Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623207615
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2623207615.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľky: P. H., A.. XX.X.XXXX,

S. W. X., Q.É. XX/X proti manželovi: W. H., A.. XX.X.XXXX, S. W. X., Q. XX/X, o návrhu na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. H., A.. X.X.XXXX, bytom ako rodičia,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica takto:

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo P. H., H.. M., A.. XX.X.XXXX Y. W. H., H.. H., A.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX
Q. I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom X, r o z v á d z a.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu v nasledovnom
znení:

Maloleté dieťa H. H., A.. X.X.XXXX sa zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne, vždy do 25. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.6.2023 domáha rozvodu manželstva
a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu H. H., A.. X.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že

za dôvod rozvratu manželstva považuje časté manželské nezhody, ktoré sa spočiatku začali menšími
hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné otázky v živote a v manželstve, ktoré prerástli do čoraz
častejších nezhôd a hádok a viedli o ochladnutiu vzťahu a k strate lásky a porozumenia.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, ich písomnými vyjadreniami, záznamom z
informatívneho stretnutia rodičov, rodičovskou dohodou, sobášnym listom, rodným listom, potvrdením
o spoločnom bydlisku, potvrdeniami o príjme, oznámeniami zamestnávateľov, faktúrami, rozhodnutiami

mesta, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnej poisťovne, správou o povesti, správou
z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav veci:3. Zo sobášneho listu zo dňa X.X.XXXX mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa
X.X.XXXX Q. I.. U obidvoch manželov sa jedná o prvé manželstvo a obaja sú slovenskej štátnej
príslušnosti a národnosti. Z rodného listu súd zistil, že maloleté dieťa H. H., A.. X.X.XXXX je spoločným

dieťaťom účastníkov konania.

4. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že rozvrat manželstva vidí v tom, že manžel jej nepomáha
so starostlivosťou o syna, a to najmä s prípravou do školy, ktorá si vzhľadom na jeho zdravotný
stav vyžaduje väčšiu pozornosť. Manžel jej posledný rok vyčíta, že sa so synom učí celú nedeľu.

Komunikácia medzi manželmi je z uvedeného dôvodu minimálna. S manželom zatiaľ bývajú v spoločnej
domácnosti, doteraz spoločne hospodária, intímne sa nestýkajú 3,5 mesiaca, inú známosť nemá. Na
záver sa vyjadrila, že k manželovi za posledných sedem týždňov cíti už len nenávisť. Ohľadom úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu navrhla schváliť uzatvorenú rodičovskú dohodu.

5. Z výsluchu manžela vyplynulo, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, má snahu o záchranu manželstva

kvôli manželke, ale najmä kvôli synovi. Priznal, že so synom sa neučí, nakoľko na to nemá vlohy.
Poukázal, že sa stará o domácnosť (domáce práce, varenie, upratovanie), pričom sa snaží brávať syna
na ryby. Oľutoval hádky s manželkou a ospravedlnil sa jej. S manželkou majú spoločný účet, výdavky
hradianapolovicu.Uviedol,žejeochotnýurobiťvšetkopreto,abysaichmanželstvozachránilo.Potvrdil,
že manželku často nevypočul, nie vždy mal náladu. Inú známosť nemá, manželku má stále rád, je to

jediná osoba, ktorá zostane v jeho srdci ako matka ich syna. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a
povinností navrhol schváliť uzatvorenú rodičovskú dohodu.

6. Z potvrdení o príjme účastníkov konania súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná u zamestnávateľa
H. T.Ž. I., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 917,09 €, okrem toho poberá daňový

bonus aktuálne vo výške 140,- € mesačne. Manžel je od 1.7.2023 zamestnaný u zamestnávateľa X..Y.
X..H..E.. X. X. Q. X.. V období od 29.5.2023 do 30.6.2023 bol zamestnaný u zamestnávateľa Y. L. X.
X. X..H..E.. X. X. Q. X. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške cca. 840,- eur a predtým u
zamestnávateľa E., Y..X.. X. X. Q. T. s priemerným mesačným príjmom v období od mesiaca máj 2022
do mesiaca apríl 2023 vo výške 784,16 eura. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica

súd zistil, že navrhovateľka poberá na maloletého H. H. prídavky vo výške 60,- eur mesačne. Zo správy
Sociálnej poisťovne, pobočka Senica vyplýva, že navrhovateľka za posledných 12 mesiacov nepoberala
žiadne dávky sociálneho poistenia, manželovi bola za obdobie 12.5.2023 až 28.5.2023 vyplatená dávka
v nezamestnanosti vo výške 286,50 eura.

7. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov ako aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní
vyplýva, že nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Uviedol, že v prípade rozvodu
manželstva navrhuje schváliť rodičovskú dohodu.

8. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si

v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach
týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne
na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z
manželov súhlas druhého manžela.

10. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.12. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna

časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a

ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

13.Podľa§62ods.1,ods.2,ods.3,ods.4,ods.5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
zákona o rodine), pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. So zreteľom na uvedené je potom zjavné, že ak uzavretie
manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím

utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej
strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas
jeho existencie. Z uvedeného vyplýva aj právo manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných
vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť
s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto

stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky
dočasnosti. V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na
rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Citované ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu

vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

17. V zmysle vyššie uvedeného súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania

vyvodil právny záver, že návrh je dôvodný. Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania je
rozvrátené,pričomrozvratjepotrebnévyhodnotiťakovážnyatrvalý.Súdvykonanýmdokazovanímzistil,
že jeho príčiny nie je možné odstrániť. Navrhovateľka jednoznačne odmietla perspektívu zmiernenia
vzťahov v manželstve, nemá záujem o mediáciu ani návštevu manželskej poradne. Súd manželstvoúčastníkov vyhodnotil ako nefunkčné, keďže reálne nenapĺňa všetky svoje funkcie. Súd má za to, že
príčiny rozvratu manželstva účastníkov konania nemajú charakter dočasnosti aj napriek skutočnosti,
že doteraz spoločne hospodária. Čo sa však týka sociálnej, biologickej a výchovnej funkcie, možno

konštatovať, že si ich manželstvo účastníkov konania neplní. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti,
už dlhší čas (asi jeden rok) netvoria jeden celok, komunikujú v minimálnom rozsahu. Takisto už určitý čas
(tri a pol mesiaca) spoločne intímne nežijú. Čo sa týka výchovnej funkcie manželstva, obaja manželia
síce zabezpečujú starostlivosť a výchovu o svoje spoločné dieťa, avšak oddelene, každý z nich podľa
svojej predstavy bez toho, aby sa na výchove spoločne dohodli a praktizovali ju.

18. Súd zistil, že príčiny rozvratu manželstva sú najmä na strane manžela, ktorý sa o rozvrat zaslúžil
väčšou mierou. Zo strany manžela často dochádzalo k porušovaniu povinností manželov, najmä
povinnosti pomáhať si, starať sa spoločne o maloleté dieťa a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Manželka síce nerozporovala tvrdenia manžela, že zabezpečuje starostlivosť o domácnosť ako aj o
maloleté dieťa (varí, upratuje a trávi čas s maloletým dieťaťom), základným problémom vo vzťahu sa

však javí pomoc maloletému dieťaťu pri učení a príprave na vyučovanie, ktorú manžel bez relevantných
dôvodov odmieta poskytovať, a to aj napriek žiadostiam zo strany manželky. Maloleté dieťa má
poruchu osobnosti a pri príprave do školy si vyžaduje zvýšenú pozornosť, čo je aj časovo náročné.
V tejto súvislosti súd vyhodnotil argumentáciu manžela ako neadekvátnu, keďže sa jedná o učivo na
druhom stupni základnej školy, ktoré by mal rodič zvládnuť pochopiť a dieťaťu vysvetliť. Vychádzajúc z

uvedeného má potom súd za to, že manžel porušil vyššie uvedené manželské povinnosti pomáhať si a
starať sa o dieťa, čo vyústilo aj k porušeniu ďalšej povinnosti, a to povinnosti vytvárať zdravé rodinné
prostredie. Manžel vyvolával hádky a kričal po manželke aj pred maloletým dieťaťom. Niekoľkokrát sa
podľa navrhovateľky stalo, že bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a odísť k svojim rodičom.

19. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že manžel sa najmä posledný rok nezaujíma o pocity
manželky, táto sa cíti nevypočutá, komunikácia medzi nimi je minimálna. Manžel sa vyjadril, že manželku
často nevypočul, nie vždy mal náladu (okrem toho chodieval skoro spávať). Takisto nemožno opomenúť,
že sa manželka cíti byť ponížená pred svojím okolím (najmä pred príbuznými ale aj pred susedmi, ktorí
boli svedkami hádok medzi manželmi). Manželka sa jednoznačne vyjadrila, že k manželovi cíti nenávisť,

najmä v súvislosti s jeho správaním voči nej v poslednom období (najmä posledných sedem týždňov).
Na tomto mieste je potrebné poukázať na skutočnosť, že manžel odmietal návštevu manželskej poradne
ešte v čase, keď mala manželka záujem o záchranu vzťahu. Aj napriek vyjadreniu manžela má súd za to,
že hoci manžel deklaroval záujem o zmenu svojho správania k manželke, súd ho vyhodnotil ako účelový.
Podľa názoru súdu mal veľa možností prispôsobiť svoje správanie a záľuby jej potrebám, čo však v

prevažnej väčšine prípadov neurobil, ktorá skutočnosť mala za následok, že zo strany navrhovateľky
prišlo voči nemu k ochladnutiu citov.

20. Súd konštatuje, že hoci žijú manželia stále v spoločnej domácnosti a intímne sa spolu nestýkajú
relatívne krátky čas (tri a pol mesiaca), najmä s ohľadom na postoj navrhovateľky, ktorá odmietla

možnosť obnoviť manželské spolužitie, súd po starostlivom uvážení dospel k záveru, že ďalšie trvanie
manželstva by bolo v rozpore s jeho účelom, ako aj so záujmami manželov a maloletého dieťaťa.
Manželia nemajú spoločné záľuby a nevedia sa dohodnúť na trávení spoločného času. Zároveň
možno uzavrieť, že rozvod manželstva je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko rodičia sa dohodli na
úprave rodičovských práv a povinností, pričom na základe doterajšieho zabezpečovania starostlivosti

o maloleté dieťa možno predpokladať, že bude vyrastať v pokojnom prostredí, ktoré mu zabezpečia
rodičia, a to každý z nich v rôznych oblastiach života (matka najmä v súvislosti s plnením školských
povinností a otec pri trávení času vonku, napríklad pri rybárčení). S poukazom na citované zákonné
ustanovenia súd uzavrel, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, nie je
možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti (t.j. zistil objektívnu

existenciu rozvratu vzťahu). Navrhovateľka v konaní preukázala, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúci nemožnosť plniť účel manželstva. Z jej vyjadrení ako aj prejavov pred súdom vyplýva, že v
prítomnosti manžela sa cíti nepríjemne, komunikujú spolu minimálne, pričom podľa jej slov ho nenávidí.
Z uvedených dôvodov návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako hlavnú
príčinurozvratumanželstvasúdvyhodnotilrozdielnenázoryapovahovévlastnostimanželovavzájomné

citové odcudzenie sa z dôvodu častých konfliktov a hádok, ako aj nezáujem manžela o zachovanie
vzťahu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že k uvedenému záveru dospel po vyhodnotení vykonaného
dokazovania, z ktorého vyplynulo, že manžel nemá záujem o trávenie spoločného času s manželkou a
o zmenu svojho správania voči nej ako ani o pomoc pri príprave syna do školy. Pred súdom sa navyševyjadril, že manželstvo sa snaží zachrániť najmä kvôli maloletému dieťaťu, manželka bola na druhom
mieste.

21. Čo sa týka konania o úpravu pomerov manželov ako rodičov maloletého dieťaťa na čas po rozvode,
rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, nakoľko má za to, že je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa. V jej zmysle bude maloleté dieťa H. zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom
obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým
dieťaťom si rodičia neupravili. Otec sa v zmysle rodičovskej dohody zaviazal platiť výživné na maloleté

dieťa vo výške 150,- eur.

22. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými
sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť,
lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti
povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním,

praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby
tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Každý
rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu
povinnosť.

23. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý H. v školskom roku 2022/2023 ukončil
šiesty ročník základnej školy. Odôvodnené výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z nasledovných
položiek - strava v škole 5,- eur, vitamíny 30,- eur, ZRPŠ 20,- eur ročne, školské pomôcky na začiatku
školského roka 50,- eur ročne. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov. Príjem matky v súčasnosti pozostáva zo mzdy od zamestnávateľa H. T. I. vo výške 917,09 eura

mesačne, z daňového bonusu vo výške 140,- eur a z rodinných prídavkov na jedno dieťa vo výške
60,- eur. Otec pracuje u zamestnávateľa X..Y. s.r.o. so sídlom v X. (zatiaľ nie je známy jeho priemerný
mesačný príjem), predtým pracoval u zamestnávateľov Y. L. X. X. s.r.o. so sídlom v X. a E., a.s. so sídlom
v T., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 840,- eur (05/2023-06/2023), resp. 784,16
eura (05/2022-04/2023). Mesačné výdavky hradia rodičia spoločne na polovicu, a to úver 108,- eur,

elektrinu 20,- eur, plyn 25,- eur, nájom 40,- eur, internet 6,- eur, poistku na syna 30,- eur, stravu 150,- eur,
drogériu 40,- až 50,- eur, náklady na oblečenie podľa potreby. Matka okrem toho platí životnú poistku vo
výške 32,- eur a otec životnú poistku vo výške 25,- eur, telefón vo výške 25,- eur a jedenkrát ročne kupuje
rybársky lístok v sume 150,- eur. V mesiaci máj 2023 bola otcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti
vo výške 286,50 eura (č.l. 49). Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu rodičia nemajú

ďalšie vyživovacie povinnosti.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti výrokom I. a III. rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho
opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368
CSP.
Proti výrokom I. a III. rozsudku má právo podať odvolanie manžel v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti výroku II. rozsudku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).