Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122205665
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122205665.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, proti
žalovaným:1/PrimabankaSlovensko,a.s.,sosídlomHodžova11,Žilina,IČO:31575951,2/Dražobník,
s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, IČO: 36 764 281, o určenie neplatnosti neprijateľných
podmienok a neplatnosti právnych úkonov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. marca 2023, č. k. 18Csp/102/2022-238,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 15. marca 2023, č. k. 18Csp/102/2022-238 zamietol návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení si súd
vymienil rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 332 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP, § 167b ods. 1, § 167k ods. 1, § 167o ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobou zo dňa 26.05.2022 sa žalobkyňa domáha
určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosti právnych úkonov zo Zmluvy o
spotrebnom úvere č. 700683 zo dňa 30.09.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodne spoločnosťou
Volksbank Slovensko, a.s.. Súčasne so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 15.06.2022, č. k. 18Csp/102/2022-30 nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej uložil žalovanému v 2. rade, aby sa zdržal úkonov
smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O.,
obec O., okres L., zapísaných Okresným úradom L. - katastrálny odbor, na LV č. XXX, stavba súp. č.
X - rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra „C“, par. č. 212/5 parcely registra „C“, parc. č.
211, o výmere 271 m2, druh pozemku záhrady, parcely registra „C“, parc. č. 212/3, o výmere 250 m2,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcely registra „C“, par. č. 212/5, o výmere 138 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň súd
rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Voči rozhodnutiu bolo podané žalovaným v 1. a 2. rade
odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5CoCsp/52/2022-213 zo dňa 30.11.2022 uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha voči žalovanému v 1. rade
zdržania sa výkonu záložného práva do právoplatného skončenia vo veci samej a voči žalovanémuv 2. rade zdržania sa realizovania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne
nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec O., okres L., zapísaných Okresným úradom L. -
katastrálny odbor, na LV č. XXX, stavba súp. č. X - rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra

„C“, par. č. 212/5 parcely registra „C“, parc. č. 211, o výmere 271 m2, druh pozemku záhrady, parcely
registra „C“, parc. č. 212/3, o výmere 250 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcely
registra „C“, par. č. 212/5, o výmere 138 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.

5. Po zrušení veci Krajským súdom v Nitre sa súd zaoberal tým, či je daná aktívna legitimácia žalobkyne

s poukazom na existenciu konkurzného konania. Predpokladom úspešnosti akejkoľvek žaloby, resp.
návrhu vo veci samej je vecná legitimácia. Vecná legitimácia je hmotnoprávny stav, resp. niekedy aj
stav vyplývajúci z procesného práva, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Je to teoretická
konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva a niekedy
aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vecná
legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu vo vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného

hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu.

6. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že vzhľadom k prebiehajúcemu konkurznému konaniu
31OdK/202/2018 je nesporné, že zabezpečená pohľadávka bola veriteľom prihlásená v rámci

konkurzného konania (je preukázané zverejnením v obchodnom vestníku zo dňa 10.07.2018). S
poukazom na vyššie cit. zák. ust., ktoré súd v danom spore aplikoval vzhľadom k prebiehajúcemu
konkurznému konaniu, majetok tvorí konkurznú podstatu, a preto oprávnenie dlžníka konať vo veciach
týkajúcichsatohtomajetkuvyhlásenímkonkurzuprešlonasprávcu,ktorýkonávmeneanaúčetdlžníka.
Žalobkyni nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

nakoľko za ňu má konať správca. Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

7. Súd prvej inštancie síce zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nemal za
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne, zároveň však udáva, že po opätovnom vyhodnotení návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, po zohľadnení tvrdení žalobkyne ako aj listinných dokladov a
námietok žalovaných v 1. a 2. rade mal za to, že realizáciou samotnej dražby nie sú v tomto prípade
dotknuté práva žalobkyne a nie je dotknuté ani jej právo na obydlie. Žalobkyňa má k dispozícii aj iný
právny prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle §
21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z. z. a inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre

prípadneplatnostidražby(§21ods.3,ods.5citovanéhozákona)aktoréhoprávonabývaniejechránené
aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom
súdu. Potreba neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov by bola dôvodná v čase, keď už bola dražba
zrealizovaná a bola podaná žaloba. Konanie o neplatnosť dražby je podľa súdu tým konaním, v ktorom
sa preskúmava zákonnosť výkonu záložného práva formou dražby a preto uvedené vylučuje potrebu

dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasne upraviť. Zároveň súd poukazuje,
že nariadením neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť stranám neprimeraná ujma, ich práva možno
obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu. Súd s
poukazom na uvedené návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol i z týchto dôvodov.

8. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, dôvodiac odvolacími dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Uviedla, že uznesením bolo porušené právo
na spravodlivý proces. Uvedené uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo
veci nebol úplne zistený stav veci, pretože súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky
neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je

nijako zdôvodnený. Uznesenie je rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia v rozpore s
prioritouspravodlivosti.Hodnoteniedôkazovbolovykonanébezakceptovateľnéhoracionálnehozákladu
v rozpore so skutkovým základom. Napadnuté uznesenie je príliš formalistické. Uznesenie trpí vadami a
záverysúextrémneinkonzistentné.Rozhodnutieapostupsúdusúvrozporesprocesnýmipožiadavkami
spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť,

vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a
vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú normy. Uznesenie je podľa názoru žalobkyne v
rozporeskonceptomspravodlivéhokonania.Žalobkyňaďalejnamieta,ženapadnutéuznesenienespĺňa
zákonom stanovené podmienky v zmysle § 220 ods. 2 a 3 CSP. Poukázala na rozhodnutie Ústavnéhosúdu III. ÚS 79/02, čl. 3 ods. 1 CSP, čl. 152 ods. 4, čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o
Európskej únii a čl. 47 Charty základných práv EÚ.

9. Poukázala na rozhodnutie SD EÚ vo veci Radlinger (C-377/14), z ktorého aj citovala a následne
uviedla, že súd vykladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne výslovne formálne, pričom v zmysle
materiálneho právneho štátu neobstojí úvaha v odôvodnení napadnutého uznesenie. Je to ústavné
neakceptovateľné, súd musí vždy prihliadať pri posudzovaní nároku nielen z formálneho, ale aj
materiálneho hľadiska.

10. V súvislosti s odôvodnením súdu prvej inštancie, že realizáciou samotnej dražby nie sú v tomto
prípade dotknuté práva žalobkyne a nie je dotknuté ani jej právo na obydlie, žalobkyňa namietala, že
každý má právo na ochranu obydlia a bola by bezdomovkyňou, čo je v právnom štáte neakceptovateľné.
V dôsledku takéhoto výkladu zákona by jej rodina zostala bez strechy nad hlavou, čo je popretie
jej Ústavou garantovaných práv a medzinárodných zmlúv, ktorými je štát viazaný. Uviedla, že ako

spotrebiteľ podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že má za to, že súd je
povinný skúmať, či výkon záložného práva nie je vyvolaný z neprijateľných a nekalých podmienok
v spotrebiteľskej zmluve. V prípade realizácie dražby by prišlo k nenapraviteľným škodám a ujme
žalobkyne a jej rodiny. Je priamo ohrozené ich vlastnícke právo z pohľadávky, ktorá je sporná.
Vydražením nehnuteľnosti by boli rovnako porušené práva maloletých detí, ktoré majú trvalý pobyt v

predmetnej nehnuteľnosti. V ďalšom namietala skutočnosti týkajúce sa rozhodnutia vo veci samej.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie.

12. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 1/ uvádzajúc, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalobkyne a v plnom rozsahu ich rozporuje, pričom uvádza, že žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia,
ktoré by boli podložené dôkaznými prostriedkami. Napadnuté uznesenie bolo vydané v súlade
s právnymi predpismi a právne závery vychádzali z uznesenia Krajského súdu v Nitre, č. k.
5CoCsp/52/2022-213. Žalovaný 1/ uviedol, že inštitút nepostihnuteľného obydlia podľa ustanovenia §

166d ZoKR nie je prekážkou speňaženia v dražbe a taktiež zabezpečovacie právo žalovaného 1/ v
postavení zabezpečeného veriteľa má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia žalobkyne.
Inštitút záložného práva ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ
uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti. Ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ani jedno z ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách nemajú na základe žiadneho

rozhodnutia Ústavného súdu SR zrušenú účinnosť ani platnosť, a teda boli a sú plne akceptovateľné a
v súlade s Ústavou SR. Ústavný súd SR nikdy nedospel k záveru, že zákon o dobrovoľných dražbách
by bol protiústavný. V ďalšom poukázal na nálezy ústavného súdu SR PL. ÚS 11/2016 zo 07. 02.
2018 a PL. ÚS 23/2014. Uviedol, že Ústava SR, ako aj Chartou základných práv EÚ garantovaná
nedotknuteľnosť obydlia v sebe nezahŕňa nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymožiteľnosti

pohľadávky záložného veriteľa, následnej realizácie záložného práva a z tohto vyplývajúcej straty
obydlia.Nedotknuteľnosťobydliaoprávnenémuužívateľoviobydliagarantujelenprávonajehonerušené
užívanie bez nedovolených zásahov osoby, avšak len dovtedy, dokedy mu právo užívania obydlia patrí.
Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

13. K žalobkyňou podanému odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný 2/, ktorý uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so všetkými ním do teraz podanými vyjadreniami a naďalej trvá na ich obsahu.
S obsahom odvolania podaného žalobkyňou a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v
plnom rozsahu nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú problematiku
vecne a právne správne. Žalovaný 2/ si nepochybne splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zákona o

dobrovoľných dražbách. Uviedol, že de facto neboli a v súčasnosti ani nie sú preukázané zákonné
podmienky nevyhnutné pre nariadenie a vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa svojím podaním
neosvedčila naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov či akúkoľvek hroziacu bezprostrednú
ujmu. Nedôvodnosť neodkladného opatrenia je daná neexistenciou naliehavosti a bezprostredne
hroziacej ujmy. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

3Obdo/1/2017. Má za to, že tvrdenia žalobkyne v ňou podanom odvolaní sú len snaha o odvedenie
pozornosti k meritu prejednávanej veci. Uviedol, že na majetok žalobkyne je vedené konkurzné konanie
31Odk/202/2018, pričom ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách sa použijú na speňaženie
konkurznej podstaty v zmysle ust. § 167n ods. 1 ZoKR primerane. Žalobkyňa vyhlásením konkurzustratila aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu, ktorý koná
v mene a na účet úpadcu. V ďalšom poukázal na ust. § 167o ZoKR, pričom uviedol, že skutočnosť,

že sa jedná o obydlie žalobkyne, nemôže byť ponímaná tak, že každá dražba obydlia predstavuje
porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Záverom navrhol, aby odvolací súd návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaakonedôvodnýzamietolažalovanému2/priznalnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %.

14. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/. Čo sa týka
vyjadrenia žalovaného 1/ tak v súvislosti s tým uviedla, že žalovaný 1/ svojím vyjadrením nevyvrátil
tvrdenia žalobkyne a neoprel svoje tvrdenia o právny poriadok SR. Namietala, že bola v Centre právnej
pomociuvedenádoomyluaopätovnepodávanávrhnaukončeniekonkurzuvedenéhovočisvojejosobe.
Popiera, že by nerešpektovala právne predpisy a pokynu správcu konkurznej podstaty a konkurzného
súdu. V ďalšom zopakovala tvrdenia uvádzané v ňou podanom odvolaní. K vyjadreniu žalovaného 2/

uviedla, že má za to, že strata jediného obydlia jej rodiny a maloletých detí je dostatočným preukázaním
naliehavého právneho záujmu. V ďalšom poukázala na argumenty uvedené vo svojom odvolaní, na
ktorých trvá a opätovne zhrnula svoje stanovisko, ktoré odvolací súd duplicitne neopisoval, pretože tie
už uviedol vyššie.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, avšak z iného dôvodu.

16. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia a o rozsudku.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.25.Podľa§166dods.1ZoKR,nepostihnuteľnouhodnotouobydliadlžníkajehodnotaalebočasťhodnoty
jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú
dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.

26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

27. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je
povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

28. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu

za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého zamietajúceho uznesenia súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil, avšak z iných dôvodov.

30. Odvolací súd svoju preskúmavaciu činnosť v rámci odvolacieho konania osobitne zameral na
skúmanie, či v konaní nedošlo v prípade žalobkyne k odňatiu jej možnosti konať pred súdom, t. j.,
že jej bola znemožnená realizácia procesných práv, ktoré má odvolateľka ako strana sporu priznané
v občianskom súdnom konaní. Výskyt takejto vady totiž znamená porušenie základného práva strany

sporu na spravodlivý proces. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil v prípade žalobkyne ako
odvolateľky žiadne porušenie jej práva na spravodlivý proces, a preto vo vzťahu k nej podanému
odvolaniu ako neopodstatnenému zvolil procesný postup v zmysle § 387 ods. 1 CSP, ktorý sa prejavil v
potvrdení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako vecne správneho aj keď z iných dôvodov.

31. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán
sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je

prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak
tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných
právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia môžu byť opatreniami
trvalými, najmä však dočasnými, kedy upravujú vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich

trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené
rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce
z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané
príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti
a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

32. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné
opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326
CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré

vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia
byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je
podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na neodkladné opatrenie.Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia zoberie len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu
veci. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z
normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku
vo veci samej, je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie.

33. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo
byťprimeranézabezpečovanémunárokuamusíbyťprípustné.Osvedčovanienarozdieloddokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia a jeho návrh

by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie
však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a
bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

34. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je v danom prípade daná aktívna vecná
legitimácia na strane žalobkyne ako navrhovateľky nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na
prebiehajúce konkurzné konanie 31OdK/202/2018 súd vyhodnotil, že pohľadávka prihlásená veriteľom
tvorí konkurznú podstatu, a preto oprávnenie dlžníka konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku
prešlo na správcu konkurznej podstaty, ktorý koná v mene a na účet dlžníka. Nakoľko za žalobkyňu v

priebehu konkurzného konania koná správca, žalobkyni nesvedčí aktívna vec legitimácia na podanie
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného musel súd takýto návrh
zamietnuť. Odvolací súd sa ale s takto uvedenou premisou súdu prvej inštancie nestotožňuje.

35. V dôsledku vyhlásenia konkurzu nastupujú mnohé účinky, ktoré pôsobia voči účastníkom, ale aj

voči iným osobám, ako aj voči orgánom verejnej moci. V zmysle § 44 ods. 1 ZoKR oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu. Správca pritom koná v mene a na účel
úpadcu. V dôsledku vyhlásenia konkurzu tak na správcu prechádzajú všetky dispozičné oprávnenia
ohľadom majetku, ktorý síce patrí úpadcovi ale zároveň musí aj podliehať konkurzu. Majetok, ktorý

podlieha konkurzu (čiže majetok a majetkové práva tvoriace konkurznú podstatu) zákonodarca taxatívne
upravil v ust. § 167h ZoKR. Podľa tohto ustanovenia konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi
ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto
majetku, ale aj majetok, ktorý nadobudol dlžník po vyhlásení konkurzu v dôsledku splnenia povinností
správcom po vyhlásení konkurzu v prípadoch podľa § 45a ZoKR. Majetok dlžníka, na ktorom viaznu

zabezpečovacie práva podlieha konkurzu, ak to ustanovuje ZoKR. Majetok tretej osoby, na ktorom
viaznu zabezpečovacie práva a ani nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý
nemožno postihnúť v exekúcii rovnako nepodliehajú konkurzu.

36. Vyhlásenie konkurzu teda nemožno vnímať ako skutočnosť, v dôsledku ktorej a priori na správcu

prechádza zastupovanie úpadcu vo všetkých konaniach. Je tomu tak len v konaniach, ktorých
predmetom je nakladanie s majetkom, resp. majetkovými právami, ktoré tvoria súčasť konkurznej
podstaty úpadcu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa v danom prípade domáhala
ochrany výkonu svojho práva na obydlie garantované Ústavou SR, pričom toto podľa svojej podstaty
nemožno vnímať ako rýdzo majetkové právo. Právo na obydlie je právom samostatne stojacim bez

ohľadu na vlastníctvo veci, v ktorej sa právo na obydlie realizuje. Z uvedeného je odvolací súd toho
názoru, že na strane žalobkyne je daná aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

37. Hoci žalobkyňa je legitimovanou osobou na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

musí odvolací súd konštatovať, že žalobkyňa neosvedčila jeho dôvodnosť a dostatočne nepreukázala
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, tak ako navrhovala. Žalobkyňa teda v
návrhu, ako aj v podanom odvolaní, neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, že žalovaní svojím konaním,
t. j. výkonom záložného práva reálne porušujú alebo môžu porušiť jej práva a oprávnené záujmy akovlastníčky predmetu dražby. Žalobkyňa síce tvrdila, že je potrebné právu na ochranu obydlia ochranu
poskytnúť, avšak nijako neosvedčila skutočnosti, ktoré by boli pre rozhodnutie o poskytnutí ochrany
rozhodné.

38.Ajnapriekzvýšenejochraneobydlia,ktorújesúdpovinnýposkytnúťvprípade,akbytotoprávomohlo
byť ohrozené, je potrebné prihliadať na konkrétne skutočnosti danej veci a v nadväznosti na zistené
skutočnosti rozhodnúť o tom, či je právo na obydlie skutočne ohrozené a poskytnúť tak navrhovateľke
neodkladného opatrenia potrebnú dočasnú ochranu. Žalobkyňa síce tvrdila, že je potrebné právu na

ochranu obydlia ochranu poskytnúť, avšak nijako neosvedčila skutočnosti, ktoré by boli pre rozhodnutie
o poskytnutí ochrany rozhodné.

39. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia
nemá dochádzať k suplovaniu ochrany, ktorej sa navrhovateľka môže domáhať aj inými (za daných
podmienok vhodnejšími) právnymi prostriedkami, čím je žaloba o neplatnosť dražby v zmysle § 21

ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Rovnako tak by boli jej práva chránené aj inštitútmi, ktorých účelom
je ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 3 a 5 citovaného
zákona. Zároveň právo žalobkyne na obydlie je chránené aj po zmene vlastníka príklepom na dražbe,
pretože vysťahovanie z obydlia je možné len so súhlasom súdu. Súd prvej inštancie správne uviedol,
že primárnym účelom konania o neplatnosť dražby je práve preskúmanie zákonnosti výkonu záložného

práva formou dražby, v dôsledku čoho sa potreba dočasnej potreby úpravy pomerov medzi stranami
javí súdu ako neúčelná.

40. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že realizáciou dražby by spolu s jej rodinou prišli o možnosť
bývania, čím by sa stali ľuďmi bez domova odvolací súd poukazuje na inštitút nepostihnuteľnej hodnoty

obydlia dlžníka v zmysle § 166d ZoKR. Zmyslom tohto inštitútu je práve zabezpečenie bývania dlžníka v
prípade, ak sa v konkurze jeho doterajšie bydlisko speňaží. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia je suma,
ktorá sa odpočíta z výťažku zo speňaženia a je účelovo určená pre potreby dlžníka po dobu 36 mesiacov
od zriadenia účtu správcom. Nepostihnuteľnú hodnotu obydlia určuje nariadenie vlády sr č. 45/2017 Z.
z. a predstavuje sumu 10000 eur, pričom účelom tejto sumy je práve jej použitie na úhradu nákladov

spojených s bývaním. Peniaze na účte založenom správcom nepodliehajú po uvedenú dobu konkurzu
exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu. Hoci žalobkyňa by s týmito finančnými prostriedkami
nemohla voľne disponovať, môže požiadať banku o realizáciu platieb z tohto účtu mesačne maximálne
do výšky 250 eur. Z uvedeného jasne vyplýva, že aj v prípade zrealizovanej dražby by nedošlo k odňatiu
práva žalobkyne na obydlie. Žalobkyňa by stále mohla realizovať výkon svojho práva na bývanie, avšak

nie v konkrétnom obydlí, čím ale nedochádza k ohrozeniu jej ústavou garantovaných práv.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti
napadnutého uznesenia, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol. Uznesenie
súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako

rozhodnutie vo výroku vecne správne.

42. O náhrade trov konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o celkových trovách konania, a teda
aj o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodované v rámci trov
konania vo veci samej.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).