Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 9, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-6Csp/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122496569
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:6122496569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.

s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom
Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., o zaplatenie 623,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n á h r a d u trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 09.12.2022 a postúpenou
Okresnému súdu Kežmarok dňa 03.05.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy

623,58 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 57,90 eur od 19.05.2021 do zaplatenia, vo
výške 5 % ročne zo sumy 122,89 eur od 19.06.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 76,80
eur od 20.07.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 337,99 eur od 19.08.2021 do zaplatenia,
vo výške 5 % ročne zo sumy 28,- eur od 21.09.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.07.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská

28, Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaná
uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXXX. V žalobe tvrdil, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe
ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa zároveň
dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Služby boli
žalovanej poskytované podľa uzavretej zmluvy a vyúčtované jednotlivými faktúrami špecifikovanými
v žalobe. Žalovaná si zmluvne dohodnuté záväzky neplnila, vystavené faktúry neuhradila, aj napriek

výzve na ich úhradu upomienkami a ich neuhradením ku dňu podania žaloby sa dostala do omeškania.
Žalobca si preto okrem sumy neuhradených faktúr uplatnil aj zákonný úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. V závere
uviedol, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta
(ZP) = základ ZP – (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).
Zároveň uviedol, že v zmluve dohodnutá a vypočítaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k), resp. písm. s) Občianskeho zákonníka.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil Súhlas so spracúvaním údajov
účastníka na marketingové účely/ Žiadosť o začlenenie/vyčlenenie do/z databázy, Zmluvy o poskytovaní
verených služieb zo dňa 25.05.2015 a dňa 02.03.2019, Dodatky k zmluvám o poskytovaní verejnýchslužieb- balík služieb zo dňa 13.07.2015, 20.04.2017, 30.06.2017 a 15.05.2019, Zmluvu o poskytovaní
služby „Český Balíček“ zo dňa 25.05.2015, faktúry, Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí koncového
zariadenia zo dňa 05.06.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2022, výzvu na

zaplatenie- predžalobná výzva zo dňa 31.10.2022, upomienku zo dňa 31.05.2021 a podacie hárky.

4. Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 33Up/1868/2022 zo dňa 19.12.2022,
ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zásielka vrátila z adresy XXX XX C.
D. E. XX ako neprevzatá v odbernej lehote. Súdu sa inú adresu pobytu žalovanej nepodarilo zistiť. Spis

bol preto v súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému
súdu Kežmarok a zároveň bol vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušený.

5. Žalovanej bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných
rúk dňa 26.05.2023 na adrese C. D. E. XX. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

6. Nakoľko hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd prejednal a
rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, pretože v konaní išlo iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a o veci bolo možné rozhodnúť len na základe
predložených listinných dôkazov v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 09.08.2023, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s § 219
ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 16.06.2023 a
súčasne na webovej stránke súdu. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi

predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla, zistil nasledovný
skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. dňa 25.05.2015 a dňa 02.03.2019

uzavrel so žalovanou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách, pričom predmetom zmluvy zo dňa 25.05.2015 bola služba Magio
Internet, program služby Magio Internet XL-VDSL, zmluvy „Český Balíček“ služba Prémiový balíček-
Český a zmluvy zo dňa 02.03.2019 služba Mobilný Hlas s dobou viazanosti 24 mesiacov, program
služby ÁNO M. Podľa zmlúv, ktorých súčasťou sú Všeobecné podmienky, bola žalovaná oprávnená

využívať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a zároveň povinná uhrádzať cenu za
poskytnuté služby na základe vystavených faktúr za využívanie týchto služieb. Potvrdením o odovzdaní
a prevzatí koncového zariadenia právny predchodca žalobcu odovzdal žalovanej ako príjemcovi
koncové zariadenie na prijímanie nim poskytovaných služieb. Právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanou aj Dodatky k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, ktorými došlo k zmene programu

daných služieb. Z tvrdenia žalobcu v podanej žalobe ďalej vyplýva, že v prípade porušenia záväzku
viazanosti podľa zmlúv a dodatkov bola žalovaná povinná uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu
zmluvnú pokutu. Žalovaná nezaplatila spoločnosti Slovak Telekom, a. s. riadne a včas cenu za
poskytované služby a dotáciu za koncové zariadenie celkovo v sume 623,58 eur, a to ani napriek jeho
opakovaným výzvam.

9. Z predložených vyhotovených faktúr mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval
za poskytnuté služby žalovanej celkovo sumu 623,58 eur. Upomienkou zo dňa 31.05.2021 požiadal
žalovanú o úhradu vyfakturovanej sumy 57,90 eur do 10.06.2021, ktorú neuhradila v lehote splatnosti,
aby tak predišla dočasnému obmedzeniu alebo prerušeniu poskytovania služieb.

10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2022 oznámil právny predchodca žalobcu
žalovanej, že pohľadávky voči jej osobe pochádzajúce z neuhradených faktúr postúpil Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2022 na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. a tieto prešli
k 08.07.2022 do vlastníctva žalobcu. Celková výška pohľadávok ku dňu postúpenia bola 623,58 eur.

Podľa predloženého poštového podacieho hárku na čl. 8 spisu bolo oznámenie podané na odoslanie
žalovanej na adresu C. D. E. XX, dňa 18.07.2022.11. Výzvou na zaplatenie – predžalobná výzva zo dňa 31.10.2022 vyzval žalobca žalovanú, aby uhradila
na bankový účet žalobcu sumu 658,14 eur v lehote 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa
predloženého poštového podacieho hárku na čl. 9 spisu bola výzva podaná na odoslanie žalovanej na

adresu C. D. E. XX, dňa 04.11.2022.

12. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník),
záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných
zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

13. Podľa § 5 ods. 1 až 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej ako zákon č. 351/2011 Z. z, alebo aj zákon o elektronických komunikáciách) podnik na
účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete
aleboslužbyvoblastielektronickýchkomunikáciípretretiuosobujepodnikaním.Užívateľjeosoba,ktorá
používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje

aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je
osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a
ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby,
koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom
poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona zákon č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

15. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

16. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom ku dňu 08.07.2022 ak je napriek
písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho
peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik
nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní

verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

18. Podľa § 44 ods. 11 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

19. Podľa § 44 ods. 15 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak
nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať

alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občianskeho zákonníka“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

24. Podľa § 132 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca k

žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

25. Žalobca vyvodil svoje nároky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú jeho právny
predchodca ako dodávateľ služby uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb nie je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku ani

v Obchodnom zákonníku, ale je v súčasnosti upravená v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov a svojím charakterom je nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou.

26. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym

nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pretože mu mala byť postúpená dňa 08.07.2022
pohľadávka voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou
Slovak Telekom, a. s.

27. Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej

komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. spotrebiteľovi, užívateľovi
služieb elektronickej komunikácie), na tretiu osobu, upravuje ustanovenie § 43 ods. 13 zákona
č. 351/2011 Z. z., teda priamo zákon o elektronických komunikáciách nad rámec všeobecnej
úpravy v Občianskom zákonníku. Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba
pohľadávka, ktorá je už splatnou, avšak len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku

adresovanej účastníkovi a až po tom, čo bol účastník aj napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90
dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
podniku a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na výslovnú,
jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky
telekomunikačného podniku v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je povinnosťou každého žalobcu

domáhajúceho sa žalobou nárokov postúpených telekomunikačným podnikom preukázať splnenie
podmienok postupiteľnosti pohľadávky už pri podaní žaloby, t. j. označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie
splnenia týchto zákonných podmienok. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho
postavenia musí byť nezávislý a nestranný, vyzývať žalobcu (v tomto prípade zastúpeného advokátom)
na predloženie takýchto dôkazov, keďže by tým zasiahol do procesnej rovnováhy a išlo by o neprípustné

preferenčné zaobchádzanie, zvýhodňovanie jednej (v prípade spotrebiteľského sporu dokonca silnejšej)
strany v spore. Nepredloženie týchto dôkazov a nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu totiž
nie je procesným nedostatkom žaloby, ale neunesením dôkazného bremena potrebného pre úspech
žalobcu v spore.

28. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákonná úprava postúpenia pohľadávky telekomunikačného
podniku, ktorým právny predchodca žalobcu v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. nepochybne
je, je v § 43 ods. 13 cit. zákona osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave o postupovaní
pohľadávok v §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Ide o podobnú situáciu a právnu úpravu,
ako v prípade postúpenia bankových pohľadávok, kde § 92 ods. 8 zákona o bankách veľmi

podobne normuje zákonné podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky. Ustanovenie § 43 ods. 13
zákonaoelektronickýchkomunikáciáchpredstavujekustanoveniu§524anasl.Občianskehozákonníka
o postúpení pohľadávky osobitné zákonné ustanovenie (lex specialis), ktorého cieľom je sprísnenie
postúpenia pohľadávky podniku a vytvorenie priestoru na strane spotrebiteľa zabrániť postúpeniupohľadávky. Porušenie týchto zákonných pravidiel spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so
zákonom.

29. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Súd je toho názoru, že postúpenie pohľadávky podniku,
ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách
je právnym úkonom odporujúcim zákonu a tým absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Súd zdôrazňuje, že vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k
účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka
v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia
(ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd
všakžalobevyhovielenvtedy,akžalobcajenositeľomuplatnenéhopráva.Aksatovkonanínepreukáže,
následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a
súd ju skúma z úradnej povinnosti (ex offo).

31. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany podniku na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky
ustanovené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.. Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená
podnikom, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky podnik účastníka písomne
vyzval na splnenie jeho záväzku a účastník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho

záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej
legitimácie postupníka (žalobcu).

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by spoločnosť
Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik) zaslala žalovanej

písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým
nepreukázal ani podmienku, a to nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovanej so splnením
svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Súd má zato, že v zmysle citovaného
ustanovenia je preukázanie doručenia výzvy žalovanej nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Žalobca žiadnu takú výzvu súdu nepredložil. Jediná výzva, ktorú súdu predložil je

až jeho vlastná predžalobná výzva zo dňa 31.10.2022, teda až z času po postúpení pohľadávky.

33. Za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách v žiadnom prípade nemožno
považovať samotné faktúry (odhliadnuc od toho, že ani ich doručenie účastníkovi nebolo preukázané),
vystavením ktorých si podnik plnil inú zákonnú povinnosť, a to podľa § 43 ods.12 zákona

o elektronických komunikáciách, keďže podľa tohto zákonného ustanovenia účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Faktúra nemôže byť výzvou podľa § 43 ods. 13 zákona o
elektronických komunikáciách logicky už preto, že ak zákon v jednom ustanovení (§ 43 ods. 12) osobitne
uložil povinnosť podniku predložiť účastníkovi vždy faktúru, aby vôbec mal nárok na zaplatenie ceny

služieb a následne hneď v nasledujúcom ustanovení (§ 43 ods. 13 ) povinnosť samostatnej písomnej
výzvy pred postúpením, tak je zjavné, že musí to byť iná, osobitná, samostatná výzva, nie faktúra, ktorá
sa má účastníkovi prekladať vždy, lebo inak by úprava v § 43 ods. 13 nemala žiaden zmysel a
bola by zbytočná. Rovnako tak za výzvu nemožno považovať ani upomienku zo dňa 31.05.2021, ktorou
právny predchodca žalobcu požiadal žalovanú o úhradu vyfakturovanej sumy 57,90 eur do 10.06.2021,

ktorú neuhradila v lehote splatnosti, pretože v tomto prípade išlo o upomienku s omeškaním prvej splátky
tak, ako to vyplýva aj zo žalobcom predložených faktúr. Navyše judikatúra už v súvislosti s výzvami podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách uviedla, aké náležitosti by taká výzva mala obsahovať, pričom tieto závery
sú analogicky aplikovateľné aj na obdobne normovanú výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických
komunikáciách, keď uviedla (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/47/2020, bod 10.

odôvodnenia), že taká výzva má obsahovať poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky, čo faktúra ani
upomienka nespĺňajú.34. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti je možné uzavrieť, že ustanovenie §
43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej úprave
postúpenia pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne

ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov (v tomto prípade
aj zákona o elektronických komunikáciách) nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu,
v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.04.2020, sp. zn. 4CoCsp/8/2020).
Keďže žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (výzvu, zmluvu o postúpení pohľadávok a pod.)

a neuviedol ani tvrdenia preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho žalobu zamietol aj s
poukazom na ustanovenie § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca je zastúpený
advokátom. Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku
pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky.

35. Takéto rozhodnutie súdu nie je pre žalobcu prekvapujúce, pretože rozhodovacia činnosť súdov
je žalobcovi známa aj z ďalších rozhodnutí, na ktoré súd poukazuje, a to rozsudky Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 7Csp/85/2018 zo dňa 07.05.2020, sp. zn. 14Csp/5/2020 zo dňa 26.05.2020, sp. zn.
18 Csp/40/2020, Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Csp/70/2019 zo dňa 01.06.2020, sp. zn.
7Csp/25/2020 zo dňa 07.10.2020, Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Csp/20/2020 zo dňa 30.07.2020 a pod.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď vzhľadom na
zamietnutie žaloby bola v spore v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania
neuplatnila a zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou
ekonómiou podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil rozhodnutie

o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej
nepriznal (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa
28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.