Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010213
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1621010213.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov
senátu JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného D. G., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/, písm. j/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného D. G. proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.
7T/27/2021 zo dňa 07.04.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. júna 2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného D. G., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 7T/27/2021 zo dňa 07.04.2022 bol obžalovaný D. G.
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich detí - J. G., nar. XX.XX.XXXX, J. G.,
nar. XX.XX.XXXX, D. G. nar. XX.XX.XXXX a E. G., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom E., H. 5, vyplývajúcej
mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Malacky č.
k. 9P/220/2019 zo dňa 15.07.2020, právoplatným dňa 19,08.2020, ktorým bol zaviazaný prispievať na
výživu J. sumou 70,- Eur, J. sumou 70,- Eur, D. sumou 60,- Eur a E. sumou 50,- Eur mesačne počnúc
dňom 19.08.2020 vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky oprávnených detí E.

W., nar. XX.XX,XXXX, bytom Malacky, Partizánska 5, pričom obvinenému bolo výživné na oprávnené
deti určené predbežnou otázkou podľa § 7 odsek 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov za obdobie od 01.07.2019 do 18.08.2020 mesačne vo výške 70,- Eur na J., 70,-
Eur na J., 60,- Eur na D. a 50,- Eur na E., si túto povinnosť neplní od júla 2019 až do 30.09.2021 vo
vzťahu k maloletým deťom J., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, odkedy
sa obžalovaný o maloleté deti stará a vyživuje ich a od júla 2019 doposiaľ vo vzťahu k mal. J., nar.

XX.XX.XXXX, s výnimkou platby 250,- Eur, ktorú poukázal v apríli 2021 k rukám oprávnenej osoby,
a platieb 200,- Eur v máji 2021, 350,- Eur v júli 2021, 300,- Eur v auguste 2021, ktoré poukázal so
súhlasom oprávnenej osoby na účet A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. XXX, v dôsledku čoho mu
vznikol na výživnom dlh voči oprávnenej osobe najmenej vo výške 6.086,33 Eur (ku dňu 07.04,2022),
pričom obvinený v rozhodnom období nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávku v
hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky, nepoberal dôchodkovú ani nemocenskú dávku ani dávku v

nezamestnanosti a peniaze na živobytie si zabezpečoval doposiaľ nezisteným spôsobom spoliehajúc
sa na nepreukázanie výšky svojich príjmov.

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere jeden rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obvinenému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa 50 ods. 1 Tr. zák. určil obvinenému skúšobnú dobu v trvaní

dva roky a podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. obvinenému uložil povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné.Proti tomuto rozsudku obžalovaný prítomný na hlavnom pojednávaní zahlásil ihneď po jeho vyhlásení
odvolanie, ktoré do začatia verejného zasadnutia odvolacieho súdu neodôvodnil.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, zákonnej
zástupkyne E. W., výsluchom svedkyne A. H., prečítaním listinných dôkazov. V dôvodoch napadnutého
rozsudku uviedol, že obžalovaný sa necíti byť vinným, lebo vykonával platby typickým aj netypickým
spôsobom, pričom podrobne opísal obsah jeho výpovede. Svedkyňa E. W., matka detí, do rúk ktorej mal

obžalovaný platiť výživné, ako aj jej dospelá dcéra (nevlastná dcéra obžalovaného) podrobne uviedli
okolnosti neplatenia výživného obžalovaným na maloleté deti.

Okresný súd ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Malacky z 15. júla 2020, sp. zn. 9P/220/2019,
právoplatným dňa 19. augusta 2020, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola okrem iného
obžalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej E. G. výživným vo výške 50,- Eur

mesačne, maloletého D. G. výživným vo výške 60,- Eur mesačne, maloletej J. G. výživným vo výške
70,- Eur mesačne a maloletej J. G. výživným vo výške 70,- Eur mesačne, a to k rukám matky maloletých
detí E. W. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc vykonateľnosťou rozsudku. Zo správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 25.03.2021 vyplýva, že obžalovaný nebol k uvedenému
dátumu vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie, pričom posledná evidencia bola v období od

31.03.2005 do 08.06.2005. Zo správy tiež vyplynulo, že matka maloletých detí E. W. bola vedená ako
uchádzačka o zamestnanie v období od 15.06.2020 do 14.12.2020, kedy bola vyradená z evidencie z
dôvodu vzniku pracovného pomeru od 15.12.2020. Matke maloletých detí boli vyplácané prídavky na
maloleté deti. Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 18.03.2021 vyplýva, že obžalovaný,
ani E. W., neboli v uvedenom období poberateľmi dôchodkových dávok. Zo správy Daňového úradu

Malacky zo dňa 24.03.2021 vyplynulo, že obžalovaný ako daňový subjekt, nepodal daňové priznanie k
dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rokov 2019 a 2020. Z výpisu zo živnostenského
registra obžalovaného zo dňa 25.03.2021 súd zistil, že obžalovaný bol v uvedenom období evidovaný
ako živnostník pod IČO-m: XXXXXXXXX a to od 30.08.2017, s miestom podnikania S. XXXX/XX,
E.. Z predložených bankových potvrdení o úhrade výživného vyplývajú úhrady výživného zo strany

obžalovaného, ktoré boli uhradené na bankový účet A. H., dcéry E. W., a to vo výške 250,- Eur dňa
15.04.2021, 200,- Eur dňa 17.05.2021, 350,- Eur dňa 08.07.2021 a 300,- Eur dňa 20.08.2021.

Okresný súd k výroku o vine uzavrel, že obžalovaný výživné v rozhodnom období neplatil, okrem
štyroch čiastočných úhrad spolu vo výške 1.100,- Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bol

povinný platiť výživné na maloleté deti od júla 2019, kedy opustil spoločnú domácnosť. V období po
opustení spoločnej domácnosti, napriek jeho tvrdeniam, že pracoval, neplnil si vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom, ktoré zostali žiť v spoločnej domácnosti s matkou E. W.. Obhajoba obžalovaného
pritom spočívala v tom, výživné okrem preukázaného bankovými dokladmi, platil deťom priamo do
rúk, čím si riadne splnil vyživovaciu povinnosť. Obžalovaný mal však zákonnú povinnosť deklarovanú

rozhodnutím súdu plniť do rúk matky maloletých detí a nie maloletým deťom, ktorým podľa jeho tvrdenia
plnil v rozsahu 5-10,- Eur v neidentifikovanom časovom období, pričom nebolo preukázané, či išlo o
úhradu výživného, ktoré by sa však ani v tomto rozsahu nemohlo považovať za riadne plnenie určenej
vyživovacej povinnosti, ktoré bolo hlboko pod hranicou jeho určenej výšky. Nakoľko od podania obžaloby
do vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa uplynulo desať celých mesiacov, bolo potrebné podľa

§ 122 ods. 13 Trestného zákona upraviť výšku dlžného výživného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku
o bežné výživné, ktoré sa stalo splatným po podaní obžaloby. Pokiaľ ide o sumu dlžného výživného,
obžalovanému teda vznikla povinnosť platiť dlžné výživné vo výške 6.086,33 Eur od 01.07.2019 do
konca septembra 2021 na štyri maloleté deti spolu vo výške 250,- Eur mesačne a od mesiaca október
2021 na jedno maloleté dieťa (J. G.) vo výške 70,- Eur mesačne so započítaním platieb spolu vo výške

1.100,- Eur až ku dňu rozhodnutia, t.j. 07.04.2022, pričom sa započítalo výživné za mesiac apríl 2022 pre
maloletú J. len do dňa vyhlásenia rozsudku, keďže splatnosť zvyšnej časti výživného v rámci mesiaca
apríl 2022 ešte nenastala; táto nastane až uplynutím 15. dňa v mesiaci.

Okresný súd mal preukázané z výsluchov obžalovaného ako aj svedkyne E. W., že od konca septembra

2021 tri deti R., D. a E., žijú v spoločnej domácnosti u obžalovaného, ktorý sa o ne osobne stará. V tomto
rozsahu preto upravil skutkovú vetu podanej obžaloby, keďže od podania obžaloby došlo k zmene v
osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súd prvého stupňa teda konanie obžalovaného právne kvalifikoval
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., keď obžalovanýzavinenenajmenejdvamesiacevobdobídvochrokovneplnilzákonnúpovinnosťvyživovaťnasvoještyri
maloleté deti. Závažnejší spôsob konania v zmysle ods. 3 písm. /) § 207 Tr. zák. je daný dĺžkou obdobia
neplnenia vyživovacej povinnosti, a to po dobu viac ako tri roky, čo výrazne zvyšuje závažnosť konania

obžalovaného, ako aj tým, že výživné neplatil na štyri maloleté deti - J., J., D. a E., čím bola splnená
podmienka podľa § 138 písm. j/ Tr. zák. Úmyselné zavinenie u obžalovaného bolo preukázané tým, že
obžalovaný hoci vedel o tom, že má vyživovaciu povinnosť, túto zákonnú povinnosť si vedome neplnil v
určenom rozsahu, pričom išlo o nepriamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. b/ Tr. zák., nakoľko
obžalovaný vedel, že neplatením výživného ohrozí záujem maloletej aj spoločnosti chránený zákonom

a bol s tým uzrozumený. Napriek tomu, že obžalovaný v čase rozhodného obdobia (od 01.07.2019
do vyhlásenia rozsudku) mal adekvátny príjem z výkonu pracovnej činnosti (podľa jeho tvrdenia), na
výživu svojich maloletých detí prispel len v období od apríla 2021 do augusta 2021, s výnimkou mesiaca
jún 2021. U obžalovaného neboli preukázané žiadne objektívne dôvody, ktoré by indikovali závažné
príčinyvecneodôvodňujúcekonanieobžalovanéhovovzťahukjehopovinnostivyživovaťnezaopatrené,
maloleté deti.

K výroku o treste okresný súd uviedol, že vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená rozpätí jeden rok až päť rokov. Prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere

trestu vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Obžalovaný nemá dosiaľ v registri
trestov, ani priestupkov žiaden záznam. V konaní mu nesvedčí ani žiadna priťažujúca, či poľahčujúca
okolnosť, pričom obžalovaný pracuje a svojimi majetkovými, zárobkovými, ako i osobnými pomermi
zabezpečuje od septembra 2021 osobnú starostlivosť o maloletú J., D. a E., ku ktorým ho viaže určená

vyživovacia povinnosť vo veci. Preto s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
nápravy v priamej súvzťažnosti k závažnosti trestného činu a jeho následky, dospel k záveru, že pôsobiť
na prevýchovu obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo
neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu trestu, ktorý by mal v tomto prípade
nepriaznivé následky i pre vyživované maloleté deti, a to s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný je

pracujúcim človekom, ktorý svojím príjmom je spôsobilý zabezpečiť osobnú starostlivosť, ako i výživu
všetkým vyživovaným deťom. Z uvedených dôvodov obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo
výmere jeden rok, čo je na samej dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby pre súdený skutok. Jeho
výkon súčasne s použitím ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odložil na skúšobnú dobu v trvaní
dva roky, teda v medziach zákonného rozsahu ustanovenom v § 50 ods. 1 Tr. zák. Obligatórne napokon

uložilobžalovanémupodľa§50ods.2vspojenís§51ods.4písm.e)Tr.zák.povinnosť,abyvskúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia zaplatil zameškané výživné, na ktoré majú maloleté deti právny nárok.

Krajský súd v Bratislave vykonal verejné zasadnutie, o ktorom obžalovaného upovedomil na adresu,
ktorú sám uviedol ako korešpondenčnú adresu, v jeho neprítomnosti ako aj v zmysle § 294 ods. 2 Tr.

por. v neprítomnosti oprávnenej osoby E. W.. Krajský súd sa snažil skontaktovať s obžalovaným aj tým
spôsobom, že ho písomne vyzval na oznámenie sumy nezaplateného výživného (rovnako aj oprávnenú
osobu). Nič z toho nebolo úspešné. Zároveň krajský súd kontaktoval obžalovaného, či si v predmetnom
konaní volí iného obhajcu, keďže obhajca, ktorého pôvodne splnomocnil na zastupovanie, zomrel.
Napokon teda odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného za splnenia

zákonných podmienok v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por.

Krajský súd obžalovaného nepredvolával na verejné zasadnutie, o tomto ho upovedomoval, nakoľko
dôvod na jeho predvolanie odvolacím súdom nebol daný. Obžalovaný sa v konaní pred súdom prvého
stupňa zúčastnil hlavného pojednávania (aj s obhajcom) ako aj celého dokazovania, zahlásil proti

vyhlásenému rozsudku odvolanie vediac, že prokurátor sa podania odvolania vzdal. Vo výzve, ktorá
mu bola doručená pred vykonaním hlavného pojednávania, bol poučený podľa § 86 písm. a/ Tr. zák.
Poukazujúc teda na § 292 Tr. por. a § 293 Tr. por., predvolanie obžalovaného na verejné zasadnutie
prichádza do úvahy v prípade nevyhnutnosti jeho osobnej účasti na verejnom zasadnutí, v ostatných
prípadoch argumentum a contrario, sa obvinený o účasti na verejnom zasadnutí len upovedomí (§ 292

ods. 1 prvá veta Tr. por.).
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že obžalovaný konaním opísaným v skutkovej vete rozsudku
súdu prvého stupňa naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. Krajský súd
sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý veľmi podrobne, logicky a presvedčivo nie len
vyhodnotil, ale predovšetkým vykonal dokazovanie v predmetnej veci a reagoval aj na obhajobné
tvrdenia obžalovaného, ktoré boli jednotlivými dôkazmi vyvrátené. Okresný súd správne reagoval aj
na zmenenú situáciu ohľadne starostlivosti o maloleté deti, čo sa odzrkadlilo aj v skutkovej vete
napadnutého rozsudku. Doba, po ktorú obžalovaný neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, ako

aj suma dlžného výživného sú výsledkom vykonaných dôkazov vyhodnotených spôsobom, ktorému nie
je možné nič vytknúť. Krajský súd preto v tejto časti odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa bez potreby opakovať jednotlivé argumenty stotožňujúc sa s nimi.

Pokiaľ ide o vymeraný trest obžalovanému, okresný súd správne a zákonne vyhodnotil všetky zásady

ukladania trestov, správne ustálil aj (ne)existenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, správne
prihliadol na osobu obžalovaného, okolnosti skutku, pričom konkrétna výmera uloženého trestu odráža
všetky takto vyhodnotené kritériá pre ukladanie trestu.

Ani príliš prísny, ale ani príliš mierny trest nepôsobia výchovne. Uložený trest okresným súdom spĺňa aj

požiadavku generálnej prevencie, korešponduje s účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr.
zák. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom
primeraným, a teda aj zákonným. Nesmie byť ukladaný mechanicky, či ide o druh toho ktorého trestu
alebo aj jeho výmeru, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trest
je opatrením štátneho donútenia, ktorý sa ukladá páchateľovi za spáchaný trestný čin, môže priamo

postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personality trestu), je následkom trestného činu, a preto
musíbyťúmernýspáchanémutrestnémučinu (zásadaproporcionalitytrestu).Základnoufunkcioutrestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred páchateľmi, ktorá sa uskutočňuje jednak prvkom
donútenia a jednak prvkom výchovy. Trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Pri
ukladaní trestu súd prihliadne najmä na spôsob spáchanie činu, jeho následok a zavinenie, priťažujúce

a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Osobu páchateľa
treba vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach i z hľadiska prognózy jeho budúceho vývoja správania sa v
spojitosti so spáchaným trestným činom, významný je spôsob života a správanie sa obžalovaného, či
jeho postoj k spáchanému trestnému činu.

Okresný súd pri ukladaní trestu nerezignoval na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu
a výmery trestu, ani na zásady jeho ukladaniu s prihliadnutí na konkrétny prípad, a dodržal tak
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Zákonne
postupoval aj pri uložení povinnosti obžalovanému spočívajúcej v zaplatení dlžného výživného počas
plynutia stanovenej skúšobnej doby, t.j. v tomto prípade v lehote dvoch rokov.

Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné a
správne, a preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Senát rozhodol
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.