Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209210809
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4209210809.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., I. Q. XXX, o vymoženie 132,77 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/717/2009-30 zo dňa 30. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .
Povinnému voči oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Komárno ako
súd prvej inštancie (zastúpený sudcom) exekúciu zastavil (I.) a súčasne uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi Z.. Z. S. trovy exekúcie v sume 39,83 eura do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie, s poukazom na citované ustanovenia Exekučného poriadku (§ 243h ods.

1 veta prvá, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. c/ a h/, § 203 ods. 2, § 196 a § 200 ods. 1), na citované
ustanovenia vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a s poukazom na citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 232 ods. 3 a § 234 ods. 2), odôvodnil nasledovne:

2.1. Okresný súd Komárno dňa 25.9.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci
hore uvedených účastníkov na základe exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok

vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom v Komárne
č. k. ORP-2130/DI-SK-I-2007 zo dňa 4.12.2007.

2.2. Dňa 14.12.2017 súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie podaný v zmysle § 57 odsek
1 písmena h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), odôvodnený nemajetnosťou povinného. Preverovaním majetku povinného súdny exekútor

zistil že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla.
Povinný nepoberá mzdu, nemá žiadny bankový účet. Povinný teda nedisponuje majetkom ktorý by
bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného,
pohľadávka oprávneného je nevymožiteľnou. Zároveň súdny exekútor doručil špecifikáciu trov tohto
konania vo výške 39,83 eura.

2.3. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami EP súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil a náhradou
trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného (vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí anina úhradu trov exekúcie). Tieto trovy boli súdom priznané v sume 39,83 eur (vrátane DPH), ktoré
pozostávajú z minimálnej odmeny 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom od 01.01.2009 (ďalej

len „Vyhlášky“), a z 20% DPH z odmeny vo výške 6,64 eur.

2.4. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrady hotových výdavkov
exekútora napriek zneniu ustanovenia § 196 Exekučného poriadku s poukazom na to, že súdny exekútor
bol v čase rozhodovania súdu platiteľom dane z pridanej hodnoty a nakoľko uplatnené trovy exekúcie

neboli platené v mene a na účet fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie
uskutočňovalo, ale išlo o sumy podliehajúce u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty.

2.5. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd na návrh súdneho exekútora
pre nemajetnosť povinného exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podľa §

232 ods. 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP.

3. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním napadol len oprávnený, žiadajúci plné vyhovenie jeho
odvolaniu, keď poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného

poriadku, čo považuje za rozhodnutie nesprávne, keďže v dotknutom konaní je exekučným titulom
rozkaz o uložení sankcie z roku 2008, avšak lehota na vykonanie exekučných titulov skončila v roku
2011, na čo súd prihliada ex offo a teda bol dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
b/ Exekučného poriadku a teda nie je dôvod na výnimku pri rozhodovaní o trovách z exekúcie, ktoré v
zásade platí - uhrádza povinný, keď on ako oprávnený objektívnu právnu skutočnosť - uplynutie času

nezavinil, keď dĺžku konania ovplyvňoval súd a exekútor.

4. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.

5. Vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 17.03.2023.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (v zmysle ustanovenia § 34 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§
380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zastavujúcom výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil ako vecne správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 02. 09. 2009, kedy bol súdnemu
exekútorovi Z.. Z. S., doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancii doručené dňa 21.09.2009, požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.
p.: ORP-2130/DI-SK-I-2007 zo dňa 04.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2008 a
vykonateľnosť dňa 18.03.2008. Súd prvej inštancie dňa 25.09.2009 podľa § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. V priebehu exekučného konania došlo k
postúpeniu pohľadávky z pôvodného oprávneného (Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre na spoločnosť

Slovenská konsolidačná, a.s. , v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.10.2011 č. k.
6Er/717/2009-14 pripustil, aby z exekúcie vystúpil oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Nitre, Nitra, Piesková 32, IČO: 00 735 809 a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený
Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Dňa 14.12. 2017 súdny
exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. O návrhu súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

11. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom od01. 09. 2008,

rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom
obce (§ 13 ods. 3), vykonáva obvodný úrad.

13. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

14. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), výkon
rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej

povinnosti.

15. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou

základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na
základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na
vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene
súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek
tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený

pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcii v rozsahu zabezpečujúcom pre
oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že v právnej úprave
priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. bolo v čase vydania exekučného titulu účinné ustanovenie

§ 88 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov
od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Takýmto spôsobom Zákon o priestupkoch konkretizoval
časovú limitáciu možnosti, ten ktorý konkrétny nárok (v tomto prípade vyplývajúci z rozkazu o uložení
sankcie za priestupok), exekučný titul vykonať. Novelou ustanovenia § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch
zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa

upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie,
pričom zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie intertemporálnych otázok, preto právne účinky
novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01. 09. 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti.
Ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch potom zmocňuje pre prípad, že nie je v Zákone o priestupkoch
úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v Zákone o správnom konaní. Správny

poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok nestanovuje, v ustanovení §
71 ods. 3 Správneho poriadku však upravuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov
po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. To potom znamená, že nie je potrebné, aby
v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí
lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.

17. V predmetnej veci exekučný titul, t.j. rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORP-2130/DI-SK-
I-2007 zo dňa 04.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť, nadobudol vykonateľnosť dňa 18.03.2008.
Trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňa 18.03.2011. Oprávnený návrh na
výkon rozhodnutia súdnemu exekútorovi doručil dňa 02.09.2009 a súd prvej inštancie exekúciu nariadil

vydaním poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Z. S. dňa 25.09.2009 pod č. XXXX XXXXXX.*. Z
uvedených skutočností je nesporné, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bol nariadený v lehote 3 rokov po
uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.18. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnenéazhodnesosúdomprvejinštanciejetohonázoru,ženiesúdanédôvodyprezastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu preklúzie predmetného exekučného

titulu.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zastavujúcom
výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou prípustnosti odvolania voči výroku II., ktorým súd prvej
inštancie rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
39,83 eura resp. sa zaoberal tým, či odvolanie oprávneného (smerujúce aj voči výroku II.) smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie
je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné, a to aj s poukazom na správne poučenie súdu prvej inštancie o nemožnosti

podať odvolanie.

21. Podľa § 386 písmeno c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná
do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ

neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01. 07. 2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.
1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).

23. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu

nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho

exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora-
§ 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357

písm. m) CSP.

25. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiamsúdovprvejinštancieotrováchexekúcie(ktorévprocesnejúprave,účinnejdo30.06.2016,prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti alebo výslovným
uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam
súdov prvej inštancie.

26. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie,
treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. V prejednávanej veci súd prvej inštancie
napadnutým uznesením nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Zákon vyslovene neuvádza

možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu, preto voči nemu nie je prípustné podať odvolanie.

27. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v

spojení s § 355 ods. 2 CSP).

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného smerujúce voči výroku II.
o trovách konania podľa § 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné, na základe čoho sa nemohol ďalej zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia.

29. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s ustanovením
§ 396 ods. 1 CSP tak, že analogicky aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
postupu je skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách

odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie § 396 ods. 1 CSP
odkazuje na použitie ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Preto bolo potrebné
rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa analogického použitia ustanovenia § 256 ods. 1 CSP,
ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade
odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej. Vzhľadom na uvedené,

odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní inak oprávnenému súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli
a žiadne si ani neuplatňoval.

30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

31. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).