Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 15Saz/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100381
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kallová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.:

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Irak, trvalý pobyt B., D., cestovný doklad: NCD IRQ č. XXXXXXXX
vydaný 10.07.2023, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., F. G. XX,
XXX XX E., zastúpeného: Centrom právnej pomoci, so sídlom Račianska cesta 71, Bratislava, proti
žalovanému Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974
05 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-088/2023 –
AV zo dňa 11. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca bol dňa 12.01.2023 rozhodnutím OCP PZ Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB5-29-014/20223-
AV administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b/ a § 82 ods. 2
písm. a/ zákona o pobyte cudzincov z toho dôvodu, že má na území Slovenskej republiky neoprávnený

pobyt a z dôvodu toho, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

2. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe
vykonaných dôkazov už rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-AV zo dňa 12.01.2023
na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.04.2023, za účelom výkonu rozhodnutia č. PPZ-HCP-
BB5-29-014/2023-AV zo dňa 12.01.2023.

3. Zaistenie žalobcu bolo predlžené rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-036/2023-AV na čas nevyhnutne
potrebný najviac do 12.07.2023.

4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023 -AV zo dňa 12.07.2023 došlo k predlženiu zaistenia
žalobcu na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.08.2023 za tým istým účelom.

5. Dňa 11.08.2023 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte

cudzincov a to opakovane o 2 mesiace t. j. od 12.08.2023 do 12.10.2023 (spolu od 12.07.2023 tri
mesiace) na čas nevyhnutne potrebný, teda len do doby, kedy výkon administratívneho vyhostenia
z územia Slovenskej republiky bude v tejto predĺženej lehote zaistenia realizovaný.II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pri preverovaní žalobcu v Schengenskom
informačnom systéme bola pred jeho prvotným zaistením zistená pozitívna lustrácia. Zhoda odtlačkov
prstov bola zistená v databáze EURODAC vykonanej žalobcom dňa 02.11.2017 v Grécku, kde požiadal
o udelenie azylu, transakcie: GR1LER20171103303816. Záznam na osobu pod menom A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX do informačného systému SIS II dňa 05.03.2020 vložilo Taliansko s opatrením bez toho,

aby došlo k prezradeniu existencie záznamu (skrytá lustrácia ) k osobe. Dňa 18.08.2021 vložilo do
systému záznam Nemecko, podľa čl. 24 Nariadenia EP a R (ES) č. 1987/2006 a opatrením na vonkajšej
hranici bol odopretý vstup do krajiny žalobcovi, vo vnútrozemí s povinnosťou jeho osobu odovzdať
orgánu cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru. Ako druh
trestného činu bol v zázname uvedený text: „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom".

7. Žalobca v hore uvedených súvislostiach nebol v zmysle dublinského nariadenia, / čl. 24 bod 4
Nariadenia EP a R (EÚ) č. 604/2013 - Dublin III /ako žiadateľ zaistený v Grécku na účel podľa § 88
ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Cudzinec na ktorého bolo vydané upozornenie na účely
odopretia vstupu, alebo ktorému bol uložený zákaz vstupu je podľa § 2 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov
nežiaducou osobou. Bol zvolený postup podľa § 77 a nasledujúcich zákona o pobyte cudzincov.

Žalovaný teda na základe toho uplatnil postup o návrate žalobcu v súlade so smernicou 2008/115/ES,
tzv. návratová smernica.

8. Žalovaný vychádzal v rozhodnutí o administratívnom vyhostení z toho, že trest vyhostenia je
limitom pre zaistenie a pre naplnenie účelu a reálnosti vyhostenia cudzinca. Konštatoval, že žalobca

neuviedol jediný konkrétny dôvod, ktorý by zakladal prekážku vyhostenia, nepredložil žiadne dôkazy,
okrem žalovanému známej bezpečnostnej situácií v krajine pôvodu. K svojej osobe uviedol len to,
že sa v prípade návratu do krajiny obáva o svoj život a preto sa tam vrátiť nechce. Právny zástupca
vkonaniachtvrdí,žezdomovskéhoštátuutiekol,avšakpodľazápisnicespísanejkrátkopojehozadržaní
uvádzal, že z krajiny odišiel dobrovoľne, odcestoval najprv do Turecka kde dlhšie pracoval na stavbách,

potom následne migroval cez rôzne krajiny s cieľom dostať sa do Nemecka. Dôvod odchodu uviedol
náboženský. Požiadať o azyl na Slovensku nechcel. Nie je členom žiadnej politickej strany ani hnutia.
V domovskej krajine sa ničoho nedopustil, nebolo voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie. Odcestoval
ako mladistvý, 19 ročný. Žalovaný následne konštatoval, že nepredložil a nenavrhol žiadny dôkaz na
podporu svojich tvrdení, pričom nepriaznivá bezpečnostná situácia predstavuje väčšiu hrozbu z pohľadu

stanovísk a odporúčaní MZVaEZ SR voči cudzincom cestujúcim do Iraku ako vlastným občanom.

9. Žalobca podľa žalovaného nespolupracuje napr. už pri vstupnom pohovore odmietol vypísať žiadosť
o NCD a uviedol, že nevie zabezpečiť podporné doklady, ktoré by potvrdili jeho totožnosť. Preto
ÚPZC E. požiadal dňa 16.januára 2023 Kriminalistický a expertízny ústav PPZ Bratislava o lustráciu

daktyloskopického materiálu v systéme AFIS a v systéme AFIS aktívnych členských krajín EÚ a
Kriminalistický a expertízny ústav P PZ Bratislava o zaslanie daktyloskopickej karty pre ďalšie služobné
potreby. Následne ÚPZC E. požiadal dňa 19.januára 2023 Národnú ústredňu INTERPOL Bratislava
o potvrdenie totožnosti a o preverenie či menovaný je hľadanou osobou alebo či sa nedopustil trestnej
činnosti. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca je príslušník Iraku a tranzitoval cez územie Tureckej

republiky ÚPZC Sečovce bolo písomnou formou oslovené príslušné zastupiteľské úrad ohľadom
možnosti prijatia žalobcu ako občana Iraku. Veľvyslanectvo Tureckej republiky v Bratislave zaslalo
zamietavé stanovisko tureckej strany a dňa 24. februára 2023 bola do UPZC Sečovce doručená
informácia z UPZC Medveďov, o 1. ZR ÚHCP P PZ konzulárnej návšteve ZÚ IRQ vo Viedni za účelom
odovzdania žiadosti o vystavenie NCD pre zaisteného ID: 201128. Po objasnení situácie konzul prejavil

svoju ochotu vystaviť NCD po stotožnení osoby avšak potrebuje vykonať pohovor so zaistenou osobou
prostredníctvom video hovoru. Bol vykonaný video pohovor s pracovníkom veľvyslanectva Iraku vo
Viedni návratovým špecialistom Frontexu. Po rozhovore konzul potvrdil iracké občianstvo osoby a
vyhlásil, že do ÚPZC Medveďov budú čo najskôr zaslané nové informácie o postupe pri vydávaní
platného cestovného dokladu.

10. K opakovanému predĺženiu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa pred vydaním
rozhodnutia zaoberal tým, či bude možné vykonať administratívne vyhostenie v zmysle § 88 ods.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda či bude naplnený účel zaistenia. Konštatoval, že UPZCSečovce vykonalo chronologicky rad úkonov, ktorými podnikalo neustále kroky, ktoré smerovali najskôr
k stotožneniu osoby k vydaniu cestovného dokladu a smerujú naďalej naplneniu účelu zákona. Až
dňa 07.07.2023 bola do zariadenia doručená informácia z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov

Medveďov v ktorej sa uvádza, že bola vykonaná konzulárna návšteva Zastupiteľského úradu Irackej
republiky za účelom prevzatia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Zastupiteľský
úrad Iraku diplomatickou nôtou zo dňa 06.07.2023 Slovenskej republike (Ministerstvu zahraničných
vecí a Európskych záležitostí Slovenskej republiky) vydanie náhradného dokladu pre účastníka konania
potvrdil. Následne dňa 10.07.2023 bola na OCP PZ Banská Bystrica zaslaná informácia o tom, že dňa

10.07.2023 Zastupiteľský úrad Irackej republiky vydal na osobu menom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v
Ambar, Irak náhradný cestovný doklad, jednosmerný pas na návrat č. 00207671 tzv. one way Laissez
- Passer por. č. 267.

11. Dňa 17.07.2023, dňa 31.07.2023 a dňa 04.08.2023 bol spracovaný návrh na mimoriadnu zahraničnú
cestu do Irackej republiky, ktorá bola schválená riaditeľom ÚPZC E. a zástupcom riaditeľa ÚPHCP

P PZ Bratislava. Následne bola žiadosť zaslaná na sekretariát ÚHCP PPZ Bratislava za účelom
schválenia viceprezidentom Policajného zboru, riaditeľkou ÚMPS a prezidentom Policajného zboru.
Bol zabezpečený v súčinnosti s leteckým útvarom ministerstva vnútra let. Vo všetkých prípadoch bola
plánovaná služobná cesta zrušená.

12. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi končí lehota zaistenia a zastupiteľský úrad Irackej republiky vydal
dňa 06.07.2023 náhradný cestovný doklad, žalovaný konštatoval že za daných okolností existuje reálny
predpoklad realizovania výkonu jeho vyhostenia. Poukázal na § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov,
s tým žalobca dostatočne nespolupracoval, odmietal vypísať žiadosť o vydanie dokladu, nemal snahu
o zaslanie podporného dokladu k jeho totožnosti a tým k urýchleniu vydania dokladu.

III.
Zhrnutie argumentov žalobcu

13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia o zaistení

a nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. Nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, nakoľko ho považuje
za nezákonné. Napadnuté rozhodnutie je zároveň nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné,
čo sa týka zisťovania a skúmania podmienok existencie prekážok administratívneho vyhostenia žalobcu
a teda zisťovaniu aktuálnej bezpečnostnej situácie v Iraku ako aj s ohľadom prekážok vyhostenia, pre
ktoré došlo 3x k zrušeniu resp. neschváleniu služobnej zahraničnej cesty príslušníkov ÚHCP do Iraku

za účelom výkonu vyhostenia žalobcu.

14. Poukázal na § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, s tým že limitom zaistenia okrem
formálnej zákonnosti je aj jeho účelnosť a efektívnosť a aj súlad s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho
dohovoru a čl. 3 Dohovoru a teda reálna možnosť a prípustnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je

v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

15. Konštatoval, že žalobca je irackej štátnej príslušnosti, sunitskej náboženskej vetvy, zaistený za
účelom výkonu administratívneho vyhostenia z územia SR, pričom štátne orgány považujú vyhostenie
žalobcu za nevyhnutné z dôvodu ochrany bezpečnosti štátu, pretože je považovaný za bezpečnostnú

hrozbu. Poukázal na dostupné informácie o Iraku napr. Country Guidance Iraq 2022 a informácie
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

16. Žalobca v konaní pred žalovaným vypovedal, že sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva o
svoj život, preto sa tam vrátiť nechce. Tvrdil, že so slovenskými orgánmi doposiaľ riadne spolupracoval

a svoju identitu nezamlčiaval. K skutočnosti, že je považovaný za hrozbu pre bezpečnosť štátu, žalobca
uviedol, že sa trestnej činnosti nedopúšťal v Iraku a ani mimo jeho územia. Žalobca sa nikdy sa trestných
činov nedopustil, jeho otec bol obyčajným iračanom, učiteľom, ktorý zahynul ako civilista pri vojenských
útokoch počas vojny v Iraku.
Mal za to, že žalovaný sa nezaoberal tým, aké zaobchádzanie zo strany irackých štátnych orgánov

žalobcovi hrozí v prípade jeho návratu, s tým že skúmanie prekážok vyhostenia v predmetnej veci
nebolo dostatočné a napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.17. Práva na ochranu bezpečnosti štátu a teda verejného záujmu a práva žalobcu nebyť mučený, či
podrobený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu garantovaného čl. 3 Európskeho dohovoru, V
prípade kolízie týchto dvoch záujmov má vzhľadom na absolútny charakter čl. 3 Európskeho dohovoru

prednosť ochrana individuálneho záujmu žalobcu nebyť vystavený konaniu alebo zaobchádzaniu
zakladajúcemu porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru.
Poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 1 SZa/9/2016 a 1Sza/31/2014.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadnu právnu úvahu
žalobcu ohľadom súladu jeho rozhodnutia s čl. 3 Európskeho dohovoru a v konaní o administratívnom

vyhostení, mal mať žalovaný k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má by príslušník tretej
krajiny vrátený.

18. V závere žiadal, aby žalovaný v konaní pred súdom uviedol konkrétny dôvod opakovaného
neschváleného výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu na územie Iraku leteckým útvarom MV
SR zo strany predstaviteľov prezídia Policajného zboru SR, nakoľko sú tieto okolnosti nevyhnutné

pre riadne preskúmanie zákonnosti a držania žalobcu v zaistení. Limitom zaistenia je práve naplnenie
účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené
s riadnou starostlivosťou. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh
takého konania, ale aj reálnosť vyhostenia. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom
konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu

(nález Ústavného súdu). Žalobca navrhol, aby Správny súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného; zo
dňa 11.08.2023, č: PPZ-HCP-BB5-29-088/2023-AV, týkajúce sa žalobcu: A. H. C.. nar. XX.XX.XXXX.
štátna príslušnosť: D.. I. J.: B., Irak, zrušil a nariadil, aby bol žalobca: bez dokladu totožnosti, toho
času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, bezodkladne prepustený zo
zaistenia.

19. Doplnením správnej žaloby zo dňa 05.09.2023 žalobca konštatoval, že obdržal odpoveď ohľadom
nezrealizovania administratívneho vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky. Zo stanoviska
Útvaru policajného zaistenia cudzincov Sečovce vyplýva, že najzásadnejším problémom vyhostenia
žalobcu bola stále pretrvávajúca krízová situácia v súvislosti s pandémiou COVID – 19. Otázka krízovej

situácie, resp. pozastavenia administratívnych vyhostení počas trvania covidových opatrení už bola
predmetom konania pred Najvyšším súdom SR sp.zn. 10Szak/6/2020 zo dňa 25.08.2020, s tým že
Slovenskárepublikydňom17.06.2020obnovilavykonávaniedublinskýchtransferovzatiaľlenpozemnou
cestou. Od roku 2020 až doposiaľ dochádza k realizácií administratívnych vyhostení cudzích štátnych
príslušníkov, čo vyplýva aj z verejne dostupnej ročenky ÚHCP zverejňovanej pravidelne na internetovom

sídle Ministerstva vnútra SR. Tvrdenie policajných orgánov, že za nevyhostiteľnosťou žalobcu je krízová
situácia je preto pochybné, žalobca sa domnieva, že skutočným dôvodom je bezpečnostná situácia na
území Iraku a jeho osobná situácia. Pokiaľ však policajné orgány tvrdia, že žalobca je nevyhostiteľný po
dobu trvania krízovej situácie uvedené podporuje tvrdenie žalobcu o neúčelnosti jeho zaistenia. Krízová
situácia trvá už tretí rok a v súčasnosti nie je možné určiť, kedy dôjde k jej zrušeniu. Z toho dôvodu je

držanie žalobcu neúčelné a nezákonné. V závere poukázal na tlačovú besedu Prezídia PZ SR, kde bolo
oznámené že na území SR boli zadržaní „dvaja teroristi“ ktorých Slovenská republika nevie vyhostiť
pre krízovú situáciu.

IV.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

20. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý okrem vyššie zmienených okolností uvedených
v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom k tomu, že menovanému štátnemu príslušníkovi
Irackej republiky končí lehota zaistenia a zastupiteľský úrad Irackej republiky vydal dňa 10. júla 2023

náhradný cestovný doklad, zariadenie konštatovalo, že za daných okolností existuje reálny predpoklad
realizovania výkonu jeho vyhostenia a požiadalo správny orgán z uvedených dôvodov o predĺženie
lehoty zaistenia podľa zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v zastúpení so zariadením naďalej
vykonáva aktívne úkony smerujúce k realizácii návratu žalovaného v najbližšej možnej dobe, čím aj
naďalej plní požiadavku konania s náležitou starostlivosťou a naplnenie účelu vyhostenia je aj podľa

nás reálne.

21. Z dôvodu toho, že žalobca dostatočne nespolupracoval, odmietal vypísať žiadosť o vydanie
dokladu, nemal snahu o zaslanie ani podporného dokladu k overeniu jeho totožnosti a tým k urýchleniuvydania dokladu, ktorý nebol vydaný v požadovanej lehote. Bolo podľa žalovaného preto zákonné
opätovne predĺžiť lehotu zaistenia. Z pohľadu vykonaných úkonov zariadenia na zabezpečenie letu bolo
nutné predpokladať, že tento sa môže oddialiť, čo žalovaný nemohol a nemôže ovplyvniť. Konkrétne

dôvody, na základe ktorých boli plánované zahraničné cesty zrušené nie sú žalovanému známe a
nemôže ich súdu predložiť. Potrebné úkony a opatrenia na výkon vyhostenia je povinné vykonať
zariadenie. Výkon vyhostenia je možné však vykonať a zabezpečiť aj iným spôsobom. V prípade žalobcu
napríklad komerčnými letmi. Na základe podkladov zariadenia výkon bol zabezpečovaný v spolupráci s
Leteckým útvarom MV SR, ktorý v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol plánovaný. Mal zato, že

Letecký útvar MV SR v rozsahu svojej pôsobnosti v súčasnosti zabezpečuje nielen prepravu ústavných
činiteľov ( v režime utajovaného charakteru ), ale plní aj množstvo ďalších prednostných úloh pre
účely Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru pri záchrane životov, ochrane zdravia a
majetku, ako aj v oblasti humanitárnej pomoci pre iné štáty ( Turecko, Sýria ), požiare v Grécku koncom
júla a začiatkom augusta, pomoc Slovinsku pri záplavách, úlohy pri odovzdaní štátnych príslušníkov
Afganistanu a Sýrie v auguste do Bulharska, ktoré prijalo zodpovednosť za konanie o udelení azylu

( tzv. dublinské transfery ) a podobne, ktoré mohli viesť k zamietnutiu uvedených požiadaviek. Na
dožiadanie žalovaného, prečo došlo k zrušeniu plánovaných mimoriadnych ciest k výkonu vyhostenia
týmto spôsobom, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce dňa 30.08.2023 uviedol, že
najzásadnejším problémom k vykonaniu vyhostenia, je stále pretrvávajúca krízová situácia. Mimoriadnu
situáciu vyhlásila vláda Slovenskej republiky od dňa 12. marca 2020 z dôvodu ohrozenia verejného

zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia COVID-19. Bola vyhlásená podľa § 8
zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov ( uznesenie vlády
SR č. 111 zo dňa 11.03.2020 ) a zatiaľ naďalej platí. Veľvyslanectvo Irackej republiky so sídlom vo Viedni,
ako zastupiteľský úrad tohto štátu, bol o opätovnej zmene termínu vyhostenia žalobcu z uvedených
dôvodov informovaný a zobral tieto skutočnosti na vedomie. Cestovný doklad na návrat žalobcu je

naďalej platný, predpoklad výkonu vyhostenia je reálny. Vláda Slovenskej republiky napriek dlhodobo
veľkej snahe príslušných návrhov apelujúcich na zrušenie mimoriadnej situácie pre pandémiu a tým
aj vo veľkej miere jej negatívneho dopadu na už nepotrebné obmedzenia príslušných zákonov, hlavne
pre nepriaznivý dopad na naviazaný sociálny systém, zatiaľ nezrušila, no podľa všetkých dostupných
informácií, najmä podľa vyhlásenia povereného predsedu vlády Slovenskej republiky je predpoklad jej

zrušenia v najbližšej možnej dobe vysoko aktuálny.

22. Dňa 09.04.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 73/2020 Z.z., ktorým sa menili a dopĺňali rôzne zákony
Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID – 19. Podľa § 131i ods. 9 prechodných ustanovení

zákona o pobyte cudzincov súvisiacich s krízovou situáciou výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení sa odkladá počas trvania krízovej situácie. Tento odklad však nie je dôvodom na prepustenie
zo zaistenia podľa § 90 ods. 2 písm. b) prvého bodu, podľa ktorého zariadenie je povinné prepustiť
bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, ak zanikol účel zaistenia. Podľa
uvedeného zákonného ustanovenia účel zaistenia v prípade žalobcu naďalej trvá. Nie je dôvod na

jeho prepustenie z právnych a ani iných dôvodov, čo doteraz v prípade správnych žalôb v konaní
vo veci zaistenia cudzinca (žaloby o prepustenie zo zaistenia, ako aj správne žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia) podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku konštatovali a
potvrdili napadnuté rozhodnutia o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia vydané po
účinnosti zákona č. 73/2020 Z.z. k dnešnému dňu jednak všeobecné súdy Slovenskej republiky, ako

aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, v súčasnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, kde
okrem iného konštatovali aj skončenie núdzovej situácie v Slovenskej republike už dňom 17.06.2020.
Zariadením a inými zúčastnenými útvarmi sa naďalej vykonávajú aktívne úkony na odsun, sú vedené
s náležitou starostlivosťou a predpoklad na odsun v lehote zaistenia existuje, t.j. účel zaistenia podľa
nás naďalej trvá. Žalovaný bral do úvahy konkrétne okolnosti žalobcu a má za to, že správna žaloba

o zrušenie rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a prepustenie žalobcu zo zaistenia nie je dôvodná.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti navrhol, aby ju správny súd zamietol.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 14.09.2023 podľa § 206 a nasledujúce zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) postupujúc a zisťujúc neformálne všetkopotrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia
žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná a je namieste žalobu podľa § 229 SSP zamietnuť.

24. Na nariadenom pojednávaní súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí
svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnili a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
taktiež ospravedlnil vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.

25. Podľa § 2 ods. 1 písmeno h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte

cudzincov) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore
so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

26. Podľa § 88 ods. 1 písmen b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

27. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon

predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

28. Podľa § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

29. Podľa § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý

čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

30. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uverejneného v Zbierke zákonov
č. 209/1992 Zb. a číslo 102/1999 Z. z. nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

31. Podľa článku 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo
na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov,
pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom - písmeno f) zákonné zatknutie alebo
iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti

ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

32. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BB5-29-088/2023-AVzodňa11.08.2023opredlženízaisteniažalobcupodľa§88ods.4zákonaopobyte
cudzincov a to opakovane o 2 mesiace od 12.08.2023 do 12.10.2023 na čas nevyhnutne potrebný,

teda len do doby, kedy bude výkon administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky v tejto
predĺženej lehote zaistenia realizovaný.

33. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa nachádza v zaistení od 12.01.2023, kedy
žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-AV zaistil žalobcu do 12.04.2023 na účely výkonu

rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

34. Následne u žalobcu došlo doposiaľ celkovo trikrát k predĺženiu zaistenia. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BB5-29-036/2023 - AV zo dňa 08. apríla 2023 podľa § 88 ods. 4 druhá veta zákona o pobyte cudzincov
(celkový čas zaistenia 6 mesiacov). Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023 - AV zo dňa 12. júla

2023 podľa § 88 ods. 4 tretia veta zákona o pobyte cudzincov (o 1 mesiac) a aktuálne napadnutým
rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-088/2023 – AV zo dňa 11. augusta 2023 podľa § 88 ods. 4 tretia veta
zákona o pobyte cudzincov (o 2 mesiac), teda spolu 3 mesiace.35. Proti obom predchádzajúcim rozhodnutiam podal žalobca správne žaloby vo veciach zaistenia,
o ktorých bolo rozhodnuté najprv rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Sa/11/2023 zo dňa
24. mája 2023 a následne rozsudkom Správneho súdu v Košiciach sp.zn. 6Saz/2/2023 zo dňa 10.

augusta 2023. Proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Sa/11/2023 zo dňa 24. mája 2023
bola žalobcom podaná kasačná sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd SR rozhodol rozsudkom sp.zn.
1Sak/11/2023 zo dňa 21.júla 2023 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

36. Žalobca v tomto konaní namietal že rozhodnutie je len formálne a je podľa neho nepreskúmateľné,

nakoľko je nedostatočne odôvodnené čo sa týka zaisťovania a skúmania existencie prekážok
administratívneho vyhostenia žalobcu ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Poukázal na § 88 ods. 1
písm. b) zákona o pobyte cudzincov, s tým že limitom zaistenia okrem formálnej zákonnosti je aj
jeho účelnosť a efektívnosť a aj súlad s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru a čl. 3 Dohovoru
a teda reálna možnosť a prípustnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade
výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalobca v konaní pred žalovaným vypovedal, že

sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva o svoj život, preto sa tam vrátiť nechce. Poukázal na
dostupné informácie o Iraku napr. Country Guidance Iraq 2022 a informácie Ministerstva zahraničných
vecí a európskych záležitostí SR, s tým že namietal zisťovanie aktuálnej bezpečnostnej situácie v Iraku a
to s ohľadom prekážok vyhostenia pre ktoré došlo trikrát k zrušeniu resp. neschváleniu služobnej cesty.

37. K uvedenému správny súd uvádza, že je síce pravdou, že pre súd je pri preskúmaní rozhodujúci stav
veci v čase vyhlásenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, avšak stav daný v čase vydania tohto
rozsudku odráža totožné fakty, ktoré boli predmetom hodnotenia v iných konaniach o zaistení žalobcu
a ktoré žalobca opätovne namieta. Keďže v istých námietkach žalobcu ide o obsahovo totožnú žalobu,
súd v poukazuje na odôvodnenia vyššie zmienených rozsudkov: Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

3Sa/11/2023 zo dňa 24. mája 2023, Správneho súdu v Košiciach sp.zn. 6Saz/2/2023 zo dňa 10. augusta
2023 a Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 1Sak/11/2023 zo dňa 21.júla 2023.

38. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o jeho nevyhostiteľnosti do krajiny pôvodu z dôvodu zlej
bezpečnostnej situácie a neúčelnosti jeho zaistenia v rozpore s čl. 5 písm. f) Dohovoru možno podobne

ako v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 1Sak/11/2023 zo dňa 21.júla 2023 konštatovať,
že námietky žalobcu sú založené iba na všeobecných konštatovaniach, pričom žalobca neuviedol jediný
konkrétny dôvod, ktorý by zakladal prekážku jeho vyhostenia v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov
a pre ktoré by bolo jeho zaistenie za účelom výkonu rozhodnutia o vyhostení neúčelné a samotné
vyhostenie nevykonateľné. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, okrem všeobecného konštatovania o

nepriaznivej bezpečnostnej situácii, bez konkretizácie o individuálnej okolnosti žalobcu, pre ktoré by
bolo možné posúdiť možnú existenciu rizika mučenia, neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania. Rovnako žalobca neuviedol ani jednu individuálnu okolnosť, ktorá by bola spôsobilá priznať
úspech jeho tvrdeniu o zaobchádzaní v rozpore s čl. 3 Dohovoru, obmedzil sa len na všeobecné
konštatovanie o zlej bezpečnostnej situácii s poukazom na dostupné informácie o Iraku napr. Country

Guidance Iraq 2022 a informácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V tomto
smere správny súd poukazuje taktiež na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR, rozsudok
sp.zn. 2 Sak 11/2022 zo dňa 28. septembra 2022, ktorého závery sú právne relevantné aj vo
vzťahu k predmetnému konaniu. Má za to, že žalobca neuviedol akým konkrétnym spôsobom sa
ho zlá bezpečnostná situácia týka najmä vo vzťahu k zákonným požiadavkám, ktoré sú definované

ako prekážky administratívneho vyhostenia. Zároveň počas konania nekonštatoval zlú bezpečnostnú
situáciu v Iraku, ako dôvod jeho odchodu z tejto krajiny a o udelenie azylu na území Slovenskej republiky
nežiadal. Naopak skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a popísané žalovaným osvedčujú
odhodlanie žalobcu cestovať ako ekonomický migrant, bez dokladov a povolenia na pobyt s cieľom
dostať sa do západných krajín.

39. Rovnako nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný nedostatočne skúmal prekážky vyhostenia vo
vzťahu k bezpečnostnej situácií v krajine, s tým že skúmanie prekážok vyhostenia bolo nedostatočné
a napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Aj v tomto smere správny súd poukazuje na vyššie
zmienené rozsudky súdov vo vzťahu k žalobcovi, v ktorých boli totožné námietky žalobcu posudzované.

Zároveň s prihliadnutím na napadnuté rozhodnutie možno mať za to, že žalovaný sa zaoberal osobou
žalobcu a jeho individuálnymi pomermi vo vzťahu k pomerom v krajine do ktorej má byť administratívne
vyhostený v dostatočnom rozsahu vzhľadom na tvrdenia žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
konštatoval, že okrem všeobecnej zlej bezpečnostnej situácie v Iraku (na ktorú aj žalobca poukazuje aj vžalobe) mu doteraz nie je známy konkrétny dôvod výslovnej obavy účastníka konania, ktorý by skutočne
predstavoval jednu z prekážok administratívneho vyhostenia uvedenú v zákone o pobyte cudzincov,
s tým že nepriaznivá bezpečnostná situácia v krajine predstavuje väčšiu hrozbu z pohľadu stanovísk

a odporúčaní MZVaEZ voči cudzincom cestujúcim do Iraku, ako voči vlastným občanom. Aj napriek zlej
bezpečnostnej situácií v Iraku, no nie na celom území, sa do tejto krajiny cestuje komerčnými letmi.
Možno súhlasiť so žalovaným, že pri posudzovaní sa vždy vyžaduje individuálny prístup a nie všeobecné
tvrdenia.

40. Zároveň správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak 5/2022
zo dňa 21. marca 2022, kde súd obdobne konštatoval: „Pokiaľ teda sťažovateľ vytýkal správnym
orgánom nedostatočne zistený skutkový stav, dokonca tvrdí, že žalovaný sa situáciou v Pakistane vôbec
nezaoberal, Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky neostáva než konštatovať, že správne
orgány (ani krajský súd) nemohli zohľadniť iné okolnosti, než tie, ktoré od sťažovateľa výsluchom získali;
tieto zistenia pritom pre elementárnu úvahu o danej otázke postačovali. Najvyšší správny súd nemohol

s poukazom na dôvody uvedené v bode 25 tohto rozsudku prisvedčiť dôvodnosti kasačnej sťažnosti,
že zisťovanie skúmania prekážok vyhostenia a bezpečnostnej situácie v Pakistane sa v konaní pred
žalovaným vôbec neudialo. Kasačný súd má za to, že udialo, avšak pokiaľ nebola v správnom konaní
zistená existencia prekážok jeho administratívneho vyhostenia práve pre nedostatok takéhoto tvrdenia
zo strany sťažovateľa, nebolo možné žalovanému vytknúť výsledok takéhoto posudzovania, pretože ten

sa odvíjal od tvrdení sťažovateľa“.

41. Správny súd vo vzťahu k námietkam žalobcu taktiež poznamenáva, že žalobca bol zaistený v zmysle
ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. za účelom výkonu administratívneho vyhostenia.
Zaistenie cudzinca na účely odsunu môže trvať len za predpokladu, že trvajú dôvody zaistenia a

prebieha proces vyhostenia. Ak totiž nemožno vyhostenie vykonať, respektíve nie sú vykonávané kroky
na vyhostenie cudzinca, stráca zaistenie svoj účel a tiež jediný účel dovolený Dohovorom o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôd.Žalovanýsprávnyorgánjevrámcirozhodovaniaozaistení/predĺžení
zaistenia povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných
ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených

inými právnymi predpismi.

42. K tomuto správny súd uvádza, že žalovaný doteraz v konaní postupoval s náležitou starostlivosťou
a podnikal aktívne kroky smerujúce k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je výkon rozhodnutia o
administratívnom vyhostení. Žalovaný predovšetkým vykonával kroky, ktoré viedli k stotožneniu žalobcu

zastupiteľským úradom Irackej republiky vo Viedni ako irackého štátneho príslušníka a v konečnom
dôsledku aj k vydaniu náhradného cestovného dokladu dňa 06.07.2023 (stotožnenie žalobcu na základe
daktyloskopického materiálu - správa z Interpolu MV SR zo dňa 24.02.2023, pozitívna lustrácia v
SIS II, stotožnenie žalobcu na príslušnom konzuláte, úkony v súčinnosti s konzulátom smerujúce k
vydaniu cestovného dokladu, ktorý bol u žalobcu identifikovaný). Následne po stotožnení osoby žalobcu

a vydaniu náhradného cestovného dokladu bol spracovaný návrh na mimoriadnu zahraničnú cestu
do Irackej republiky najprv na deň 17.07.2023, následne na deň 31.07.2023 a naposledy na deň
14.08.2023. Predmetná zahraničná cesta bola schválená riaditeľom ÚPZC Sečovce a zástupcom
riaditeľa ÚPHCP PPZ Bratislava. Následne bola žiadosť zaslaná na sekretariát ÚHCP PPZ Bratislava
za účelom schválenia viceprezidentom Policajného zboru, riaditeľkou ÚMPS a prezidentom Policajného

zboru. V súčinnosti s leteckým útvarom ministerstva vnútra bol zabezpečený let. Vo všetkých prípadoch
bola plánovaná služobná cesta zrušená.

43. Dožiadaním na ÚPZC Sečovce bola správnemu súdu dňa 11. septembra 2023 doručená totožná
odpoveď ako žalobcovi a žalovanému v súvislosti so zrušením plánovaných termínov administratívneho

vyhostenia. V zmysle vyjadrenia ÚPZC Sečovce sa k administratívnemu vyhosteniu nepristúpilo z
dôvodu, že krízová situácia súvisiaca s pandémiou COVID-19 na rokovaní vlády SR dňa 10-11. augusta
2023 zrušená nebola a minimálne do 15. septembra 2023 zrušená ani nebude. Na základe vyššie
uvedeného ÚPZC Sečovce informoval Veľvyslanectvo Irackej republiky so sídlom vo Viedni o zrušení
termínu 14. augusta 2023 administratívneho vyhostenia žalobcu, čo Veľvyslanectvo Irackej republiky

so sídlom vo Viedni akceptoval a so zmenou termínu súhlasí. Po odpadnutí prekážok ÚPZC Sečovce
promptne pristúpi k administratívnemu vyhosteniu žalobcu.44. V zmysle § 131i ods. 9 zákona o pobyte cudzincov, sa výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení odkladá počas trvania krízovej situácie. Tento odklad nie je dôvodom na prepustenie zo
zaistenia podľa § 90 ods. 2 písm. b) prvého bodu. K tomuto správny súd poznamenáva, že dňa

06.septembra 2023 prijala Vláda SR novelu zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov, pričom v zmysle
dôvodovej správy sa vzhľadom na zlepšenie pandemickej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19 a
zrušenie takmer všetkých obmedzení navrhuje úprava prechodných ustanovení súvisiacich s krízovou
situáciouspôsobenouochorenímCOVID-19tak,žesaupravujeichčasováplatnosť.Cieľomtejtonovely,
okrem iného je zrušenie odkladov administratívnych vyhostení počas trvania krízovej situácie. Vzhľadom

na vyššie uvedené tvrdenia a zákonnú úpravu nemožno súhlasiť so žalobcom o neúčelnosti zaistenia
a nevyhostiteľnosti žalobcu. Podľa názoru súdu s poukazom na princíp uvedený v ustanovení § 206
ods. 4 SSP (pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia),
účel zaistenia žalobcu (výkon administratívneho vyhostenia) u žalobcu naďalej trvá. Napriek aktuálne
nezrealizovanému administratívnemu vyhosteniu z dôvodu pretrvávanej krízovej situácie všetky úkony
vykonané po zaistení žalobcu poukazujú na to, že vyhostenie žalobcu je reálne a možné. Dočasné

pandemické opatrenia nemožno vnímať tak, že by automaticky viedli k záveru, že v žiadnom prípade
neexistuje reálna perspektíva vyhostenia. Veľvyslanectvo Irackej republiky so sídlom vo Viedni zmeny
v termínoch administratívneho vyhostenia akceptovalo pričom v platnosti naďalej zostal aj náhradný
cestovný doklad žalobcu. Žalovaný zaistenie žalobcu predĺžil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do
12.10.2023, pričom táto doba zaistenia neprekročila zákonom povolenú dobu zaistenia podľa § 88 ods.

4 zákona o pobyte cudzincov.

45. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho
vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k
záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané

rozhodnutie o predĺžení jeho zaistenia je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne
zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd
v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa
podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci
rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou

dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný
prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť
tohto rozhodnutia. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a jeho
námietky neboli spôsobilé preukázať, že v jeho prípade existujú prekážky vyhostenia, rovnako tak
nepreukázal, že dôvody zaistenia, ktorým je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, neexistujú

a nebolo možné ani spochybniť existenciu prebiehajúceho procesu vyhostenia.

46. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu žalobcu podľa § 229 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168
SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a
žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote

siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.