Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 21, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoZm/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203113
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1323203113.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Ivany Neviďanskej, v právnej veci navrhovateľa: H. H.,
nar. XX.XX.XXXX, P. T. XX/XXX, T., zastúpený: JUDr. Jozef Kóša, advokát, Mostná 29, Nitra, IČO: 53
582 098, proti odporcovi: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., so sídlom Seberiniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36

869 970, vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 75CbZm/2/2023-39 zo dňa 12.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 75CbZm/2/2023-39 zo dňa
12.07.2023 potvrdzuje.
Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd prvej
inštancie“) zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 29.06.2023 sa navrhovateľ
domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť zložiť do súdnej
úschovy nevyplnenú blankozmenku, ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 07.06.2013 spoločnosťou
ARENA ONE, s.r.o., IČO: 46779477, zabezpečená ručiteľským vyhlásením per aval: H. H., bytom P.

T. XX/ XXX, XXX XX T., na rad spoločnosti VB LEASING SK spol. s r. o., IČO: 31378528, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť ARENA ONE,
s.r.o., IČO: 46 779477 uzatvorila s odporcom Leasingovú zmluvu č. LZC/13/50068, ktorá bola zaistená
ručiteľským záväzkom spoločnosti ARENA ONE, s.r.o. a navrhovateľom ako fyzickou osobou. Na
základe tohto ručiteľského záväzku boli dňa 07.06.2013 v Bratislave vystavené 2 blankozmenky, ktoré
bolo možné vyplniť v súlade s ručiteľskou zmluvou - Zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek č.

C/13/50068/3. Jedna z nich bola odporcom doplnená a nárok z nej bol uplatnený v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25CbZm/ 11/2018. Následne bol nárok z tejto zmenky
vymáhaný v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi na exekútorskom úrade JUDr. D. I., PhD.,
J. úrad Y., pod sp. zn. 381 EX 271/22, ktorý vydaním Upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa
31.03.2023 v zmysle § 61 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vedenú voči navrhovateľovi ukončil a
zároveň v súlade s § 61 ods. 2 Exekučného poriadku oznámil, že v konaní bola vymožená pohľadávka

oprávneného vo výške 69.602,01 eur, trovy oprávneného vo výške 1.954,97 eur a trovy exekútora vo
výške 17.245,80 eur. Pohľadávka žalovaného bola teda v plnom rozsahu uspokojená. Vzhľadom na
uvedené u navrhovateľa, ktorý podpísal zmenky ako avalista (zmenkový ručiteľ) existuje riziko možného
vyplnenia druhej zmenky. Navhovateľ preto listom zo dňa 04.03.2023 a 17.05.2023 a mailom zo dňa
12.06.2023 vyzval odporcu na vydanie druhej nevyplnenej zmenky z dôvodu, že všetky pohľadávky
z predmetnej leasingovej zmluvy boli uhradené. Na tieto listy a email odporca nijakým spôsobom

nereagoval, preto navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal odporcu, aby mu
podľa§547Občianskehozákonníkaoznámil,čivsúvislostispredmetnounevyplnenouzmenkouevidujevoči nemu nejaké pohľadávky a zároveň ho podľa § 32 zákona č. 191/1950 Zb., Zmenkový a šekový
zákon v znení neskorších predpisov, požiadal o vydanie originálu druhej nevyplnenej zmenky, na čo však
odporca nereagoval, čím u navrhovateľa vzbudil obavu, že druhú zmenku odporca neoprávnene vyplní.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich
charakteromvýnimočnýmiamimoriadnymiprostriedkamisúdnejochranysmerujúcimikúpravepomerov
a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho,
vočikomunávrhsmeruje,ktorébezprostrednehrozíalebotrváamázanásledokhrozbualebovznikujmy
na strane navrhovateľa. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky

najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti
strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení
neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

4. Navrhovateľ na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť
pomery medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia založil do spisu mailovú žiadosť zo dňa

12.06.2023, doklad o doručení doporučeného listu, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava 1,
ČVS: ORP-510/4-WS-B1-2022 zo dňa 30.01.2023, vyplnenú blankozmenku na sumu 47.694,39 eur,
žiadosť o zaslanie zmenky zo dňa 04.03.2023 spolu s doručenkou zo dňa 09.03.2023, Leasingovú
zmluvu č. LZC/13/50068, Zmluvu o vyplnení a použití blankozmeniek č. C 13/50068/3 zo dňa
07.06.2013, žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 17.05.2023, Upovedomenie o ukončení

exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie a výpis z obchodného registra odporcu.

5. Súd prvej inštancie čo do odôvodnenia výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa argumentoval,
že navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia oprel o vyjadrenie splnomocneného

zástupcu odporcu počas výsluchu v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I,
ktorý na otázku vyšetrovateľa ohľadne možného zosplatnenia uviedol, že vyplnenie dosiaľ nevyplnenej
druhej zmenky, na toto nie je a ani dosiaľ nebol dôvod, nakoľko všetky dlžné pohľadávky už boli
doplnené do prvej, vyplnenej zmenky. „V prípade, ak by však naša spoločnosť evidovala, alebo ak by
po doplnení prvej zmenky vznikli iné pohľadávky z leasingovej zmluvy, ktoré neboli zahrnuté do už

vyplnenej zmenky, tak teoreticky by bolo možné takéto pohľadávky doplniť do druhej zmenky a vymáhať.
Ale ako som už uviedol, o žiadnych takýchto pohľadávkach nemám momentálne vedomosť.” Súd ďalej
uviedol, že z tohto nie je možné vyvodiť stav právnej neistoty navrhovateľa, nakoľko zástupca odporcu
jednoznačne potvrdil, že všetky dlžné pohľadávky už boli doplnené do prvej, vyplnenej zmenky. Naopak
z jeho vyjadrenia vyplýva, že dlžné pohľadávky boli v celom rozsahu uhradené a iba ako teoretickú

možnosť pripustil doplnenie nejakých iných pohľadávok do druhej zmenky, ak by takéto pohľadávky
vznikli, ale ihneď vzápätí upresnil, že o žiadnych takýchto pohľadávkach vedomosť nemá, takže sám
navrhovateľaubezpečil,žežiadneinépohľadávkyvočinemuodporcaneeviduje.Pripomenul,žepotreba
úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná. V danom prípade však absentuje prvok naliehavosti,
keďže zástupcom odporcu bolo deklarované, že v súčasnosti žiadne pohľadávky voči navrhovateľovi

neeviduje.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. Uviedol, že za nejasné považuje vyjadrenia odporcu o doplnení druhej nevyplnenej zmenky (aj keď v
teoretickej rovine) a tiež „momentálnu nevedomosť“ zástupcu odporcu o takýchto pohľadávkach, ktorú
deklaroval vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom, čo oprávnene vzbudzuje u navrhovateľa v kontexte
s tým, že celá sumu, ktorá bola zabezpečená prvou vyplnenou zmenkou, bola uhradená, pocit právnej
neistoty. Navrhovateľ považuje za nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko správanie

odporcu, ktorý napriek úhrade celej sumy aj s príslušenstvom, ktorá bola zabezpečená prvou vyplnenou
zmenkou,neoprávnenebezakejkoľvekodpovedeoexistencii,resp.neexistenciipohľadávok,držídruhú,
nevyplnenú zmenku u seba, čím vzniká u navrhovateľa stav právnej neistoty z možného vyplnenia tejto
zmenky a jej následné vymáhanie. Pokiaľ odporca na žiadosť navrhovateľa, ktorá oprávnene vychádza
z čl. IV ods. 4 zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek nebude jednoznačne deklarovať svoj postoj

k vydaniu druhej nevyplnenej zmenky, a tiež pokiaľ si odporca nesplní svoju povinnosť podľa § 547
Občianskeho zákonníka bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky, bude stav
právnej neistoty a s tým spojená potreba bezodkladne upraviť pomery strán u navrhovateľa naďalejpretrvávať. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu
vyhovel a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 329 ods. l CSP zaslal odporcovi na vyjadrenie odvolanie,
ako aj návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia s výzvou na jeho vyjadrenie.

9. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2023 požiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil. Uviedol, že k vydaniu druhej zatiaľ nevyplnenej blankozmenky zo strany odporcu

neprišlo a doposiaľ nedošlo ani k úplnému uspokojeniu zabezpečených pohľadávok, pričom v tomto
čase ide o nároky titulom náhrady trov konania, ktoré boli odporcovi voči navrhovateľovi právoplatne
priznané v konaní o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn.
25CbZm/11/2018.Osobitnéuznesenieourčenívýškytýchtotrovnebolozatiaľvydané,pravdepodobnez
dôvodu, že navrhovateľ podal vo veci samej dovolanie na Najvyšší súd SR. Trovy predmetného konania
sa skladajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby (2.791,50 EUR) a trovy právneho

zastupovania, ktoré odporca sumárne vyčíslil vo výške 10.973,34 EUR. Ďalším dôvodom, prečo odporca
navrhovateľovi druhú nevyplnenú blankozmenku nevydal je ten, že navrhovateľ v predmetnom vzťahu
vystupuje ako avalista a nie ako jej vystaviteľ (v zmluve o vyplnení a použití blankozmeniek sa používa
označenie dlžník) a žiadne zmluvné ani zákonné ustanovenie ho neoprávňuje požadovať vydanie
predmetnej blankozmenky, na základe čoho na vydanie tejto blankozmenky navrhovateľ nemá právny

nárok. Ďalším dôvodom, prečo by súd nemal vyhovieť návrhu navrhovateľa je ten, že petit návrhu je
nevykonateľný,pretoževpetitenavrhovateľodporcužiada,abypredmetnúblankozmenkuodporcazložil
do úschovy súdu do právoplatného skončenia veci samej. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že
vec sama je už právoplatne skončená a teda takto vydané neodkladné opatrenie by nebolo možné
vykonať. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 01.03.2022 (pozn.súdu:

zásadná skutočnosť). V súčasnosti sa vedie síce dovolacie konanie na Najvyššom súde SR (sp.zn.
2Obdo/58/2022), ale do momentu, pokým nebude napadnuté rozhodnutie zrušené, táto skutočnosť
nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd posúdil návrh navrhovateľa v kontexte predložených dôkazov i zákonných ustanovení
(§ 324 ods. l, § 325 ods. 2 písm. b/ CSP) a po jeho preskúmaní skonštatoval, že navrhovateľ neosvedčildostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto záver
súdu prvej inštancie bol vecne správny.

20. V prvom rade odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nesplnil
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Odvolací súd upriamuje na tomto mieste svoju pozornosť na konštantnú judikatúru súdnych autorít
a poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. 1
Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č.

99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v
zmysle CSP, uviedol: „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však
byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné splniť viaceré podmienky
stanovené v ust. § 324 - § 329 CSP. V prípade, ak súd vzhliadne čo i len jednu, alebo viacero
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia ako nesplnenú, nie je možné za takej situácie návrhu

navrhovateľa vyhovieť. Preto nie je ďalej nevyhnutné, aby sa súd venoval, resp. posudzoval ostatné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade, ak súd prvej inštancie zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nebola osvedčená hrozba ujmy navrhovateľa zo strany
odporcu, samotné podozrenie navrhovateľa o prípadných budúcich krokoch odporcu nie je dostatočným
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako samotné osvedčenie existencie druhej

avalovanej zmenky nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť,
že akákoľvek obava z ohrozenia exekúcie je nielen reálna, ale aj bezprostredne hrozí. Absenciu
bezprostrednosti hrozby, prípadne hroziacej ujmy podporuje v danom prípade i skutočnosť, že odporca
vypovedal, že o žiadnej pohľadávke krytou zmenkou voči navrhovateľovi nevie. Súd prvej inštancie
ozrejmil, že neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery

medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia,
pričom stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu bezpodmienečne vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu. Existenciu osvedčeného nároku navrhovateľa a potrebu neodkladného opatrenia je
pritom povinný osvedčiť navrhovateľ. Tento musí svojím návrhom preukázať, že obava z ohrozenia
jeho právom chránených záujmov je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť

neodkladným opatrením, robí faktické a právne úkony (nielen, že tvrdí, že ak by vedela o pohľadávke, tak
zmenku vyplní) a že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania
a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia,
pričom nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že navrhovateľ nepreukázal ani úmysel zmenku predložiť, ale ani výšku zmenkovej

sumy, ktorú by odporca mal podľa názoru navrhovateľa neoprávnene vyplniť. Odporca vo vyjadrení
uviedol, že na druhú zmenku môže vypísať trovy konania vo veci vedenej Okresným súdom Trnava
sp.zn.25CbZm/11/2018,pričomnavrhovateľneosvedčilanizákladsvojhonároku,tedatúskutočnosť,že
zmenku odporca zadržiava neoprávnene a vyplniť ju môže tiež len neoprávnene. Na to, aby súd mohol
návrhu vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré CSP taxatívne vymedzuje

vo vyššie citovanom ustanovení (§ 326 ods. 1). Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí
má za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Keďže navrhovateľ
dôvod pre úpravu pomerov videl len v tom, že odporca mal u seba zmenku, ktorú mu odporca napriek
výzvam nevydal, pričom nekonkretizoval ujmu, ktorá mu okrem pocitu neistoty týmto „konaním“ odporcu
vzniká, nemohol súd prvej inštancie, aj rovnako súd odvolací, považovať túto neistotu za osvedčenie

skutočností, ktoré by si vyžadovali neodkladný zásah zo strany súdu do vzájomných pomerov medzi
stranami sporu, a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací
súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v do volacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).