Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Mária Hajdínová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612205046
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1612205046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: BECK FINANC,
s.r.o., Bratislava, Lermontovova č. 16, IČO: 35 830 522, zastúpený spoločnosťou Mgr. Peter Serina,
advokátska kancelária s. r. o., Bratislava, Poľnohospodárska č. 10, IČO: 36 858 510, za ktorú koná Mgr.
Peter Serina, proti žalovanej: O. V. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom V. E. č. XXX (vo veci jej právneho

predchodcu: H. V. , narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom V. E. č. XXX),
o zaplatenie sumy 798,52 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 21. apríla 2016, č.k. 5 C 300/2013-33, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 21. apríla 2016, č.k. 5 C 300/2013-33, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 21.4.2016, č.k. 5 C 300/2013-33, I. žalobu zamietol a

II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 798,52 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,-- € od 8.7.2009 do
zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 772,56 € od 8.10.2009 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania so splácaním dlhu zo sumy 26,-- €
od 8.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 772,56 € od 8.10.2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Základomnároku(podľažaloby)jenájomnázmluvauzavretádňa6.7.2009snáslednoukúpouprenajatej

veci č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi nájomné za užívanie veci
v mesačných splátkach, pričom po uhradení všetkých splátok malo prejsť vlastnícke právo k predmetu
zmluvy na žalovaného. Žalobca odovzdal žalovanému predmet zmluvy do užívania, čím
splnil svoj záväzok zo zmluvy, avšak žalovaný neuhradil všetky splátky, a teda si nesplnil svoj zmluvný
záväzok. Ku dňu podania žaloby žalovaný nezaplatil sumu 798,52 € spolu s príslušenstvom, jednotlivé
splátky už boli po dátume splatnosti; žalovaný svoju povinnosť nesplnil napriek výzvam žalobcu.
1.1. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 115a ods. 2, § 200ea O.s.p. § 2, § 4

ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 544 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 545a, § 53a ods. l Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že ide o spotrebiteľský vzťah. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté mesačné
splátky po 43,61 € v počte 20 s konečnou výškou úveru X.XXX,XX € pri finančnom navýšení o 249,20
€. V samotnej zmluve je uvedená výška kúpnej ceny za tovar 799,-- €, ako aj ročná percentuálna miera
nákladov vo výške 49,72 %, avšak nie je v nej uvedené, z čoho táto pozostáva. Zmluva je síce platná,

neobsahuje však všetky náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto poskytnutý úver
sa považuje za bez poplatkový. Súd preto žalobcovi tzv. finančné navýšenie v sume 249,20 € nepriznal.
Nadväzne na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnostio povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 Smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská,
bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je

povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
1.2. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka
je absolútne neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho

protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej
únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku Súdu sa
týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť
len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči

spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú
súd už skôr judikoval. Plnenie z takejto podmienky vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z
absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť.
Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže

týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v
demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej
podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od
spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v

neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho
poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými
mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm.
u/ zákona č. 250/2007 Z.z.). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti

a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.
Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o
rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom
(napr. rozsudky Mostaza Claro, C168/05, bod 25; Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). V

závere súd prvej inštancie uviedol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore
s ustanovením § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
1.3. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 142 O.s.p. v spojení s § 151 ods.
l O.s.p. a úspešnosťou žalovaného. Keďže ale žalovaný nežiadal priznať trovy konania a žiadne trovy
konania mu zo spisu ani nevyplývajú, žalovanému trovy konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac (len) ustanovením § 205
ods. 2 písm. f/, d/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).
Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie v tom, že napriek konštatovaniu že zmluva je platná, je

bezpoplatková, lebo ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je v zmysle zákona riadne uvedená,
súd nepovažoval za dostatočné splnenie náležitostí podľa zákona. Na inom mieste súd v rozsudku
uvádza, že žalobu zamietol, pretože je v zmluve uvedená neprimeraná zmluvná podmienka. Túto časť
odôvodnenia rozsudku považuje za zmätočnú a nepreskúmateľnú. Nevie zistiť, z akého dôvodu, ak je
nejaká časť zmluvy v zmysle rozhodnutia súdu označená za neprimeranú, súd rozhodol o tom, že celá

zmluva, ktorú v rozsudku o stranu skôr označil za platnú, platne uzatvorenú, je neplatná. Len neplatnosť
nejakej časti zmluvy, alebo nejakej zmluvnej podmienky, nemôže spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Už v
žalobe vo vzťahu k týmto argumentom priamo označil nález ústavného súdu, stanovisko právne teórie;
s tým sa ale súd nevysporiadal. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštanciezrušiť a vec mu vrátiť na opätovné rozhodnutie. Pre prípad, že bude v konaní úspešný, žiadal priznal aj
trovy odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.

3.1. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.
3.2.Vodvolacomkonanínastalapodstatnáprávnaskutočnosť,asícetá,žežalovanýH.V.dňa11.5.2021
zomrel.Následnesúdprvejinštancieuznesenímzodňa1.2.2023,č.k.5C300/2013-79,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 21.2.2023, rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho dedičkou O. V., narodená dňa
XX.X.XXXX, bytom V. E. č. XXX.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [470 ods.
l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016;
C.s.p.), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 28. júna 2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu,
právny zástupca žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, §
385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne
správny (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).

5. Konanie v predmetnej právnej veci bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, za
jeho účinnosti aj súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom. Vecnú a právnu správnosť
napadnutého rozsudku, odvolanie žalobcu, posudzoval preto odvolací súd podľa Občianskeho súdneho
poriadku, majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., zostávajú
zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods.
3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim procesným právnym predpisom v prvom rade pre posúdenie včas
podaného odvolania, jeho náležitostí, vôbec začatia predmetného súdneho konania, náležitosť žaloby,
bol teda Občiansky súdny poriadok.

6.1. Podľa § 79 ods. l veta prvá, druhá, tretia, ods. 2 O.s.p. konanie sa začínalo na návrh.
Návrh mal okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum
narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovolával,

a muselo byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáhal. Ak účastníkom bola právnická osoba,
návrh musel obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené.
Navrhovateľ bol povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával, okrem tých, ktoré
nemohol pripojiť bez svojej viny.
6.2. Podľa § 82 ods. l O.s.p. konanie bolo začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo

keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začalo bez návrhu.
6.3. Podľa § 5 ods. l, ods. 2 O.s.p. súdy poskytovali pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom
súdnom konaní poučenia (len) o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy túto povinnosť nemali,
ak bol účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

7.1. Konanie v predmetnej právnej veci bolo začaté dňom, kedy bola žaloba súdu podaná (podaný návrh
na začatie konania). Žaloba ale je veľmi všeobecná, absentuje v nej pravdivé opísanie rozhodujúcich
právnych skutočností a žalobca ani dodatočne, v priebehu konania, tieto neuviedol. Neuviedol, čo bolo
obsahom nájomnej zmluvy, jej podstatné náležitosti, osobitne jej predmet, jeho cena (hodnota), dĺžka
nájmu, platenie nájmu, jeho začiatok, koniec, spôsob platenia, čo presne žalovaný porušil, kedy, ako

žalobcavyrátalsumu798,52€,neodôvodnilzačiatokomeškaniažalovaného,nárokynazmluvnúpokutu,
jej začiatok, koniec. Okrem toho na jednom mieste žaloby (návrhu na začatie konania) žalobca istinu
uviedol v sume 798,52 €, na inom mieste v sume 798,56 € a tento rozpor neodstránil. V tejto časti a pre
úplnosť odvolací súd ešte uvádza, že obdobne ako Občiansky súdny poriadok v § 79 a nasl. náležitosti
žaloby upravuje aj Civilný sporový poriadok (§ 123 a nasl.).

7.2. Súd poučovaciu povinnosť smerujúcu k odstráneniu procesných vád žaloby (návrhu na začatie
konania) nemal, keďže žalobca od začiatku bol zastúpený spoločnosťou poskytujúcou právne služby.
Ani za Občianskeho súdneho poriadku nestačilo v žalobe (v návrhu na začatie konania)
len odkázať na skutočnosti obsiahnuté v označených a predložených dôkazoch.7.3. Súd prvej inštancie pochybil, keď napriek tomu konal a rozhodol napadnutým rozsudkom; niet
pochýb o tom, že nie je zrejmé, o čom súd konal. Následkom takejto žaloby je neunesenie povinnosti
tvrdenia, odôvodnenia, preukázania rozhodujúcich právnych skutočností, pre ktoré mal súd prvej

inštancie žalobu zamietnuť.

8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie teda potvrdil ale z iného právneho dôvodu; rovnako tak
potvrdil rozsudok aj vo výroku II. o trovách konania, keďže žalovaný odvolanie nepodal. Zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd sa už odvolacími dôvodmi nezaoberal, keďže pre rozhodnutie

odvolacieho súdu nemali žiaden právny význam.

9. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 470 ods.
l, ods. 2, § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala úspech v odvolacom
konaní, a tak by jej patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Tento jej ale

odvolací súd nepriznal, keďže jej nepochybne žiadne trovy nevznikli; bola absolútne nečinná rovnako
tak aj jej právny predchodca.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.