Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 17, 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csp/4/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322200333

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4322200333.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/4/2022-239
IČS:4322200333
ECLI:SK:OSLV:2023:4322200333.7

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: R. W., M..
XX.XX.XXXX, A. Q. T.. D. X/XXX, XXX XX Š., A..Č.. W. A. XXX, XXX XX W. A., o zaplatenie 9.995,67
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa25.01.2022sapôvodnýžalobca(Všeobecnáúverovábanka,
a. s., IČO: 31 320 155) domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 9.995,67

eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 28.06.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance
Holding a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej
spoločnosti s VÚB, a. s. Žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 18.05.2018 zmluvu o pôžičke č.
6275553/1820010130, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 10.000,- eur.Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume
182,81 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 17.549,76 eura, pričom ku dňu podania žaloby
uhradil žalovaný sumu 1.639,24 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať

poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 26.04.2019
- „Predžalobná upomienka“, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a súčasne ho upozornil na
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil,
v dôsledku čoho pôvodný žalobca dňa 19.06.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný
listom zo dňa 22.06.2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného

ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 9.995,67 eura, pričom žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po „Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti,
nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Uviedol ďalej, že ku dňu podania
žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 11.634,91 eura, ktorú tvorí súčet predpísaných splátok
do zosplatnenia dlhu (12 x 182,81 eura) a suma po zosplatnení (9.441,19 eur), pričom žalovaný ku dňu
podania žalobného návrhu uhradil sumu 1.639,24 eura, pričom v tomto konaní si žalobca neuplatňuje

náklady na vymáhanie ani zmluvnú pokutu.

2. Súd vydal vo veci dňa 30.03.2022 platobný rozkaz sp. zn.: 7Csp/4/2022 - 49,ktorý sa žalovanému
nepodarilo doručiť do vlastných rúk a tak súd platobný rozkaz uznesením sp. zn.: 7Csp/4/20222 - 101
zo dňa 08.11.2022, v spojení s uznesením sp,.zn. 7Csp/4/2022-114 zo dňa 24.11.2022 zrušil.

3. Žalobca sa na výzvu súdu vyjadril k zosplatneniu pohľadávky a uviedol, že zosplatnenie pohľadávky
bolo dohodnuté v čl. 12 bod 2 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalobca je toho názoru, že nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ nemožno vyvodiť záver, že
zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané

doručenie oboch listín a takýto výklad považuje za príliš extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo
v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru
a toto upozornenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, t.j. mohol sa oboznámiť s obsahom
takého upozornenia. Žalovaný sa doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá
považovať predžalobná upomienka s obsahom takéhoto upozornenia oboznámil. Následne veriteľ využil

možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému síce žalobca nepredkladá doručenku, alebo
doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina o zosplatnení
úveru má iba deklaratórny charakter, pričom účinky nastanú spätne oznámením sa žalovaného s
obsahom listiny o zosplatnení úveru. Žalovaný tak pozitívne vedel aj s ohľadom na bod 12.2. zmluvných
podmienok, aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ

zosplatnil úver v celosti. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že boli splnené podmienky na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Vo vzťahu k postúpeniu
pohľadávky uviedol, že pohľadávka bola v súlade s ust. § 92 zákona o bankách legitímne postúpená na
nového veriteľa a poukázal na § 151 ods. 1 CSP, s tým, že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval
skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky na žalobcu a ani s ohľadom k vyhláseniu okamžitej

splatnosti. Poukázal aj na odborné vyjadrenie NBS zo dňa 24.07.2014 predložené OS Vranov nad
Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/79/2014), z ktorého vyplýva, že banka alebo pobočka
zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru
za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách. Zdôraznil aj
skutočnosť, že pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnosti Consumer

Finance Holding, ktorej vlastníkom sa stala banka až následne, v dôsledku zlúčenia subjektov. Podporne
poukázal aj na niektoré rozhodnutia slovenských súdov. Zároveň sa vyjadril k overovaniu bonity
veriteľom, kde poukázal na to, že Občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený
a žalovaný spĺňal štandardné rizikové podmienky. Žalovaný podpisom zmluvy zároveň prehlásil, že
všetky ním uvádzané údaje sú pravdivé ako aj to, že ku dňu podpisu mu neboli známe žiadne

okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie záväzku. Žalovaný z titulu zamestnania zároveň
preukázal výšku mesačného príjmu. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom
na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Splátky spočiatku riadne splácal a žalobca
nemá dosah na okolnosti, ktoré nastanú po podpise zmluvy. Žalovaný neinformoval o zmene svojich
finančných pomerov a ani nepredniesol žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky. Veriteľ si od

žalovaného za účelom overenia jeho bonity vyžiadal súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom
preverenia jeho úverovej histórie v Nebankovom registri klientských informácií a s cieľom preverenia
existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Mal za to, že zdroj príjmu a schopnosti
splácať úver boli preukázateľne preverené a teda nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnostiskúmania bonity žalovaného sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru podľa § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z.. K preukázaniu poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému doložil
doklad o poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 668,65 eura a zároveň uviedol, že zmluvou

o spotrebiteľskom úvere boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky na financovanie záväzkov
z úverových zmlúv 6265801 v sume 7.309,25 eura a 71291752 v sume 2.022,10 eura. Pri takomto
type pôžičiek dochádza k vyrovnaniu vyplácaných zmlúv len prostredníctvom tkz. technických úhrad
(nefinančné transakcie v rámci spoločnosti), nakoľko predchádzajúci veriteľ pohľadávok - spoločnosť
Consumer Finace Holding nevykonáva finančné operácie sám so sebou. Jedná sa tak o konsolidáciu

"starých" nesplatených úverov žalovaného pod jeden úver .Rozdiel medzi konsolidovanými zmluvami
(7-309,25 eura + 2.022,10 eura) a celkovou výškou úveru (10.000,- eur) bol žalovanému zaslaný na
jeho bankový účet (668,65 eura) a k uvedenému doložil aj príslušné doklady.

4. Súd žalovanému riadne doručil žalobu spolu s jej prílohami a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP
vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým

spôsobom nepoprel.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti strán
sporu a právneho zástupcu žalobcu, pričom právny zástupca žalobcu ich neúčasť ospravedlnil a súhlasil
s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie riadne doručené na pojednávanie

sa však nedostavil a svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil a o odročenie pojednávania
nepožiadal.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to
najmä notárskou zápisnicou o projekte rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017, Prílohou 1 projektu,

Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.04.2019, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa
22.06.2019, prehľadom splátok a úhrad, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom
úvere, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN, informáciou v zmysle zákona o ochrane
osobných údajov, príkazom na úhradu, udelením súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov,
spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, obchodnými podmienkami na poskytovanie spotrebiteľských

úverov - Quatro pôžička a najľahšia pôžička, oznámením o prevzatí právneho zastúpenia a návrhu
na zmenu strany sporu na strane žalobcu a súhlas nového veriteľa so vstupom do konania, prílohou
č. 1 odvolania plnej moci, prílohou č. 3 rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, oznámením o
postúpení pohľadávky, dodatkom č. 5 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, žiadosťou o
postúpenie a prevod, odvolaním plnomocenstva, stanoviskom NBS k RPMN, vyjadrením žalobcu

na výzvu súdu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere s Consumer Finance Holding č. 1720028518,
splátkovým kalendárom k zmluve č. 1720028518, fotokópiou občianskeho preukazu žalovaného,
fotokópiou karty k účtu žalovaného, výplatnými páskami žalovaného, udelením súhlasu v zmysle
zákona o osobných údajoch, informáciou v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, informáciou o
RPMN, formulárom o dôležitých zmluvných podmienkach uzatvoreného poistenia, zoznamom dokladov

k pôžičkám, dodatkom k zmluve, zmluvou o poskytovaní služieb, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
9510502219, splátkovým kalendárom, udelením súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov,
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN, spotrebiteľskou
rozhodcovskou zmluvou, obchodnými podmienkami na poskytovanie spotrebiteľských úverov- Quatro
pôžička a najľahšia pôžička, výpisom z účtu, prehľadmi splátok, a ustálil nasledovný skutkový a právny

stav:

7. Medzi spoločnosťou VÚB, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 18.05.2018
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru vo výške 10.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky spolu s

úrokom vo výške 16,90 % ročne, t. j. celkovo 17.549,76 eura, v pravidelných 96 mesačných splátkach
po 182,81eura, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, s RPMN 1,90 %, s prvou splátkou dňa 20.06.2018
a dobou trvania zmluvy 96 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil titulom poskytnutej pôžičky sumu 1.639,24
eura, avšak jednotlivé splátky riadne a včas nesplácal, preto spoločnosť Všeobecná úverová banka,

a. s. listom zo dňa 26.04.2019 - „ Predžalobná upomienka" mala oznámiť žalovanému, že voči nemu
eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 371,67a eur. Zároveň ho mala upozorniť, že ak do
05.06.2019 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Všeobecná úverová banka, a. s.,
mala následne listom zo dňa 22.06.2019 žalovanému oznámiť, že vzhľadom na neuhradenie dlžnýchsplátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke sa stal dlh z úverovej zmluvy splatným v celom
rozsahu naraz. Oprávnene veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
je zakotvené v bode 12.2. zmluvy.

8. Na základe notárskej zápisnice N 3283/2017 Nz 54215/2017 NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017
spísanej pred notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, na
Hodžovom námestí č. 3 došlo dňom 01.01.2018 k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s.
a to jej rozdelením a následným zlúčením s nástupnickými spoločnosťami Všeobecná úverová banka,

a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a VÚB
Leasing, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045.

9. V zmysle dodatku č. 5 zo dňa 30.11.2021 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá bola
uzatvorená medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a .s. a Všeobecná úverová banka, a. s.
a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. dňa 30.11.2017 a jej dodatkov a príloh, bola pohľadávka, ktorá

je predmetom tohto konania postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o. k dňu 18.07.2022, ktorú
skutočnosť mala oznámiť Všeobecná úverová banka a. s. žalovanému listom zo dňa 22.07.2022.

10. Na základe návrhu pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155) preto
súd uznesením sp. zn.: 7Csp/4/2022 - 93 zo dňa 26.08.2022 vyhovel návrhu, aby do konania namiesto

pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca a to spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 a 6 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie

odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv

o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu postúpenia, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje

pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostnéposkytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský

úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

26. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru

27. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v

príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 .

28. Podľa § 11 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d) , e)
, g) až i) , l) a p) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa §

9 ods. 2 písm. d) ,
e) , g) a § 10 ods. 1 písm. b) ac) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského
úveru podľa § 15 alebo
poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42
.

29. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

30. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

31. V konaní bolo preukázané, že medzi spoločnosťou VÚB, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 18.05.2018 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 10.000,- eur, t.j. medzi pôvodným veriteľom a žalovaným,
existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa § 497 nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je

súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri
jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny
vzťah založený zmluvou o pôžičke je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Uvedená zmluva mala formulárových charakter, bola vopred pripravená
právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah.

32. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, a preto pôvodný žalobca mal najprv listom zo
dňa 26.04.2019 - „ Predžalobná upomienka" oznámiť žalovanému, že voči nemu eviduje nedoplatok

na splátkach v celkovej výške 371,67 eura a mal ho zároveň upozorniť, že ak do 05.06.2019 nedôjde
k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Všeobecná úverová banka, a. s., mala následne
listom zo dňa 22.06.2019 žalovanému oznámiť, že vzhľadom na neuhradenie dlžných splátok v lehote
stanovenej v predžalobnej upomienke sa stal dlh z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu naraz.
Oprávnene veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je zakotvené

v bode 12.2. zmluvy. Súd má zato že otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať v kontexte § 53
ods. 9 OZ a § 565 OZ súčasne. Z ich obsahu vyplýva, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na
spotrebiteľských záväzkov ide teda o dva rôzne právne úkony veriteľa a to upozornenie na uplatnenie
práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškania so
zaplatením splátky v zmysle § 565 OZ, pričom zákonodarca má na mysli adresovanú písomnosť, ktorá

sa nevyhnutne musí dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z jej obsahu musí byť zrejmé splnenie
zákonných podmienok uplatnenia režimu v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Žalobca vo
svojom vyjadrení uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručované obyčajnou
listovou zásielkou a podľa neho nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ nemožno vyvodiť záver, že
zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané

doručenie oboch listín a takýto výklad považuje za príliš extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo v
prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a
toto upozornenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, t.j. mohol sa oboznámiť s obsahom takého
upozornenia. Žalovaný sa doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať
predžalobná upomienka s obsahom takéhoto upozornenia oboznámil. Následne veriteľ využil možnosť

predčasného zosplatnenia úveru, a má zato, že k nemu netreba predložiť doručenku, alebo doklad
preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina o zosplatnení úveru má
iba deklaratórny charakter, pričom účinky nastanú spätne oznámením sa žalovaného s obsahom listiny
o zosplatnení úveru. Žalovaný tak pozitívne vedel aj s ohľadom na bod 12.2. zmluvných podmienok,
aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil

úver v celosti. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky uviedol, že pohľadávka bola v súlade s ust. §
92 zákona o bankách legitímne postúpená na nového veriteľa a poukázal na § 151 ods. 1 CSP, s
tým, že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky na
žalobcu a ani s ohľadom k vyhláseniu okamžitej splatnosti. S ohľadom na uvedené stanovisko žalobcu
súd uvádza, že žalobca nedoložil ani žiaden doklad, ktorý by preukazoval zasielanie predžalobnej

upomienky žalovanému. Súd má vzhľadom na uvedené zato, že žalobca nepreukázal predloženými
listinnými dôkazmi platné a účinné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukázal,
že by sa "Predžalobná upomienka ", ako aj „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, dostali dodispozičnej sféry žalovaného a mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Okrem toho, z dokladov predložených
žalobcom vyplýva, že ak pôvodný veriteľ využil právo zosplatniť úver pre neplnenie splátky splatnej v
mesiaci 2/2019, mohol tak urobiť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky po 3 mesiacoch omeškania,

tedado19.06.2019.Uvedenéžalobcavžalobeajtvrdil,avšakžalobcomtvrdenéskutočnostinevyplývajú
z predložených listinných dokladov. Z listu - "Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru",
datovaného dňa 22.06.2019 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť až ku dňu
22.06.2019, čo jednoznačne vyplýva z textu tohto oznámenia, kde je uvedené: „...Váš dlh z úverovej
zmluvy č. 1820010130 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Vaša dlžná čiastka k dnešnému

dňu predstavuje sumu v celkovej výške 9.996,97 eur, ktorá sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom
z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného zaplatenia istiny.“ Pokiaľ pôvodný veriteľ listinou
označenou ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru datovanou dňa 22.06.2019 výslovne
uviedol, že dlžná čiastka k tomuto dňu predstavuje sumu 9.996,97 eur, súd má za to, že pôvodný
veriteľ pristúpil k zosplatneniu práve dňa 22.06.2019, teda po splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky
splatnej po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania od splatnosti splátky splatnej v mesiaci február

2019. V danom prípade pôvodný veriteľ postupoval v rozpore s citovanou zákonnou úpravou, pretože
je preukázané, že zosplatnenie nebolo vykonané do splatnosti najbližšej splátky po troch mesiacoch
od omeškania. K uvedenému záveru súdu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zmluvy došlo až
ku dňu 22.06.2019 (a nie ako tak to tvrdí žalobca k 19.06.2019), svedčí jednak jednoznačné určenie
dátumu, ku ktorému pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, uvedenému v

oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (viď citáciu vyššie), ale aj samotná suma dlžnej čiastky
uvedená v predmetnom oznámení, ktorá bola vyčíslená v zostatku 9.996,97 eura, pričom ak by bola
mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe, t. j. k 19.06.2019, v zmysle
predloženého prehľadu splátok a úhrad by bol zostatok v sume 9.441,19 eura. Súd je toho názoru, že ak
pôvodný veriteľ mal pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zmluvy k 19.06.2019, nič mu nebránilo

v oznámení jednoznačne uviesť tento deň, ako aj zostatok úveru k tomuto dňu. Súd má zato, že žalobca
žiadnym dokladom, okrem jeho tvrdenia nepreukázal, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti malo dôjsť
práve k 19.06.2019, pričom za takýto doklad podľa názoru súdu nie je možné považovať ani prehľad
splátokaúhrad,ktorýjelenpočítačovouzostavoupôvodnéhoveriteľaaniejehojednostrannýmprávnym
úkonom, a nebol ani zo strany pôvodného veriteľa doručovaný žalovanému. Skutočnosť, že počítačová

zostavajeukončenák19.06.2018vžiadnomprípadenemôžepreukazovať,žekvyhláseniumimoriadnej
splatnostimalodôjsťprávektomutodátumu,uvedenéibapreukazuje,ževdanejpočítačovejzostavebol
nasimulovaný stav zostatku k uvedenému dátumu, pričom je možné takto nasimulovať zostatok úveru
k akémukoľvek dátumu.

33. Rovnako súd skúmal aj dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch s ohľadom na dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať
úver, nakoľko splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ. Posúdením bonity spotrebiteľa pred
uzatvorením zmluvy o úvere sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 5. marca 2020, v ktorom
uviedol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES sa majú vykladať

v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia
povinnosti v čl. 8 smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.
Rovnako aj v rozsudok súdneho dvora EÚ zo dňa 18. decembra 2014, sp. zn. C-449/13 uvádza,
že ustanovenia predmetnej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že jednak bránia vnútroštátnej

úprave,podľaktorejdôkaznébremenonesplneniapovinnostíupravenýchvčlánkoch5a8tejtosmernice
zaťažujespotrebiteľaajednakbrániaskutočnosti,abysasúdzdôvoduštandardnéhoustanoveniamusel
domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností,
pričom toto ustanovenie má aj za následok prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených
povinností,ktorémôženarušiťúčinnosťprávpriznanýchsmernicou2008/48.Vzmysledôvodovejsprávy

k ustanoveniu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch touto novo ustanovenou povinnosťou je
povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr.
v prípade banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie má zabezpečiť záujem veriteľov
správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa obozretne, jednak z pohľadu návratnosti

úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Zo zákonnej
úpravy upravujúcej povinnosť skúmať bonitu a dôsledkov nedodržania tohto postupu možno vyvodiť
zámer zákonodarcu o snahu efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov. Z normatívneho textu
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy si má zabezpečiť veriteľsám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
o príjmoch a výdavkoch ďalej verifikovať, pričom za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej

situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje, táto
povinnosť však veriteľa neliberuje konať s odbornou starostlivosťou a teda si od spotrebiteľa vyžiadať
potrebné informácie a aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a tieto riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba
chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom

a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a
obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Žalobca do súdneho spisu doložil iba 2 výplatné
pásky žalovaného (aj to z obdobia ktoré nepredchádzalo uzavretiu spotrebiteľského úveru, ktorý je
predmetom sporu) a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajú iba deklarované finančné výdavky
žalovaného v hodnote 0,- eur, pričom žalobca vo svojom poslednom vyjadrení iba uviedol, že žalovaný z
titulu zamestnania preukázal výšku mesačného príjmu a že si od žalovaného za účelom overenia bonity

veriteľ vyžiadal súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom preverenia jeho úverovej histórie
v Nebankovom registri klientských informácií, ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného
pomeru v Sociálnej poisťovni, no bez predloženia akýchkoľvek podkladov a dôkazov potvrdzujúcich
preverovanie cez NRKI a Sociálnu poisťovňu a potvrdzujúcich výdavky žalovaného, prípadne dôkazu
o nahliadnutí veriteľa do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, v dôsledku čoho v tomto smere

žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno a preto jeho konanie nemožno považovať za
konaniesodbornoustarostlivosťou.Akveriteľpriposudzovaníbonitynekonásodbornoustarostlivosťou,
zákon o spotrebiteľských úveroch to sankcionuje nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a preto pôvodný veriteľ ani nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nedošlo a ani nemohlo prísť k riadnemu vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka bez ohľadu na to, či bola "Predžalobná upomienka " a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti“ zasielané žalovanému, alebo nie.

34. Na základe uvedeného súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma
vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 26.06.2010/, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie
má za následok zamietnutie žaloby. Okresný súd je tak oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu
žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže

mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek
uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej
povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia.
Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu

SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o
postúpení pohľadávky a od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.06.2019. V danom prípade ide
o sporové konanie, a preto strana sporu tak musí uniesť bremeno tvrdení a skutočností, ktoré môžu
privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. Civilný sporový poriadok v ustanovení §
132 ods. 1 určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy

na svoje tvrdenia a z tohto vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov.
Strana pokiaľ neoznačila a nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie
nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov
a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, no po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel

k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu závisle od konania, pokiaľ je daný výsledok
vykonaného dokazovania. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen
tvrdiť, ale i dokazovať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platného postúpenia pohľadávky. Ako vyplýva zo zistenia skutkového stavu, tak pôvodný žalobca mal

postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému. Podľa názoru súdu však žalobca
nepreukázal a nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali platné postúpenie pohľadávky,
nakoľko nepreukázal platné a účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a ani, že nastala konečná
splatnosť úveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa28.03.2018 umožnil preskúmanie dovolenosti postúpenia pohľadávky, ako aj platnosti postúpenia v
spotrebiteľských vzťahoch, v prípade postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Z uvedených dôvodov tak súd preskúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky,

nakoľko právnym predchodcom žalobcu bola banka - Všeobecná úverová banka, a.s.. Žalobca síce
tvrdil, že žalovaná pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu - spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere je uzatvorená so spoločnosťou VÚB,
a.s. ako veriteľom a tak ide o bankovú pohľadávku. Uvedená pohľadávka je zároveň pohľadávkou zo
spotrebiteľského úveru a preto bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné

podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné podmienky uvedené v §
17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a osobitné podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Nakoľko žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru, resp. že ku dňu postúpenia nastala
konečná splatnosť úveru (k postúpeniu pohľadávky došlo k dátumu 18.07.2022, doba trvania zmluvy
je 96 mesiacov, prvá splátka bola v zmluve s dátumom 20.06.2018, splatnosť k 20. dňu v mesiaci a
tak termín konečnej splatnosti je v zmysle zmluvy až 20.06.2026), nie je možné urobiť záver o tom,

že by bol predmetný úver ku dňu postúpenia splatný, pričom ak ide o spotrebiteľský úver, v zmysle §
17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského
úveru len so všetkými právami s ňou spojenými, len určitým subjektom, ktoré spĺňajú tam uvedené
podmienky a ak ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávku, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Na základe uvedeného preto banka postúpila žalobcovi

celú pohľadávku z úveru bez toho, aby úver nadobudol konečnú splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah
medzi nimi zanikol inak, čo je v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj s ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ ide o ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky bankou je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá
musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu

jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej
splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Účelom ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách, je okrem iného, dať účastníkovi možnosť uhradiť dlh na základe takejto výzvy a
tým odvrátiť možné postúpenie pohľadávky. Nakoľko žalobca nepreukázal ani to, že bol žalovaný pred
postúpením pohľadávky vyzvaný na úhradu dlhu (tak ako stanovuje § 92 ods. 8 zákona o bankách ),

a teda aj z tohto dôvodu došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Postúpenie pohľadávky je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, na
ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym
úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu zamietol. V zmysle uvedeného sa súd ďalej nezaoberal posúdením zmluvných

podmienok a preskúmaním zmluvy ako takej, pretože dokazovanie v tomto smere sa stalo nadbytočným.

35. Záverom súd uvádza, že nemá preukázané ani reálne poskytnutie úveru vo výške 10.000,- eur, tak
ako je uvedené v zmluve, nakoľko žalobca do spisu doložil iba doklad o poskytnutí sumy 668,65 eura.
Žalobca zvyšok poskytnutej sumy preukazoval ako konsolidáciu skôr poskytnutých úverov, konkrétne,

že predmetnou zmluvou boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky na financovanie záväzkov
z úverových zmlúv č. 6265801 v sume 7.309,25 eura a č. 71291752 v sume 2.022,10 eura a teda
že išlo konsolidáciu "starých" nesplatených úverov žalovaného pod jeden úver, pričom rozdiel medzi
konsolidovanými zmluvami (7.309,25 eura + 2.022,10 eura) a celkovou výškou úveru (10.000,- eur)
bol žalovanému zaslaný na jeho bankový účet (668,65 eura). K vyjadreniu doložil doklady vzťahujúce

sa k údajným konsolidovaným úverom, vrátane týchto zmlúv. Skutočnosť, že účelom úveru, ktorý
je predmetom sporu bola konsolidácia uvedených zmlúv, však nevyplýva zo žiadneho dokladu, ktorý
žalovaný doložil k žalobnému návrhu a k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto
sporu. V zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto sporu, nie je ani zmienka o tom,
že poskytnutá suma úveru bude takto použitá. V čl. III. zmluvy je uvedený druh úveru: bezúčelový

spotrebiteľský úver, spôsob poskytnutia pôžičky rieši čl. 5 zmluvy, v ktorom je však iba uvedené, že sa
poskytne prevodom na tam uvedený účet a tak konsolidácia úveru nevyplýva zo žiadneho ustanovenia
zmluvy, či dokladov s ňou súvisiacich.

36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.37. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, no aj keď bol
žalovaný v spore plne úspešný, vzhľadom k tomu, že mu žiadne trovy nevznikli, súd mu preto nepriznal
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Poučenie:Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia
v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Leviciach, dňa 18. júla 2023

JUDr. Alena Moravčíková

s u d k y ň a