Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/222/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111226452
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1111226452.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Okresné stavebné bytové
družstvo Trebišov, Pribinova 2, Trebišov, IČO: 00 175 056, práv. zast. JUDr. Valéria Vassová, advokátka,
Pribinova 2, Trebišov, proti žalovanému QI GROUP SLOVAKIA s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO:
35 884 959, práv. zast. JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka, Štefánikova 6453/2C, Piešťany, o
zaplatenie 23.235,53 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I,
č.k. 33Cb/55/2012-358 zo dňa 20.6.2022 v znení opravného uznesenia sp. zn. 33Cb/55/2012 zo dňa
8.8.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/55/2012 - 358 zo dňa
20.6.2022 v znení opravného uznesenia sp. zn. 33Cb/55/2012 zo dňa 8.8.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu doručenú súdu 15.8.2011
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa

15.8.2011 domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom odstúpenia od zmluvy. Žalobca ako koncový
užívateľ uzatvoril so žalovaným DCC zmluvu LIC-2008-002-024-003 zo dňa 25.11.2008 o poskytnutí
práv používať programové vybavenie. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie práva používať produkty
DCC počas dohodnutej doby a v rozsahu dohodnutých Obchodných jednotiek a povinnosť žalovaného
sprevádzkovať a nainštalovať pre žalobcu dohodnuté produkty DCC. V zmysle citovanej zmluvy
žalobca uhradil žalovanému požadovanú istinu, a to na základe ním predložených faktúr. Následne
bolo povinnosťou žalovaného začať s výkonom sprevádzkovania produktov DCC špecifikovaného v

Evidenčnom liste Licencií DCC. Žalovaný vážne porušil ustanovenia zmluvy a ku dňu odstúpenia
žalobcu, t.j. ku dňu 20.7.2011 nesprevádzkoval, nenainštaloval pre žalobcu dohodnuté produkty DCC a
nezačal plnenie s týmito zmluvnými povinnosťami. Vzhľadom k uvedenému žalobca od zmluvy odstúpil
listomzodňa20.7.2011azároveňžalovanéhovyzvalnanavrátenieplnenia,ktorémuposkytol.Žalovaný
tak však neurobil. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie na strane žalobcu zo dňa 16.3.2017
žalobu zamietol a uznesením zo dňa 23.8.2017 v znení opravného uznesenia návrh žalobcu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/217/2018-245, zo

dňa 31.1.2019 uznesenie zo dňa 23.8.2017 v znení opravného uznesenia potvrdil a uznesením č.k.
3Cob/113/2019-274 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie.3. Súd prvej inštancie po vrátení veci poukázal na to, že žalobca mal za to, že došlo z jeho
strany k platnému odstúpeniu od Zmluvy, nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností
vyplývajúcichzoZmluvy,plnámocudelenážalovanýmspoločnostiISaPs.r.o.bolaplatnádo31.12.2008.

Zároveň mal za to, že mu vznikol nárok na vrátenie plnení vyplatených na základe Zmluvy, od ktorej
odstúpil. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že si splnil všetky povinnosti uvedené v zmluve,
nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy, žalobca neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom,
čo sa dozvedel o žalobcom tvrdenom porušení povinnosti žalovaného, a ak by aj platne žalobca od
zmluvy odstúpil, nemá nárok na vrátenie vyplatenej sumy, nakoľko zmluva sa neruší od počiatku.

Súd predovšetkým skúmal, či došlo medzi sporovými stranami k platnému uzavretiu Licenčnej zmluvy
(od neplatnej Zmluvy nie je možné odstúpiť) a dospel k záveru, že uzavretá Zmluva obsahuje všetky
náležitosti stanovené zákonom, ako i formu (písomná) a je uzavretá platne. Čo sa týka námietky žalobcu,
že za žalovaného bola zmluva podpísaná Implementačným partnerom na základe plnej moci platnej
do 31.12.2008 - túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v čase podpisu Zmluvy bola plná
moc platná a účinná. Následný zánik plnomocenstva nespôsobuje neplatnosť uzavretej Zmluvy. Súd

ďalej skúmal, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal porušenie povinností žalovaného. V podanej žalobe a v následných
písomných a ústnych prejavoch žalobca tvrdil, že žalovaný porušil ustanovenia článku III Zmluvy.
Nakoľko predmetný článok len vymedzuje pojmy použité v Zmluve, súd sa bližšie nezaoberal tvrdeným
porušením článku III, nakoľko k nemu nemohlo dôjsť - článok obsahuje výlučne definíciu pojmov, nie

povinnosti zmluvných strán. V tejto časti bolo tvrdenie žalobcu zmätočné.

4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že povinnosti žalovaného sú obsahom článku VII Zmluvy,
a súd teda skúmal, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu niektorej z týchto povinností. Povinnosti
uvedené pod písmenom v, vi, vii podľa názoru súdu už súvisia s následným používaním produktov

DCC, a preto zo strany žalobcu, ktorý ich nepoužíval, splnenie týchto povinností ani nie je rozporované.
Žalobca tvrdil, že print screen obrazovky je nedostatočný a nepreukazuje tvrdenia žalovaného o splnení
povinností v zmysle Zmluvy. Súd dospel k záveru, že takýto dôkaz je dostatočný a preukazuje tvrdenia
žalovaného. V IT technológiách je bežné “zmrazenie” a skopírovanie aktuálnej podoby obrazovky
(monitora počítača) a jej uloženie v pamäti počítača alebo aj na pevný disk v podobe grafického súboru.

Je zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy takýto záznam nebol obvyklý (pre širšiu verejnosť nemajúcu
hlbšie vedomosti o IT technológiách), avšak v dnešnej dobe je fotografia obrazovky zachycujúca určitý
údaj bežná pre každého bežného užívateľa IT a akceptovaná. Koniec koncov - aj samotná zástupkyňa
žalobcu preukázala print screenom obrazovky mobilu svoj zdravotný stav a súd nepožadoval iný doklad
preukazujúci jej ochorenie (rovnako ho vyhodnotil ako dostatočný). Súd prvej inštancie mal za to, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz
spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný, žalobca nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz
o tom, že by v uzavretej Zmluve bola jasne a jednoznačne formulovaná povinnosť žalovaného, ktorý túto
nesplnil, a preto žalobu zamietol. Zároveň súd dodal, že ako dôvodnú vyhodnotil aj obranu žalovaného
spočívajúcu v tvrdení, že odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané „bez zbytočného odkladu“ po tom, ako

sa žalobca o tvrdenom porušení povinností žalovaného dozvedel, a zároveň, ak by aj platne odstúpil od
Zmluvy, zmluva sa ruší až okamihom odstúpenia od Zmluvy, a žalobca teda nemá nárok na vyplatené
plnenia.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej

inštancie. Žalobca uplatňuje v tomto odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f),
g) a h) C.s.p. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 17.3.2022 pripustil dôkaz zabezpečenie
súkromnoznaleckého posudku, ako aj výsluch svedka Ing. N., pričom posudok bol prevzatý až 5.8.2022.
Aj napriek neúčasti žalobcu na pojednávaní, súd prvej inštancie dňa 20.6.2022 konal a vydal napadnutý
rozsudok. Odvolaciemu súdu žalobca poukazuje, že podstate sa v tomto súdnom konaní nevykonávalo

žiadne dokazovanie. Aj napriek tomu žalobcom, po márne uvedených všetkých podstatných okolností
pri zadávaní objednávky na vypracovanie znaleckého posudku, bolo covidové obdobie a bolo ťažko
ihneď túto objednávku zadať a aby s tým súdny znalec súhlasil potom, čo súd už písomne dňa 16.6.2022
zrušil termín pojednávania vytýčený na deň 20.6.2022 na neurčito, po niekoľkých hodinách zmenil toto
rozhodnutie a oznámil, že pojednávať sa bude. Následne na pojednávaní konanom dňa 20.6.2022

vyniesol súd prvej inštancie rozsudok, a to bez toho, aby vykonal dôkazy, ktoré už navrhol vykonať
aj odvolací súd, a ktoré dôkazy súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 17.3.2022 pripustil,
t.j., že vo veci bude vypočutý navrhnutý svedok, ako aj znalecky preukázané niektoré skutočností,
navrhované žalobcom v tomto súdnom konaní. Žalobca si písomne u súdneho znalca dňa 26.4.2022objednal vypracovanie a dodanie znaleckého posudku. Dňa 5.8.2022 štatutárny zástupca žalobcu
prevzal znalecký posudok Ing. X. Q., súdneho znalca. Žalobca poukázal na to, že Licenčná zmluva, ktorá
je predmetom súdneho sporu č. LIC-2008-002-024-003, zo dňa 25.11.2008 nie je uzavretá v súlade

s autorským zákonom, platným v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Keďže nositeľom autorských práv je
konkrétny autor, nemôže byť jeho nositeľom žalovaný. Podľa zadávateľa (žalobcu), spoločnosť ISaP,
s.r.o., IČO: 36 175 587, ako implementačný partner nebol oprávnený uzatvoriť predmetnú licenčnú
zmluvu so zadávateľom (žalobcom) podľa tohto znaleckého posudku. Avšak tým, že súd prvej inštancie
rozhodol vo veci dňa 20.6.2022 a vydal tento rozsudok, sa predmetné súdne konanie nedostalo vo

vykonávaní dokazovania k žiadnemu výsledku, pretože toto dokazovanie a jeho výsledok bol súdom
prvej inštancie opäť zmarený. Žalobca sa cíti ukrátený na svojich zákonných právach napadnutým
rozsudkom, ktorý je vydaný predčasne, zaujato, a tým, že došlo na strane žalobcu k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca relevantne nezdôvodnil, v čom v

súvislosti s jednotlivými odvolacími dôvodmi vidí pochybenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu
je tak nedostatočne zdôvodnené a neurčité. Súd poskytol žalobcovi ďalšiu lehotu na predloženie
súkromného znaleckého posudku, a to do 1.6.2022 (teda 2,5 mesiaca). Žalovaný zdôrazňuje, že v rámci
svojej povinnosti navrhovať riadne a včas dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, mal žalobca znalecký
posudok predložiť už v roku 2016. Dal do pozornosti súdu, že podaním zo dňa 13.4.2016 navrhoval

žalobca, aby „bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru Hardware a Software
pre vysvetlenie dôležitých skutočností a zodpovedaním otázok na to, čím je preukázané, že odporca
splnil svoje právne povinnosti uvedené v čl VII, bod i až vii“. Teda žalobca ZP navrhol za účelom zistenia,
či si žalovaný splnil svoje povinnosti podľa Zmluvy a takýto ZP do konania nepredložil. Žalobca mal
dôvod odročenia pojednávania oznámiť súdu bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel. Sám žalobca

uviedol, že znalec pri zadaní objednávky dňa 26.4.2022 uviedol, že s určitosťou nestihne ZP vypracovať
do 1.6.2022. Teda žalobca mal bezodkladne súdu túto skutočnosť oznámiť a požiadať o odročenie
pojednávania už po 26.4.2022. Napriek tomu, že to vedel, o odročenie požiadal telefonicky až 16.6.2022,
teda 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie znaleckého posudku, pričom o dôvodnosti svojho
návrhu nepredložil ani jeden dôkaz. Žalovaný mal za to, že ak nebol ZP doložený v lehote a ani nebolo

v elektronickom súdnom spise žiadne podanie žalobcu ohľadne ZP, a teda že žalobca nevyužil svoje
právo predložiť dôkaz ani počas 6 rokov. Žalovaný poukázal na to, že je zrejmé, že R.. X. Q. nie je
oprávnený k podaniu znaleckého posudku v tomto konaní, nakoľko predmetom znaleckého dokazovania
nie je definovanie predmetu priemyselného vlastníctva, ani stanovenie hodnoty, či posúdenie zhody a
zameniteľnosti a ani odhad licenčných poplatkov, resp. určenie, či konkrétny výrobok patrí do rozsahu

ochrany vyplývajúcej z patentu, dizajnu alebo úžitkového vzoru a ani inak nesúvisí s priemyselným
vlastníctvom.ŽalovanýsastotožňujesobsahomodôvodneniarozsudkuohľadneplatnostiZmluvy,akoaj
správnymposúdenímvecisúdomavzhľadomnavyššienavrhuje,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
ako vecne správne potvrdil.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa18.7.2023.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnúsprávnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu
na ne poukazuje. Predmetom konania je zaplatenie sumy 23.235,53 EUR s príslušenstvom titulom
vrátenia zaplatenej ceny diela z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy. Žalobca odstúpil (vypovedal)

zmluvu LIC-2008-002-024-003 zo dňa 25.11.2008 o poskytnutí práv používať programové vybavenie
z dôvodu, že žalovaný vážne porušil ustanovenia zmluvy a ku dňu odstúpenia žalobcu, t.j. ku dňu
20.7.2011 nesprevádzkoval, nenainštaloval pre žalobcu dohodnuté produkty DCC a nezačal plnenie s
týmito zmluvnými povinnosťami. Práva a povinnosti strán konania boli písomne dohodnuté v zmluve
LIC-2008-002-024-003 zo dňa 25.11.2008. Na základe dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo

podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvy a
žalovaný splnil všetky povinnosti na ktoré sa zmluvne zaviazal. Zmluvne dohodnutý implementačný
partner mal v súlade s čl. VIII zmluvy vykonať za úplatu, na základe samostatnej objednávky alebo
servisnej zmluvy, služby spojené s Inštaláciou produktov DCC a upgrade produktov DCC na koncovým
užívateľom určenom mieste, počítačovom vybavení a v zmluvne dohodnutom dátume inštalácie,
vykonať - na základe samostatnej objednávky alebo servisnej zmluvy - služby spojené s Implementáciou

a servisom produktov DCC a upgrade produktov DCC, ponúknuť koncovému užívateľovi dojednanie
zmluvy o poskytnutí služieb, ktorá by riešila napr. telefonickú podporu, servisné zásahy, prístup k
informáciám o produktoch DCC... Z obsahu zmluvy a uvedeného ustanovenia čl. VIII má odvolací
súd za to, že povinnosťou žalovaného bolo poskytnúť žalobcovi právo na používanie produktov
DCC (číslo dátového uzla, inštalačné kľúče, aktivačný kľúč, upgrade produktov DCC, užívateľskú

dokumentáciu). Povinnosťou žalobcu bolo, po tom ako bude mať zabezpečené hardwerové vybavenia,
na základe objednávky alebo samostatnej zmluvy dohodnúť s implementačným partnerom samotnú
inštaláciu produktov DCC. Až na základe dohody s implementačným partnerom a po uskutočnení
inštalácie softvéru mohlo byť žalovaným poskytnuté programové vybavenie riadne užívané žalobcom. Z
vykonanéhodokazovanianebolopreukázanéžežalobcaosloviladohodolsimplementačnýmpartnerom

inštaláciu produktov DCC. Žalovaným vystavené faktúry predstavovali zmluvne dohodnuté licenčné
poplatky a základný poplatok. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy a teda nepreukázal
dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy.

11. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie ktorý rozhodol bez
toho, aby vykonal dôkazy, ktoré už navrhol vykonať aj odvolací súd, a ktoré dôkazy súd prvej inštancie
na pojednávaní konanom dňa 17.3.2022 pripustil, t.j., že vo veci bude vypočutý navrhnutý svedok, ako
aj znalecky preukázané niektoré skutočností, navrhované žalobcom v tomto súdnom konaní, odvolací
súd udáva, že na základe opísaného skutkového stavu a obsahu zmluvy LIC-2008-002-024-003 zo dňa

25.11.2008 je zrejmé, že vykonanie navrhnutého dokazovania sa javí ako nedôvodné a nemá vplyv
na právne posúdenie veci. V odvolaní tvrdená skutočnosť že Licenčná zmluva, ktorá je predmetom
súdneho sporu č. LIC-2008-002-024-003, zo dňa 25.11.2008 nie je uzavretá v súlade s autorským
zákonom, platným v čase uzatvorenia tejto zmluvy by mohla mať vplyv na posúdenie platnosti zmluvy
ale v posudzovanej veci žalobca žiadal zaplatiť 23.235,53 EUR s prísl. z dôvodu odstúpenia od zmluvy

pre porušenie povinností žalovaného zo zmluvy. Skutkové tvrdenia žalobcu sú preto podľa názoru
odvolacieho súdu v rozpore pretože nie je možné odstúpiť od zmluvy neplatnej.

12. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno

posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.

mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p.,
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).