Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Csp/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120207584
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2120207584.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: JUDr. Ján Šoltés,
IČO: 37 927 795, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému:
B. H.F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. N. V. XXXX/XX, V., zast.: Mgr. Angelika Čečotková, právnik - mediátor
so sídlom Chovateľská 1, Trnava, o zaplatenie sumy 1.919,31 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2020 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.919,31 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.919,31 eur od 28.02.2018 do zaplatenia a prizná
mu nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.01.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX /.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000 eur. Žalovaný sa
poskytnutú pôžičku zaviazal zaplatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 133,07 eur až do celkovej

sumy pôžičky vo výške 7.984,20 eur. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil celkovo sumu 5.926,05
eur. Keďže si žalovaný neplnil riadne a včas svoju povinnosť uhrádzať splátky, právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 29.12.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a poskytol mu dodatočnú
lehotu na plnenie viac ako 30 dní. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej
omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný však ani v takto poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu dňa 19.02.2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný
informovanýlistomz22.02.2018.Keďžesažalovanýdostalsozaplatenímsvojhozáväzkudoomeškania

žiadal priznať aj úrok z omeškania od 6. dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti. Zároveň uviedol, že si neuplatňuje pokutu vo výške 214,32 eur.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, zmluva by mala byť bezúročná, žalovaný preplatil požičanú sumu o 926,05 eur, má za to,
že všetky ostatné požadované platby sú premlčané.

4. Žalobca vo svojej republike uviedol, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zmluvnými stranami bola vrátane všeobecných obchodných podmienok riadne
podpísaná a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvne podmienky.5. Výzvou doručenou dňa 28.01.2023 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil skutkové tvrdenia
ohľadne splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a tieto náležite preukázal. Žalobca na predmetnú výzvu nereagoval.

6. Na pojednávaní dňa 16.08.2023 žalovaný nepoprel uzavretie zmluvy, čerpanie úveru vo výške 5.000
eur, ani že na úver zaplatil 5.926,05 eur. Namietal, že so zmluvou mal možnosť sa oboznámiť až po
načerpaní úveru. Obsah zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Písmená v zmluve nemajú
zákonom prepísanú veľkosť.

7. Vo veci nebolo sporné uzavretie zmluvy, poskytnutie úveru žalovanému vo výške 5.000 eur, ani výška
úhrady žalovaného na úver.

8. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, predžalobnou
upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a prehľadom splátok a úhrad.

9. Z nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania súd skutkový stav ustálil nasledovne:

10. Právny predchodca žalobcu dňa 28.01.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000 eur. Žalovaný sa

poskytnutú pôžičku zaviazal zaplatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 133,07 eur až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 7.984,20 eur. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil celkovo sumu 5.926,05 eur.
Keďže žalovaný na úver ďalšie sumy neuhrádzal, došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

17. Civilné sporové konanie má kontradiktórny charakter, ktorý sa prejavuje najmä tým, že od strán v

rámci zvýšenej procesnej diligencie očakáva, že budú prednášať tvrdenia a vyvíjať dôkaznú aktivitu
podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej. Kontradiktórna povaha konania je zachytená hneď v článku
8 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý od strán vyžaduje, aby
označili skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podopreli ich dôkazmi v súlade s princípomhospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odráža sa aj v § 132 CSP, ktorý žalobcovi ukladá, aby opísal
rozhodujúceskutočnostiapripojilkžalobedôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť. V tejto súvislosti ustanovenie § 150 ods. 1 CSP ďalej od žalobcu ako strany

požaduje uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak sa súd domnieva,
že skutočnosti, ktoré považuje pre rozhodnutie v danej veci za podstatné a rozhodujúce, neboli v
žalobe uvedené, môže sa tento nedostatok pokúsiť odstrániť postupom podľa § 150 ods. 2 CSP tak, že
žalobcu požiada o ďalšie skutkové tvrdenia. Každé takto doplnené skutkové tvrdenie je opäť spojené
aj s dôkaznou povinnosťou.

18. Súd pre rozhodnutie vo veci považoval za dôležitú skutočnosť, či právny predchodca žalobcu pred
poskytnutím úveru, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský
úver. Skutkové tvrdenia ohľadne tejto skutočnosti v žalobe absentovali. Zo strany žaloby neboli tieto
skutkové tvrdenia doplnené ani potom, čo žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadril názor o
bezúročnosti poskytnutého úveru. Z vyššie uvedených dôvodov súd, postupom podľa § 150 ods. 2 CSP,

vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
na ktorú výzvu žalobca vôbec nereagoval. Keďže žalobca tieto skutkové tvrdenia ani po výzve súdu
nedoplnil, nemohol súd splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ preskúmať, preto dospel k záveru,
že právny predchodca žalobcu si túto povinnosť nesplnil.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

20. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti O. F., C-565/12
uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty

vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosť tohto cieľa, ktorým
je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré
prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne
spojenýspovinnosťouveriteľapreveriťúverovúbonitudlžníka,Súdnydvorrozhodol,žeakbysasankcia

zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá
skutočne odrádzajúcu povahu (rozsudok z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12 body 52 a 53).

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ

„s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné
vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od
žalovaného ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,

aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že
spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu

zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich

dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadaťsi od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane

spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

22. Keďže súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu schopnosť žalovaného splácať úver
neposudzoval, čo súd považuje za hrubé porušenie tejto povinnosti, posúdil úver v súlade s § 11 ods.
2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, na ktorý
tento zaplatil sumu 5.926,05 eur, čo znamená, že poskytnutý úver preplatil o 926,05 eur a z uvedeného
dôvodu už nebol povinný žalobcovi niečo hradiť. Pretou súd žalobu vo výroku I. zamietol.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupujúc v súlade s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný

v konaní dosiahol plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Protitomutorozsudkužalovanýniejeoprávnenípodaťodvolanie,nakoľkosatohtosvojhoprávavsúlade
s ustanovením § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdal.

Proti tomuto rozsudku je žalobca oprávnený podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).