Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, June 11, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922203422
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7922203422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov,
dieťa rodičov C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, G. a H. B., nar. X.XX.XXXX, bytom H. I. J.
XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku a návrhu otca na zmenu
vo výchove, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/126/2022-110 zo dňa
11.1.2023 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Návrh otca na zmenu vo výchove zamieta.
II. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 11P/123/2020-212 zo dňa 11.12.2020 vo výroku o
bežnom výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 150 Eur mesačne,
vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc od 16.8.2022.
III. Dlžné výživné za obdobie od 16.8.2022 do 11.1.2023 vo výške 406,45 Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 11P/123/2020-212 zo dňa 11.12.2020 v časti úpravy

styku počas bežného roka a počas letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
dcérou A. každý párny kalendárny víkend od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý rok
počas letných prázdnin od 1.7. od 10:00 hod. do 21.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 10:00 hod. do 15.8. do
18:00 hod. Úprava styku počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin zostáva
v platnosti bezo zmeny v zmysle rozsudku Okresného súdu č.k. 11P/123/2020-212 zo dňa 11.12.2020.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože sú naplnené odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. V prvom rade udáva, že
na pojednávaní 16.11.2022 navrhol zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, pričom na ďalšom
pojednávaní 2.12.2022 navrhol, aby v prípade, ak nebude zverená do jeho starostlivosti, bola zverená
aspoň do striedavej starostlivosti. Konajúci súd sa však jeho návrhu na zverenie dieťaťa do jeho
osobnej starostlivosti v rozsudku žiadnym spôsobom nevenoval. Na tomto návrhu naďalej trvá a ak
bude odvolací súd toho názoru, že takýto návrh v konaní pred súdom prvej inštancie vznesený nebol,

tento návrh vznáša teraz v súlade s § 64 CMP. Ďalej trvá na tom, aby sa súd oboznámil so spisovým
materiálom v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 16P/283/2011 o zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností, v ktorom boli deti matky zverené do osobnej starostlivosti otca (matkinho
bývalého manžela). Dokazovanie, ktoré bolo vykonané v označenom konaní, môže podľa jeho názorumať podstatný význam aj pre aktuálne konanie, a to vo vzťahu k posúdeniu schopnosti matky poskytovať
maloletej riadnu starostlivosť. Čo sa týka striedavej starostlivosti, tejto sa súd prvej inštancie venoval
jedine v bode 33. rozsudku, kde konštatoval, že nie je vhodná z dôvodu, že maloletá by navštevovala

2 školské zariadenia, čím by bola neprimerane psychicky zaťažovaná. Neuvádza však, ako k takémuto
záveru vôbec dospel. Otec je toho názoru, že súd bol povinný skúmať splnenie podmienok striedavej
starostlivosti oveľa dôkladnejšie, než sa len nekriticky stotožniť s názorom kolízneho opatrovníka a s
údajným prejaveným názorom maloletej, ako aj s vyjadrením riaditeľky Základnej školy H. I. J., ktoré je
vytrhnutézkontextu.Súdprvejinštancienielenženevyhoveljehovyššieuvedenýmnávrhom,nozároveň

obmedzil jeho styk s maloletou, pričom vychádzal predovšetkým z údajného názoru maloletej. Namieta
odôvodnenie bodu 40. rozsudku, kde je uvedené, že dieťa z dôvodu doterajšej úpravy nemohlo tráviť
voľný čas s rovesníkmi, zúčastňovať sa osláv počas víkendov, čo sa podľa neho nezakladá na pravde,
nakoľko sám súd hneď v nasledujúcej vete uvádza, že on o žiadnych oslavách nevedel. Z toho dôvodu
munemôžebyťdávanézavinuto,žetomaloletejneboloumožnené.Poukázalnato,žeajsamamaloletá
uvádza, že v súčasnosti, napriek tomu, že styk je stále upravený každý víkend, na jeho realizovaní v

plnomrozsahunetrváavprípadepotrebyjunechávanavíkendumatky(bod11.rozsudku).Konajúcisúd
sa vôbec nezaoberá tým, či je v záujme maloletej obmedziť styk s ním takmer o polovicu. Zároveň nevzal
do úvahy ani skutočnosť, že to bola matka, ktorá opustila spoločnú domácnosť a vytrhla maloletú z jej
doterajšieho prostredia. Namietal, že súd vzal pri rozhodovaní o úprave styku do úvahy aj uzatvorenú
rodičovskú dohodu (bod 41. rozsudku), a to napriek tomu, že súdu hneď na prvom pojednávaní oznámil,

že s takouto dohodou, vzhľadom na správanie matky, nesúhlasí. Poukázal na to, že súd nemôže pri
rozhodovaní v otázke styku s maloletou brať do úvahy dohodu, ktorá nebola súdom schválená a ktorá
včaserozhodovaniasúduužaninevyjadrujevôľuobochstrán.Konajúcisúdprihliadolnanázormaloletej
napriek tomu, že tento získal len sprostredkovane od kolízneho opatrovníka (resp. nemá vedomosť
o tom, aby súd zisťoval názor maloletej aj priamo), pričom k zisťovaniu názoru maloletej došlo za

prítomnosti matky a bez jeho prítomnosti. Otec konštatoval, že súd môže skúmať názor maloletej aj
nepriamo, avšak pri zohľadnení tohto názoru musí klásť dôraz na slobodné vyjadrenie názoru maloletej
a vylúčiť prípadný (hoc aj nepriamy) nátlak či iné manipulovanie dieťaťa. Z uvedeného dôvodu by mal
byť názor dieťaťa zisťovaný bez prítomnosti iných osôb. Už len prítomnosť matky na výsluchu, resp.
jej prítomnosť u kolízneho opatrovníka, má za následok ovplyvnenie prejavu vôle maloletej. Maloletá

má 8 rokov a za prítomnosti matky nebude otvorene hovoriť nič, čím by proti nej vystúpila. Uvedené
preukazuje tiež skutočnosť, že maloletá jemu osobne v súkromí viac krát povedala, že by vyskúšala
aj striedavú starostlivosť a chce s ním byť čo najviac. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného
súdu ČR zo 14.12.2014 sp. zn. I. ÚS 1708/14. Naďalej trvá na tom, aby bola maloletá zverená do jeho
osobnej starostlivosti. Ak súd bude mať za to, že jeho osobná starostlivosť nie je v jej záujme, navrhuje jej

zverenie do striedavej starostlivosti. Ak súd nebude ani takúto formu starostlivosti považovať za vhodnú,
navrhuje, aby bol jeho styk s maloletou upravený čo najširšie, ak nie každý víkend, tak aspoň 3x do
mesiaca. S takouto alternatívou a ani so žiadnou inou, ktorú matka nenavrhla, sa však súd ani náznakom
nezaoberal. Poukázal na to, že matka si je jeho silnej náklonnosti k dcére vedomá a má dôvodnú
obavu, že ide len o jej snahu urobiť mu zle. Vyplýva to aj z SMS správ, ktoré mu zasielala v priebehu

súdneho konania a ktoré tvoria prílohu jeho odvolania. Za svojvoľný a ničím neodôvodnený považuje
postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletú, nakoľko z odôvodnenia
rozsudku podľa neho vyplýva, že dôvodom zvýšenia nebola v skutočnosti zmena pomerov, ale názor
súdu o neprimeranosti doterajšieho výživného. Výživné bolo naposledy určené v decembri 2020, t. j.
v čase, kedy maloletá mala 6 rokov a už navštevovala 1. ročník základnej školy. Napadnutý rozsudok bol

vydaný 11.1.2023, kedy má maloletá 8 rokov a navštevuje prvý stupeň základnej školy. Odhliadnuc od
uvedeného mu nie je zrejmé, ako súd dospel k vyčísleniu výživného na sumu 150 Eur mesačne, pričom
poukazuje na body 14. a 15. napadnutého rozsudku, kde sa nachádza matkine vyčíslenie mesačných
výdavkov, ktoré možno ustáliť na sumu 175,75 Eur (výdavky na elektrinu 10 Eur, ťahanie žumpy 5
Eur, strava 100 Eur, lieky 40 Eur, poplatok za ŠKD 1,67 Eur, príspevok do ZRPŠ 1 Euro, divadlo

0,92 Eur, korčuľovanie 0,75 Eur, pracovné zošity 0,58 Eur, oblečenie 7,5 Eur, hygienické potreby 5 Eur,
voľnočasové aktivity (futbal + pingpong) 3,33 Eur). Vo vzťahu k mesačným nákladom na maloletú vo
výške 175,75 Eur je následne potrebné zohľadniť prídavky na dieťa, ktoré matka na maloletú poberá v
sume 60 Eur, pričom po ich zohľadnení vychádzajú mesačné náklady na maloletú v sume 115,75 €, z
ktorých je on momentálne objektívne schopný uhrádzať sumu 70 Eur, čo predstavuje takmer 2/3 matkou

vyčíslených nákladov na maloletú, a to napriek tomu, že obaja rodičia by sa v zásade mali podieľať na
výžive maloletých detí rovným dielom. Otec poukazuje na spotrebný charakter bežného výživného a v
tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/101/2015, podľa ktorého súd určuje
výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným nauspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Konajúci súd
zároveň opomenul skutočnosť, že matka na maloletú poberá tiež daňový bonus, ktorý je od 1.1.2023
vo výške 140 Eur. Už len z týchto dávok je matka schopná uhradiť všetky ňou tvrdené náklady na

maloletú. Dôsledne sa ohradzuje voči tvrdeniam súdu o tom, že maloletej inak neprispieva na jej
výživu. Potvrdzuje, že matke nezasiela finančné prostriedky nad rámec ustanoveného výživného, avšak
maloletej kupuje všetko, čo potrebuje - lieky, oblečenie, jedlo, hračky, ktoré si maloletá často krát ani
nesmela vziať k matke z dôvodu, že si to matka nepriala, pričom niektoré maličkosti jej dokonca aj
vyhodila. To, že niekedy tieto veci maloletej vyberie jeho matka a on to zaplatí, nijak jeho vyššie uvedené

tvrdenie neneguje. Tento postoj matky sa už v súčasnosti zmenil a maloletá si môže so sebou brať
akékoľvek veci, ktoré jej zakúpi. Ďalej zdôraznil, že nie je jednoznačné, akú sumu jeho príjmu vzal
konajúci súd ako základ pri posudzovaní výšky výživného, pretože na jednej strane možno dedukovať,
že vzal do úvahy sumu 8.245,46 Eur (jeho čistý príjem v roku 2021), z ktorej vychádza jeho priemerný
mesačný príjem vo výške 687,12 Eur. Na druhej strane však súd v bode 38. rozsudku výslovne uvádza,
že vzal do úvahy aj princíp potencionality príjmu, ktorého aplikáciu však ďalej žiadnym spôsobom

nerozvádza.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok, ktorý považuje za vecne správny a v prospech mal. dieťaťa. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
je zrozumiteľne a dostatočne odôvodnené. Súd sa v dostatočnej miere venoval dokazovaniu, ako aj

posúdeniuvhodnostitejktorejformystarostlivostiomal.dieťa.Čosatýkazisťovanianázorumal.dieťaťa,
poukazuje na to, že s dieťaťom bol vykonaný rozhovor bez nátlaku a prítomnosti rodičov, čím nedošlo
k ovplyvneniu prejavu jeho vôle. Súdom určené výživné zodpovedá veku, odôvodneným potrebám mal.
dieťaťa,akoajpríjmovýmamajetkovýmpomeromotca.Taktiežúpravastykuzohľadňujenajlepšízáujem
mal. dieťaťa.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný.
Nesúhlasí so zverením mal. A. do osobnej starostlivosti otca alebo striedavej starostlivosti, nakoľko sa
nevie plnohodnotne postarať o maloletú. Učí sa s ňou babka a sestra otca, ktorá má 2 deti vo veku 2 a
6 rokov, ktoré vypĺňajú voľný čas maloletej hraním. Otec ju vidí iba pred spaním, nakoľko vtedy chodí
domov z práce, o čom sa vyjadrila aj mal. A.. Od narodenia dcéry pracoval v stavebnej firme svojho otca

K. B. v ČR až do jej dvoch rokov. Vídaval ju zriedka. Čo sa týka zverenia jej detí z predchádzajúceho
manželstva L. a L. D., tieto boli po rozvode zverené jej, až neskôr otcovi. S otcom mali dlhodobo zlý
vzťah, nakoľko ju psychicky aj fyzicky týral. Aj k deťom sa správal zle, až direktívne. Syn dokonca podal
na neho trestné oznámenie, ale nakoľko sa mu otec vyhrážal, že ak ho nestiahne, nebude mu prispievať
na vysokú školu, napokon na súde vypovedal, že chce striedavú starostlivosť, hoci jej tvrdil, že k otcovi

sa už vrátiť nechce. Dcéra L. s otcom prerušila všetky kontakty, toho času si k nemu pomaly nachádza
cestu. Výpovede detí, ako aj lekárske potvrdenia a miera ohrozenia zo strany otca je v spise sp. zn.
15P/130/2019. V súvislosti so zabezpečovaním školskej dochádzky maloletej A. na dvoch základných
školách matka poukázala na to, že riaditeľka v školskom roku 2020/2021 uviedla, že pre dieťa by bolo
neprimerane zaťažujúce, aby navštevovalo 2 základné školy v dvoch okresoch, pričom následne o rok

na to prijala prestupom na základné vzdelávanie maloletú na Základnú školu H. I. J. od 12.9.2022. Podľa
matky riaditeľka urobila tak závažné rozhodnutie bez jej vedomia, o čom vôbec netušila, kým ju na túto
skutočnosť neupozornila riaditeľka Základnej školy v G.. Nedala pritom žiadny súhlas na takýto úkon,
urobila tak na podnet otca, ktorý ju o takomto závažnom úkone taktiež neinformoval. Na základe tejto
vecipožiadalaoústnevyjadrenieriaditeľkuZákladnejškolyvG.,ktorásavyjadrila,žesineviepredstaviť,

aby maloletá navštevovala 2 základné školy, kde môžu byť inak prázdniny, riaditeľské voľná, rozličné
knihy od iných autorov a aby maloletá mala 12 pedagógov na každý predmet iných, a to 6 vyučujúcich
v G. a 6 vyučujúcich v H. I. J.. Matka jednoznačne nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, bojí sa, ako
by to dcéra zvládala a ako by dobiehala zameškané učivo v dvoch školách naraz, nakoľko býva často
chorá. V tejto súvislosti požiadala o odborné psychologické vyšetrenie maloletej, ktoré sa uskutočnilo

13.3.2023 u PhDr. I. A. v Trebišove, nakoľko má obavu o jej zdravie a psychický vývoj pri navštevovaní
dvoch rôznych škôl v dvoch okresoch. Toto rozhodnutie bude dodatočne doložené súdu. Zdôraznila,
že styk s maloletou otec obmedzený nemá, nakoľko všetky prázdniny, okrem letných prázdnin, ostali
nezmenené. Dokonca počas letných prázdnin v mesiaci júl bude u neho tráviť 21 dní, pričom u nej 10
dní. Doposiaľ nemala možnosť tráviť s dcérou víkendy, aby mohli niekam ísť, pretože cez týždeň to nie

je možné, maloletá má pritom nevlastných súrodencov L. a L., s ktorými sa vôbec nevídala, pretože
jej otec ju brával každý piatok o 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. do H.. Matka takisto poukázala
na to, že o aktivitách maloletej otec vedel, no nikdy ich neakceptoval. Neakceptoval ani to, keď bola
chorá, brala antibiotiká, mala vysoké teploty, dávala jej zábaly, aj vtedy prišiel po ňu, hoci naliehala, abyju nebral a aj sama A. mu hovorila, že nevládze ani sedieť. Odpoveď otca bola - ležať môžeš aj v H..
Otec maloletej je ten, ktorý má A. viac od roku 2020. Cez jarné prázdniny s ňou nebola ani jeden deň,
nakoľko otec nerešpektuje vyjadrenie súdu, keď má mať maloletú od pondelka do štvrtka do 18:00 hod.,

príde pre ňu aj v piatok a je tam celý týždeň, hoci cez prázdniny neplatí bežná úprava styku. Matka
zdôraznila, že maloletá vypovedala u kolíznej opatrovníčky pani M. už trikrát bez jej prítomnosti, čo môže
potvrdiť aj ona sama. Maloletá tieto situácie znášala zle, bola vystavená nepríjemným pocitom, pocitom
strachu, tak žiada, aby na to súd prihliadal. Dcére vysvetlila, čo znamená striedavá starostlivosť a čo
výlučná osobná starostlivosť, lebo týmto pojmom vôbec nerozumela a nie je pravdou, že ju navádzala

alebo ovplyvňovala. Takisto to maloletej mohol vysvetliť aj otec, avšak na otázku súdu, či to maloletej
vysvetlil, odpovedal nie. V súvislosti so zvýšením výživného matka poukázala na to, že od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom maloletá vyrástla z konfekčného čísla 128 a veľkosti nohy 30 na konfekčné
číslo 146 - 156 a nohu 37,5, čo sa výrazne odzrkadľuje aj na cenách topánok a oblečenia. Je nereálne
zakúpenie osobných vecí, obuvi, šatstva za rovnakú cenu, ako pre 6 ročné dieťa. Obuv pritom kupuje
dvakrát do roka, pretože jej rýchlo rastie noha. Matka ďalej trvá na nákladoch na lieky 30 - 40 Eur

mesačne, strava škola 25 Eur mesačne, ŠKD 5 Eur mesačne, desiata do školy 5 Eur denne, strava
doma 200 Eur mesačne pre dcéru, kozmetika 20 - 30 Eur mesačne, vreckové do školy 1 euro denne,
t. j. 20 Eur mesačne, ktoré dostáva, aj keď je doma chorá, oblečenie 50 - 100 Eur mesačne, dobitie
kreditu 9 Eur, pričom otec jej kredit nedobil ani raz, plyn doplatok 30 Eur mesačne po nových výmeroch,
školské akcie, pohonné hmoty 50 Eur mesačne, vozenie maloletej do a zo školy, k doktorke, výber

liekov, nákupy v obchodných reťazcoch v Trebišove, nakoľko v Cejkove sú iba potraviny COOP Jednota
a tie sú až o polovicu drahšie, než potraviny v Kauflande, Tescu atď., rovnako aj nákup oblečenia, ktoré
sa v mieste bydliska maloletej nedá kúpiť a je potrebné na nákup vycestovať. Matka trvá na tom, že
otec okrem určeného výživného 60 Eur neprispieval ničím navyše. Nedostávala od neho ani vreckové
do školy, na výlety, o ktorých vedel, že budú. Zdôraznila, že prídavky na dieťa a daňový bonus sú

dávky určené štátom, pričom s výživným nijako nesúvisia. Za neprípustné označila tvrdenia otca, že
vyhadzuje veci maloletej, ktoré prinesie z Rakovca, práve naopak, vždy jej hovorí, nech si niečo prinesie,
obľúbenú hračku, čokoľvek. Do dnešného dňa nepriniesla nič. Ďalej zdôraznila, že je zamestnaná ako
opatrovateľka na hlavný pracovný pomer v Domove dôchodcov Tereza v Novosade. Máva príležitostné
brigády, a to katering, prípravu jahodoviska a zber jahôd, nakoľko výživné 60 Eur mesačne, ktorými

prispieva otec, je týždenný nákup bežných potravín pre dcéru. Veľakrát sa stalo, že výživné nezaplatil
načas, v septembri 2022 vôbec, spätné výživné, ktoré z rozsudku mal uhradiť do troch dní v januári,
uhradil až v marci s tým, že nemá finančné prostriedky. Ak teda nemá na zvýšenie výživného vo výške
150 Eur mesačne, ako sa chce postarať o dcéru, keď 150 Eur mesačne je nepostačujúcich na jej
mesačné výdavky. Na svoju potrebu, ako sú cigarety, kde krabička stojí 4,50 Eur + pivo (na cigarety

vynakladá 140 Eur, na pivo 50 Eur mesačne), to znamená len pri vyfajčení jednej krabičky cigariet
denne a dvoch pív denne, čo je aj málo, musí dať z rozpočtu asi 190 Eur mesačne. Matka považuje za
zarážajúce, že od informácie, že podá návrh na zvýšenie výživného, o ktorom ho informovala, sa znížil
jeho príjem o viac než polovicu, pričom v dnešnej dobe je najlepšie platené práve odvetvie stavebné
práce. Ďalej poukázala na to, že v roku 2016 starý otec maloletej K. B. kúpil starý dom za 10 000

Eur s tým, že ona s otcom maloletej si mali zobrať úver 25 000 Eur. Nespĺňali však podmienky pre
schválenie úveru, otec preto naliehal, aby príjem doložili jej rodičia. Ona figurovala na zmluve ako dlžník
a jej rodičia ako spoludlžníci. Peniaze prišli na jej účet, avšak musela stále vyberať peniaze a posielať na
účet maloletej, aby mal otec prístup k peniazom, keďže v tom čase nikde nepracoval. Peniaze pomíňal
na svoje účely, ako sú vyrovnanie svojich dlhov voči banke, dlhy si splatil u obidvoch sestier a použil na

všetko osobné, iba nie na renováciu domu. Toto trvalo dva roky, potom sa jej ozval jeden pán a oznámil,
že je novým majiteľom nehnuteľnosti. Otec totiž dom, na ktorý si zobrali úver, predal bez jej vedomia
a kúpil dom, ktorý teraz renovuje. Peniaze z predaja domu použil na kúpu druhého domu, ktorý uviedol
na pojednávaní, že mu ho kúpila matka za 52 000 Eur. Domnieva sa, že majiteľom aj tejto nehnuteľnosti
je niekto iný, než otec maloletej.

5. Prílohou vyjadrenia matky k odvolaniu je vyjadrenie riaditeľky Základnej školy G. k striedavej osobnej
starostlivosti maloletej, ktorá uvádza, že takýto prípad ešte na škole nemali. Ak by to boli dve školy
v dvoch mestách, kládlo by to omnoho zvýšené nároky nielen na dieťa, ale aj na rodičov a učiteľov.
Podľa jej názoru je to veľmi zlé riešenie s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, nakoľko ide o rôzne žiacke
kolektívy, odlišný školský vzdelávací program a ďalšie problémy. Dieťa nevie, kam patrí, komu môže

dôverovať atď. A. je tiež dosť chorľavá a často vymeškáva v škole. Matka zároveň predložila správu
Centra poradenstva a prevencie Trebišov zo dňa 14.3.2023, ktorá bola vypracovaná na základe jej
žiadosti z dôvodu posúdenia jej mentálneho vývinu a aktuálneho psychického stavu. Zo správy je
zrejmé, že A. je skôr uzavretá, senzitívna, osobnostne skôr introvert, psychomotorické tempo je skôrpomalé, prítomné mierne prejavy neurotických zmien s anxiozitou. Z rozhovoru s A. bolo zistené, že so
svojím otcom sa stretáva dobrovoľne a rada s ním trávi čas, avšak nevie si predstaviť, aby striedavo
navštevovala dve základné školy. Z biologického, fyziologického a najmä psychologického hľadiska nie

je možné, aby vo veku, v ktorom sa toho času nachádza, túto situáciu adaptácie a následnej socializácie
zvládala bez možných komplikácií, ktoré by mali vplyv na zdravý vývoj dieťaťa. Ide o žiačku s aktuálne
diagnostikovanou úrovňou rozumových schopností t.č. v pásme priemernej inteligencie. Odporúčajú
žiačku ponechať v kmeňovej škole, kde má dieťa trvalý pobyt, nie je vhodné, aby dieťa navštevovalo
súčasne dve základné školy z pohľadu celkového zdravého vývinu jedinca. Zároveň je odporúčané

kontrolné psychologické vyšetrenie podľa potreby.
6. Otec v odvolacej replike popiera skutočnosti uvedené vo vyjadrení matky k odvolaniu, trvá na tom,
že dcéru chce do svojej starostlivosti, keďže stále má pochybnosti o matke. V minulosti sa liečila na
psychiatrii z alkoholizmu a porúch správania, ako uviedla sama na súde doložením lekárskej správy.
Zároveň žiada, ak rozhodnutie súdu ostane nezmenené, aby súd určil presné pravidlá, keďže s matkou
sa nedá komunikovať na úrovni, ak dcéra bude chorá, ak ju nebude môcť vyzdvihnúť, aby mu bol

umožnený náhradný víkend, keďže sa matka riadi iba rozsudkom. Môže to mať za následok, že dcéru
neuvidí aj celý mesiac. Otec namieta, že psychologické vyšetrenie matka neprekomunikovala s ním.
Pokiaľ matka vytýka, že si kupuje cigarety a pivo, neuvádza, koľko ona minie na cigarety, pivo a víno.
Trvá na tom, že jeho zárobok je cca 700 Eur a výdavky sú 200 Eur na stravu, výživné 150 Eur mesačne,
úver 85 Eur mesačne, inkaso 70 Eur mesačne, cestovanie pre dcéru 80 - 100 Eur mesačne. Keďže

momentálne nemá auto, tak si musí niekoho nájsť, aby s ním po ňu prišiel, čo sú náklady navyše. Je
toho názoru, že ak by dcéra bola s ním, klesli by mu výdavky o výživné a cestu pre dcéru, takže by sa
o ňu vedel plnohodnotne postarať, príjem sa mu neznížil, všetko závisí od zákaziek.
7. Matka v odvolacej duplike zotrvala na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu otca,
dôrazne sa ohradila voči útokom a klamstvám, ktoré používa otec voči nej. Poukázala na to, že v práci

sa stará ako hlavná sestra o 20 - 23 klientov, je to fyzicky a psychicky náročná práca, nikto sa na ňu
nesťažuje, v škole počúva iba samé dobré správy na dcéru, nikto sa nesťažuje, že ju zanedbáva, práve
naopak.
8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení

sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil.
12. K otcom namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti(§191CSP)avyhodnotenie

uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti
z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja.
Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti

dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie zmien pomerov, ktoré nastali od
predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace úvahy
súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených
skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

13. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do
práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho
právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním

predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva
teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny
proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný)
stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno
zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok
nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca
z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa

vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva,
že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by
účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia
Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími

dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už
v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol

žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o výkone
rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia.
Keďže rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením
jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby toto rozhodnutie bolo zmeniteľné do budúcna, ak

sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť
zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného nazvanou
clausula rebus sic stantibus a táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky aj bez návrhu, ak sa súd dozvie,
že sa podstatným spôsobom zmenili skutočnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Zákon
nevylučuje, aby sa konanie začalo aj na návrh účastníka, avšak nie je petitom viazaný. Pokiaľ sa

konanie týka výchovy maloletých detí, hmotnoprávnym základom pre zmenu je ust. § 26 Zákona o
rodine. Ako prvé je potrebné ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene
pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Odvolací súd dôsledným
porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností s pomermi
v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia došiel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po dôslednom

vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval,
že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zásah do právoplatného rozhodnutia
súdu, pokiaľ ide o zmenu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so
všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, dostatočne zohľadnil existujúce
pomery rodičov a venoval názoru maloletého dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a

rozumovej vyspelosti, keďže je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor
samostatne a slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a má právo byť vypočuté. Posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje
aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, školskú dochádzku,
mimoškolskú činnosť, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého

rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a aj názor samotného dieťaťa. V tomto
prejednávanom prípade bol kolíznym opatrovníkom riadne zistený názor maloletej, ktorá jasne uviedla,
že nechce navštevovať dve školy. Nemožno súhlasiť s názorom otca o manipulácii názoru dieťaťa,
nakoľko z prejednávaného spisu jednoznačne vyplýva, že dieťa bolo vypočuté viackrát, a to úplne
štandardným spôsobom, prvýkrát dňa 6.9.2022 (č.l. 58 – správa kolízneho opatrovníka z 19.9.2022)

bez prítomnosti rodičov, druhýkrát v novembri 2022, kedy bol prostredníctvom kolízneho opatrovníka
zisťovaný názor dieťaťa ohľadom zmeny vo výchove (č.l. 81). Názor dieťaťa vyplýva aj zo správy Centra
poradenstva a prevencie, Kpt. Nálepku, Trebišov z 14.3.2023, kedy maloletá psychologičke F. A. počas
diagnostického vyšetrenia taktiež uviedla, že si nevie predstaviť, že by striedavo navštevovala dve školy.Je potrebné uviesť, že otec si sám protirečí vo svojich vyjadreniach, nakoľko vo vyjadrení z 19.9.2022
k návrhu matky uvádza, že „by uvítal, aby A. nebola vypočúvaná a zaťahovaná do súdneho sporu.
Tieto veci prežíva citlivo a keďže matka má na ňu veľký vplyv, myslí, že niektoré výpovede by nemuseli

byť objektívne“, zatiaľ čo v odvolaní už namieta, že názor dieťaťa bol zisťovaný sprostredkovane
cez kolízneho opatrovníka. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaniach týkajúcich sa
starostlivosti súdu o maloletých súd stále prihliada na názor dieťaťa, pričom sám určuje aj postup, akým
bude jeho názor zisťovaný. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že názor dieťaťa bol
zisťovaný štandardne, prostredníctvom kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Trebišov, a to bez prítomnosti matky. Je potrebné zdôrazniť aj to, že ide o toho času 9 ročné dieťa,
ktoré aj keby teoreticky prejavilo názor, že si chce vyskúšať striedavú starostlivosť, ako otec tvrdí, že
mu to mala údajne povedať, súd by toto považoval len za jeden z viacerých dôkazných prostriedkov,
pretože prvotnou úlohou súdu je posúdiť najlepší záujem dieťaťa a v prípade, ak by rozhodnutie v súlade
s názorom dieťaťa zjavne nebolo v jeho záujme, je úlohou súdu tento názor korigovať a s poukazom na
komplexné výsledky vykonaného dokazovania rozhodnúť tak, aby to bolo v prospech dieťaťa.

15. V tomto prejednávanom prípade však A. jasne deklarovala, že do dvoch škôl jednoducho chodiť
nechce, pričom ani odvolací súd v navštevovaní dvoch škôl vzdialených cca 50 km, v iných okresoch
a úplne iných kolektívoch nevidel žiadne výhody pre toho času 9 – ročné dieťa, naopak dali by sa
očakávať komplikácie, ktoré by neviedli k psychickej pohode maloletej. Subjektívne predstavy otca

o úspešnom realizovaní striedavej starostlivosti, kedy by 9 – ročné dieťa malo byť striedavo dva,
prípadne jeden týždeň u matky v G. a následne dva, prípadne jeden týždeň u otca v H., navštevujúc
dve úplne iné základné školy, svedčia len o jeho naivnom a nezodpovednom prístupe, nakoľko je
všeobecne známe, že každé dieťa potrebuje pre riadne plnenie školskej dochádzky stabilitu, ktorá
spočíva jednak v stálosti školského prostredia, učiteľov, ako aj spolužiakov, pričom napriek názoru otca

o prekonzultovaní danej témy s riaditeľkou, resp. učiteľkou Základnej školy v H., sa verzia otca javí byť
úplne nereálna a v žiadnom prípade nesledujúca najlepší záujem maloletej. Je potrebné zdôrazniť, že
obdobie mladšieho školského veku, v ktorom sa maloletá A. nachádza, je veľmi významným obdobím
v živote každého človeka, je to obdobie rýchlych zmien, ktoré súvisia aj so začiatkom povinnej školskej
dochádzky, kedy sa dieťa socializuje, mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má práve jeho vzťah

k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmové krúžky a pod.), kde
sa formujú jeho postoje k iným a k sebe, vytvára si svoje miesto v kolektíve, čo má nesmierny vplyv
na jeho ďalší vývin. Aj napriek tomu, že otec na pojednávaní 2.12.2022 prezentoval úvahu učiteľky
angličtiny z H. I. J. o možnosti navštevovania dvoch základných škôl („v prípade striedavej starostlivosti
by bola jedna zo škôl primárna, ktorá by vydávala vysvedčenie s tým, že druhá škola, v tomto prípade

napr. H. I. J., bude fungovať tak, že budú komunikovať s učiteľom v G., aby dieťa preberalo to učivo,
ktoré sa preberá na primárnej škole“), aj jemu samému musí byť zrejmé, že uvedené je logisticky
nemožné, nakoľko je nepochybné, že dve rozdielne školské zariadenia určite nemajú presne rovnaké
tempo preberania učiva, jeho rozsah, systém skúšania, pričom chronologicky zosúladiť plnenie školskej
dochádzky by v takomto prípade bolo nemožné, nakoľko by to znamenalo napr. to, že A. by nové učivo

bolo vysvetlené na Základnej škole v G., ale písomku z toho učiva by už písala na Základnej škole v H.,
ktorá by ale postupovala podľa pravidiel stanovených Základnou školou v G.. Aj v prípade akýchkoľvek
iných hypotetických verzií o úspešnosti takéhoto postupu možno striedanie dvoch škôl pre 9 ročné dieťa
jednoznačne považovať za zaťažujúce a neprispievajúce k psychickej pohode maloletej.

16. V súvislosti s odvolacou námietkou otca o tom, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevenoval jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, pričom ak odvolací súd bude
toho názoru, že takýto návrh pred súdom prvej inštancie vznesený nebol, vznáša ho teraz v súlade s §
64 CMP, odvolací súd zdôrazňuje nasledovné.

17. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu prejednávaného spisu vyplýva, že konanie sp. zn.
16P/126/2022 bolo začaté na Okresnom súde Trebišov na návrh matky doručený 16.8.2022, ktorým sa
domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou, nakoľko podľa pôvodnej úpravy rozsudkom Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 11P/123/2020 z 11.12.2020 bol styk určený každý víkend od piatka 14.00 hod. do
nedele do 18.00 hod., to znamená matke nebolo umožnené tráviť žiaden voľný čas s maloletou. Matka

sa týmto návrhom domáhala aj zvýšenia výživného zo strany otca zo 60 Eur na 200 Eur mesačne. Otec
sa k návrhu matky vyjadril podaním z 19.9.2022, ktorým žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch. Bol ochotný zvýšiť výživné zo 60 Eur na 70 Eur, zároveňvšak žiadal, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sumou 70 Eur mesačne prispievala aj
matka jemu.

18. Následne boli uskutočnené dve informatívne stretnutia rodičov na pôde Okresného súdu Trebišov
v rámci Cochemského modelu, prvé v poradí dňa 21.9.2022, druhé dňa 17.10.2022, na ktorom sa
rodičia dohodli na zmene úpravy styku otca s A. tak, že v porovnaní s pôvodnou úpravou rozsudkom
z11.12.2020malstykprebiehaťkaždýpárnyvíkend,kurčitejmodifikáciidošloajpočasletnýchprázdnin,
ostatné časti rozsudku z 11.12.2020 zostali zachované.

19. Dňa 16.11.2022 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, na ktorom otec prezentoval svoj návrh
na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Ako dôvod uviedol, že pred dvoma rokmi, pri
rozhodovaní v konaní sp. zn. 11P/123/2020 neboli vypočutí piati ním navrhnutí svedkovia, okrem toho
dve ďalšie vtedy maloleté deti matky boli v minulosti zverené ich otcovi, nie jej, na čo bol možno vážny
dôvod.

20. Na ďalšom pojednávaní 2.12.2022 otec znova trval na zverení maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti, na pojednávaní 11.1.2023, kedy bol vyhlásený napadnutý rozsudok, na zverení maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti, eventuálne do jeho osobnej starostlivosti.

21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nepochybne mal vedomosť o tom, že otec
má záujem o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, o ktorom návrhu aj rozhodol, a to
vo výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým zamietol jeho návrh na zmenu vo výchove, čiže jednak
návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, ako aj jeho návrh na zverenie do
výlučnej starostlivosti otca. Svoje rozhodnutie jasne, stručne a výstižne odôvodnil v bodoch 32 a 33,

pričom domnienky otca o tom, že by okolnosti v konaní 16P/283/2011 mohli mať podstatný význam pre
posúdenie aktuálnych schopností matky poskytovať riadnu starostlivosť maloletej A., sú v tomto prípade
úplne hypotetické a ničím nepodložené, nakoľko aj prešetrením pomerov u matky zo strany kolízneho
opatrovníka bolo preukázané, že maloletej poskytuje optimálnu starostlivosť a maloletá v jej domácnosti
prosperuje, pričom od predchádzajúcej úpravy rozsudkom z 11.12.2020 nedošlo k žiadnej podstatnej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala meniť samotné rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa.

22. Vyššie uvedená odvolacia námietka otca je nedôvodná aj preto, že ust. § 28 CMP o zmene návrhu
na začatie konania sa aplikuje v konaniach síce mimosporových, ale tých, ktoré nie je možné začať
bez návrhu, nakoľko v konaniach, ktoré môže súd začať z úradnej povinnosti a ktorým je nepochybne

i konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov konania (§
40 CMP).

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

24. Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností
najednejalebodruhejstrane,t.j.oprávnenéhoalebopovinného,ktorébolipodkladompredchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú

zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v
konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj
pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného, v danom prípade ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z

ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkovépomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Pri skúmaní odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné preto vychádzať

predovšetkýmztoho,akápeňažnásumamesačnejepotrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa,
pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo,
bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto

potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu s tým, že
odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké,pokiaľniesúvurčitomkonkrétnomprípadezvýšenévdôsledkuzhoršenéhozdravotnéhostavu,
finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti
dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti,
ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu

dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodičov, je potrebné vychádzať z reálnych príjmov rodičov, celkových majetkových
pomerov, nevyhnutných životných nákladov, existencie ďalších zákonných vyživovacích povinností a
podielu rodičov na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, čím sa čiastočne kompenzuje
vyživovacia povinnosť toho rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Zároveň je potrebné

zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

25. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
aj v napadnutom výroku II., týkajúcom sa zvýšenia výživného a výroku III. o dlžnom výživnom, pričom
dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení

Zákona o rodine, pravdepodobne nedopatrením opomenul uviesť znenie ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, ale evidentne z neho v bode 36 odôvodnenia vychádzal. Je potrebné zdôrazniť tzv. valorizačnú
klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak
rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Táto povinnosť
súdu je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je

objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mala odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od predchádzajúcej úpravy
výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 11P/123/2020-212 zo dňa 11.12.2020,
ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, určení
výživného zo strany otca vo výške 60 Eur mesačne a úprave styku, došlo k podstatnej zmene pomerov

odôvodňujúcej zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom tak u maloletého dieťaťa, ako aj u oboch
rodičov. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa nepochybne zvýšili v dôsledku jeho rastu, ako aj
dochádzky do základnej školy, s čím je spojená potreba zabezpečenia školských potrieb, výdavkov na
školské, ako aj mimoškolské aktivity. Zvýšené potreby maloletej, ktoré prezentovala matka v priebehu
konania na súde prvej inštancie zjavne nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na

rovnakom stupni školskej dochádzky, preto o ich výške odvolací súd nemal pochybnosti. Je potrebné
zdôrazniť, že k zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 631 Eur, zatiaľ čo aktuálne je jej
príjem vo výške cca 729,77 Eur mesačne.

26. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, otec už počas predchádzajúceho konania sp.
zn. 11P/123/2020 pracoval ako živnostník s predmetom podnikania dokončovacie stavebné práce
pri realizácii exteriérov a interiérov (deň vzniku oprávnenia: 01.07.2012), prípravné práce k realizácii
stavby (deň vzniku oprávnenia: 06.03.2013), uskutočňovanie stavieb a ich zmien (deň vzniku
oprávnenia:06.03.2013)amurárstvo(deňvznikuoprávnenia:23.02.2017).Jepotrebnéuviesť,ževčase

vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom 11.12.2020 bol otec okrem vykonávania živnosti aj
zamestnaný v Podvihorlatských pekárňach a cukrárňach a.s. ako vodič na dobu určitú, na zastupovanie
zamestnanca počas PN (od 3.8.2020 do 30.4.2021) s priemerným čistým príjmom za obdobie 08/20 –
12/20 vo výške 545,05 Eur mesačne. Z daňových priznaní otca k dani z príjmov fyzickej osoby, s hlavnou
činnosťou ostatné stavebné kompletizačné a dokončovacie práce, je zrejmé, že za rok 2018 bol jeho

príjem zo živnosti 5089,13 Eur, výdavky 3879,34 Eur, t.j. základ dane vo výške 1209,79 Eur, z čoho
vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol v roku 2018 vo výške 100,80 Eur. Za rok 2019
vykázal ako živnostník príjmy 5163,45 Eur, výdavky 3896,49 Eur, základ dane 1266,96 Eur, t.j. jeho
priemerný čistý mesačný príjem bol v roku 2019 vo výške 105,58 Eur.27. Z aktuálne prejednávaného spisu je z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2021 zrejmé, že jeho príjmy boli vo výške 22136 Eur, výdavky 13890,54 Eur, t.j. základ dane vo výške

8245,46 Eur, z čoho vyplýva jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 687 Eur.

28. Odvolací súd zo správy kolízneho opatrovníka z 19.9.2022 zistil, že otec mu uviedol svoj čistý
priemerný mesačný príjem vo výške 1000 Eur. Na pojednávaní 16.11.2022 otec uviedol, že jeho príjem
je 1000 Eur mesačne v hrubom. V písomnom vyjadrení z 19.9.2022 (č.l. 41) k návrhu matky na začatie

konania otec uvádzal, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 580 Eur. V tomto vyjadrení zároveň
špecifikoval svoje mesačné výdavky, ktoré sú po sčítaní vo výške cca 701 Eur mesačne, okrem týchto
výdavkov uviedol aj výdavky na oblečenie, obuv, písacie a školské potreby, športové potreby, hračky,
výlety pre maloletú vo výške cca 1100 Eur ročne (t.j. 91 Eur mesačne). Na pojednávaní dňa 16.11.2022
otec uviedol, že zo svojho príjmu uhrádza aj rekonštrukciu svojho rodinného domu v H. I. J., ktorý mu
za 52000 Eur v hotovosti kúpila jeho matka a do ktorého sa plánuje nasťahovať.

29. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že otec teda podľa daňového priznania za rok 2021 ako živnostník
zarobil mesačne 1844,67 Eur mesačne v hrubom, z čoho je nevyhnutné samozrejme odpočítať jeho
výdavky súvisiace s podnikaním, ktoré si uplatnil v rámci daňového priznania, medzi ktorými otec na
pojednávaní 16.11.2022 uviedol odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške cca 300 Eur

mesačne, náradie (za posledné tri mesiace kúpil dve vŕtačky v hodnote asi 100 Eur), montérky za
20 Eur kupuje raz za 3 – 4 mesiace, obuv 20 – 25 Eur raz za dva mesiace, do nákladov si dáva
aj telefón 26 Eur, pohonné hmoty 80 Eur mesačne. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
a to z faktúr predložených otcom týkajúcich sa jeho podnikateľskej činnosti, ako aj z jeho výpovede
na pojednávaní 2.12.2022, vyplýva, že ako živnostník – dodávateľ vykonáva práce pre odberateľa -

obchodnú spoločnosť ERNEO s.r.o. so sídlom v Rakovci nad Ondavou 7, pre ktorú pracoval už v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Z faktúr vystavených otcom ako živnostníkom vyplýva, že za
rok 2022 spoločnosti ERNEO s.r.o. vyfakturoval celkovo sumu 9.413 Eur, po spriemerovaní ide o sumu
cca 784,42 Eur mesačne.

30. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že otec sa od roku 2012 venuje živnostenskému podnikaniu
v oblasti stavebníctva, pričom jeho oficiálne príjmy sú dlhodobo výrazne nižšie, ako jeho výdavky.
Uvedené je zrejmé aj z jeho daňových priznaní za rok 2018 a 2019, ktoré otec predložil súdu v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, kedy bol jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2018
vo výške 100,80 Eur, v roku 2019 vo výške 105,58 Eur. Aktuálne je jeho príjem zo živnosti podľa

jeho daňového priznania vo výške cca 687 Eur mesačne v čistom. Otec si musí byť vedomý toho,
že toto nie je jeho jediný príjem, ktorý dosahuje, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú jeho
odvolaciu argumentáciu o tom, že nie je jednoznačné, akú sumu príjmu vzal súd prvej inštancie ako
základ pri posudzovaní výšky výživného. Odvolací súd dáva do pozornosti odsek 37 a 38 napadnutého
rozhodnutia, z ktorého je nepochybne zrejmé, že konajúci súd vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení

výživného z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania
možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov.
Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať
aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto
nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je

objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný
zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a ani právo, resp. povinnosť pracovať v
odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na pozícii alebo v zamestnaní zodpovedajúcom
predstavám povinného rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich

detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k
deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych
schopnostiachamožnostiachotcaadodáva,žeakovyučenýstavbárjenepochybneschopnýdosahovať
oveľa vyšší príjem, ako oficiálne súdu prezentoval, pričom v prípade, ak je jeho zisk z podnikania
skutočne taký nízky, je namieste úvaha o nevyhnutnosti zmeny jeho pracovného pôsobenia a nájdenie si

takého zamestnania, z ktorého bude dosahovať príjem adekvátny svojim schopnostiam a skúsenostiam,
z ktorého bude nepochybne schopný uhrádzať primerané výživné pre svoje jediné maloleté dieťa.
Je potrebné zdôrazniť, že ponechanie výživného na doterajšej úrovni by v tomto prípade znamenalo
posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku, ktorá sa osobne o dieťa stará adobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem,
čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou.

31. V súvislosti s odvolacou námietkou otca smerujúcou proti výroku o zmene úpravy jeho styku
s maloletou odvolací súd konštatuje, že právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe
právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas
stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas
stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku

by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a
úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu,
t.j. 1/2 voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem
dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. V tomto prejednávanom prípade paradoxne nemožno
hovoriť o obmedzení stretávania sa otca s maloletou, nakoľko pôvodnou úpravou styku rozsudkom z
11.12.2020, ktorého súčasťou je aj dohoda rodičov o styku, bola práve matka znevýhodnená v trávení

voľného času s dcérou, pretože styk dieťaťa s otcom bol upravený každý kalendárny týždeň od piatku
14.00 hod. do nedele 18.00 hod., kedy otec dieťa odviezol do cca 50 km vzdialenej obce, v ktorej žije,
okrem toho otec mal možnosť stretávať sa s dcérou podstatne dlhší čas aj počas prázdnin a sviatkov.
Z toho vyplýva, že matka skutočne nemá žiadnu možnosť tráviť s dcérou voľný čas, nakoľko je s ňou
výlučne len počas pracovných dní, ktorých náplňou je predovšetkým starostlivosť o dieťa a plnenie

školských povinností, pričom maloletej čas trávený s matkou, ktorý môžu vyplniť výletmi, spoločnými
nákupmi, návštevou príbuzných, či stretávaním sa s rovesníkmi v mieste bydliska nepochybne chýba. Je
potrebné uviesť aj to, že k výraznejšej zmene došlo len v úprave styku počas bežného týždňa, pokiaľ ide
o úpravu počas letných prázdnin v každom roku, táto zostala v podstate zachovaná, pokiaľ ide o mesiac
júl, pretože zmenil sa len deň prevzatia maloletej otcom z 30.6. o 18.00 hod. na 1.7. o 10.00 hod. Pokiaľ

ide o august, podľa novej úpravy sa styk skrátil o jeden týždeň, pretože otec si bude dcéru preberať 1.8.
o 10.00 hod., zatiaľ čo podľa predchádzajúcej úpravy to bolo 1.8. o 18.00 hod., pričom bude ju mať do
15.8 do 18.00 hod., zatiaľ čo v minulosti ju mal do 21.8. do 18.00 hod., čo je v súlade s právom oboch
rodičov tráviť s dieťaťom polovicu voľného času a v žiadnom prípade neprimerane neznevýhodňuje
otca, nakoľko stále mu zostal pomerne široký priestor počas ďalších prázdnin a sviatkov, ktoré zostali

zachované podľa pôvodnej úpravy rozsudkom z 11.12.2020.

32. Napokon súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania účastníkov, keďže neboli zistené
žiadneokolnostiprípadu,ktorébyodôvodňovalipriznanietrovniektorémuzúčastníkovkonaniavzmysle
§ 55 CMP.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie
výživného, o dlžnom výživnom a zmene úpravy styku, ako aj o návrhu otca na zmenu vo výchove
a trovách konania, keďže z okolností prípadu nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa javilo
spravodlivé priznať náhradu trov konania len niektorému z účastníkov konania, pričom vzhľadom k

tomu, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok
iné rozhodnutie o uvedených skutočnostiach, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením,
pričom na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

34. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).