Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/143/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120212883
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4120212883.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcu: E.. A. E., nar. XX. XX. XXXX bytom F. X, X.,
zastúpený: H. F. E., trvale bytom F. X, X., proti žalovaným: 1. R. K., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom Z.
J. XXX, Z. P., zastúpená: C. F., trvale bytom Z. J. XXX, Z. P., 2. H. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J.
R. XX, X. P., 3. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. X, X., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. júna 2022, č. k. 18C/100/2020-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i
a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) rozsudkom zo dňa 16. júna 2022, č. k. 18C/100/2020-109, pri

právnom posúdení podľa § 134 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 137 písm. c/ a §
230 CSP, žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania oprel o ust. 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP,
pričom súd priznal úspešným žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa
07.09.2020, ktorú doplnil dňa 14.01.2021 domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle § 134
a nasl. OZ v platnom znení tak, že sa stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností 2/3 - ín vedených na LV
XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že uplynulo viac ako desať rokov pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej
držby 2/3-ín nehnuteľností a to parcely č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX záhrada
a stavby rodinný dom na parc. č. XXXX, súpisné číslo XXX. Doterajšími spoluvlastníkmi uvedených

nehnuteľností sú R. K., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/3, H. L., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/6, K. Z., nar.
XX.XX.XXXX v podiele 1/6. Za nehnuteľnosti platil energie, vykonal stavebné opravy.

3. Súd okrem výsluchu strán sporu, doplnil dokazovanie oboznámením sa s výpisom z LV číslo XXXX,
návrhom mimosúdnej dohody zo dňa 22.02.2017, listom zo dňa 12.03.2005 adresovaným žalobcovi,
podacím lístkom, žiadosťou o riešenie sporu, fotografiami, Darovacou a zaopatrovacou zmluvou zo dňa

18.06.1982, dokladom o zaplatení, podrobným rozpisom hovorov, rozsudkom Okresného súdu Nitra
č. k. 9C/77/2005, rozhodnutím OÚ Nitra zo dňa 19.01.2022 a 23.02.2022, kúpnou zmluvou zo dňa
04.02.1999, obsahom spisu Okresného súdu Nitra č. k. 9C/77/2005 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 18.06.1982 bola uzatvorená Darovacia a zaopatrovacia zmluva medzi darcami H. E., nar.
XX.XX.XXXX a manž. B. E., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanými A.. C. Z., E.. A. E., R. K.. Na základe

danej zmluvy darcovia ako vlastníci nehnuteľností, ktoré boli zapísané v pzkn. vl. č. 4312, kat. úz. X.,
parc. č. XXXX/XXX dom, dvor o výmere 361 m2 a parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere 324 m2,zapísané pod parc. č. XXXX/X dom s dvorom o výmere 343 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere
349 m2 darovali uvedené nehnuteľnosti obdarovaným v rovnakom pomere po 1/3 ine.

5. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území X., zapísaných ako parc. č. XXXX - zastavené plochy a
nádvoria o výmere 352 m2, parcely č. XXXX-záhrady o výmere 352 m2, dom so súpisným číslom XXX
na parcele č. XXXX. Podiel žalobcu je 1/3, podiel žalovanej v 1. rade je 1/3, podiel žalovaných v 2. a
v 3. rade je po 1/6-ine. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalobca a žalovaná v 1. rade na základe

Darovacej a zaopatrovacej zmluvy zo dňa 18.06.1982, a žalovaní v 2., 3. rade na základe dedičského
rozhodnutia 22D/1753/06 po ich právnej predchodkyni C. Z..

6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.02.1999 vyplýva, že bola uzatvorená medzi A.. C. Z., trvale bytom
X., O. č. X/X ako predávajúcou a E.. A. E., trvale bytom X., F. č. X ako kupujúcim. Predávajúca je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v pomere 1/3-iny, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti

Katastrálneho úradu v X., ako zastavaná plocha - dom, s. č. XXX, parcela č. XXXX a záhrada, parcela
č. XXXX. Predávajúca predáva svoj 1/3-nový podiel uvedený v bode I. tejto zmluvy do vlastníctva
kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena bola 300 000 Sk.

7. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie pod sp. zn. 9C/77/2005, kde žalobca E.. A. E. sa

domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX tak, že
žalobca je ich výlučným vlastníkom. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom č k. 9C/77/2005-61,
zo dňa 15.11.2001. Z rozhodnutia vyplýva, že súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal
všetky zákonom požadované predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, žalobca sa
domáhal určenia vlastníckeho práva k celej nehnuteľnosti, pričom už mal spoluvlastnícky podiel v 1/3-

ine.

8. Určovacie žaloby majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva
v budúcnosti predišlo. Súd poukazuje, že nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť každej určovacej
žaloby je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. V danom spore bol preukázaný

naliehavý právny záujem, nakoľko žalovaní popierajú existenciu práva, právneho pomeru žalobcu, teda
je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný; jestvuje ohrozenie práva, právneho
vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

9. Žalobca odôvodňoval dôvodnosť žaloby tým, že nehnuteľnosť užíval viac ako 10 rokov, za toto

obdobie vykonal potrebné stavebné opravy, platil a platí za všetky dodané energie (elektrina, plyn,
voda). Doterajší spoluvlastníci v minulosti neprejavovali a ani neprejavujú o nehnuteľnosť záujem. Z
uvedeného je nesporné, že žalobca nepreukázal a ani netvrdil existenciu právneho dôvodu (titulu),
na základe ktorého by mu mohlo vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom)
sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka. Samotné užívanie

sporných nehnuteľností žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom bez súvisiaceho právneho úkonu,
a vyvodzovanie dobromyseľnosti žalobcu len s poukazom na dlhodobé užívanie nehnuteľností bez
akéhokoľvek právneho titulu, a skutočnosť, že v nehnuteľnosti býva a platí náklady spojené s
nehnuteľnosťou, je v rozpore s platnou právnou úpravou upravujúcou inštitút vydržania. Žalobca
nepreukázal zákonné predpoklady vydržania, pretože neoznačil žiaden nadobúdací titul od ktorého

odvodzoval dobromyseľnosť, že mu vec patrí. Žalobca predložil kúpnu zmluvu z roku 1999, ktorá
nebola zavkladovaná, avšak mal záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel a teda bolo nepochybné, že mal
vedomosťotom,ženehnuteľnostisúvspoluvlastníctveďalšíchosôb.Tvrdeniežalobcu,ženehnuteľnosť
užíva, nezakladá jeho dobromyseľnosť v tom, že by mu nehnuteľnosti patrili. S poukazom na to, že
žalobca nepreukázal existenciu skutočnosti, od ktorej by mohol vyvodzovať, že podkladom držby bol

právom uznávaný titul oprávnenej držby (§ 130 Občianskeho zákonníka), súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd udáva, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a preto je dôvodné daný
vzťah riešiť či už zrušením podielového spoluvlastníctva, resp. iným zákonným spôsobom.

10. Súd sa zaoberal tým, či v danom spore nejde o res iudicata, pretože vtedy by muselo byť konanie

zastavené. Súd mal za to, že v konaní 9C/77/2005 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k
celej nehnuteľnosti, v danom spore je predmetom určenie vlastníckeho práva k 2/3-inám. Žalobné petity
v oboch týchto sporoch sú rozdielne, a teda nejedná sa o totožné veci.11. Vzhľadom k úspechu žalovaných v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené

neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, uvádzajúc, že podľa
§ 134 Občianskeho zákonníka oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny

dôvod, stačí, aby vydržateľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
stačí. Svoje odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných i nevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v prípade pochybnosti má predpokladať, že vydržanie je
oprávnené a potvrdiť to svojím rozsudkom.

13. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.08.2022, č. k. 18C/100/2020-118 vyzval odvolateľa, aby
v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje odvolanie tak, že uvedie v akom rozsahu sa
rozhodnutie napáda a čoho sa podaným odvolaním domáha (odvolací návrh). Žalobca ani doplneným
podaním neuviedol požadované skutočnosti.

14. K žalobcom podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná 1/ prostredníctvom svojej splnomocnenej
zástupkyne, pričom uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Rozhodnutie súdu považuje za správne, pretože
dostatočne preukázala, že o danú vec záujem prejavovala a žalobca si je toho vedomý. Žalobca
nespĺňa vôbec podmienky vydržania, nie je vzhľadom na okolnosti dobromyseľný, čo súdu žalovaná
aj preukázala. Žalobca súdu nepredložil a ani v stanovenej lehote nedoložil žiadne dôkazy na to, aby

nehnuteľnosť vydržal. Práve naopak, žalovaní dostatočne preukázali, že o spornú nehnuteľnosť záujem
prejavovaný bol, je aj bude. Po skončení súdu žalovaná opäť chcela navštíviť nehnuteľnosť, ale žalobca
vstup neumožnil a následný telefonický hovor okamžite ukončil. Žalovaná 1/ je presvedčená, že súd
zobral do úvahy všetky dôkazy a spravodlivo rozhodol.

15. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že je presvedčená, že
Okresný súd Nitra rozhodol vo veci správne, keďže žalobca v plnom rozsahu nespĺňa podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Uviedla, že nestačí len subjektívne
vnútorné presvedčenie žalobcu, že je vlastníkom nehnuteľnosti, keďže sú známe skutočnosti, ktoré
jeho vlastníctvo dôvodne spochybňujú a svedčia v prospech vlastníctva iných osôb. Týmto podmienka

dobromyseľnosti nie je splnená.

16. Žalovaný 3/ sa k žalobcom podanému odvolaniu nevyjadril.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané

oprávnenou osobou (žalobcom) v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania v zmysle § 379
a § 380 CSP. Podané odvolanie žalobcu bolo prejednané bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom odvolací súd v dôsledku predmetného odvolania napadnutý
prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP zrušil a následne vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
18. K tomuto procesnému postupu vo vzťahu k odvolaním zo strany žalobcu napadnutému rozsudku
primäla odvolací súd jeho zákonná povinnosť skúmať v každom odvolacom konaní tú skutočnosť, či
odvolaním napadnuté súdne rozhodnutie (v danom prípade zamietajúci prvoinštančný rozsudok) nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád obsiahnutých v ust. § 389 ods. 1 CSP. Po

preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k tomu záveru, že tento bol vydaný v konaní
zaťaženom procesnými vadami v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, čo malo za následok zrušenie
predmetného rozsudku a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Na margo aplikácie procesného dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm.

a/CSPodvolacísúdpoznamenáva,žesúdprvejinštancievsúvislostisoskúmanímsplneniaprocesných
podmienok konania vzhľadom na posudzovanie res iudicata vo vzťahu k právoplatne skončenému
konaniu vedenému na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/77/2005 nepostupoval dôsledne a takisto
aj nie z právneho hľadiska správne.20. Samotné odôvodnenie neexistencie prekážky res iudicata v danej prejednávanej veci
prvoinštnačným súdom postráda v tejto časti aspekt presvedčivosti súdneho rozhodnutia v zmysle §

220 ods. 2 vety tretej CSP, čo je samostatným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia súčasná súdna prax
považuje za porušenie práva účastníka na spravodlivý proces.

21. Takisto ani profilujúci právny záver, ktorý súd prvej inštancie primäl k zaujatiu stanoviska o
neexistencii res iudicata v danej prejednávanej veci vzhľadom k tomu, že v konaní pod sp. zn.
9C/77/2005bolopredmetomurčeniazostranyžalobcuvlastníctvokcelejnehnuteľnosti,zatiaľčovtomto
konaní (sp. zn. 18C/100/2020) sa žalobca domáha určenia vlastníctva k totožným nehnuteľnostiam
iba v rozsahu 2/3-ín, nie je úplne správny, pretože prekážkou res iudicata sa mal súd prvej inštancie
vo zvýšenej intenzite zaoberať vo vzťahu k 2/3-inám predmetných nehnuteľností, ktorý podiel v tejto

výške tvoril, resp. tvorí predmet obidvoch konaní (sp. zn. 18C/100/2020 a 9C/77/2005) a až potom
prijať a následne aj patrične právne odôvodniť záver o existencii, resp. neexistencii res iudicata (a jej
rozsahu) v danej prejednávanej veci. V tejto súvislosti bolo povinnosťou prvoinštančného súdu dôsledne
rozanalyzovať aj skutkové vymedzenie obidvoch žalôb podaných ohľadom určenia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania, a až následne skonštatovať, či ide alebo nejde

o res iudicata.

22. Pokiaľ ide o prekážku veci rozsúdenej, t. j. res iudicata, tak o jej výskyte je možné hovoriť vtedy, ak sa
mávnovomkonaníprejednaťtáistávec,pričomotúistúvecidevtedy,keďvnovoprebiehajúcomkonaní
ide o totožný nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Takýto právoplatne rozhodnutý nárok sa

musí týkať rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V tejto súvislosti nie je významné to, či tie
isté osoby majú v novoprebiehajúcom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie v porovnaní
s konaním už právoplatne skončeným. O tom istom predmete konania je možné hovoriť vtedy, ak ten
istý nárok vymedzený v rámci žalobného petitu vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol
uplatnený (z rovnakého skutku). O tých istých osobách je možné hovoriť v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (singulárna, resp. univerzálna sukcesia). O nastalej
prekážke res iudicata je možné hovoriť aj vtedy, keď určitý skutok z hľadiska právnej argumentácie súd
v pôvodnom konaní posúdil inak, resp. neúplne.

23. V kontexte uvedeného bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním

existenciepodmienokkonaniavyporiadaťsasprekážkouresiudicatavintenciáchhoreuvedenejanalýzy
odvolacieho súdu, pričom svoje stanovisko z hľadiska právne - argumentačného vyhodnotí v súlade s
ust. § 220 ods. 2 CSP.

24. Za predpokladu negatívneho stanoviska prvoinštančného súdu k výskytu prekážky res iudicata v

danej prejednávanej veci súd prvej inštancie vzhľadom na kritériá zakotvené v ust. § 220 ods. 2 CSP
vyhodnotí opätovne splnenie alebo nesplnenie kritérií vydržania nehnuteľností požadovaných žalobcom
v ním uvádzanom podiele 2/3-ín, zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v kat. úz. X., prihliadajúc
pritom na skutkové vymedzenie podanej žaloby ako aj obsah ust. § 134 ods. 1 až 3 CSP.

25. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).