maloletému a údajného nevhodného správania voči maloletému sa mal otec dopustiť pred viac ako
3 rokmi. Pokiaľ matka nesúhlasila s realizáciou styku v domácnosti otca pre nedostatočnú hygienu, zosprávy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že bytové podmienky u otca sú vhodné na pobyt maloletého
dieťaťa. Dočasnú prítomnosť matky pri realizácii styku prvostupňový súd odôvodnil vyjadrením otca,
podľa ktorého mal čiastočnú obavu zo samostatnej starostlivosti o dieťa. Prvostupňový súd dodal, že

otecprejavilskutočnýzáujemoprehlbovaniejehovzťahusmaloletým,kuktorémumôžedôjsťlentým,že
otec s ním strávi viac času v domácom prostredí a bez prítomnosti matky. Výsluchy navrhnutých svedkov
považoval za nadbytočné, pretože vhodnosť bytových podmienok bola overená kolíznym opatrovníkom
a preukazovania správania otca voči matke počas obdobia jej tehotenstva považoval za bezpredmetné.
Ako nedôvodné vyhodnotil aj navrhované znalecké dokazovanie - vyšetrenie duševného stavu otca

vzhľadom k tomu, že matka neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce takýto postup. Za
bezpredmetné považoval vyžiadanie lekárskej správy od psychiatričky vo vzťahu k bratovi otca O. C.,
ktorý má trpieť na schizofréniu.

2. Proti II. výroku tohoto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka tvrdiac, že
v priebehu celého konania bolo preukázané, že otec je nevypočítateľný a agresívny. Poukázala na

vyjadrenie kolízneho opatrovníka, podľa ktorého by v budúcnosti mohol byť s otcom dieťaťa problém.
Nesúhlasila s tým, aby po dvoch mesiacoch otec mohol dieťa zobrať a byť s ním sám, pričom by ho
určite bral domov do A. k svojmu otcovi alkoholikovi a bratovi ťažkému schizofrenikovi. Za jeden z
dôvodov považovala, že on aj jeho brat, keď ako malí, padali zo schodov a rodičia sa im smiali. Taktiež
majú na dvore veľa nebezpečného pracovného náradia, ktoré neskrývajú. Styk žiadala upraviť len v jej

prítomnosti, resp. v prítomnosti ňou určenej osoby poukazujúc na svoj strach o dieťa.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec v tom smere, že matke neprekážalo, pokiaľ pre ňu vykonával
nákupy potravín a zabezpečoval jej prepravu. Teraz tvrdí klamstvá, čo by bolo možné preveriť
svedectvom jej bývalých kamarátok a sms komunikáciou. Ďalej poukázal na to, že kvôli maloletému

navštevoval úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dva roky. Jeho rodina dieťa ešte nevidela. Matkine
tvrdenia považoval za zveličené s tým, že ani situácia v dome matky nie je ideálna, pričom matka
poskytuje dieťa na hru bez dozoru rozmaznaným sesterniciam .

4. K podanému odvolaniu a vyjadreniu sa kolízny opatrovník nevyjadril.

5. Na vyjadrenie otca reagovala matka tak, že ho považuje za nezrozumiteľné, zmätočné a vyjadrujúce
jeho zlý duševný stav.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku II. podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal odvolací súd preukázané, že návrhom zo
dňa 18.08.2022 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému, keď
poukázala na skutočnosť, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2022, pričom
otec na dieťa pravidelne prispieva a aj ho pravidelne navštevuje. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
prostredníctvom pracoviska Bytča preveril bytové podmienky u otca, ktoré vyhodnotil ako vhodné. Ďalej

z vykonaného dokazovania boli preukázané pomery rodičov tak, ako sú opísané v bode 1. odôvodnenia
tohto rozsudku.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a princípov uvedených v Zákone o rodine pre úpravu
styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, s maloletým dieťaťom a s poukazom na

vykonanédokazovaniepostupovalpriúpraverozsahuapodmienokvýkonuprávastykuotcasmaloletým
prvoinštančný súd správne a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu zhoduje.

9. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“) rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť

záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

10. Vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav aj odvolací súd považoval za najlepšie
riešenie dodržať pravidelnosť kontaktu maloletého s otcom spôsobom, na ktorý bol zvyknutý, t. j. každú
nedeľu v párnom kalendárnom týždni. Rozšírenie tohto kontaktu na čas 8 hodín (od 09.00 hod. do 17.00

hod.) považuje odvolací súd za vhodné ba až nevyhnutné, aby sa mohol vzájomný vzťah medzi otcom
a maloletým rozvíjať. Tento rozsah zodpovedá veku dieťaťa, jeho zrelosti, pravidelnosti doterajšieho
kontaktu a reaguje aj na okolnosť, že rodičia bývajú v rôznych od seba vzdialených obciach (S., N. - A.).
Odvolacie námietky matky týkajúce sa nevhodnosti bytových pomerov u otca vzhľadom na stanovisko a
správukolíznehoopatrovníkaneobstoja.Zvykonanéhodokazovanianevyplývažiadnaokolnosť,zktorej

by vyplynula nespôsobilosť otca postarať sa o maloletého. Tvrdenia a námietky matky sa podľa názoru
odvolacieho súdu týkajú len vzájomného vzťahu rodičov a ich nezhôd, naopak otec doterajším výkonom
práva styku a plnením vyživovacej povinnosti preukázal úprimný a trvalý záujem o maloletého. Okolnosti
spočívajúce v zdravotnom stave otcovho brata alebo jeho otca nie sú samé osebe spôsobilé brániť v
kontakte otca s maloletým. Dočasná prítomnosť matky pri výkone práva styku počas obdobia dvoch

mesiacov je podľa názoru odvolacieho súdu vhodným opatrením, ktoré napomôže adaptácii dieťaťa na
starostlivosť inej osoby (otca) aj bez prítomnosti matky, pričom dlhšia, resp. trvalá prítomnosť matky pri
výkone práva styku vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi rodičmi by bola kontraproduktívna. Úprava
styku otca s maloletým dieťaťom zabezpečuje legitímny cieľ, a to ochranu zdravého vývoja mal. dieťaťa,
aj keď toto nemusí korešpondovať s predstavou jedného alebo druhého rodiča. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti potom odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdil, pričom na jeho závery v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje v celom rozsahu.

11. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré
následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine,

týkajúcich sa úpravy styku maloletého s tým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené. So závermi súdu
prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, pričom konštatuje, že matka maloletého v odvolaní neuviedla
žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa
už nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd podotýka, že v prvom rade je v záujme rodičov, aby
sa vedeli dohodnúť o základných právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak, aby v

čo najväčšej miere boli preferované záujmy dieťaťa a nie rodičov.
12. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej (ohľadne schválenia rodičovskej dohody a rozhodnutia o
náhrade trov konania), zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP

a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).