Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120207679
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4120207679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XX, T., zastúpená: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, Na vŕšku 1, Bratislava, proti žalovanej: I. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 9, M. P., zastúpená: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., IČO: 36
858 722, Žitavanská 20, Topoľčianky, o určenie hraníc pozemku, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 26.4.2022 č.k. 7C/63/2020-195, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala
určenia hranice medzi pozemkami sporových strán, nachádzajúcich sa v kat. úz. M. P.. Podľa
geometrického plánu č. 5/2020, vyhotoveným spoločnosťou GEOAUS s.r.o., so sídlom Čáčovská cesta
194, Senica zo dňa 2.3.2020, úradne overeným pracovníčkou katastrálneho odboru Okresného úradu
W. E., Ing. Erikou Drieňovskou dňa 9.3.2020 pod č. 126/2020 a táto by mala prechádzať medzi
pozemkami parc. registra "C", parc. č. XXX/XX o výmere X m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere X mX a parc. č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku

záhrada, všetko vo vlastníctve žalobkyne a na druhej strane pozemkami registra "C" parc. č. XXX/XX
o výmere XXX mX a parc.č. XXX/XX o výmere XXX m2, všetko vo vlastníctve žalovanej v spojení
so znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 2.8.2019 znalcom Ing. Romanom Wágnerom.
Svoju žalobu zdôvodnila tým, že geometrickým plánom č. 9/2019 zo dňa 6.2.2019 vypracovaného
Tiborom Drienovským došlo k posunu hranice pozemkov medzi žalobkyňou a žalovanou v neprospech
žalobkyne. geodézie, kartografie a katastra nehnuteľnosti.
1.2.Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 CSP a ustanovením § 126 ods. 1 OZ.

Predtým ako pristúpil k meritu veci skúmal, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože
hranica medzi susednými pozemkami je sporná a takáto žaloba vyplýva aj z ust. § 67c ods. 5 zákona
č. 162/1995 Z .z.. Po vykonaním dokazovaní však dospel k záveru, že predmetnú žalobu je potrebné
ako nedôvodnú zamietnuť. Podstatným pre spor bolo posúdenie, či by bolo potrebné určiť hranicu
medzi pozemkami sporových strán a rozhodnutím súdu. Vychádzal z potvrdenia Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2019, v ktorom konštatoval, že zrejme

nesprávnym prevzatím geometrie, došlo k negatívnemu dopadu na vzdialenosť stavby (odkvap) na
pozemku parcelné číslo 248/12 (vzdialenosť stavby od línie bodov číslo XX a XX) od právnej hranice
medzi pozemkami parcelné číslo XXX/XX a XXX/XX (po zápise GP číslo 9/2019, pôvodne parcela číslo
XXX/XX), avšak stavba na pozemku parcelné číslo XXX/XX (vo vlastníctve žalobkyne), ako aj ostatnéstavby v okolí, boli zamerané v rámci komplexnej údržby v roku 1968, pričom z náčrtu vyplýva, že
stavba je znázornená s odstupom od susednej hranice, nie je na jej hranici. Odstup domu (odkvap) od
hranice, čiže konkrétna omerná mierka nie je uvedená a z uvedeného dôvodu nie je možné určiť, aká

má byť jej vzdialenosť od stavby po právnu hranicu. V doplnení informácií k odpovedi z 13. decembra
2019 Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky uviedol, že reálny stav predmetných
nehnuteľností v teréne (oplotenia) je jej vlastníkmi dlhodobo takto užívaný. Za hranicu susedných
pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby (oplotenia), ak
ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú, a ak nie je medzi nimi sporná, preto sa priklonil k záveru, že

ak aj napriek nesprávnemu prevzatiu geometrie z platného geometrického plánu Tiborom Drienovským,
hranice medzi spornými parcelami sa nemenili a k narušeniu priebehu hraníc v zmysle tvrdení žalobkyne
nedošlo. Taktiež z listov vlastníctva obidvoch strán sporu, že veľkosť ich pozemku sa predmetným
geometrickým plánom č. 9/2019 nemenila, teda obe strany sporu majú toho času totožnú veľkosť
pozemku ako mali pred zapísaním tohto geometrického plánu. Žalobkyňa argumentovala, že v dôsledku
nesprávneho prevzatia geometrie v geometrickom pláne č. 9/2019 došlo k posunutiu hranice a jej

pozemok od ulice má namiesto 15 m, len 14,2 m. Ako však už súd konštatoval vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že geometrické plán č. 9/2019 zmenil hranice pozemku, keď toto bolo vyvrátené
aj potvrdením Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 29.1.2020, kde úrad
uviedol, že ich vlastným meraním dospeli k šírke pozemku v prednej časti žalobkyne - 14,96 m, čo
je súladné s vyjadrením Tibora Drienovského v GP č. 9/2019, t.j. 15 m. Na záver dodal, že v zmysle

vyjadrenia znalca Ing. Wágnera, v dôsledku nesprávneho prevzatia geometrie v geometrickom pláne
č. 9/2019 definuje priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/XX, XXX/XX a pozemkami parc.
č. XXX/XX, XXX/XX správne len v bode č. XX a v bodoch č. XX a XX definuje túto hranicu rozdielne
o XX, resp. 32 cm od pozemku parc. č. 248/12 v neprospech žalobkyne, uvedené by sa odzrkadlilo aj
vo veľkosti parcely žalovanej, ktorá by následne o túto časť mala mať väčší pozemok. Avšak z LV č.

XX vyplýva, že celková rozloha pozemku žalovanej je XXX m2 pri spojení bodov 3, 38 a 52 na jednej
strane a bodov 37, 39 a 53 na druhej strane, by došlo k zväčšeniu pozemku žalovanej, nakoľko body
38 a 52, a podľa vyjadrenia znalca Ing. Wágnera aj bod č. 53, sú správne a nemenné. Aj samotný Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky uviedol, že uvedenie staničenia 17,80 m mohlo
byť chybné, avšak pre súd je podstatné, že oplotenie, ktoré medzi pozemkami strán sporu je postavené,

určuje hranice pozemkov medzi nimi a toto oplotenie je oboma stranami sporu akceptované. Súd mal za
to, že hranice medzi stranami sporu sa nemenili, tie sú dané tak, ako boli vytýčené a určené a doteraz
akceptované geometrickým plánom z roku 1965, ktorý založil LV žalobkyne a žalovanej. Dôležitým
pre súd bolo, či v dôsledku zápisu geometrického plánu č. 9/2019 došlo k zmene hranice, ako aj k
samotnému zmenšeniu pozemku žalobkyne, a že došlo k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho

práva, pričom konštatoval, že hranice medzi pozemkami boli stranami sporu dlhodobo akceptované,
uznávané a táto hranice je tvorená oplotením, ktoré sa neposúvalo v neprospech žalobkyne a tento stav
ako bol medzi stranami sporu je daný, až doteraz. Žalobkyňa preto žalobou nepreukázala, že došlo k
zásahu do jej vlastníckeho práva, a že hranica medzi pozemkami má byť sporná, preto súd žalobu pre
neunesenie dôkazného bremena zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a

úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho
odvolania uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že žalobu
podala z dôvodu, že geometrický plán č. 9/2019 chybne prevzal geometrie z geometrického plánu č.
931-31-5, čím sa stala hranica pozemkov medzi sporovými stranami sporná. Práve doterajšiu hranicu
oplotenia žalovaná neuznala a sporným geometrickým plánom č. 9/2019 došlo k zlému zadefinovaniu
hranice pozemku medzi sporovými stranami tak, že ich hranica prestala viesť podľa skutočnej držby

(oplotenia), ale hranicou má byť múr rodinného domu žalobkyne. Tento geometrický plán zle zadefinoval
hranice pozemku, určuje iné hranice pozemku ako sú uvedené v geometrickom pláne z roku 1965, čo
aj do budúcna bude spôsobovať spornosť ich priebehu medzi sporovými stranami. Je toho názoru, že
v prípade spornosti hranice pozemku, má súd určiť hranicu pozemku, a to aj bez toho, či geometrický
plán Tibora Drienovského túto menil alebo nemenil. Súd na podporu svojho rozhodnutia poukázal aj

na vyjadrenie Okresného úradu W. E., katastrálny odbor, zo dňa 18.11.2011, podľa ktorého hranice
pozemkov medzi sporovými stranami je v súlade s geometrickým plánom č. 931-31-5 a geometrický
plán č. 9/2019, túto hranicu nemenil. Takéto vyjadrenie však nie je možné považovať za relevantné,
pretože vedúcou tohto oddelenia je manželka Tibora Drienovského a jednak, že je v rozpore so závermiznaleckého posudku Ing. Wágnera. List nemá ani štandardné náležitosti, ako napr. kto ho napísal, čo
vzbudzuje podozrenie, že takto chce Tibora Drienovského chrániť jeho manželka. Je toho názoru, že
podstatnou a rozhodnou skutočnosťou je znalecký posudok znalca Ing. Romana Wágnera č. 10/2019 zo

dňa 2.3.2020. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí absolútne nezdôvodnil, prečo nezobral do úvahy
jediný znalecký posudok, ktorý určoval hranice pozemku medzi sporovými stranami, a prečo zobral
do úvahy geometrický plán Tibora Drienovského, o ktorom súd výslovne tvrdí, že pri jeho vyracovaní
došlo zo strany Tibora Drienovského s najväčšou pravdepodobnosťou k chybnému prevzatiu geometrie
pozemkov z GP č. 931-31-5. Z tohto pohľadu sa javí napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

zjavne arbitrárne, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so znaleckým posudkom Ing. Wágnera,
napadnuté rozhodnutie sa stáva nepreskúmateľným pre nedostatok jeho odôvodnenia. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj neunesením dôkazného bremena, pretože samotná veľkosť
parciel žalovanej sa nemenila a má zhodnú rozlohu, t. j. 692 m2. Vychádzajúc z údajov uvedených
v geometrickom pláne č. 9/2019 Tibora Drienovského a následným matematickým výpočtom výmery
pozemkov žalovanej, je nespochybniteľná, že celková výmera pozemkov žalovanej nie je 692 m2, ale

713 m2. Zapísaný geometrický plán Tibora Drienovského v katastrálnej mape síce uvádza výmeru 692
m2, avšak po matematickom výpočte rozlohy pozemku žalovanej podľa výmery uvedenej v tomto GP,
je celková výmera pozemku žalovanej 713 m2, čím sa jej pozemok zväčšil oproti výmere podľa GP č.
931-31-5. V závere uviedla, že súčasne zapísaný a vydaný geometrický plán č. 9/2019 v katastrálnej
mape nedeklaruje existujúce vlastnícke právo žalobkyne, ale ho dostáva do polohy spornej a právne

neistej.
3.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedla, že
odvolanie považuje za nedôvodné. Odvolateľka nikde vo svojom odvolaní neuviedla ako súd vec
nesprávne právne posúdil a ako by mala byť správne posúdená a tento odvolací dôvod nepodložila

žiadnymi svojimi tvrdeniami. Tiež uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazuje v tejto súvislosti na geometrický plán geodeta Tibora
Drienovského na vzťah geodeta k Okresnému úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor. Podľa ich
názoru žalobkyňa nepochopila základné fakty a skutočnosti, z ktorých geometrický plán vychádza. Je
preukázané, že geometrický plán č. 9/2019 nijakým spôsobom nemenil hranice pozemkov a hranica

pozemkov je daná od roku 1965, táto nebola menená, a ani zmenená. Žalobkyňa poukazuje na znalecký
posudok Ing. Romana Wágnera č. 10/2019, avšak v konaní bolo preukázané, že tento znalecký posudok
je zlý a nesprávny, pretože sa naňho žalobkyňa odvoláva, neznamená, že je možné použiť ho ako
dôkaz, resp, ako dôkaz, ktorý by mal byť podkladom pre rozhodnutie, a to z nasledovných dôvodov:
Práve tento znalecký posudok mení hranicu medzi žalobkyňou a žalovanou, čo je zrejmé z toho,

že došlo k odčleneniu pozemkov z vlastníctva žalovanej, a teda došlo zo strany znalca k zmene
hranice danej geometrickým plánom č. 915-31-5 z roku 1965. Znalec tvrdil skutočnosti, ktoré boli
účinne popreté a vyvrátené inými dôkazmi, a to tvrdenie znalca o zmene hranice geometrického plánu
Drienovského, neskôr o nesprávnom definovaní hranice a tvrdenie znalca v súčasnosti inak určenej
hranice. Odvolateľka v odvolaní, aj v celom konaní poukazuje na možnú nesprávnosť geometrického

plánu č. 9/2019 vo vzťahu ku geometrickému plánu z roku 1965, avšak táto nesprávnosť v číslici 0
alebo 8 (ktorú si geodet Drienovský obhájil) sa vôbec nedotýka hranice pozemkov medzi žalobkyňou a
žalovanou, pretože bod z geometrického plánu z roku 1965, na ktorý poukazuje žalobkyňa, sa nachádza
na druhej strane pozemku žalovanej, a nie v tej časti, ktorá je predmetom sporu. Žalobkyňa vlastne
poukazom na pozemok žalovanej na výmeru jej pozemku chce dokázať, že by mala mať väčší pozemok,

hoci body z geometrického plánu z roku 1965, ktoré sa týkajú pozemku žalobkyne nie sú sporné a
sú čitateľné. Takýto dôkaz a tvrdenie žalobkyne je absurdné a úplne v rozpore so zákonom, ako aj
základným logickým myslením. Čo sa týka vzťahu Tibora Drienovského k Okresnému úradu W. E.,
katastrálny odbor, tieto tvrdenia považuje za účelové, nepravdivé a ničím nepreukázané. Oznámenie
zo dňa 18.11.2021 vydal Okresný úrad Zlaté Moravce, katastrálny odbor ako štátna inštitúcia, a toto

oznámenie je pravdivé. Pravdivo potvrdzoval skutočnosti, ktoré sú zrejmé z katastrálneho operátu,
katastrálnejdokumentácieakatastranehnuteľnostíanijakýmspôsobomichneskresľovalaneupravoval.
Naopak bol to znalec Wágner, ktorý účelovo vypracoval znalecký posudok a účelovo a nepravdivo
vypovedal na súde. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila také dôkazy, ktoré
preukazujú jej tvrdenia a účinne popierajú dôkazy a tvrdenia, produkované žalobkyňou.

4.K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalovaná zrejme nechápe významy
slov „zmena hraníc pozemku“ a „zlé zadefinovanie hraníc pozemku“. Geometrický plán Tibora
Drienovského č. 9/2019 zle zadefinoval hranice pozemku. Takto zle zadefinovaný geometrický plán
Tibora Drienovského určuje iné rozmery strán pozemku, ako sú uvedené v geometrickom pláneč. 931-31-5. Matematickým výpočtom výmery pozemku žalovanej, uvedeným v GP č. 9/2019 je
nespochybniteľné, že celková výmera pozemkov žalovanej nie je 692 m2, ako má správne byť, ale
713 m2. Opätovne poukázala na výpoveď znalca Ing. Wágnera na pojednávaní, kde uviedol, že na

základe jeho geometrického plánu by sa zmenila hranica a opravila sa na tú z roku 1965. V danom
prípade skutočná výmera užívaných pozemkov každej zo sporových strán na základe geometrického
plánu Tibora Drienovského bude rozdielna od ich výmery uvedenej v katastri nehnuteľností. Súd sa vo
svojom rozhodnutí nevysporiadal s týmto znaleckým posudkom Ing. Wágnera.
5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP , preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP

6.Podľa 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplní na zdôraznenie napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce

sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP, kladených na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania, právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje

právnej závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotnýfakt,žežalobkyňasasdôvodmiuvedenými
v rozhodnutí súd prvej inštancie nestotožnila, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá
požiadavkám, na ktorú túto časť kladie citovaného ustanovenie § 220 CSP. Súd prvej inštancie tiež

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel.

8.Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnenia sa
s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, krajský súd podľa § 387
ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z

titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je
potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II.ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a tým, je postačujúce len

odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V
zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie, odôvodnenie nižšieho súdu.

9.Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala opätovne tie isté dôvody ako namietala pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal. Len naviac odvolací súd dodáva,

že žalobkyňa namietala, že súd vychádzal len z geometrického plánu Tibora Drienovského a vôbec
nevyhodnotil geometrický plán Ing. Wágnera. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd prvej
inštancie postupoval v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, keď v odôvodnení rozsudku výstižne vysvetlil,
ktoré skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie okrem znaleckého posudku Tibora Drienovského

vychádzal aj z potvrdenia, a to oznámenia Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor zo
dňa 18.11.2021, ktorý takisto potvrdil, že geometrický plán geodeta Drienovského sa netýkal hranice
pozemkov medzi žalobkyňou a žalovanou a nemožno vyhodnotiť, že by tento listinný dôkaz bol oproti
dôkazu vykonaného znaleckým dokazovaním znalca Ing. Wágnera, mal nižšiu silu. Nestotožnil sa s
námietkou žalobkyne, že toto potvrdenie bolo vydané len účelovo, pretože poukázal na vzťah geodeta

Drienovského a jeho manželky, ktorá pracuje na uvedenom úrade. S týmto sa nemožno stotožniť,
pretože uvedené potvrdenie bolo vydané štátnym orgánom, bolo v ňom uvedené kto predmetné
oznámenie vyhotovil, a to vedúca katastrálneho odboru Mgr. L. S., kde je jednoznačne potvrdené, že
geometrický plán vyhotovený Tiborom Drienovským nemenil predmetnú hranicu medzi pozemkami CKNparc. č. 248/36 a § 248/15 vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej. I zo samotného geometrického plánu
geodeta Tibora Drienovského je zrejmé, že hranica medzi susednými pozemkami sa nemenila, pretože
táto týmto geometrickým plánom prechádza po rovnakej hranici ako bola určená hranica geometrickým

plánom z roku 1965. Samotná žalovaná potvrdila, že geometrický plán bol vyhotovený len za účelom
zamerania stavieb, ktoré na jej pozemku pribudli. Tiež nie je pravdou, že by sa súd nevysporiadal so
znaleckým posudkom Ing. Wágnera, keď ho vyhodnotil ako taký, pri ktorom by pri spojení bodov 3, 38
a 52 na jednej strane a bodov 37, 39 a 53 na druhej strane by došlo k zväčšeniu pozemku žalovanej.

10. Odvolací súd spolu so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná má podľa geometrického
plánu Tibora Drienovského, ako aj podľa výpisu z listu vlastníctva, že tieto parcely naďalej dosahujú
zhodnúrozlohut.j.692m2ažalobkyňamávýmeru702m2.Napokonodvolacísúdlenpodotýka,žetakto
stanovená hranica bola stranami sporu rešpektovaná od roku 1965 a v podstate ju takto rešpektovala
aj žalobkyňa, ktorá predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy z roku 2018, tak ako
je zrejmé z listu vlastníctva, kde titul nadobudnutia bola kúpna zmluva, ktorá bola zaregistrovaná pod V

312/2018. Keďže nebolo preukázané, že by geometrickým plánom č. 9/2019 došlo k posunutiu radnice
na jej pozemok, bolo potrebné jej žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).