Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 24, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 16Saz/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100256
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafalákom, v právnej veci žalobcu: D. O., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I. arabská republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpený:
Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelárie Košice, Murgašova 3, 040
41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72
Bratislava, o správnej žalobe vo veci zaistenia žalovaného - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
PPZ-HCP-BA5-2267-009/2023-AV zo dňa 16.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-2267-009/2023-AV zo dňa 16.06.2023, o zaistení

žalobcu D. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I. arabská republika, bez dokladu totožnosti a
nariaďuje žalovanému, aby žalobcu bezodkladne prepustil zo zaistenia.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Dňa 15.06.2023 bola policajná hliadka vyslaná na odpočívadlo na cestu 1/64 v smere od Selenca do
Veľkého Lapáša, kde skontrolovali 11 migrantov vrátane žalobcu, jeho brata a bratranca, ktorí nevedeli

preukázať svoju totožnosť. Lustráciou v informačnom systéme Eurodac bolo zistené, že žalobca je
žiadateľom o udelenie azylu v Rumunskej republike. Z uvedeného dôvodu začal správny orgán dňa
16.06.2023 konanie vo veci zaistenia účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona č. 404/2011
Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPC“).

2.Žalovanýrozhodnutímč.PPZ-HCP-BA5-2267-009/2023-AVzodňa16.06.2023zaistilžalovanéhodňa
16.06.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZPC na účely zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu

podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas
nevyhnutne potrebný, najviac do 16.08.2023 a umiestnil žalovaného do Útvaru policajného zaistenia
pre cudzincov.

3. Žalobca sa pred správnym orgánom vyjadril, že je zo I. a nelegálne, za úplatu prevádzačovi, prekročil
spolu so svojím bratom a bratrancom hranice Európskej únie s cieľom cesty Nemecko. V Rumunsku
boli zadržaní políciou, požiadali o azyl a následne chceli pokračovať v ceste do Nemecka, pričom boli

zadržaní na Slovensku. Po prípadnom prepustení chce ísť do Nemecka.

4. Žalovaný svoje rozhodnutie opiera o skutočnosť, že žalobca ušiel z Rumunska, kde mal zotrvať až
do rozhodnutia o azyle, t.j. hrozí jeho útek, nakoľko už raz porušil povinnosti ustanovené Dublinskýmnariadením, zároveň je bez dokladov, teda bez relevantnej možnosti zistenia jeho prípadnej trestnej
činnosti a pomerov z ktorých pochádza, ako aj o jeho vyjadrenie, že po prípadnom prepustení chce ísť
do Nemecka.

5. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je
oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Dublinského nariadenia,
avšak žiadne možnosti nevzhliadol, keď poukázal na výpoveď žalobcu, z ktorej žiadne možnosti na
aplikáciu tohto postupu žalobca neuviedol, nemá dostatočnú hotovosť, ani rodinu či známych, ktorí by

mu poskytli ubytovanie.

Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej

6. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu navrhol zrušenie rozhodnutia o zaistení, svoje bezodkladné
prepustenie a úplnú náhradu trov právneho zastúpenia.

7. V žalobe žalobca podotkol, že žalobca bol zaistený spolu so svojím bratom a bratrancom, za ktorých
koná ako ich opatrovník, ktorí sú taktiež žiadatelia o azyl v Rumunsku a žalovaný nezaujal žiadnu právnu
úvahu k otázke prípustnosti zaistenia maloletej osoby z pohľadu dodržania medzinárodného princípu
najlepšieho záujmu dieťaťa.

8. Žalobca poukázal na niekoľko procesov pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorých výsledkom
bola judikatúra vo vzťahu k maloletým deťom a ich rodičom v zmysle ktorej policajné orgány by nemali
postihovať maloleté deti za imigračný status a konanie ich rodičov resp. zákonných zástupcov. Maloletý
nemôže ovplyvniť správanie jeho zákonného zástupcu. Preto ani nie je možné dávať na ťarchu maloletej

osoby a vytýkať jej riziko úteku, ktoré ona nemohla ovplyvniť, pretože nasledovala dospelú osobu.
Zaistenie žalobcu podľa žalovaného nie je v najlepšom záujme maloletého brata a bratranca, za ktorých
koná ako ich opatrovník, a je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa. Žalobca tiež vytkol
žalovanému, že žalobcu mal umiestniť v azylovom zariadení špecializovanom pre zraniteľné osoby a
rodiny s deťmi v Opatovskej Novej Vsi. Pokiaľ sú k dispozícii alternatívy akými sú napr. špecializované

ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé.
V zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru žalobca navrhol, aby správny súd posudzoval zaistenie žalobcu
a jeho maloletého brata a bratranca jednotne vo vzájomnej súvislosti s cieľom zachovania celistvosti
rodiny.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vo vzťahu k námietke o rozdelení rodiny dôvodil, že sa touto
skutočnosťou zaoberal tak, že rodinu nerozdelil, ak by sa touto otázkou nezaoberal, bol by napríklad
žalobca umiestnený v ÚPZC Medveďov a maloletý brat s bratrancom umiestnený v detskom domove
v Medzilaborciach, teda možno konštatovať, že žalovaný postupoval podľa čl. 8 Európskeho dohovoru,
ako aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, keďže Slovenská republika nezriadila žiadne iné zariadenie do

ktorého by mohli byť rodiny s deťmi umiestnené, nie zaistené v prípade, že im bolo vydané právoplatné
rozhodnutie o zaistení. Žalovaný vo vyjadrení ďalej zopakoval, že prepustením zo zaistenia žalobcu
by bol zmarený účel zaistenia, žalobca nezostal v krajine kde mal povinnosť zotrvať, ide o osobu
bez dokladu totožnosti a tým že cestoval viacerými krajinami s vedomím, že sa v nich nachádza
neoprávnene, vytvára odôvodnený predpoklad ďalšieho úteku v prípade ponechania na slobode.

Posúdenie skutkových tvrdení, právne posúdenie, rozhodovacia prax

10. V skutkových tvrdeniach nebol medzi účastníkmi konania rozpor. Súd mal preukázané zaistenie
žalobcu, jeho brata a bratranca, ich žiadosti o azyl, neprekročenie lehôt predpokladaných zákonom

vo veciach zaistenia, resp. vydania menovaných do štátu kde požiadali o azyl. Základnou spornou
otázkou tohto konania bolo namietané nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia s poukazom na absenciu
argumentácie vo vzťahu k najlepšiemu záujmu maloletých detí.

11. Podľa § 2 ods. 7 ZPC, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným

postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s
maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám
psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu
považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.Podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZPC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel
zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné

riziko jeho úteku.

K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.
júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou

bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie
stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník
tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený
pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu,
ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na
čo najkratší čas.

Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,

o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia
takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

Podľa § 230 ods. 1 písm. a), ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby
podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie

o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia. Vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a priezvisko žalobcu,
číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania rozhodnutia o zaistení,
rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a druh a podmienky
miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o jeho uložení.

12. Správy súd v Košiciach ako súd správny v konaní o žalobe vo veciach zaistenia (§ 221-230
SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, pričom prihliadol na stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4

SSP) a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho
orgánu o zaistení je potrebné zrušiť a nariadiť žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

13. Správy súd úvodom podotýka, že pokiaľ žalovaný v súzvuku so samotným žalobcom resp. jeho
zástupcom označuje žalobcu ako zástupcu maloletého brata K. O. a bratranca A. O., niet nato právny

dôvod,nakoľkovzmysleprávnychpredpisovrodinnéhopráva,súrodenecniejezákonnýmzástupcom.V
spise niet zmienky o prípadnom ustanovení žalobcu za opatrovníka jeho maloletých súrodencov, avšak
táto skutočnosť nemôže byť na škodu maloletým, preto bolo potrebné na žalobcu a minimálne na jeho
brata hľadieť ako na rodinu a aplikovať nižšie uvedenú judikatúru vo veci zachovania celistvosti rodiny.

14. Správny súd v Košiciach v samostatných konaniach rozhodol o zrušení rozhodnutí žalovaného a
bezodkladnom prepustení brata a bratranca žalobcu, čím v zásade vyriešil aj otázku tohto konania,
nakoľko v prípade zamietnutia žaloby v tomto konaní by došlo k rozdeleniu rodiny pričinením súdu.

15. Je potrebné dať za pravdu žalovanému, že tu existuje značné riziko úteku a tým došlo k naplneniu

dôvodu podľa § 88 ods. 2 ZPC. Toto riziko je nepochybne dané tým, že žalobca nezotrval v krajine, kde
požiadal o azyl. Dokonca by bolo možné povedať, že v danom prípade sa nejedná o riziko, ale o istotu,
keďže žalobca sa do zápisnice jasne vyjadril, že chce pokračovať v ceste do Nemecka. Navzdory tomu,
tak ako v žalobe uvádza zástupca žalobcu, žalobcu nie je možné posudzovať izolovane ako samostatnújednotku,aleakorodinu.Priuvedenommyšlienkovompostupepotomstačíužlenodkázaťnakonštantnú
judikatúru justičných autorít počnúc Európskym súdom pre Ľudské práva, Správnym súdom v Košiciach
končiac. V zmysle tejto judikatúry je možné zaistenie vo vzťahu k maloletým len veľmi výnimočne, za

obzvlášť zreteľa hodných prípadov, pričom týmito dôvodmi sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nijako
nezaoberal. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí, aj vo vyjadrení k žalobe konštatuje neexistenciu dokladov,
nezotrvanie v krajine žiadosti o azyl, záujem o vycestovanie do ekonomicky vyspelejšej krajiny, tak to
nie sú dôvody výnimočné, ale dôvody bežné.

16. Správny súd uvádza, že zaistenie súrodenca maloletého dieťaťa, ktorí boli zaistení spolu, nemožno
posudzovať izolovane, ale tieto prípady (jeho zaistenie a zaistenie jeho rodinných príslušníkov) musia
byť posudzované vo vzájomných súvislostiach. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach
zdôrazňoval potrebu posudzovať v prípade zaistenia maloletých detí najlepší záujem dieťaťa v zmysle
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Deti by pritom nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody
pre imigračné postavenie ich rodičov, a podľa názoru súdu ani imigračným postavením osoby od ktorej

sú závislé, čo je v tomto prípade súrodenec.

17. Životné podmienky pre maloletých v zaistení, ich skúmanie, posudzovanie, komparácia ubytovacích
zariadení s cieľom vyhodnotenia toho najvhodnejšieho, sú až sekundárnymi otázkami, ktorými by sa mal
(mohol) správny orgán pri svojom rozhodovaní zaoberať, až po vyriešení prioritnej otázky. Prioritné je

zistenie, či sú v prípade dospelej osoby, na ktorú sú odkázané maloleté deti vzťahuje oná výnimočnosť
prípadu, pre ktorú je možné jej zaistenie spolu s maloletými deťmi. Takúto výnimočnosť správny orgán
vo svojom rozhodnutí ani len netvrdil a ani správny súd žiadnu takúto výnimočnosť nevzhliadol.

18. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na

to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že
umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o
právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto kontexte súd
poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku
sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle predmetného rozsudku správny

orgán musí, s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach
dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé
zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj
v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného
zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je

vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť
bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv
a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode
rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho
dohovoru o ľudských právach.

19. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný
status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými,
dokoncafalšovanýmidokladmi),anizaichpredchádzajúcesprávanie,ktoréjevyhodnocovanéakoriziko
úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP, vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo

veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci
Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010
vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07). Z tohto pohľadu treba identifikovať intenzitu zásahu
do súkromného a rodinného života žalobcu v dôsledku napadnutého rozhodnutia o zaistení a intenzitu
porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu. Zo samotnej podstaty princípu primeranosti totiž vyplýva,

že sa hodnotí „niečo k niečomu“, v danom prípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane
verejného poriadku s právom na súkromný a rodinný život cudzinca.

20. V prípade, ak by správny súd ponechal žalobcu v zaistení po tom, čo by došlo k prepusteniu zo
zaistenia jeho súrodenca, došlo by tým aj k porušeniu čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, teda najlepšieho

záujmu maloletého cudzinca, ktorý má právo byť so svojou rodinou. Teda ponechaním žalobcu v zaistení
by z pohľadu maloletého cudzinca došlo k porušeniu princípu sledovania jeho najlepšieho záujmu.
Správny súd má zato, že žalovaný neposúdil dostatočne, v kontexte zaistenia maloletých cudzincov,
zaistenie žalobcu so zásahom do ich práva na rodinný a súkromný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru).21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v
lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.