Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/33/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120352040
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6120352040.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným:
1. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 2. J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX,
o zaplatenie 45.917,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 5Csp/74/2020-233 zo dňa 21.12.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo súd“) rozhodol,
cit.:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45.917,67
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36.122,18 Eur od 04.03.2020 do zaplatenia,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, 3 písm. b), c), d) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 sa podanou
žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 5.917,67 eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo
sumy 36.122,18 eur od 04.03.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca
tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými uzatvorená
Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 01.03.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s
ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 44.000 eur. Pohľadávka vzniknutá zo zmluvy
o úvere je zabezpečená záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, k. ú.

A. na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 01.03.2013. Vklad
povolený Správou katastra I. zo dňa 03.04.2013 pod V XXX/XX. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 09.10.2018 žalobca vyzval
žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade,
ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s
príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca
dňa 24.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo
dňa 09.06.2020 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 4.436,38 eur so sumou
poskytnutého medziúveru vo výške 44.000 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po
započítaní sumu 39.563,62 eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
(24.01.2019), predstavuje sumu vo výške 43.311,78 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 39.563,62
eur a z nezaplatených 5,69 % p. a. úrokov za úver zo sumy 44.000 eur do 24.01.2019 spolu vo výške
3.234,36 eur, nezaplatených poplatkov vo výške 21 eur (21x 1 eur) a poplatkov za poistenie vo výške
492,80 eur.

4. Súd uznesením zo dňa 09.11.2020 č.k. 5Csp/74/2020-166 vyhovel návrhu, aby na miesto pôvodného
žalobcu vstúpil do konania súčasný žalobca, keďže v priebehu súdneho konania bola pohľadávka
uplatnená v súdnom konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená zo spoločnosti Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 13.11.2020.

5. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.06.2021 č.k. 4Csp/33/2021-70 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, v ktorom bolo žalobcovi uložené zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 01.03.2013 uzavretou medzi záložným
veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Bajkalská 30, Bratislava a záložcami O. I., nar.
XX.XX.XXXX, A. XXX s A. I., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.
XXX, vedenom Okresným úradom I., katastrálny odbor, obec A., katastrálne územie A. a to: stavba so
súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X RODINNÝ DOM, parcela registra „C“ č. XXXX/
X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XXXX/X vo výmere XX
m2, zastavané plochy a nádvoria, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na
Okresnom súdu Bardejov pod sp.zn. 5Csp/74/2020. Na základe jeho odvolania Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 14.07.2021 potvrdil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 07.06.2021.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako
veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola dňa 01.03.2013 uzavretá Zmluva o úvere č.
XXXXXXX X XX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom medziúver vo výške 44.000,00 eur, ktorý
sa pri dodržaní zmluvných podmienok zmení na stavebný úver vo výške cca 26.600,34 eur. Zároveň v
zmluve o úvere boli dojednané podmienky splácania medziúveru a stavebného úveru, ako aj sporenia na
účte stavebného sporenia, ktoré dlžníci riadne a včas neplnili a preto veriteľ ku dňu 24.01.2019 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval
od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. a žalobcom dňa
01.10.2020, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v konaní na žalobcu.
Uviedol, že postúpená pohľadávka bola ku dňu postúpenia splatná v celom rozsahu, pričom k celkovej
splatnosti došlo dňom 24.01.2019, t.j. vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Písomnou výzvou zo
dňa 09.06.2020 boli žalovaní vyzvaní na splnenie splatnej pohľadávky, pričom písomná výzva na plnenie
bola zo strany pôvodného veriteľa, t.j. banky. K postúpeniu došlo po viac ako 90 dňoch od písomnej
výzvy, pričom omeškanie žalovaných naďalej trvalo. Na základe uvedeného mal za preukázané, že
žalobca sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovaným, teda žalobca preukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní včas odvolanie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý
proces, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom
prvej inštancie. Uviedli, že v danom prípade nebol dodržaný postup na postúpenie pohľadávky na
žalobcu z dôvodu, že banka mohla postúpiť iba pohľadávku, ktorá je splatná, za predpokladu, že jej
predchádzala písomná výzva po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 dní kalendárnych dní

v omeškaní, čo v danom prípade splnené nebolo. Postúpenej pohľadávke zo strany postupcu na žalobcu
vo výške 48.251,85 eur nepredchádzala písomná výzva banky po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, teda v danom prípade ide o neexistujúcu pohľadávku, lebo
na jej postúpenie neboli splnené kumulatívne všetky predpoklady podľa zákona o bankách (§ 92 ods.
8). Zákonné predpoklady na postúpenie v tomto konaní spĺňa jedine pohľadávka v sume 45.917,67 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX. zo dňa 01.10.2020 došlo k postúpeniu nespôsobilého
predmetu postúpenia, a to v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Na základe
uvedeného možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020
uzavretá medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je
absolútne neplatným právnym úkonom. Predmetom postúpenia v tomto konaní môže byť len právo
uplatňované v tomto konaní, t.j. pohľadávka vo výške 45.917,67 eur a zmena v osobe veriteľa sa nesmie
dotýkať práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd síce vyhodnotil, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi prvou stavebnou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva,
že postupca postúpil na postupníka pohľadávku vo výške 48.251,85 eur, tento zistený skutkový stav vo
veci ale nesprávne interpretoval a prijal v konaní nesprávny záver, že žalobca sa platne stal veriteľom
uplatnenej pohľadávky voči žalovaným v tomto konaní. Toto tvrdenie súdu je v úplnom rozpore so
zisteným skutkovým stavom a právnym stavom veci a žalobca na základe absolútnej neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020 nie je aktívne vecne legitimovaným vo veci.
Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky
podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Poukázal na to, že žalovaní
boli v omeškaní so splnením len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli právnym predchodcom žalobcu
opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou označenou ako Upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.10.2018, ktorú predložil s doručenkou, výzvou označenou ako
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2019, ktorú predložil s doručenkou
a výzvou označenou ako Predžalobná výzva zo dňa 09.06.2020, ktorú predložil spolu s doručenkou.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017, v ktorom
uviedol, že podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, za akých možno postúpiť pohľadávku
banky, sú tie, že zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu, banka musí písomne vyzvať
dlžníka na splnenie pohľadávky a dlžník musí byť nepretržite viac než 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením svojho záväzku. Uvedené podmienky sú bez pochybností splnené. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Žalovaní vo svojej replike uviedli, že žalobca nepoprel dôvody uvedené v odvolaní, preto zotrvávajú
na svojom tvrdením, že v danom prípade došlo k postúpeniu nespôsobilého predmetu postúpenia, teda
nespôsobilej pohľadávky, ktorá nespĺňa obligatórne náležitosti podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách,
čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom. Postúpená môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktorá je už splatná, a to po vyhlásení jej mimoriadnej splatnosti, čo v danom prípade splnené nebolo.
V čase postúpenia pohľadávky po vyhlásení predčasnej splatnosti medziúveru č. XXXXXXX X XX ku
dňu 03.03.2020 predstavovala splatná pohľadávka sumu vo výške 45.917,67 eur. Právny predchodca
žalobcu ale postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020 nespôsobilú
pohľadávku v celkovej výške 48.251,85 eur v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) odvolací súd
uvádza, že táto námietky nebola zo spisu zistená.

17. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S
prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza , že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním
súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené
všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľov na spravodlivý proces.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

19. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

21. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

22. Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

23. Odvolací súd uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j.
existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné
rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009, z
29. 06. 2010). V prípade, ak konajúci súd, opomenul vyriešenie otázky existencie vecnej legitimácie, k
zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí takéto konanie obsahu základného práva
na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne
konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014).
Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom
konania.

24. Súd prvej inštancie však dostatočne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom
spore, a to v súvislosti s otázkou platného postúpenia a zosplatnenia pohľadávky právnym predchodcom
žalobcu.

25. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom;
obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah
pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo
postupník oznámi (§ 526 OZ); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh
splatiť; mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu
postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

26. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách vyplýva, že právo banky na
postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j.
omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve
na plnenie. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim

pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik
práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

27. Uvedené ustanovenie predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia
pohľadávky v OZ.

28. Ide teda o postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti, čo nebol prejednávaný
prípad, alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust.
§ 53 ods. 9 a § 565 OZ.

29. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

30. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je lex specialis k § 565 OZ , a to z dôvodu, že veriteľ by logicky nemohol
vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky (tak, ako mu to ukladá § 565 OZ), a zároveň
dodržať požiadavku vyplývajúcu z § 53 ods. 9 OZ , ktorá veriteľovi umožňuje využiť zosplatnenie podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, t. j. v čase, keď ďalšie
mesačné splátky sú už splatné. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť
celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne
zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho
konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 OZ. V poradí
prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky
bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

32. Odvolacie námietky žalovaných boli posúdené odvolacím súdom ako nedôvodné, pričom žalovaní
namietali absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to zmluvy o postúpení pohľadávky s poukazom na
nesplnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Poukázali na skutočnosť,
že zmluvou o postúpení pohľadávky bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 48.251,85 eur,
pozostávajúca z istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo strany žalobcov odpadol dôvod na plnenie záväzku v splátkach pre žalovaných a vznikol
žalobcovi nárok na zaplatenie celej pohľadávky, čomu zodpovedá povinnosť spotrebiteľa zaplatiť
pohľadávku vo výške ku dňu účinnosti predčasnej splatnosti. Z výpisu medziúveru z účtu vyplýva, že
03.03.2020 žalovaní uskutočnili posledný vklad, predstavovala dlžná suma 45.917,67 eur, no postupca
postúpil pohľadávku vo výške 48.251,85 eur, čo je o 2.334,18 eur viac oproti uplatnenému nároku, a to
je v rozpore so zákonom o bankách. Týmto nebol dodržaný zákonný postup na postúpenie pohľadávky,
čím je takáto zmluva absolútne neplatná.

33. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vyporiadal v bodoch 26., 27. svojho rozhodnutia,
pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a na toto v plnom rozsahu poukazuje.

34. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu vyplynulo, že postúpená pohľadávka bola
splatná dňa 24.01.2019 a následne boli na jej zaplatenie vyzvaní žalovaní výzvou zo dňa 09.06.2020
a po márnom uplynutí 90 dní od písomnej výzvy došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 77/2020 (č. l. 132 a nasl. spisu) zo dňa 01.10.2020. Z obsahu predmetnej
zmluvy bolo zrejmé, že postupník odkúpil od postupcu pohľadávky špecifikované v článku 2 ods. 1
zmluvy, z ktorého vyplýva, že pohľadávky sú špecifikované podľa mena, priezviska dlžníka a jeho dátumu
narodenia, rodného čísla, adresy trvalého bydliska, čísla zmluvy, dátumu účinnosti odstúpenia, resp.
splatnosti pohľadávky, celkovej dlžnej sumy k 30.09.2020, ako aj špecifikácii istiny, pohľadávky, úrokov,
poplatkov, nezaplatených úrokov atď. Z prílohy č. 1, ktorá sa týka špecifikácie pohľadávok je zrejmé, že
bola postúpená pohľadávka na žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, dlžníkom ktorej bol žalovaný v 1.
rade, ktorý je špecifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom, ako aj dátumom narodenia, adresou

bydliska. Zároveň bola špecifikovaná celková dlžná suma ku dňu 30.09.2020 vo výške 48.251,85 eur
tvorená istinou, nezaplatenými úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami.

35. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku, aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

36. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

37. Ako vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, pri postúpení pohľadávky sa výslovne vyžaduje
písomná forma zmluvy o postúpení, pričom postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná.

38. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné postúpenie pohľadávky spĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje
Občiansky zákonník pre platný právny úkon a skutočnosti, na ktoré poukazujú žalovaní vo svojom
odvolaní, nemajú vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ došlo k vyčísleniu výšky
postúpenej pohľadávky, ktorá je vyššia než súdom priznaná suma, táto skutočnosť nespôsobuje
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom predmetné rozdiely môžu súvisieť aj s časovým
okamihom vyčíslenia aktuálneho zostatku na úvere žalovaných s poukazom na rôzne dátumy, týkajúce
sa vyčíslenia dlhu, kedy pri zmluve o postúpení pohľadávok bol rozhodujúcim dňom dátum 30.09.2020,
pričom samotné konanie začalo pred uvedeným dátumom. Je zrejmé, že písomná výzva banky po
tom, čo žalovaní boli nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, bola v sume 45.827,17 eur, ktorá bola
vyčíslená ku dňu 09.06.2020, pričom z obdobnej sumy s príslušenstvom vychádzal aj súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vo veci samej. V tejto súvislosti považuje odvolacie námietky žalovaných odvolací súd
za nedôvodné.

39. Ako vyplýva z bodu 14. odôvodnenia súdu prvej inštancie, ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
dlžná suma predstavovala 43.311,78 eur, z čoho istina bola 39.563,62 eur. Ku dňu 03.03.2020 bola dlžná
suma 45.917,67 eur, z čoho istina tvorila 36.122,18 eur.

40. Ako vyplýva z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (č. l. 181 - 183 spisu), aj po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti dochádzalo k vkladom zo strany žalovaných, a to 12.02.2019 vo výške 200 eur,
03.04.2019, 05.03.2019, 02.05.2019, 06.06.2019, 03.07.2019, 01.08.2019, 09.09.2019, 01.10.2019,
04.11.201, 29.11.2019, 03.01.2020, 31.01.2020, 03.03.2020, a to buď v sumách po 200 eur, 209 eur,
či 288,92 eur, čo samozrejme malo vplyv na výšku zostatku nesplateného úveru, ktorá sa menila v
závislosti od vkladov uskutočnených žalovanými po začatí konania, a táto skutočnosť spôsobila to, že
výška uplatneného nároku v konaní pred súdom a následne výška sumy, na splatenie ktorej boli vyzývaní
žalovaní v 1. a 2. rade pred postúpením pohľadávky, ako aj následne sumy postúpenej pohľadávky sa
menili v závislosti od správania sa žalovaných a ich čiastkových úhrad. Tieto skutočnosti však nemôžu
byť vysvetľované, resp. vykladané na ťarchu žalobcu a nemôžu mať za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, kedy je zrejmé, že vzhľadom na jednotlivé vklady, ktoré boli vykonávané
v priebehu konania, nemohla byť suma uvedená v písomnej výzve pred postúpením pohľadávky a
následne v zmluve o postúpení pohľadávky s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

41. V zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prechádza na postupníka aj príslušenstvo
pohľadávky, ktoré tento kapitalizoval a toto bolo aj súdom priznané.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, kedy boli v odvolacom konaní neúspešní žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní na náhradu trov
odvolacieho konania úspešnému žalobcovi.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 24, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.