Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112234255
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1112234255.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcov - v 1. rade: FLASH
HOLIDAYS SK, s.r.o., so sídlom Krížna 21, 811 07 Bratislava, IČO: 36 284 858 a v 2. rade: SMART
MOTION s. r. o., so sídlom Krížna 21, 811 07 Bratislava, IČO: 36 363 219, obaja zastúpení: Ing. Daniela
Straková, Sputniková 25, 821 02 Bratislava proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services
Slovakias.r.o.,sosídlomTuhovská29,83106Bratislava,IČO:35728116,právnezastúpený:GRIŠČÍK
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava,
IČO: 35 893 893, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/202/2012 - 215 zo dňa 17.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/202/2012 - 215 zo dňa
17.4.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 25Cb/202/2012 -

215 zo dňa 17.4.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že žalobu zamietol a
vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcom, ktorí sú povinní plniť spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
17.10.2012 a doplnenou písomným podaním zo dňa 18.2.2013 doručeným súdu dňa 19.02.2013 sa
žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade (ďalej aj ako "žalobcovia") domáhajú od súdu vydania rozhodnutia,

ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok sp. z. RK/13/ALS/11 vydaný jediným rozhodcom JUDr.
Milanom Švecom, advokátom, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava zapísaným v zozname rozhodcov
vedenom Asociáciou leasingových spoločností SR, ktorý prijal funkciu rozhodcu dňa 20.4.2011.
Žalobcovia vo svojej žalobe a jej dodatku uviedli, že vyššie uvedeným rozhodcovským rozsudkom bolo
rozhodnuté o tom, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovanému sumu vo výške 7.465,35 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy vo výške
2.075,44 Eur od 16.9.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy vo výške

5.078,91 Eur od 16.10.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy vo výške
311,- Eur od 16.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania a to všetko do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca v 1. rade následne dňa 19.2.2013 doručil
dodatok žaloby, ktorým doplnil svoju žalobu.3. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili viacerými skutočnosťami, keď namietali neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nakoľko na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem

iných podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky Zmluvy o finančnom leasingu
č. 113118-L zo dňa 30.1.2009 (ďalej len ako "zmluva") a dohody o pristúpení k záväzkom zo
dňa 29.5.2009 nie je podľa žalobcov splnená. Žalobcovia ďalej namietali porušenie zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko podľa žalobcov nebola dodržaná zásada spravodlivosti
v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti a nebol zistený riadny skutkový stav, nakoľko konajúci

rozhodca rozhodol len na základe tvrdení žalovaného. V súvislosti s vydaným rozhodcovským
rozsudkom podali žalobcovia dňa 1.10.2012 návrh na preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným
rozhodcom podľa § 37 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „ZoRK“), ale tento návrh prejednaný
nebol. Žalobcovia majú za to, že žalovaný vypovedal zmluvu podvodne, nakoľko výpoveď zo zmluvy
žalovaný opatril oxeroxovaným podpisom konateľa spoločnosti žalovaného, toho času jediného
konateľa.Žalobcoviaďalejuviedli,žesosplátkamibolivomeškaní,alesplatnosťsisožalovanýmdohodli

ústne tak, že všetky splátky aj s úrokmi z omeškania ku dňu 30.11.2010 dorovnajú. Žalobcovia však
splátky nedorovnali, nakoľko sa od nemenovaného pracovníka spoločnosti dozvedeli, že žalovaný už
má na predmety leasingu dohodnutého nového nájomcu, ktorého konateľ čaká na začiatok roku 2011,
kedy sa mal uskutočniť predajný úkon tak, že žalovaný predá predmety leasingu spoločnosti Mercedes
- Benz Slovakia s.r.o. a spoločnosť Mercedes - Benz Slovakia s.r.o. predmety leasingu opäť predá

žalovanému, aby ich poskytol novému nájomcovi. Podľa žalobcov sa jedná o rozsiahly podvod na DPH a
ich spoločnostiach. Podľa názoru žalobcov z uvedeného vyplýva, že žalovaný úmyselne zmaril zmluvu,
a to tým, že žalovaný opatril ukončenie zmlúv oxeroxovaným podpisom konateľa, čím žalovaný spôsobil
žalobcom ujmu.

4. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že námietka o riadnom nezistení skutkového
stavu sú podľa neho nepodložené, pretože rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rokovacieho
poriadku, žalobcovia sa vyjadrili k žalobe, podali vzájomnú žalobu a to, že sa rozhodca priklonil
k argumentácii žalovaného nie je možné považovať za porušenie zásady rovnosti. Vo vzťahu k
námietke nepreskúmania rozsudku iným rozhodcom žalovaný uviedol, že z rozhodcovskej doložky

obsiahnutej v leasingovej zmluve, ako aj v dohode o pristúpení vyplýva, že účastníci rozhodcovského
konania sa na možnosti takéhoto preskúmania rozhodcovského rozsudku nedohodli a táto možnosť
z rokovacieho poriadku nevyplýva. Preskúmanie je preto vylúčené. Čo sa týka podpisu na výpovedi
leasingovej zmluvy, ako aj navýšenia tachometra, žalovaný uviedol, že tieto argumenty žalobcovia
použili už vo vzájomnej žalobe, pričom konanie o vzájomnej žalobe bolo pre nezaplatenie súdneho

poplatku zastavené. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcov, že nebola dodržaná písomná forma
rozhodcovskej doložky, keď uviedol, že tieto tvrdenia žalobcov sú nepravdivé, pričom poukázal na to,
že neplatnosť rozhodcovskej doložky žalobcovia v rozhodcovskom konaní nenamietali.

5. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru,

že žaloba bola podaná včas v zmysle § 40 ZoRK. Súd prvej inštancie ďalej ustálil postavenie strán v
rámci zmluvného vzťahu z uzavretých leasingových zmlúv a zo zmlúv o pristúpení k záväzku, obsahom
ktorých boli aj predmetné rozhodcovské doložky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani jednej zo
strán nie je možné priznať postavenie spotrebiteľa a uvedený vzťah preto nemá spotrebiteľský charakter.
Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či boli v konaní žalobcami preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodnili

zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

6.Žalobcoviažiadali,abybolrozhodcovskýrozsudokzrušenýpredovšetkýmzdôvodu,žebolaporušená
zásada rovnosti účastníkov konania, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §
40 ods. 1 písm. g) v spojení s § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoRK. Žalobcovia toto svoje tvrdenie odôvodnili

tým, že rozhodca rozhodol na základe tvrdení žalovaného. Súd prvej inštancie však konštatoval, že mal
z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia mali možnosť sa v konaní vyjadriť, čo aj využili.
Žalobcovia ďalej poukázali na to, že bol upravený tachometer a že leasingové zmluvy neboli platne
podpísané žalovaným. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že z predloženého splnomocnenia
právnym zástupcom žalovaného mal za preukázané oprávnenie uvedených osôb konať za žalovaného a

tedaajpodpisovaťpredmetnézmluvy.Vovzťahukrozhodcovskýmdoložkámsúdprvejinštancieuviedol,
že tieto boli uzavreté ako súčasť predložených písomných leasingových zmlúv a zmlúv o pristúpení k
záväzku, pričom žalobcovia uvedenú námietku neplatnosti týchto doložiek neuplatnili v rozhodcovskom
konaní, pričom uplatnenie tejto námietky v konaní na súde prvej inštancie vylučuje preklúzia uvedená v §40ods.4ZoRK,pričomtotoustanoveniejemožnéuplatniťajvprípadenámietkyžalobcovnanedostatok
právomoci samotného rozhodcu rozhodcovského súdu. Žalobcovia mali tieto námietky uplatniť už v
konaní pred rozhodcovským súdom a preto súd prvej inštancie na tieto námietky neprihliadal. Súd

prvej inštancie sa zaoberal aj dôvodom zrušenia rozsudku, ktorým malo byť samotné nepreskúmanie
rozsudku iným rozhodcom. Súd prvej inštancie rozhodol, že uvedená skutočnosť nezakladá dôvod
na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko možnosť preskúmania rozhodcu iným
rozhodcom musí vychádzať z § 37 ZoRK a v uvedenom prípade nemal súd prvej inštancie existenciu
takejto dohody o preskúmaní za preukázanú a preto nemožno takúto skutočnosť posudzovať ako

porušenie rovnosti strán. Súd prvej inštancie pri posudzovaní ostatných dôvodov zrušenia predmetného
rozhodcovského rozsudku iné skutočnosti nezistil a preto rozhodol tak, že žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal nárok na náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu
vo veci tak, že žalovaný mal voči žalobcom plný úspech a priznal mu náhradu trov konania v plnom

rozsahu, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

8. Proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v 1. rade v zákonnej lehote
odvolanie, nakoľko zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalobca v 1. rade vo svojom odvolaní poukázal na to, že dňa 14.9.2016
bolo pojednávanie v uvedenej veci, z ktorého žalovaný mal povinnosť doložiť originál plnomocenstva
v zastupovaní konateľa spoločnosti žalovaného do 14 dní. Má za to, že doložené plnomocenstvo
žalovaným je falšovaná úradná listina a nespĺňa predpísanú formu podľa zákona ČNR č. 358/1992 Sb.
Notářský řád § 72 v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej

činnosti § 57, § 58 a § 59 v znení neskorších predpisov. Žalobca v 1. rade má za to, že v každom prípade
treba skúmať, či obchodná spoločnosť koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo zákonného
zástupcu. Zmluva o finančnom leasingu č. 113118-L zo dňa 30.1.2009 je v záhlaví predpísaná
zastúpenými K. L. a C. Č. na základe plnej moci zo dňa 4.12.2006, ale splnomocnenie k tejto leasingovej
zmluve nie je priložené. Doložené plnomocenstvo žalovaným dňa 29.9.2016 nekorešponduje ani

dátumom udelenia plnej moci. Žalobca v 1. rade ďalej poukázal na to, že Asociácia leasingových
spoločností Slovenskej republiky nie je vedená v Obchodnom vestníku, a preto rozhodcovský rozsudok
spisovej značky RK/13/ALS/11 je nezákonný. Taktiež nie je vedený v Obchodnom vestníku advokát
JUDr. Milan Švec, ktorý vystupuje ako jediný rozhodca Rozhodcovského súdu pri Asociácii leasingových
spoločností SR. Podľa Výpisu z registra záujmových združení právnických osôb vydaného Okresným

úradom Bratislava, číslo spisu: OU-BA-OVVS1-2017/045820 zo dňa 10.4.2017 Asociácia leasingových
spoločností Slovenskej republiky nie je rozhodcovským súdom. Žalobca v 1. rade ďalej vo svojom
odvolaní poukázal na to, že sa nedostavil na pojednávanie zo dňa 22.3.2019, nakoľko deň predtým sa
objavila poznámka na e-maile, že je zmena v spise. Taktiež nebolo uverejnené pojednávanie na webe,
ale na základe toho, že žalobca v 1. rade mal pochybnosti, tak zástupkyňa v konaní sa išla presvedčiť

a pojednávanie sa nekonalo, nik v súdnej miestnosti nebol, ani nič nebolo vyvesené. V zápisnici súdu
prvej inštancie zo dňa 22.3.2019 je okrem iného uvedené, že v konaní neboli uvedené žiadne dôvody
zrušenia rozhodcovského rozsudku, dôkazy boli jednak uvádzané po lehote na podanie žaloby a jednak
nepreukazujú žiadny z dôvodov na zrušenie predmetného rozsudku. Žalobca v 1. rade zastáva názor, že
žalovaný zavádza súd, pretože súd prvej inštancie má preukázané, že námietky mu boli doručené dňa

14.14.2017 elektronicky: čas 07:44:18. Ďalej žalovaný údajne uviedol, že súdu prvej inštancie predložil
návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinných, ktorý podal dňa 2.11.2018 a údajne podľa
ich názoru je žaloba bezpredmetná. Žalobca v 1. rade s uvedeným výrokom žalovaného nesúhlasí.
Žiadny návrh o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť sa v spise 25Cb/2012/2012 nenachádza. V spise
bol žalobca v 1. rade nahliadnuť dňa 30.4.2019. Na exekúcii EX 1129/2012 zaplatil žalobca v 1. rade

do 3.11.2017 sumu vo výške 23.216,32 Eur. Žalobca v 1. rade sa v odvolaní ďalej odvoláva na viaceré
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní konkrétne na § 5 ods. 1, § 12 ods. 2 až ods. 5 a § 12a
ods. 1 a ods. 2 ZoRK. Z uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok
rozhodcovského súdu vydaného jediným rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, advokátom, Vajnorská č.
98/D, 831 04 Bratislava č. RK/13/ALS/11 zo dňa 13.08.2012 je nezákonný. Žalobca v 1. rade preto žiada,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pretože sa zakladá na nesprávnom
právnom posúdení veci.9. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca v 2. rade, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s vyjadrením
žalobcu v 1. rade uvedeným v odvolaní a nemá k nemu ďalšie pripomienky.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu

v Bratislave v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania žalobcu v 1. rade odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd
zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný jediným rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, Vajnorská 98/

D, 831 04 Bratislava, rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom Asociáciou leasingových
spoločností SR, zo dňa 20.04.2011, sp. zn.: RK/13/ALS/11 z dôvodov porušenia zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, z dôvodu neplatnosti rozhodcovských doložiek a z dôvodu
nemožnosti preskúmania rozsudku iným rozhodcom. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel
k správnemu záveru, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie predmetného

rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Účastníci obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov sa podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK") môžu dohodnúť, že majetkové spory z
určitého zmluvného vzťahu alebo spory, ktoré môžu z neho v budúcnosti vzniknúť sa prejednajú v

rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je vlastne dohoda účastníkov právneho vzťahu, že
spory vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ktorým môže byť rozhodca,
prípadne viacerí rozhodcovia alebo stály rozhodcovský súd zriadený právnickou osobou. V § 40 ZoRK
zákonodarca dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie tuzemského

právoplatného rozhodcovského rozsudku a tým zvrátiť výsledok už ukončeného rozhodcovského
konania. Zároveň však určuje aj podmienky podania takejto žaloby, ktoré musia byť splnené na to, aby
sa účastník rozhodcovského konania vôbec mohol pokúšať o zrušenie právoplatného rozhodcovského
rozsudku, jednak ustanovením postupu a jednak taxatívnym vymenovaním dôvodov na podanie žaloby
uvedenými v tomto ustanovení. Zrušenie rozhodcovského rozsudku by malo byť v praxi riešenia sporov

rozhodcovským spôsobom tým najkrajnejším prostriedkom a nemalo by sa po ňom siahať v každom
prípade, keď niektorá zo strán nie je spokojná s výsledkom konania. Rozhodcovské konanie by malo
byť stranami akceptované ako rovnocenný prostriedok riešenia sporov, rovnako ako klasické súdne
konanie. Nemalo by byť bežnou praxou, že strany sa v konečnom dôsledku spoliehajú na možnosť zrušiť
rozsudok rozhodcu, resp. stáleho rozhodcovského súdu všeobecným súdom.

15. Prostredníctvom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku sa de lege lata realizuje kontrolná
funkcia vo vzťahu k rozhodovacej činnosti rozhodcovského súdnictva. Rozsah tejto kontroly pritom musí
byť starostlivo uvážený tak, aby na jednej strane nebolo popreté pravidlo, že v konaní pred rozhodcom
má byť poskytnutá ochrana, a na strane druhej, aby tým neboli zotreté výhody rozhodcovského konania,

a teda aj jeho praktická využiteľnosť (Nález ÚS ČR, I.ÚS3227/07, zo dňa 8.marca 2011).

16. K námietke žalobcu v 1. rade, že v konaní vznikali prieťahy zapríčinené nečinnosťou a neefektívnou
činnosťou súdu odvolací súd konštatuje, že prieťahy v súdnom konaní, nie sú judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 139/2011). Z uvedeného vyplýva, že táto námietka
nemôže byť relevantným odvolacím dôvodom. Keďže však základným právom účastníka konania je, aby
bolo vo veci rozhodnuté bez zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné uviesť, že na riešenie porušenia
tohto práva existujú iné právne inštitúty.17. Otázku namietaného porušenia procesných práv žalobcov ako účastníkov rozhodcovského konania
a porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania prvoinštančný súd správne posúdil,

keď uviedol, že rozhodcovský súd poskytol stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k predmetu konania,
čožalobcoviaajvyužili.Odvolacísúdzhodnesprvoinštančnýmsúdomkonštatuje,žerovnosťúčastníkov
vrozhodcovskomkonanínebolaporušená.Žalobcoviavkonanínepreukázali,žebyprocesnýmkonaním
rozhodcovského súdu, resp. jeho procesným postupom došlo k porušeniu či už rozhodcovskej zmluvy,
resp. doložky, alebo došlo k porušeniu kogentných ustanovení tohto zákona a uvedené procesné vady

by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

18. K odvolacej námietke žalobcu v 1. rade, že plnomocenstvo doložené žalovaným na podpísanie
zmluvy o finančnom leasingu je falšovaná úradná listina, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemohol už skúmať hmotnoprávnu stránku,
predložené dôkazy a pod., mohol skúmať len procesnú stránku rozhodcovského konania, či prebehlo

tak, ako podľa zákona malo. Toto nazeranie na inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku potvrdzuje
aj judikatúra: "Pri rozhodovaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je súd oprávnený preskúmavať
napadnuté rozhodnutie vecne, teda z hľadiska správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov, správnosti
skutkových zistení a následného právneho posúdenia veci. Inštitút návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku totiž nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Pri posudzovaní

otázky, či v danom prípade bola strane v rozhodcovskom konaní poskytnutá možnosť vec pred
rozhodcom prejednať, musí súd skúmať, či v konkrétnom rozhodcovskom konaní s prihliadnutím ku
všetkým okolnostiam prípadu bola strane poskytnutá dostatočná možnosť k uplatneniu procesných
práv a tiež, či sa procesným postupom rozhodcovského súdu jedna zo strán nedostala do nerovného
postavenia voči druhej strane" (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28. mája 2009, sp. zn. 23 Cdo

2570/2007). S poukazom na uvedené je nutné konštatovať, že preskúmavanie skutočností ohľadom
zmluvy o finančnom leasingu je už nad rámec konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku i keď k
uvedenému zaujal súd prvej inštancie svoje stanovisko. Ak mal žalobca touto odvolacou námietkou na
mysli, že nedostatok plnej moci malo za následok neplatnosť zmluvy o finančnom leasingu a teda aj
neplatnosť rozhodcovskej doložky, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom zdôrazňuje, že túto

námietku neuplatnili v rozhodcovskom konaní, preto na ňu nemožno v tomto konaní prihliadnuť (§ 40
ods. 4 ZoRK). To isté platí aj o námietke týkajúcej sa právomoci samotného rozhodcu a podľa žalobcu
vydania nezákonného rozhodcovského rozsudku.

19. K námietke žalobcu v 1. rade, že pojednávanie dňa 22.03.2019 sa neuskutočnilo a v spise sa

nenachádza žiadny návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, odvolací súd uvádza, že jednak
tieto tvrdenia zo spisu nevyplývajú a jednak nie je zrejmé, aký odvolací dôvod týmto žalobca uplatňuje.
Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 22.03.2019 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré neboli strany sporu
ani zástupcovia písomne predvolaní, keďže termín pojednávania zobrali na vedomie na pojednávaní
dňa 30.01.2019. Postup súdu pri predvolávaní vyplýva zo zápisníc z pojednávania (č. l. 208 a 212

spisu) a je v súlade s § 100 ods. 2 CSP. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že na pojednávaní dňa
30.01.2019 bola prítomná zástupkyňa žalobcu v 1. a 2. rade a zobrala na vedomie termín pojednávania
22.03.2019 o 13:00 hod, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavila a súd preto podľa § 180 CSP
pojednával v neprítomnosti žalobcov. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na
termín 17.04.2019 o 14:30 hod, na ktorý sa dostavila zástupkyňa žalobcov a písomné vyhotovenie

rozsudku jej bolo v súlade s § 219 ods. 2 CSP odovzdané priamo na pojednávaní. Ďalej odvolací súd zo
spisu zistil, že na č. l. 263 sa nachádza Návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinných, nie je
preto opodstatnená námietka, že takýto doklad nie je obsahom spisu. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd konštatuje, že nezistil pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré by malo za následok porušenie
práva na spravodlivý proces. Nesúhlasí preto ani s jeho invektívou, že súd favorizuje žalovaného.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal voči žalobcovi
v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).