Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Csp/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123211607
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6123211607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 69002 Břeclav, Česká republika, IČO:
04 355 211, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Bírovou, so sídlom Americká 2, 83102 Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: T. X., B. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Š.O., o zaplatenie
sumy 450,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 450,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 450,- € od 29.02.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 12,- €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti úroku z omeškania zamieta.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínaciemu súdu) v znení jej
zmeny domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 450,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 450,- € od 29.02.2020 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
12 € a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Smlouvy o úvěru č. 580168 zo dňa 24.01.2020

uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb.
o spotřebiteľském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako
dlžníkovi úver vo výške 450,-€, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s
úverom vo výške 128,-€ a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o úvěre č. 580168
sú celkovú náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 128,-€.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru,
stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 21.02.2020. V zmysle bodu IV. Smlouvy a čl. 19 VVPÚ je veriteľ

oprávnenýupozorniťspotrebiteľanaomeškaniesosplátkouúveru,atobuďe-mailomalebosmssprávou
alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu
náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval
žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo
emailov. Na upomienky žalovaný nereagoval, telefonicky sa im s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané
boli 4 upomienky (24.2.2020, 25.2.2020, 1.7.2022, 21.7.2022) v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým
pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12,-€ za zaslané upomienky. Dňa 03.11.2022

bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu.

2. Upomínací súd v Banskej Bystrici vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz sp. zn. 35Up/73/2023
zo dňa 19.01.2023, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Z uvedeného dôvoduupomínací súd postúpil vec v súlade s § 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods.3 zák. č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreberal súdne zásielky na adrese uvedenej v žalobe a v registri
obyvateľov SR má evidovaný pobyt občana mesta Banská Štiavnica a súdu sa nepodarilo zistiť inú
adresu, na ktorej sa žalovaný zdržiava, súd mu doručoval žalobu postupom podľa § 5 zák. č. 253/1998
Z.z. o hlásení pobytu občanov SR ako aj podľa § 116 ods. 2 CSP jej zverejnením na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke súdu.

4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s § 219 ods. 3 CSP a § 297 písm. b) CSP, nakoľko
ide o vec jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu nepresahuje 1.000,-€. Vykonaným
dokazovaním súd zistil nasledovaný skutkový stav veci:

5. Žalobca dňa 24.01.2020 na základe elektronickej registrácie žalovaného a žiadosti o poskytnutie

úveru uzavrel s týmto smlouvu o úvěru č. 580168, na základe ktorej poskytol žalovanému jednorazový
bezúčelový úver vo výške 450,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie
úveru vo výške 128,- € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru, t.j. dátum splatnosti bol stanovený na
21.02.2020. Zmluvné strany v zmluve o úvere dojednali ročnú percentuálnu mieru nákladov („RPMN“) vo
výške 2513,26 %. Obsahom zmluvy o úvere je aj vyhlásenie žalovaného ako spotrebiteľa, že s obsahom

zmluvy o úvere súhlasí a pred jej uzavretím bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V zmluve súčasne zmluvné strany dojednali,
že veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou
vo výške 3,-€ za každú odoslanú upomienku.
6. Podľa § 37 zák. č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je

ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

7. Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, záväzkové
vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo,

ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.

8. Podľa čl. 6 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva
uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu

činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci 4.7.2008
SK Úradný vestník Európskej únie L 177/11 svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len
„podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,
že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu
spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín

vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

9. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 24 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z.
z.“), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré
sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3,
4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16,

17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.12. Podľa § 9 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 11 odsek 1 písmeno a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

14. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

15. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17.Vzmyslečl.18ods.2NariadeniaBruselIasúdmáprávomocrozhodnúťtentospor,nakoľkožalovaný
spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo vzťahu k rozhodnému právu súd zistil, že Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru v bode 04 stanovujú, že na úpravu právnych vzťahov medzi žalobcom a
žalovaným sa majú použiť ustanovenia právneho poriadku Českej republiky. Súd z úradnej povinnosti
skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie a dospel k záveru, že právny vzťah

strán sporu by sa mal riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to aj s poukazom na čl. 6 ods. 1
nariadenia Rím I. Dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza len vo všeobecných podmienkach, ktoré
boli prílohou zmluvy o úvere, spotrebiteľ preto nemal reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva,
a preto takéto určenie rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods.
2 Nariadenia Rím I. Z uvedených dôvodov súd na daný prípad aplikoval slovenský právny poriadok.

18. Z dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom mal súd preukázanú existenciu
záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V konaní nebolo z predložených dokladov
sporným, že uzavretá zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné
ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách(§52anasl.Občianskehozákonníka)
a zároveň ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (čo sa týka konkrétnych práv
a povinností).

19. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov však súd dospel k záveru, že pri uzavretí zmluvy
o úvere nebola dodržaná písomná forma ani iná, Občianskym zákonníkom predpokladaná, forma
tohto právneho úkonu. Žalobca k žalobe pripojil len dve strany zmluvy o úvere so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru bez toho, že by zároveň vierohodne preukázal, že medzi stranami
ohľadom uzavretia zmluvy prebehla elektronická komunikácia minimálne v rozsahu prijatia elektronickej

žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru ako návrhu na uzavretie zmluvy touto formou. Napriek tomu,
že poskytnutý úver v zmysle § 1 odsek 3 písmeno l/ Zákona č. 129/2010 Z. z. nie je spotrebiteľským
úverom, na spornú zmluvu je s poukazom na § 24 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. potrebné aplikovať
§ 9 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý určuje, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Občiansky zákonník pritom v § 40 odsek 4

určuje, že písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon (o.i.) urobený elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom
písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný
zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Žalobca tak podľa názoru
súdu neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie uzavretia zmluvy o úvere v písomnej forme.

S poukazom na § 11 odsek 1 písmeno a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. súd potom uzavretú zmluvu o
úvere považoval za bezúročnú a bez poplatkov, preto si žalobca dôvodne uplatnil len nárok na vrátenie
poskytnutej sumy úveru.20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu záväzku žalovaného vrátiť žalobcovi sumu
poskytnutého úveru vo výške 450,- €. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by
žalovaný z poskytnutého úveru vrátil žalobcovi čo i len časť finančných prostriedkov, rovnako ako nebol

predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by uvedený záväzok žalovaného zanikol prípadne iným
spôsobom než splnením. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie sumy 450,- € vyhovel.

21. Keďže žalovaný úver nevrátil v lehote splatnosti najneskôr do 21.02.2020, je v omeškaní so splnením
peňažného dlhu. Súd preto žalobcovi prisúdil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 450,-

€ od 29.02.2020 (podľa žaloby, aj keď úver sa stal splatným už dňa 21.02.2020) do zaplatenia. Pri
určenívýškyúrokuzomeškaniavychádzalsúdzozákladnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbanky
platnej ku dňu splatnosti úveru. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou
úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 3 odsek 1
NariadeniavládySRč.87/1995Zb.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka
a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Keďže žalobca žalobou uplatnenou

na upomínacom súde žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne, teda v rozpore s
vyššie citovanou kogentnou úpravou ohľadne úroku z omeškania, súd jeho nárok nad rozsah zákonného
úroku z omeškania zamietol.

22. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,-

€, súd žalobcovi priznal aj túto sumu, ktorá tvorí v súlade s § 121 Občianskeho zákonníka príslušenstvo
pohľadávky. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a súdu preukázal, že žalovaného upomínal na
úhradu pohľadávky upomienkami - zo dňa 24.02.2020, 25.02.2020, 1.07.2022, 21.07.2022. Súd preto
priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov za 4 zaslané upomienky, t.j. celkovo vo výške
12 €.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. O vyčíslení trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.