Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121214233
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4121214233.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX, 2. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, obaja zastúpení Mgr. Romanou
Mravíkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 2/3, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX, 2. H. G., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, obaja zastúpení BIZOŇ & PARTNERS,
s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533,
o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
12. januára 2023 č. k. 7C/68/2021-883 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. februára 2023 č.

k. 7C/68/2021-943 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie mení tak,žežalovanísúpovinnízdržaťsanad
mieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý
preniká z pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285 evidovaných
na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo
2168/2, parcelné číslo 2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných
na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Nitra, a vo zvyšnom zamietajúcom výroku

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.), zrušil uznesenie Krajského súdu
v Nitre č. k. 5Co/25/2022-280 zo dňa 21. 04. 2022, ktorým odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a nariadil vo veci neodkladné opatrenie (II.) a žalovaným priznal proti žalobcom
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku(III.).Rozhodnutieprávneodôvodnilustanoveniami

§ 1 bod 1 a 2, § 2 bod 1, 3 písm. a), § 3 bod 1, 2, 7, 8, § 4 bod 1 veta prvá, § 6 bod 1 až 7, § 15 bod 2, 6,
§ 16 Všeobecného záväzného nariadenia obce C. č. 4/2021 o podmienkach držania zvierat a ich chovu
na území obce C., § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 335 ods. 1, § 236 ods.
4 CSP a vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu sú susedia. Súd mal preukázané, že medzi
stranami sporu sú narušené susedské vzťahy, a to v dôsledku chovu kohútov a sliepok žalovanými,
pričom táto situácia trvá už niekoľko mesiacov. Vzhľadom k tomu, že orgány, na ktoré sa obrátili, im
neposkytli potrebnú ochranu, obrátili sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, o

ktoromodvolacísúdrozhodoltak,žeuznesenímKrajskéhosúduvNitreč.k.5Co/25/2022-280zodňa21.
04.2022odvolacísúdnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciezmeniltak,žesúdnariadilneodkladné
opatrenie, ktorým žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa obťažovania
žalobcov v 1. a 2. rade nad mieru primeranú pomerom šírením hluku spôsobeného chovom malýchhospodárskych zvierat, ktorý preniká z pozemkov žalovaných, výrokom II. žalobcom uložil povinnosť,
aby do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade
žalobuourčeniepovinnostizdržaťsaobťažovaniažalobcovv1.a2.radenadmieruprimeranúpomerom

šírením hluku z chovu malých hospodárskych zvierat a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Žalobcovia priložili množstvo fotografií, z ktorých vyplýva využívanie vlastného
pozemku na relax a oddych, ktoré v súčasnosti podľa ich tvrdení nemôžu užívať pre imisie zo susedného
chovu hydiny. Na priložených fotografiách žalobcami vidno umiestnenie kurínov v blízkosti pletivového
plota, ktorý je umiestnený na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Žalobcovia predložili aj početné

zvukové záznamy, pri ktorých je evidovaný dátum a čas, kedy boli tieto nahrávky zaznamenané, pričom
ide o záznamy z obdobia september 2021 až jún 2022 v rôznom trvaní. Na zvukových záznamoch
je zaznamenaný zvuk vydávaný kohútmi a sliepkami v čase medzi polnocou a ránom. Žalobcovia
odôvodňujú žalobu najmä svojim nepriaznivým zdravotným stavom. K uvedenému predložili lekárske
správy, týkajúce sa diagnóz dlhodobého charakteru, ktorými trpia, ako aj dermatologických diagnóz,
ktoré sa vyskytli v ostatnom čase od decembra 2020 do októbra 2021. Skutočnosť, že chov žalovaných

mal parazity, osvedčili žalobcovia prepisom komunikácie z aplikácie WhatsApp. Žalobcovia predložili
aj početné fotografie, na ktorých je zachytené perie z hydiny, nachádzajúce sa na pozemku žalobcov.
Z vyjadrenia Obce Zbehy zo dňa 30. 03. 2022 vyplýva, že na obecnom úrade nebol nahlásený chov
hydiny nad 30 ks na pozemku žalovaných. Žalovaní predložili úradný záznam o veterinárnej kontrole, z
ktorého vyplýva, že kontrola sa konala 05. 11. 2021, pričom v čase kontroly sa nachádzalo na pozemku

55 ks hydiny, voliéry 4 x 4-1 ks, 4 x 3-4 ks, pričom výsledky kontroly uviedli, že neboli zistené porušenia
v hygiene chovu.

1.2. Z Protokolu o meraní hluku č. 224000133 vyhotoveného technickým skúšobným ústavom Piešťany,
š. p. zo dňa 27. 10. 2022 vyplýva, že predmetom merania bolo určenie hluku súvisiaceho so zvukovými

prejavmi domácej hydiny, kohútov a sliepok, chovaných na pozemku rodinného domu č. p. XXX, C.
v priamom susedstve s pozemkom rodinného domu objednávateľa s ohľadom na požiadavky zákona
NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v nadväznosti na súvisiace právne dokumenty. Výsledky merania budú slúžiť pre
účely posúdenia vplyvu hluku na blízke okolie podľa požiadaviek vyhlášky Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku,
infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
Meranie sa uskutočnilo so súhlasom majiteľky rodinného domu č. p. XXX, C. a bude slúžiť pre účely
súdneho konania č. k. 7C/68/2021, Okresný súd Nitra, so začiatkom 17. 10. 2022 o 20.25 hod. a koncom
19. 10. 2022 o 17.15 hod. Merací mikrofón bol umiestnený vo výške cca. 1,5 m nad trávnatým terénom,

na hranici pozemkov parc. č. 2168/2 a parc. č. 2168/129. Hlavným a jediným posudzovaným zdrojom
hluku je hluk spôsobovaný aktivitou domácej hydiny, kohútov a sliepok chovaných na dvore rodinného
domu č. p. XXX, C.. Všetky ostatné hlukové udalosti spojené s využívaním priľahlého vonkajšieho
územia obce boli považované za rušivý hluk pozadia a neboli zahrnuté do posúdenia. Na základe
celkovéhoposúdeniaaktuálnehostavuazpredloženýchvýsledkovmeraniahlukujemožnékonštatovať,

že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku,
infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí
prizvukovýchprejavochkohútovasliepokvdennomajnočnomčasevovonkajšomchránenomprostredí
rodinného domu č. p. XXX, C. v posudzovanom mieste MB1 bola prekročená.

1.3. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi susediacich nehnuteľností.
Pozostávajú zo súhrnu právnych noriem, ktoré obmedzujú základné právo vlastníka naložiť so svojou
vecou podľa svojej ľubovôle a každého z tohto práva vylúčiť s ohľadom na vlastnícke právo susedného
vlastníka a zabrániť zásahom medzi nimi navzájom. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
doprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrýmimravmi.Každývlastníkmápodľa
§123Občianskehozákonníkaprávopredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitky
a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí
byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tzv. „reciprocita"

medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode
oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných
vlastníkov, prípadne iných osôb.1.4. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou
ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka

inej nehnuteľnosti musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá
veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom
obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Občiansky zákonník vymedzuje povinnosti, ktorých
sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny a
zásahy môžu mať rôzny charakter. Neprípustný výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv

je vymedzený v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tzv. generálnej klauzule dvomi skutkovými
podstatami, a to obťažovaním iného nad mieru primeranú pomerom a vážnym ohrozovaním výkonu
práv iného. Pod obťažovaním možno rozumieť sťažovanie a znepríjemňovanie výkonu práv iného,
zatiaľ čo ohrozovanie výkonu práv sa týka samotnej podstaty tohto výkonu zo strany iného alebo jeho
majetku. Obťažovanie je neprípustné, len ak je nad mieru primeranú pomerom. Táto primeranosť sa
posudzuje ku konkrétnym pomerom v mieste a čase, pričom treba zohľadňovať aj rôznosť miestnych

zvyklosti vyplývajúcich z povahy, či umiestnenia nehnuteľností. Pojem miera primeraná pomerom sa
v zásade chápe z objektívneho pohľadu. Výnimočne môže byť zohľadnené aj subjektívne hľadisko
spočívajúcevpomerochosoby,ktorásadomáhaochranypredvýkonomvlastníckehopráva.Subjektívne
by však mali byť zohľadnené len také skutočnosti, ktoré si takýto postup vyžadujú z pozície verejného
záujmu, dobrých mravov alebo spoločensky všeobecne akceptovateľných zvyklostí. To, či naozaj ide

a obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, je potrebné posúdiť vždy podľa okolností konkrétneho
prípadu s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti vyjdú v súdnom konaní najavo.
Určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, je vecou úvahy súdu.

1.5. Žalobca, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi

veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo
konkrétne konať. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom,
žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci
primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci. Po vyhovujúcom rozhodnutí súdu má žalovaný
rušiteľ právo sám si zvoliť postup, akým odstráni závažný stav spočívajúci vo vzniku a šírení imisií.

1.6. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým
zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv.
imisiám, t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za
predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy,

úradného rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia
vyplývajúceho z určitého povolenia. Neoprávnenosť zásahu je vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník
veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne. Primeranosť zásahu do vlastníckeho
práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je potrebné vždy
skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti.

1.7. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre neunesenie
dôkazného bremena žalobcov. Súd pri rozhodovaní primárne bral do úvahy miesto, kde je spor

situovaný, nakoľko táto skutočnosť má svoj odraz v právnej norme § 127 OZ, keďže určenie, či ide o
obťažovanie nad mieru primeraným pomerom je závislá od typu konkrétnej lokality pomerov. Prostredie
obce, v ktorej sa títo susedia sporia, je typickým dedinským prostredím západného Slovenska, kde vo
všeobecnosti je možné chovať akékoľvek zvieratá ako kravy, ovce, kozy, ošípané alebo drobnú hydinu
a pod. V tomto spore sa jedná o chov drobnej hydiny, čo v tomto duchu predstavuje očakávateľný

štandard danej obce, t.j. je absolútne pomerom primerané, že chov drobnej hydiny sa bude týkať väčšiny
porovnateľných nehnuteľností v danom mieste. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej obci
je chov hydiny bežným javom, aj v okolí týmto susedským sporom dotknutých nehnuteľností, pričom
z pohľadu okolia chovu žalovaných nebolo zo strany obyvateľov okolitých nehnuteľností namietané
voči chovu. Subjektívne vnímanie žalobcov, ktorí obývajú svoju nehnuteľnosť dlhší čas a zažili pomery

na susednom pozemku pred tým, ako ho kúpili žalovaní, môže vnímať súd jedine v tej rovine, že
vnímanie tejto zmeny zadalo príčinu, ktorá ich doviedla k riešeniu veci súdnou cestou. Tieto subjektívne
skutočnosti na strane žalobcov z pohľadu primeranosti pomerov však súd môže hodnotiť celkomvýnimočne, pričom súd v tomto konkrétnom prípade takúto výnimočnú situáciu nevzhliadol, a to i napriek
zdravotným problémom, najmä u žalobcu v 2. rade, ako aj veku žalobcov, na čo žalobcovia poukazovali.

1.8. Žalobcovia v priebehu sporu poukazovali na VZN obce C., pričom súd poznamenal, že predmetné
VZN sa na právne vzťahy žalobcov a žalovaných nevzťahuje, a to s poukazom na § 15 bod 2 a 3 VZN
Obce C.. Jediným ustanovením, ktoré sa môže aplikovať vo vzťahu k žalovaným, je povinnosť ohlásiť
chov do 3 mesiacov od účinnosti VZN, pričom sankciou pre porušenie tohto ustanovenia je postup obce
podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č. 282/2002 Z.

z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Ani
zo záznamu o veterinárnej kontrole č. NR/211105, keď kontrola sa konala 05. 11. 2021, nevyplynulo, že
by boli zistené porušenia v hygiene chovu, pričom súd ma preukázané, že chov je riadne registrovaný.
Z vykonaného dokazovania vyplynul súčasný stav chov drobnej hydiny o počte do cca 50 kusov, čo
považoval súd v daných miestnych pomeroch za daných okolností za akceptovateľný počet, pričom z
uvedeného sú 4 kohúti, čo bolo preukázané aj miestnou ohliadkou súdu.

1.9. Súdna ochrana v zmysle § 127 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka sa poskytuje len proti takým
zásahom, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon práv suseda.
Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnený zásah, teda o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní
v rámci tolerantnosti navzájom strpieť alebo ktoré sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností,

žalobu bude nevyhnutné zamietnuť. Pri posudzovaní miery hluku primeranej pomerom je potrebné
vziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorazové,
opakované, úmyselné a podobne. Pre posúdenie obťažovania hlukom je zvyčajne potrebné znalecké
dokazovanie, pričom žalobcovia na podporu svojej žaloby predložili súdu ako dôkaz - Protokol o meraní
hluku, pričom súd tento dôkaz vyhodnotil ako neobjektívny, keď z neho vyplýva, že merací mikrofón

bol umiestnený vo výške cca 1,5 m nad trávnatým terénom, na hranici pozemkov parc. č. 2168/2 a
parc. č. 2168/129, pričom z jednotlivých fotiek zverejnených v predmetnom protokole vyplýva, že tento
prístroj bol umiestnený cca 30-40 cm od plotu žalovaných, a teda je zrejmé, že ak z druhej strany
plotu sa nachádzajú cca 50 cm od plotu kuríny a voliéry s hydinou, tento zvuk bude najintenzívnejší
priamo pri objekte merania. Je zrejmé, že tento dôkaz nemá výpovednú hodnotu, nakoľko žalobcovia

v priebehu sporu argumentovali, že intenzívnym hlukom sú rušení na celom pozemku a v rodinnom
dome musia mať pozatvárané okná, nakoľko ich tento hluk ruší. Predmetné meranie sa nevykonalo vo
všetkých namietaných miestach, preto súd nemohol prevziať závery z protokolu, že prípustná hodnota
určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č.
549/2007Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostioprípustnýchhodnotáchhluku,infrazvukuavibráciíao

požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch
kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p.
XXX, C. v posudzovanom mieste MB1 bola prekročená. Z predmetných tabuliek zároveň vyplýva, že
hluk v nočných hodinách bol prekročený len nepatrne.

1.10. V danom prípade vykonaným dokazovaním, najmä ohliadkou na mieste samom, ako aj dôkazmi
predloženými žalobcami (fotografie z pozemku žalobcov a nahrávky na USB kľúči), nebolo preukázané,
že by chovom drobnej hydiny na pozemku žalovaných dochádzalo k nepovoleným imisiám na susedný
pozemok žalobcov, a teda, že by žalovaní nad mieru primeranú pomerom v danej lokalite obťažovali
žalobcov ako susedov hlukom, prachom, pachom, exkremenatmi, pevnými a tekutými odpadmi a pod.

Vzhľadom na to, neboli splnené podmienky § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre poskytnutie im
ochrany súdom. Keďže predmetný zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde teda o zásah
neoprávnený, proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Súd z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia pred podaním žaloby trpeli zdravotnými problémami
- kožné vyrážky, avšak v spore nebolo preukázané, že tieto zdravotné problémy boli spôsobené v

dôsledku chovu žalovaných. Tieto zdravotné problémy v čase rozhodovania súdu už neboli ani tvrdené
žalobcami, preto mal súd za preukázané, že v tejto časti je tiež žaloba nedôvodná.

1.11. Súd na záver uviedol, že žalobcovia sa okrem iného domáhali umiestnenia objektov určených na
dočasný a trvalý chov, držania a voľný výbeh malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1

meter od hranice pozemkov. Súd v tejto časti petitu poukázal na to, že žalobcovia dožadujúci sa súdnej
ochrany, sa môžu dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených
zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Na základe toho
sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorýmmôže byť odstránenie závadného stavu a pod. Z uvedeného vyplýva, že súd by vyhovením takto
formulovanémupetituporušilprávotým,žebyzasiaholdovlastníckehoprávažalovanýchneprimeraným
spôsobom. Nakoľko súd vo veci samej zamietol žalobu, mal za to, že nie sú splnené podmienky na

nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd uznesenie, ktorým bolo vo vzťahu k žalovaným nariadené
neodkladné opatrenie, zrušil.

1.12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným
súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, pričom v sporových

konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v
tomto prípade žalovaní, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, majú právo na náhradu trov
konania proti neúspešnej strane (žalobcovia) a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné
osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu, a to s poukazom na ustanovenie
§ 257 CSP.

2. Uznesením zo dňa 13. 02. 2023 č. k. 7C/68/2021-943 súd prvej inštancie opravil dátum vyhotovenia
rozsudku na 12. 01. 2023.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, odôvodniac podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Mali za to, že súd rozhodol

vo veci jednostranne v prospech žalovaných, niektoré dôkazy nevyhodnotil správne, neprijal ani jeden z
dôkazov žalobcov a nezohľadnil viaceré podstatné skutočnosti. Mali za to, že súd nesprávne určil mieru
primeranú pomerom v posudzovanej lokalite. Obecnému úradu C. nebol nahlásený žiaden chov nad
30 ks hydiny. K Všeobecne záväznému nariadeniu obce C. č. 4/2021 o podmienkach držania zvierat
a ich chovu na území obce C. uviedli, že žalovaný počas sporu a súčasne po účinnosti VZN vytvoril

účelovo nový chov v snahe rozložiť veľké množstvo hydiny na 2 majiteľov, pričom na nový chov sa VZN
obce vzťahuje. Miera primeraná pomerom je daná nie len znením VZN, ale aj samotnou skutočnosťou,
že v obci C. nikto nechová hydinu v počte viac ako 30 kusov, preto bola miera primeraná pomerom v
konaní jednoznačne preukázaná. Konštatácia súdu o počte 50 kusov hydiny, z toho 6-7 kohútov, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní a nezodpovedá miere primeranej pomerom v posudzovanej lokalite.

Tento názor súdu je absolútne nepreskúmateľný, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akých
konkrétnych skutočností súd vychádzal. Pri 4 kohútoch meranie hluku akreditovaným pracoviskom na
meranie hluku - TšU Piešťany, š. p. preukázalo výrazne prekračovanie povolenej hranice v referenčnom
čase deň (63,8 dB), pričom denne zvukové udalosti v maximách dosahovali až 90 dB. Pri šírke pozemku
žalovaných 15 m, pri veľkosti chovu a pri jeho umiestnení úplne na hranici pozemku so žalobcami sa

dá tvrdiť, že bez účinnej bariéry proti imisiám budú tieto nad mieru primeranú pomerom. Žalobcovia
poskytli súdu množstvo nahrávok z rôznych miest ich nehnuteľnosti o tom, ako vyzerá hluk hydiny
žalovaných pri 6 a viac kohútoch. Žalobcovia žiadajú, aby žalovaní urobili také účinné opatrenia, aby
imisie chovu smerom na pozemok žalobcov znížili na úroveň obvyklého dedinského chovu. Uviedli, že
nesúhlasia s označením merania hluku akreditovaným pracoviskom na meranie hluku a predložením

protokolu o meraní za dôkaz, ktorý nemá výpovednú hodnotu a je neobjektívny. Žalobcovia požiadali
akreditované pracovisko na meranie hluku TŠU Piešťany, š. p. o vykonanie merania, vypracovanie
protokolu a posúdenie hluku. Toto meranie sa uskutočnilo s ohľadom na požiadavky zákona NR SR
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v nadväznosti na súvisiace právne predpisy. Určenie hluku sa uskutočnilo podľa požiadaviek

vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií
v životnom prostredí. Meranie sa uskutočnilo vo vonkajšom prostredí, pri dodržaní metodiky merania
sa určoval hluk v chránenom území II (vyhláška MZ SR č. 549/2007) - vonkajší priestor v obytnom
a rekreačnom území, konkrétne išlo o priestor relaxačnej časti záhrady bezprostredne pri bazéne.

Merací bod bol umiestnený v súlade s predpismi. Poukázali na to, že zákon im priznáva právo v
každom mieste svojho pozemku nevystavovať sa prekračovaniu limitných hodnôt hluku, a to dlhodobo
a s každodenným opakovaním. Uviedli, že ak je prekročený limit hluku upravený predpisom, ide o
obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, aj keď na danom mieste to môže byť hluk obvyklý. Dali
do pozornosti, že obhliadka na mieste samom sa uskutočnila dňa 25. 09. 2022 a žalovaní priznali, že

pred obhliadkou z chovu odstránili 8 kohútov. Meranie hluku sa uskutočnilo dňa 17. - 19. 10. 2022,
teda v čase po účelovej a špekulatívnej redukcii veľkosti chovu a počtu kohútov a aj napriek tomu
bolo preukázané významne prekračovanie denných aj nočných povolených hodnôt len 4 kohútmi počas
2 dní merania. Žiadnym iným spôsobilým dôkazom neboli v konaní závery protokolu o meraní hlukuspochybnené. O to viac je zarážajúce stanovisko súdu, že predložený dôkaz nemá výpovednú hodnotu
a je neobjektívny. Konajúci súd riešil otázku intenzity hluku v čase vykonaného merania, resp. v čase
obhliadky miesta, nezaoberal sa však podstatnou okolnosťou a to je dlhodobosť trvania hluku. Miera

intenzity pôsobenia určitej činnosti na subjekt sa práve zintenzívňuje svojou dĺžkou trvania. Žalobcovia
majú za to, že v tomto smere je rozhodnutie súdu nepreskúmateľne a to z dôvodu, že žalobcovia opierali
svoju žalobu aj o dobu pôsobenia hluku na ich domácnosť a majetok, ako aj na žalobcov samotných.
Uviedli tiež, že sa nestotožňujú s tým, že súd nevzhliadol dôvod pre zohľadnenie subjektívneho hľadiska
v pomeroch osoby, ktorá sa ochrany domáha. Nezohľadnené osobitosti súvisiace so zdravotným stavom

a vekom žalobcu aj žalobkyne vnímajú ako prísne nariadenie ďalej znášať stav, ktorý na ich zdravie
pôsobí deštrukčne a v hrubom rozpore s odporúčaniami lekárov. Majú za to, že zdravotný stav oboch
žalobcov nebol dostatočne zohľadnený z hľadiska nepriaznivého vplyvu neustáleho a opakujúceho sa
hluku a stresu z neho. Ochorenia sa prehlbujú pod vplyvom nepokoja, stresu z hluku, nemožnosti
používať odporúčaný vonkajší priestor na zotavenie. Žalobkyňa tiež predložila súdu lekárske potvrdenia
o svojich ochoreniach. Odporúčania lekárov sú obdobné: bezstresovosť, pravidelný relax, pravidelný

spánok, pokoj. Súhrn zdravotného stavu vypracovaný MUDr. Kirinovičovou potvrdzuje okrem iného
aj prítomnosť trvalého stresu zo situácie krvnými testami a jeho negatívne pôsobenie na všetky jej
ochorenia. Psychickú záťaž z hluku a následného stresu konzultuje žalobkyňa pravidelne už takmer
rok aj so psychologičkou. Priložila najnovšiu správu od psychologičky z januára 2023. Sú toho názoru,
že prihliadnutie na okolnosti v osobe alebo pomeroch žalobcov je na mieste, pretože stav hluku a

neustáleho nepokoja ním spôsobeného neumožňuje žalobcom chrániť svoje zdravie pred prehlbovaním
zdravotných problémov a ani im neumožňuje riadiť sa naliehavými odporúčaniami lekárov. Poukázali
na to, že obhliadka na mieste samom nemohla poskytnúť reálny obraz o dlhodobom, opakovanom
a každodennom stave obťažovania imisiami s premenlivým charakterom. Žalovaní sa na ohlásenú
obhliadku pripravili. Počet kohútov pred ňou účelovo znížili na 4 kusy. Aj nadmerný zápach a iný

odpad, perie, exkrementy a pod. odstránili účinnejším vyčistením chovu. Celkom iné imisné pomery
nastávajú v letných horúčavách a v čase preperovania, či v závislosti od počasia alebo v čase vetra.
Na jednotlivých pojednávaniach poskytovali rôzne informácie o počtoch kohútov, čo tiež poukazuje
na premenlivosť chovu. Všetky údaje od žalovaných súd prijal za pravdivé. Na druhej strane, údaje
a vyjadrenia žalobcov sa bagatelizovali, zosmiešňovali, videá a nahrávky sa spochybňovali, aj keď

boli vyhotovované priebežne, v najrôznejších denných a nočných časoch a z najrôznejších miest
nehnuteľnosti žalobcov. Nevidia inú možnosť ako reálne preukázať dianie, iba dokumentovať stav
nahrávkami počas dní a nocí. Súd tiež nezohľadnil ani to, že intenzita obťažovania je úplne závislá
od konania žalovaných. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením súdu, že žalovaní urobili opatrenia už pred
podaním žaloby a pomery oproti nariadenému neodkladnému opatreniu sa zmenili. Chov nebol po

právoplatnosti neodkladného opatrenia zredukovaný ustáleným spôsobom. Prechod parazitov súdu
žalobcovia uvádzali naďalej, pretože sa domáhali účinných zmien stavu. S odmietaním možnosti
prechodu parazitov žalovanými nesúhlasili. Medicínske laboratória humánneho lekárstva nedisponujú
spôsobmi preukazovania slepačích parazitov na ľudskej koži, ani nepotvrdzujú slepačí druh parazitu,
ktorý spôsobil kožné podráždenia, či iné problémy. Prechod parazitov z chovu sa dá preukázať

iba nepriamo. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedli, že žalobcovia sa podanou žalobou
domáhali aj určenia, že žalovaní sú povinní umiestniť objekty určené na dočasný a trvalý chov, držanie a
voľný výbeh malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter od hranice pozemkov, a to
v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a to s poukazom na ustanovenie § 417 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenia § 127 OZ, tak ako to nesprávne posúdil súd. Žalobcovia sa

cítia byť ohrození neudržiavaným chovom z dôvodu prechodu parazitov a prenosných ochorení z hydiny.
Žalobcovia z reálnych obáv o svoje zdravie žiadajú minimálny odstup chovných objektov, priestorov na
chov a voľného výbehu hydiny 1 m od hranice pozemkov. Poukázali na ustanovenie článku 40 prvej
vety Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na ochranu zdravia. Žiadne konanie
subjektu nemôže smerovať voči ohrozovaniu zdravia iných osôb. Uviedli, že odôvodnenie rozsudku

trpí vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko sa súd riadne nevysporiadal so všetkými
relevantnými skutočnosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, čo je porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Súd svojím rozhodnutím založil stav právnej
neistoty,hocinazákladevykonanéhodokazovaniabolojednoznačnepreukázané,ženastranežalobcov
existuje naliehavá potreba úpravy susedských práv a povinností. Prostredníctvom podanej žaloby sa

žalobcovia snažili dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov konania. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a súčasne prizná žalobcom nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Následne súdu doložili aktuálne lekárske správy žalobcov a StanoviskoÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky k meraniu hluku a záveru protokolu o meraní hluku
č. 224000133.

4. Žalovaní vo vyjadreniu k odvolaniu žalobcov uviedli, že sa v celej miere stotožňujú s procesným
postupom a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie považujú za vecne správne,
presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, rešpektujúce právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny
proces. K odvolacej námietke o miere zvuku primeranej pomerom poukázali na ustanovenia § 366, §
153 ods. 1 CSP a uviedli, že žalobcovia zahltili svoje odvolanie novými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami,

ktoré v prvostupňovom konaní neuplatnili. Žiaden z predložených dôkazov nespĺňa žiadnu z alternatív
prípustnosti novoty v odvolacom konaní. Vzhľadom na uvedené, majú za to, že v zmysle citovaných
ustanovení je odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní povinný neprihliadať na dôkazy, ktoré žalobcovia
priložili v prílohách k odvolaniu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že sa im podarilo preukázať, že ich
kohúty a sliepky vydávajú zvuky nad mieru primeranú pomerom uviedli, že tieto sú ničím nepodložené,
založené čisto na domnienkach žalobcov. Žalobcovia do konania nepredložili žiaden relevantný dôkaz,

ktorý by preukazoval, aká je miera zvuku hydiny primeraná pomerom vo vidieckej lokalite obce C. a o
koľko ju prekračujú. Žalobcovia mieru hluku preukazovali len tisíckami amatérskych nahrávok, z ktorých
však nebolo možné zistiť, kedy, kde a v akom čase boli zaznamenané a rovnako tak nebolo možné zistiť,
akúmieruhlukuvlastnezaznamenávajú.Poukázalinačl.16ods.2základnýchprincípovCSP,§187ods.
1 CSP a § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a uviedli, že okrem toho, že

uvedené nahrávky žalobcov nemajú žiadnu výpovednú hodnotu pre toto konanie, tak zároveň boli tieto
nahrávky získané v rozpore so zákonom. K vyhotoveniu obrazových a zvukových záznamov ich, ich
pozemku a majetku nikdy nedali žiaden súhlas, preto vyhotovovanie zvukových a obrazových záznamov
považujú za konanie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Uvedené konanie žalobcov teda nemôže
požívať žiadnu právnu ochranu a dôkazy, ktoré boli získané nezákonne súd nemôže pri rozhodovaní

vo veci zohľadňovať. Žalobcom sa v žiadnom prípade nepodarilo preukázať, aká je miera zvuku hydiny
primeraná pomerom vo vidieckom prostredí obce C. a už vôbec sa im nepodarilo preukázať, že túto
mieru prekračujú. K odvolacej námietke o spochybnení merania zvuku akreditovanou inštitúciou uviedli,
že objektivitu merania zvuku nikto nespochybnil, ale vzhľadom na okolnosti prípadu, je takýto dôkaz pre
konanie irelevantný a to z dôvodov, že bol umiestnený na úplnej hranici pozemkov, v tesnej blízkosti

kurínov, a teda v žiadnom prípade nepreukazuje intenzitu hluku u žalobcov v dome a spálni a vyhláška
č. 594/2007, na ktorú sa žalobcovia odvolávajú, sa vzťahuje len na hluk vznikajúci ľudskou činnosťou,
nie zvieratami. Uvedený protokol o meraní zvuku teda, vzhľadom na umiestnenie meracieho zariadenia,
nevypovedal nič o hluku v dome a predovšetkým v spálni. Práve hlukom v týchto častiach domácnosti
pritom žalobcovia dôvodili svoju žalobu. Poukázali na to, že hodnoty podľa uvedenej vyhlášky boli

prekročené len mierne, a to napriek tomu, že boli zaznamenávané na najhlučnejšom mieste z celého
pozemku žalobcov. K nezohľadneniu zdravotného stavu žalobcov uviedli, že žalobkyňa nepreukázala,
že by trpela výraznými zdravotnými problémami, jedná sa o ženu, podnikateľku v produktívnom veku,
ktorá síce má mierne zdravotné problémy, tieto ju však neohrozujú na živote a ani schopnosti pracovať
a uživiť sa. V žiadnom prípade teda nepredstavujú dôvod na výnimočné zaobchádzanie. Vo vzťahu k

zdravotnému stavu žalobcu sa vyjadrili v bode 13. vyjadrenia k obhliadke zo dňa 28. 10. 2022, pričom
naň odkazujú. K zmene pomerov uviedli, že odkazujú na svoje predošlé vyjadrenia a len dodávajú,
že tieto vedome lživé tvrdenia popierajú. Žalobcovia nijak nepreukázali, že by v súčasnosti chovali
viac ako štyroch kohútov, a napriek tomu žiadajú súd, aby rozhodoval podľa skutkového stavu, ktorý
už dávno netrvá. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedli, že počas celého konania žalobcovia

nikde neargumentovali ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka o prevencii pred hroziacou škodou.
Majú za to, že žalobcovia si zrejme až po záverečných rečiach uvedomili, že nimi navrhovanému petitu
žaloby nemožno v tomto type konania vyhovieť, a preto v rámci odvolacieho konania rozširujú dôvody
žaloby a opäť zahlcujú spis ďalšími novými skutkovými tvrdeniami. V čase vydávania napadnutého
rozhodnutia žalobcovia žiadnymi parazitmi a ani prenosnými ochoreniami netrpeli a ani to netvrdili.

Tvrdenia žalobcov o hroziacej škode sú ničím nepodložené, a vzhľadom na predmet konania, aj právne
irelevantné. K nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia uviedli, že žalobcovia neuvádzajú, s akými
relevantnými skutočnosťami sa súd nevysporiadal. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žiadali priznať právo na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaní k stanovisku hlavného hygienika uviedli, že meracie zariadenie bolo umiestnené na úplnej
hranici pozemkov, v tesnej blízkosti kurínov, a teda v žiadnom prípade nepreukazuje intenzitu hluku
žalobcov v dome a v spálni. Vyhláška č. 594/2007 Z. z., na ktorú sa žalobcovia odvolávajú, sa vzťahujelen na hluk vznikajúci ľudskou činnosťou, nie zvieratami. Protokol nevypovedá nič o hluku v dome a v
spálni, pričom práve hlukom v týchto častiach domácnosti žalobcovia odôvodňovali svoju žalobu. Hluk
v spálni žalobcov musí byť teda logicky menší, v žiadnom prípade neprekračujúci povolené hodnoty.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že v rámci odvolacieho konania predložili
súdu podanie „Stanovisko k meraniu hluku a záveru protokolu o meraní hluku č. 224000133 zo dňa
16. 02. 2023, z ktorého vyplýva, že meranie hluku sa vykonáva na hranici pozemku sťažovateľa
alebo najbližšieho chráneného objektu, na základe čoho bol merací bod MB1 zvolený správne. Hluk,

ktorý produkuje hydina žalovaných je výsledkom ľudskej činnosti. Stanovisko hlavného hygienika SR
presne označuje zdroj meraného hluku, a to zvukové prejavy hydiny, ich správne posúdenie a meranie
podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 o prípustných hodnotách hluku. Na základe
výsledkov merania sa v ňom konštatuje, že zvukové udalosti hydiny sú výrazné, a nie mierne. Hlavný
hygienik SR vyslovuje záver, že za posudzovaného stavu (4 kohúti a 50 sliepok – údaj žalovaných) nie
je v danej veci zabezpečená ochrana verejného zdravia. Toto stanovisko potvrdzuje v celom rozsahu

správnosť predmetného merania hluku, jeho záverov a aj umiestnenie meracieho bodu. V konaní až
do vyhlásenia rozsudku nebolo meranie akreditovanou inštitúciou žiadnym relevantným spôsobom
spochybnené, dokonca ani zo strany súdu. Námietky žalovaných z dôvodu nedostatku odborných
znalostí nemožno považovať za relevantné. Až počas vyhlásenia rozhodnutia a následne z odôvodnenia
rozsudku sa žalobcovia dozvedeli, že súd daný dôkaz považoval za neobjektívny. S poukazom na

uvedené nebolo potrebné predkladať tento dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom sa jedná
o dôkaz, ktorý potvrdzuje závery iného dôkazu riadne predloženého a vykonaného na pojednávaní.
V odôvodnení rozsudku súd uvádza, že žalobcovia v priebehu sporu argumentovali, že intenzívnym
hlukom sú rušení na celom pozemku, pričom práve uvedeným meraním, ktoré bolo označené ako
neobjektívne, bolo preukázané, že k výraznému prekračovaniu prípustných hodnôt hluku na pozemku

žalobcov skutočne dochádza a to aj po tom, ako žalovaní cielene svoj chov zredukovali. Ustanovením
§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo argumentované nie len v samotnej žalobe, ale súčasne aj v
záverečnej reči žalobcov, ktorá je v písomnej forme založená v súdnom spise.

7. Následne žalobcovia v priebehu odvolacieho konania predložili odvolaciemu súdu ďalšie podanie, v

ktorom uviedli, že považujú za dôležité oznámiť odvolaciemu súdu zmeny popisujúce aktuálny skutkový
stav. Uviedli, že zdravotný stav najmä XX-XXXXXXX žalobcu sa za posledných 7 až 8 mesiacov opäť
zhoršil, k čomu doložili lekárske správy. Uviedli tiež, že požiadali o ďalšie meranie hluku vo vonkajšom
prostredí podľa platných predpisov, keďže žalobcovia sa celé dni zdržujú doma a v záhrade, lebo ich
zdravotný stav iné nedovoľuje. Výsledky merania opäť potvrdzujú prekračovanie limitov. Meranie sa

uskutočňovalo v dvoch bodoch, pričom v oboch boli prekročené limitné hodnoty hluku. Poukázali aj
na zmeny v chove hydiny žalovaných, a to zmenu v množstve hydiny a kohútov, pribudnutiu nového
plemena sliepok a pribudnutím chovu kačíc.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku – ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalobcami,
v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom na

nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a po zopakovaní (§ 284 ods. 1 CSP) a doplnení
(§384ods.2CSP)dokazovaniaapopreskúmanízákonnostiavecnejsprávnostinapadnutéhorozsudku
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti podľa § 388 CSP zmeniť
a v časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

9. Predmetom konania bola žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia povinnosti zdržať sa šíreniu
hluku, pachu, prachu, peria, exkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov, pochádzajúcich z
chovu malých hospodárskych zvierat, z pozemku parcely registra ,,C" parc. č. 2168/129 a parc. č.
2168/285 evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. C., obec C., okres Nitra na pozemok parcely registra ,,C"
parc. č. 2168/2, parc. č. 2168/174, parc. č. 2232/7 a parc. č. 2168/278 na LV č. XXX pre k. ú C., obec

C., okres Nitra a umiestniť objekty určené na dočasný a trvalý chov, držanie a voľný výbeh malých
hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter od hranice pozemkov parcely registra ,,C"
parc. č. 2168/129 a parcely registra ,,C" parc. č. 2168/285 evidovaných na LV č. XXX pre k. ú C., obecC., okres Nitra a pozemkov parcely registra ,,C" parc. č. 2168/2 a parcely registra ,,C" parc. č. 2168/174,
evidovaných na LV č. XXX pre k. ú C., obec C., okres Nitra.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Jednou z odvolacích námietok žalobcov bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku
a tiež nesprávne právne posúdenie veci. Napriek tomu, že odvolací súd sa s týmito odvolacími
námietkami stotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie vec v časti nesprávne právne posúdil a aj
nedostatočne odôvodnil, odvolací súd v záujme čo najskoršieho rozhodnutia vo veci zvolil postup,
kedy vo veci vytýčil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a strany

vyzval podľa § 182 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu právnych predpisov, ktoré je potrebné
na vec aplikovať, a ktoré súd prvej inštancie vo veci neaplikoval, aby si vytvoril podklad pre odlišné
skutkové a právne závery, ako urobil súd prvej inštancie. Napriek tomu, že právny zástupca žalovaných
navrhoval zopakovať dokazovanie, vykonané súdom prvej inštancie vo väčšom rozsahu (obhliadka,
výsluch ním uvedených svedkov), odvolací súd nepovažoval zopakovanie týchto navrhovaných dôkazov

za potrebné, a preto ich ani nevykonal, keďže odvolací súd nepovažuje tieto dôkazy pre posúdenie
veci za rozhodujúce a svoje rozhodnutie odvodzuje od iných v konaní vykonaných dôkazov, s ktorými
sa vyporiada nižšie vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd tento návrh právneho
zástupcu žalovaných zamietol.

13. Predmetom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 127 Občianskeho
zákonníka, ako aj ochrana v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že žalobcovia
už v žalobe uvádzali aj ustanovenia § 417 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a aj nimi odôvodňovali ich
žalobu, súd prvej inštancie žalobu v zmysle tohto ustanovenia neposudzoval, a preto žalobu žalobcov
v časti aj nesprávne právne posúdil.

14. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

15. Ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka o susedských právach treba použiť, aj keď ide o výkon
práv vyplývajúcich z vlastníctva a uplatní sa pri posúdení otázky, či možno žiadať ochranu proti takému
výkonu vlastníckeho práva, ktorého dôsledky presahujú hranice vlastníkovej veci.

16. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

17. Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladá vlastníkovi veci zdržať sa všetkého,

čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho
práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami
stavby na ňom zriadenej bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo
pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom,
dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie

nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej
dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na
jeho pozemok. Uvedené zákonné ustanovenie zakazuje také správanie sa vlastníka nehnuteľnosti,
ktorým by iného obťažoval nad mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv.Pojmy „miera primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú hornú hranicu
negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohoto správania prekročia určitú
hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne
posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré
neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom
trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov
„nad mieru primeranú pomerom“. Určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od

optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru), a to
vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim
pomerom, ktoré v tom-ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa
totiž uvedená hranica mala určovať len podľa pomerov pretrvávajúcich v danom mieste a čase, a nie
podľa pomerov, ktoré sú žiadúce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešnej
ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných

fyzických alebo právnických osôb na danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho
vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa uvedeného ustanovenia sa nemôže obmedziť
len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim správaním sa ostatných subjektov,
ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by mali byť) (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo
117/93 z 30. 11. 1993).

18. Každá osoba, ktorá je nositeľom vlastníckeho práva ku konkrétnemu majetku, je zároveň
zodpovedná za takú realizáciu jeho užívacieho komponentu, ktorou nebude nadmerne ohrozovať alebo
poškodzovať práva a právom chránené záujmy iných osôb. Výstižným je v tomto ohľade odkaz na čl.
20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého záväzok plynúci z vlastníctva znamená, že výkon

vlastníckeho práva nesmie nad ustanovenú mieru poškodzovať okrem iného ani ľudské zdravie. Vlastník
znáša zodpovednosť za to, aby využívanie jeho vlastníckeho práva neviedlo k neprimeraným rizikám
voči zdraviu ostatných osôb. Na tento účel je však povinný podrobiť sa iba takým obmedzeniam, ktoré
sú na účel ochrany verejného zdravia nevyhnutné (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 206/2018 zo 16. septembra 2021).

19. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

20. V prípadoch vážneho ohrozenia vzniku škody, dáva § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka

ohrozenému k dispozícii osobitnú možnosť domáhať sa, aby súd uložil tretej osobe opatrenia na jej
odvrátenie. Škoda, ktorá hrozí, musí byť protiprávna, pričom súdna ingerencia uložením konkrétnej
zakročovacej povinnosti je podmienená vážnosťou ohrozenia. O vážnosť ohrozenia ide, ak ide
o nebezpečenstvo, ktoré možno nie je bezprostredné, ale hrozba jeho realizácie je vážna, pričom ho
je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k očakávanej dobe trvania súdneho konania. Hrozba vážneho

ohrozenia musí existovať ešte v čase rozhodovania súdu. Ak hrozí ujma bezprostredne, je priestor pre
návrh na vydanie a nariadenie neodkladného opatrenia. Ohrozenie je vážnym vtedy, ak ide o hrozbu
vážnej škody. To znamená, že hroziaca škoda musí byť citeľného rozsahu. Ak hrozí nepodstatná škoda,
nepôjde o vážne ohrozenie a návrh ohrozeného sa žiada zamietnuť. Opatrenie, ktoré súd môže uložiť
vzmysletohtoustanoveniamábyťvhodné(spôsobilédosiahnuťzamýšľanýúčel)aprimerané(opatrenie

má zaťažovať povinného iba v primeranej miere). Podľa tohto ustanovenia môže súd uložiť nielen
povinnosť zdržať sa určitej činnosti, ale najmä môže uložiť povinnosť vykonať vhodné a primerané
opatrenie na odvrátenie škody, teda uložiť povinnosť zakročiť proti zdroju rizika.

21. Keďže jedným z negatívnych dôsledkov správania sa žalovaných má byť hluk ich hydiny, ktorý

prekračuje mieru primeranú pomerom, odvolací súd posudzoval vec aj podľa právnych predpisov,
upravujúcich hluk a ochranu zdravia ľudí súvisiacu s hlukom.

22. Podľa § 3 písm. a) zák. č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a
o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení

neskorších predpisov na účely tohto zákona hluk vo vonkajšom prostredí je nežiaduci alebo škodlivý
vonkajší zvuk vytvorený ľudskými činnosťami, najmä hluk z dopravy na pozemných komunikáciách,
železničnej dopravy, leteckej dopravy a priemyselnej činnosti.23. Podľa § 1 písm. g) zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov tento zákon ustanovuje povinnosti fyzických osôb a právnických osôb
pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

24. Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba-podnikateľ a právnická
osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca
pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska a
prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov

hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola
čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom
podľa § 62 písm. m).

25. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 549/2007 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách
hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií a v životnom

prostredí táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách určujúcich veličín hluku,
infrazvuku a vibrácií a požiadavky na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

26. Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky táto vyhláška sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré
sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vo vnútornom prostredí budov v

súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení.

27. Podľa § 3 ods. 1 citovanej vyhlášky ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je
zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako
prípustné hodnoty.

28. Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú
v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné
hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc.

29.Podľa§6ods.1citovanejvyhláškynameraniehluku,infrazvukuavibráciíjepotrebnépoužiťpostupy,
ktoré umožnia stanoviť posudzované hodnoty určujúcich veličín uvedené v prílohe.

30. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia na úseku ochrany zdravia
pred hlukom ukladá povinnosti fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám, teda nevyplýva

z neho, že by sa mal aplikovať aj na právne vzťahy medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi (ako je
tomu v prejednávanom prípade). Odvolací súd však v zmysle širšieho výkladu aplikoval uvedený zákon
aj na danú vec, keďže vzhľadom k neexistencii inej právnej úpravy dospel k záveru, že tento právny
predpis je potrebné aplikovať aj pre všetky prípady týkajúce sa hluku súvisiaceho a s aktivitou ľudí,
a preto tieto právne predpisy aplikoval aj v danej veci.

31. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

32. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

34. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

35. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť.Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnusankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného

práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

37. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán

sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní

dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

38. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd

vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

39. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

40. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

41. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých

vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými
predpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov).
Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo
najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie
je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).

42. Koncept voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje inak, len sa pri hodnotení jednotlivých
vykonaných dôkazov sústrediť na „súhru" a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení
a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcii
zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy. V tomto zmysle žiaden dôkaz nemá predpísanú

zákonnú silu a takýto rozdiel pochopiteľne nevykazujú ani dva osobitné dôkazné prostriedky, znalecký
posudok a súkromno-znalecký posudok (ďalej len SZP), ktoré sa vykonávajú a hodnotia podľa
všeobecných kritérií vykonávania a hodnotenia dôkazov v CSP.

43. Hodnotenie akýchkoľvek dôkazov (vrátane znaleckého posudku) v spore nie je pre jednotlivé dôkazy

upravované osobitne, ale je založené na princípe voľného hodnotenia dôkazov v zmysle čl. 15 a § 191
CSP. Súd posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Závery znaleckého
posudkujepotrebnéoveriťajvnadväznostinainédôkazy,ktorébolivkonanípredložené.Odznaleckého
odborného záveru treba odlišovať právo súdu preveriť správnosť skutkových okolností, z ktorých znalec
pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal.

44. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku počíta pri dokazovaní tak so znaleckým posudkom,
ako aj odborným vyjadrením. Tým, že počíta s oboma dôkaznými prostriedkami, sleduje hospodárnosť
konania, a to ako z časového hľadiska, tak aj z hľadiska nákladov konania. Z tohto dôvodu zákonodarca
priorizuje odborné vyjadrenie, ak nie sú splnené predpoklady na nariadenie znaleckého dokazovania.

Znalecké dokazovanie sa preferuje až pri posúdení zložitých odborných otázok, keď odborné vyjadrenie
nepostačuje.45. Z dikcie § 206 vyplýva, že odborné vyjadrenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné posudzovať
skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Odborné znalosti môžeme charakterizovať ako také
vedomosti, na získanie ktorých je potrebná určitá odborná znalosť alebo odborná skúsenosť. Odborné

znalosti presahujú rámec všeobecných znalostí a všeobecných skúseností. Do úvahy prichádza aj to,
že strana si odborné vyjadrenie zadováži sama. Súd však následne rozhodne, či tento dôkaz vykoná
alebo nevykoná, t. j. či v prebiehajúcom konaní ide o posudzovanie skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, či sú tieto skutočnosti relevantné, či strana správne položila odbornej osobe otázku, na ktorú
v odbornom vyjadrení odpovedal, z akého odboru je potrebné vybrať vhodnú osobu a pod.

46. Odborné vyjadrenie nemá nižšiu dôkaznú silu. Vypracovanie odborného vyjadrenia je síce procesne
jednoduchšie a menej formálne, avšak len z toho dôvodu, že sleduje hospodárnosť konania. To, že
odborné vyjadrenie je procesne jednoduchšie, ako aj to, že sa zaoberá posudzovaním jednoduchších
odborných otázok, v žiadnom prípade nemôže znižovať jeho dôkaznú silu. Žiaden dôkaz totiž nemá
predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2) a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy.

47. Predmetom konania je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia povinnosti zdržať sa šíreniu
hluku, pachu, prachu, peria, exkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov, pochádzajúcich
z chovu malých hospodárskych zvierat, teda ochrany podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Najviac
pozornosti v konaní žalobcovia venovali preukázaniu hluku z chovu žalovaných, vyjadrovali sa tiež

k pachu, periu, exkrementom a parazitom, avšak vo vzťahu k prachu a pevným a tekutým odpadom
žiadne skutkové tvrdenia neuvádzali a ohľadne týchto imisií ani žiadne dokazovanie nenavrhovali.
Odvolací súd mal preto za to, že vo vzťahu k prachu a pevným a tekutým odpadom žalobcovia neuniesli
bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, že by žalovaní žalobcov nad mieru primeranú pomerom
obťažovali alebo ohrozovali výkon ich práv týmito imisiami, preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v tejto

časti zamietol, považovali jeho rozhodnutie za vecne správne, a preto ho v tejto zamietajúcej časti
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd ešte dodáva, že vo vzťahu k týmto
imisiám neuviedli žalobcovia ani žiadne odvolacie dôvody, okrem všeobecných, vzťahujúcich sa celkovo
k žalobe.

48. Čo sa týka pachu, peria, exkrementov a parazitov, žalobcovia uvádzali, že nadmerný zápach
a preletovanie peria sa prejavuje najmä v letných horúčavách a v čase preperovania, v závislosti
od počasia alebo v čase vetra, pričom pri nedostatočnom čistení žalobcovia zažívali rôzne intenzity
zápachu alebo preletovaného peria. Smrad z chovu hydiny potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia
I. B. a B. E.. K preukazovaniu peria predkladali súdu fotografie s perím na ich pozemku, vyjadrovali

sa k množstvu exkrementov produkovaných chovom žalovaných, spochybňovali správnosť nakladania
žalovaných s odpadom z chovu a vyjadrovali sa tiež k tomu, že žalovaní ho z pozemku neodstraňujú,
čím sa z neho vytvára dusík. Ohľadne parazitov tvrdili, že s nimi bojovali v decembri 2020 až do
februára 2021, o čom predložili aj lekárske správy, ktoré potvrdzovali, že mali kožné problémy a v konaní
bolo komunikáciou cez WhatsApp medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou v 1. rade preukázané aj

to, že žalovaní mali zamorený chov, ktorý bol následne ošetrený, avšak to, že by kožné problémy
žalobcov súviseli s parazitmi z chovu hydiny žalovaných v konaní preukázané nebolo a žalobcami
predkladané nepriame dôkazy pre vyhovenie ohľadom tohto nároku nepostačovali a iné dôkazy na
preukazovanie tohto nároku žalobcovia v priebehu konania ani nenavrhovali. Čo sa týka preletovania
peria na pozemok žalobcov, ohľadom tohto nároku odvolací súd zohľadnil tiež to, že k zhoršeniu situácie

ohľadom preletovania peria došlo po tom, čo žalobcovia na hranici pozemku so žalovanými odstránili
pri plote tuje, ktoré dovtedy znižovali množstvo peria, prelietajúceho na pozemok žalobcov, pretože
tuje ho zachytávali, čím sami zhoršili situáciu. Táto okolnosť má však vplyv len na imisie z peria, a nie
ostatné druhy imisií. Z takto vykonaného dokazovania potom odvolací súd považoval za preukázané,
že aj keď dochádza z chovu žalovaných k imisiám z pachu, peria a exkrementov a v minulosti sa raz

stalo, že ich chov bol zamorený parazitmi, v konaní nebolo preukázané, že by k tomu dochádzalo nad
mieru primeranú pomerom, a že by žalovaní vážne ohrozovali výkon práv žalobcov týmito imisiami, preto
aj v tejto časti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, keď podľa názoru
odvolacieho súdu žalobcovia v tejto časti žaloby uniesli bremeno tvrdenia, avšak neuniesli dôkazné
bremeno. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto zamietajúcej časti

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.49. Následne sa odvolací súd zaoberal tým, či žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú
žalobcovhlukomvznikajúcimzichchovu,pričompráveohľadomtohtorušeniabolovkonanívykonaných
najviac dôkazov, ktoré odvolací súd hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.

50. Aj keď absolútny zákaz chovu akýchkoľvek hospodárskych zvierat by bol v rozpore s čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky a žiadny právny predpis množstvo hydiny, ktorú fyzické osoby môžu na svojom
pozemku chovať vo vzťahu k obťažovaniu susedov neurčuje, pri posudzovaní prekročenia miery hluku
primeranej pomerom je potrebné zohľadniť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica

bola prekročená, lebo ochranu možno priznať len pred zásahmi, ktoré prekračujú dovolenú mieru,
a nie sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť a sú spojené
s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. V prípade, ak by bolo preukázané, že obťažovanie prekračuje
hranice stanovené právnym predpisom, v takom prípade presahuje aj mieru primeranú pomerom. Pokiaľ
žalovaní uvádzali, že ich chov je riadne registrovaný ako uznávaný kontrolovaný chov hydiny, pričom
kontrolaRegionálnejveterinárnejapotravinovejsprávyNitra nezistilažiadneporušeniahygienyvchove,

k tomu odvolací súd uvádza, že z pohľadu zisťovania prekročenia miery primeranej pomerom, sú
tieto dôvody irelevantné. Dokazujú skutočnosti, že žalovaní sa o chov riadne starajú, majú ho riadne
evidovaný, avšak tieto skutočnosti nie sú pre posúdenie veci rozhodujúce. Rovnako tak pre posúdenie
veci nie je rozhodujúce, či žalovaní nimi chovanú hydinu a vajíčka ponúkajú na predaj, pričom tieto
dôkazy v konaní predkladali žalobcovia.

51. Ohľadne hluku, žalobcovia okrem tvrdení o množstve hydiny chovanej žalovanými predložili do
konania množstvo zvukových záznamov vyhotovených samotnými žalobcami, ktorými preukazovali hluk
spôsobovaný hydinou žalovaných a fotografie prístroja, ktorým oni zaznamenali hluk na ich pozemku.
Predložili do konania fotografie a náčrty pozemku žalobcov a žalovaných, umiestnenie domov na nich

a kurínov na pozemku žalovaných. Žalobcovia predložili súdu Všeobecne záväzné nariadenie obce C.
č. 4/2021 o podmienkach držania zviera a ich chodu na území obce C. prijaté dňa 15. 11. 2021, účinné od
03. 12. 2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že chovať a držať malé hospodárske zvieratá v počte nad
30ksjemožnélenspísomnýmsúhlasomvlastníkovsusednýchnehnuteľnostíaobjektyvrátanevýbehov
určené na dočasný alebo trvalý chov, držanie zvierat sa umiestnia od uličnej čiary minimálne na 10 m,

od objektov určených na bývanie minimálne 10 m a minimálne 1 m od hranice susednej nehnuteľnosti.
Žalovaní v konaní predložili vyjadrenie susedov k chovu žalovaných, z ktorého vyplýva, že súhlasia
s chovom ich hospodárskych zvierat v takom rozsahu, akým bol realizovaný doteraz a nevadia im zvuky
ani pachy z chovu hospodárskych zvierat. Toto vyjadrenie bolo súdu predložené v septembri 2022. Súd
prvejinštancievovecivykonalobhliadkunamiestesamomdňa28.09.2022,počasktorejzaznamenával

hluk na rôznych miestach na pozemku žalobcov, pričom počas obhliadky vyhotovil aj fotodokumentáciu
a vypočul aj svedkyňu B. B., ktorá je susedou žalovaných z druhej strany, a z ktorej výpovede vyplýva, že
chov hydiny žalovanými ju nevyrušuje a nevadí jej. Na pozemku nemajú z chovu žalovaných neporiadok,
ani perie. Zvuk kikiríkania kohúta jej neprekáža, skoro v každom dvore je kohút. Žalobcovia následne
v priebehu sporu predložili súdu Protokol o meraní hluku č. 224000133, vypracovaný Technickým

skúšobným ústavom Piešťany, š. p., ktorého predmetom bolo meranie hluku vo vonkajšom prostredí
zo zvukových prejavov kohútov a sliepok chovaných v susedstve pre účely súdneho konania, ktorého
objednávateľom bola žalobkyňa v 1. rade. Meranie hluku sa uskutočnilo od 17. 10. 2022 od 20.25 hod.
do 19. 10. 2022 do 17.15 hod. Z tohto protokolu vyplýva, že v súvislosti s celkovým posúdením hlukovej
situácie vo vonkajšom prostredí bol po obhliadke miesta zvolený v súlade s vyhl. č. 549/2007 Z. z.

posudzovaný merací bod MB1 v tesnej blízkosti hranice oboch susediacich pozemkov. Merací mikrofón
bol umiestnený vo výške 1,5 m nad trávnatým terénom a upevnený na stojane v meracej sonde pre
použitie vo vonkajšom prostredí. Hlavným a jediným posudzovaným zdrojom hluku je hluk spôsobovaný
aktivitou domácej hydiny, kohútov a sliepok chovaných na dvore rodinného domu č. p. XXX, C.. Všetky
ostatné hlukové udalosti spojené s využívaním priľahlého vonkajšieho územia obce boli považované

za rušivý hluk pozadia a neboli zahrnuté do posúdenia. Meranie sa uskutočnilo ako spojité dlhodobé
meranievovonkajšomprostredínapozemkurodinnéhodomuč.p.XXX,C..Majiteľsusednéhopozemku
rodinného domu č. p. XXX, C., ktorý je chovateľom domácej hydiny nebol o meraní informovaný. V čase
merania nebola domáca hydina žiadnym nie bežným spôsobom rušená ani plašená. Hlavnými zdrojmi
hluku pozadia sú hluk z prejazdov motorových vozidiel po miestnych komunikáciách, hluk z prejazdov

vlakov po vzdialenej železničnej trati, náhodný hluk okolia spojený s využívaním obytného územia, napr.
obyvatelia susedných domov, štekot psov, ostatné domáce zvieratá a pod. Ústav v posudku uviedol,
z ktorých právnych predpisov vychádzal, zobrazil časový priebeh hladiny zvuku v nočnom čase, dennom
čase a vo večernom čase s tým, že pri jednotlivých časových úsekoch uviedol, či boli zaznamenanévýznamné zvukové udalosti pri aktivite kohútov, uviedol hodnoty nameraného hluku v decibeloch
pre časový interval „NOC“, „DEŇ“ a „VEČER“ a na záver uviedol, že na základe celkového posúdenia
aktuálnehostavuazpredloženýchvýsledkovmeraniahlukujemožnékonštatovať,žeprípustnáhodnota

určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č.
549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií
a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových
prejavoch kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného
domu č. p. XXX, C. v posudzovanom mieste MB1 bola prekročená. Skúšobným technikom bol J. K. B.,

pričom k posudku bolo priložené osvedčenie o jeho odbornej spôsobilosti, vydané Úradom verejného
zdravotníctva SR a Osvedčenie o akreditácii vydané Slovenskou národnou akreditačnou službou pre
Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p., ktorý protokol o meraní vypracoval. V konaní bol ako svedok
vypočutý syn žalobcov I. B., ktorý sa vyjadril k ochoreniam rodičov, vplyvu hluku z kohútov na zdravotný
stav jeho rodičov, pričom k hluku uviedol, že pred zredukovaním chovu žalovaných to bolo katastrofálne,
ale aj teraz je ich tam stále dosť. Ostatní susedia chovajú cca 10 ks sliepok a 1 kohúta, čo nie je rušivé.

Opísal tiež konfliktné situácie a zhoršenie vzťahov medzi žalobcami a žalovanými z dôvodu chovu hydiny
žalovanými. V konaní bola ako svedkyňa vypočutá B. E. (žalobcovia sú rodičia jej partnera), ktorá sa
vyjadrila k zdravotnému stavu žalobcov, uviedla, že veľa času trávili v záhrade, čo sa z dôvodu chovu
žalovaných zmenilo a vyjadrila sa aj ku konfliktu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 2. rade.

52. Odvolací súd vychádzal z toho, že pri posudzovaní prekročenia hluku nad mieru primeranú pomerom
nie sú podstatné všetky dôkazy, predložené stranami konania a vykonané súdom prvej inštancie.
Samotná obhliadka na mieste samom zopakovaná odvolacím súdom by pre posúdenie veci nebola
rozhodujúca, pretože veľkosť pozemkov, rozmiestnenie kurínov je súdu z dôkazov založených v spise
známe a hluk počas obhliadky by neodzrkadľoval celkovú situáciu, ale len v krátkom časovom úseku. Z

výpovedí strán sporu je zrejmé, že ide už o roky trvajúci susedský spor, t. č. je situácia už odlišná ako
na začiatku konania, keď boli počty hydiny žalovaných oveľa vyššie. Okrem toho, obhliadka je len jeden
zdôkazov,pričomvšetkyvkonanívykonanédôkazy,relevantnépreposúdenieveci,jepotrebnéhodnotiť
vo vzájomných súvislostiach a podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplývajú
závery, na ktorých by ani zopakovanie obhliadky nič nezmenilo. Z uvedených dôvodov teda navrhnutý

dôkaz na zopakovanie obhliadky zamietol. Pokiaľ právny zástupca žalovaných navrhoval zopakovať
aj výsluch svedkov, p. B., B. a E., aj zopakovanie týchto navrhovaných dôkazov považoval odvolací
súd za nadbytočné, keď súd prvej inštancie neuviedol, čo mal ich výpoveďami preukázané a záver
o nedôvodnosti žaloby z ich výpovedí ani neodôvodňoval.

53. Odvolací súd preto zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu, USB kľúčmi so zvukovými
nahrávkami hydiny a v konaní predloženými listinnými dôkazmi a vychádzal z toho, že vykonaným
dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobcovia a žalovaní sú susedia, pričom ich záhrady
oddeľuje len pletivový plot, na ktorom je textília. Z druhej strany je plot žalovaných od susedného
pozemku oddelený betónovým plotom, teda už v tom sú podmienky pre šírenie hluku odlišné. Susedmi

z tejto strany sú B., avšak len v prednej časti pozemku, kde majú žalovaní dom, v záhradnej časti,
kde je umiestnená hydina sú susedmi A. a p. F. F.. Ostatní susedia sú vzdialenejšími susedmi (L.,
M., D., B.), a keďže hluk so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od zdroja hluku približne kvadraticky klesá,
nie sú vyjadrenia týchto svedkov pre posúdenie veci rozhodujúce. Najbližšie od zdroja hluku z hydiny
žalovaných bývajú a majú pozemok práve žalobcovia. Žalovaní na svojom pozemku majú zriadený

uznávaný kontrolovaný chov hydiny, pričom nebolo preukázané, že by porušovali hygienu v chove.
V dôsledku veľkého množstva hydiny v chove žalovaných došlo k podstatnému zhoršeniu vzťahov medzi
žalobcami a žalovanými, čo bolo v konaní preukázané výpoveďami samotných žalobcov a žalovaných.
V konaní bolo tiež preukázané, že v úvode sporu k zhoršeniu susedských vzťahov medzi žalobcami
a žalovanými prispievali aj samotní žalobcovia svojim správaním, búchaním na plot, plynovú skrinku

žalovaných, vykrikovaním, pričom žalobkyňa v 1. rade na odvolacom pojednávaní priznala, že bola
nervózna z tejto situácie (hluku), spôsobovala na ulici hluk, pričom si uvedomila, že zostala v dedine
na posmech a teraz to už nerobí. Pre posúdenie veci, hluku z hydiny bolo potrebné, aby žalobcovia
v konaní tvrdili a preukázali, že hluk spôsobený chovom hydiny prekračuje mieru primeranú pomerom.

54. Na objektivizovanie hluku (jeho meranie) a posúdenie toho, či hluk spôsobovaný chovom žalovaných
prekračuje prípustné hodnoty veličín hluku je skutočnosťou, na ktorú treba odborné znalosti. Na
preukázanie hluku žalobcovia súdu predložili zvukové záznamy nahraté na ich pozemku, ktorými
poukazovali na hluk z hydiny a následne súdu predložili aj protokol o meraní hluku, zo záveru ktoréhovyplýva, že na základe celkového posúdenia aktuálneho stavu a z predložených výsledkov merania
hluku je možné konštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa
ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti

oprípustnýchhodnotáchhluku,infrazvukuavibráciíaopožiadavkáchnaobjektivizáciuhluku,infrazvuku
a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase
vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, C. v posudzovanom mieste MB1
bola prekročená. Išlo pritom o dôkaz, odborné vyjadrenie, ktoré je z časového hľadiska a nákladov
priorizované pred znaleckým posudkom a odvolací súd považuje takýto dôkazný prostriedok pre potreby

tohto súdneho konania za postačujúci. Súd prvej inštancie vykonal v konaní tento dôkaz, avšak
v rozhodnutí z neho nevychádzal, keď uviedol, že je neobjektívny, keď z neho vyplýva, že merací
mikrofón bol umiestnený vo výške cca 1,5 m nad trávnatým terénom, na hranici pozemkov parc. č.
2168/2 a parc. č. 2168/129, pričom z jednotlivých fotiek zverejnených v predmetnom protokole vyplýva,
že tento prístroj bol umiestnený cca 30 – 40 cm od plotu žalovaných, a teda je zrejmé, že ak z druhej
stranyplotusanachádzajúcca50cmodplotukurínyavoliéryshydinou,tentozvukbudenajintenzívnejší

priamo pri objekte merania. Preto nemá výpovednú hodnotu, nakoľko sa meranie nevykonalo vo
všetkých namietaných miestach. Takýto záver súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený
a odvolací súd sa s ním nestotožňuje, preto odvolací súd zopakoval dokazovanie týmto odborným
vyjadrením, aby z neho mohol vychádzať a posúdiť ho odlišne, ako to urobil súd prvej inštancie. Odvolací
súd dospel k záveru, že uvedený odborný posudok bol vypracovaný vhodnou odbornou osobou, zadaná

otázka je relevantná pre toto konanie a z posudku vyplýva, že bol vypracovaný pre súdne konanie,
preto z tohto dôkazu vychádzal. Keďže žalobcovia v konaní tvrdili, že hlukom sú obťažovaní a rušení tak
v dome, ako aj v ich záhrade, ktorú majú udržiavanú ako okrasnú (čo je preukázané fotografiami z ich
záhrady), so zámerom jej využitia ako relaxačnej časti (altánok, bazén), pre konanie postačovalo, aby
preukázali, že hluk je prekročený aj v záhrade, nielen v dome, čo podľa odvolacieho súdu bolo týmto

protokolom preukázané. K samotnému meračskému bodu zhotoviteľ odborného vyjadrenia uviedol, že
bol v súvislosti s celkovým posúdením hlukovej situácie vo vonkajšom prostredí po obhliadke miesta
zvolený v súlade vyhl. č. 549/2007 Z. z. v tesnej blízkosti hranice oboch susediacich pozemkov,
pričom merací mikrofón bol umiestnený vo výške 1,5 m nad trávnatým terénom a upevnený na stojane
v meracej sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí, čo je v súlade s citovanou vyhláškou. Žalovaní po

predložení tohto odborného vyjadrenia jeho záver spochybňovali, uvádzali, že meračský bod bol zvolený
nesprávne, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali. Keďže ide o odbornú otázku,
na spochybnenie záverov odborného vyjadrenia nepostačuje len tvrdenie strán sporu, prípadne ich
právneho zástupcu, bez adekvátneho odborného vzdelania, pričom to, že žalovaní sú odborne spôsobilí
posudzovať meranie hluku, v konaní netvrdili. Na to, aby preukázali, že odborný posudok predložený

žalobcami nie je spôsobilý preukázať tvrdenia žalobcov, a aby spochybnili jeho záver, by bolo potrebné,
aby predložili taký dôkaz, ktorý by to mohol preukázať, teda odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok,
pričom takýto dôkaz nepredložili a ani nenavrhovali vykonať. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel
k záveru, že z tohto dôkazu je potrebné vychádzať a prekročenie hladiny hluku z chovu žalovaných
považovaťzapreukázané.Užuvedenýzáverpotompostačovalprevyhoveniežalobežalobcovohľadom

hluku.

55. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že okrem tohto dôkazu, výpoveďami samotných
žalovaných, ktorí ako osoby, ktoré sa chovom hydiny vo svojom voľnom čase zaoberajú a aj o iných
chovoch hydiny v ich obci majú informácie, bolo preukázané, že rozsah chovu žalovaných v čase

podania žaloby – 90 až 100 kusov hydiny, z toho 10 kohútov (údaje, ktoré uviedli žalovaní na odvolacom
pojednávaní), vysoko prekračuje obvyklý chov hydiny v ich obci a ani žalovaní neuvádzali, že by
o chove v takomto rozsahu v ich obci vedeli. Uviedli, že vedia o ďalších dvoch, ktorí majú viac ako
30 kusov hydiny a jeden alebo dvaja ďalší majú okolo 40 kusov hydiny. Počet hydiny žalovaných sa
v priebehu konania menil, znížil sa čiastočne po vydaní neodkladného opatrenia, podstatným spôsobom

ho žalovaní znížili pred obhliadkou súdu, ale k jeho zníženiu došlo aj v rámci odvolacieho konania
a ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu bol najnižší. Aj z vyjadrení samotných žalovaných považoval
z uvedených dôvodov odvolací súd za preukázané, že chov žalovaných (oboch spolu, bez ohľadu
na registráciu vo zväze chovateľov) prekračuje mieru primeranú pomerom v danej lokalite. Za mieru
primeranú pomerom pritom odvolací súd považoval počet hydiny do 30 kusov a z toho maximálne dvoch

kohútov, pokiaľ ide o zastavanú časť obce, s veľkosťou pozemku, ako majú žalovaní. Iná situácia by
bola pri väčšom pozemku alebo pozemku umiestnenom na okraji obce alebo v časti nezastavanej
rodinnými domami. Aj keď ide o dedinu, kde bolo chovanie hydiny v minulosti bežné, postupom času
klesá počet majiteľov rodinných domov a pozemkov, ktorí chovajú hydinu, pričom najbežnejší je chovs jedným kohútom a 10 – 20 sliepkami. K týmto záverom dospel odvolací súd bez toho, aby vychádzal
zo Všeobecne záväzného nariadenia obce C. (ďalej len VZN) č. 4/2021 o podmienkach držania zvierat
a ich chovu na území obce C. prijatého dňa 15. 11. 2021 a účinného od 03. 12. 2021. Na chov

žalovanej v 1. rade sa toto VZN nevzťahuje, keďže ho mala zriadený pred prijatím tohto VZN a aj
keď by sa na registrovaný chov žalovaného v 2. rade toto VZN už malo vzťahovať, Ústavný súd SR
v Náleze sp. zn. II. ÚS 59/97 z 15. októbra 1997 uviedol, že ak orgán územnej samosprávy všeobecne
záväzným nariadením ustanoví predpoklady obmedzujúce základné práva a slobody, koná nielen nad
rámec úpravy podľa čl. 68 Ústavy SR, ale zároveň uplatňuje svoju normotvornú právomoc spôsobom,

ktorý nie je v súlade s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Dochádza k tomu, že obec
svojimvšeobecnezáväznýmnariadenímupravíotázky,ktoréústavadovoľujeregulovaťjedinezákonom.
K takémuto záveru dospel pri rozhodovaní o posudzovaní VZN Miestneho zastupiteľstva mestskej
časti Bratislava - Petržalka, v ktorom bolo rozhodnuté o podmienkach držania a chovu zvierat na území
mestskej časti Bratislava–Petržalka. V Náleze sp. zn. II. ÚS 19/97 z 13. mája 1997 Ústavný súd
SR uviedol, že normotvornú právomoc podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky môže obec uplatniť

kedykoľvek, bez splnomocnenia v zákone. Túto právomoc nemôže obec uplatňovať v neobmedzenej
miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode orgánu územnej
samosprávy. Normotvornú právomoc môže uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí,
ktorou realizujú územnú samosprávu podľa čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky. Aj v právnych vzťahoch,
ktorých predmetom je zviera, sa zaručujú základné práva a slobody oprávnených osôb. Majetok, ktorý

je predmetom ochrany zaručene podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, zahŕňa nielen veci, ale aj
práva a iné majetkové hodnoty. Preto zviera podľa okolností právneho vzťahu môže mať aj povahu
objektuprávavlastniťmajetokzaručenéhopodľačl.20ÚstavySlovenskejrepubliky.Všeobecnezáväzná
nariadenie obce nemá povahu prameňa práva, ktorým v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možno
ustanoviť oprávnené zásahy do súkromného a rodinného života. Vychádzajúc z uvedených nálezov

ústavného súdu, odvolací súd VZN na vec neaplikoval, aj keď poukazuje na to, že aj v prípade jeho
aplikáciebyišlolenojedenzdôkazov,pričomporušenieVZNzostranyžalovaných bynemalopodstatný
vplyv na posúdenie veci, keďže vo veci bolo potrebné zohľadniť všetky vo veci vykonané relevantné
dôkazy. Z uvedených dôvodov nie je relevantné ani rozdelenie chovu žalovaných na dva chovy (zvlášť
na žalovanú v 1. rade a zvlášť na žalovaného v 2. rade), pričom z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby

a ochrany vlastníckeho práva žalobcov v súvislosti so susedskými vzťahmi ide len o jeden chov.

56.Čosatýkazvukovýchnahrávok,predkladanýchžalobcami,tietožalovaníspochybňovali,uvádzali,že
nimi bolo manipulované a ide o nelegálne dôkazy, na ktoré súd nemôže prihliadnuť. K tomu odvolací súd
uvádza, že žalobcovia tieto nahrávky uskutočnili na vlastnom pozemku, nie na pozemku žalovaných, išlo

o nahrávky zvuku hydiny, ktorým preukazovali frekvenciu, intenzitu a každodennosť týchto zvukových
prejavov hydiny, preto dospel odvolací súd k záveru, že išlo o vhodný a potrebný dôkaz, spôsobilý
na preukázanie žalobcami tvrdených skutočností, ktorým bolo preukázané každodenné obťažovanie
žalobcov hlukom z hydiny. Nahrávaním zvukových prejavov hydiny (nie žalovaných) podľa odvolacieho
súdu nedošlo k takému zásahu do práv žalovaných, ktorý by bol neprimeraný. Takýmto dôkazom

sa preukázala frekvencia a opakovanosť obťažovania, pričom intenzita bola preukázaná odborným
vyjadrením. Vzhľadom na časový rozsah merania hluku (2 dni) boli odborným vyjadrením preukázané
iné skutočnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval tieto dôkazy za nelegálne, z ktorých by
súd nemohol vychádzať, avšak išlo len o jeden z dôkazov, na ktorom odvolací súd v podstatnej miere
nezaložil svoje rozhodnutie, keď mal za to, že pre posúdenie veci boli rozhodujúcimi dôkazmi protokol

o meraní hluku, realizovaný odborným subjektom a výsluchy samotných žalovaných, ktoré potvrdzovali,
že ich chov v čase podania žaloby vysoko prekračoval počtom ostatné chovy hydiny v ich obci, pričom
aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu počtom prekračoval bežný chov, a teda aj mieru primeranú
pomerom.

57. Pokiaľ ide o posúdenie toho, či z hľadiska primeranosti pomerov bolo v danej veci potrebné zohľadniť
aj zdravotný stav žalobcov, na ktorý počas celého konania poukazovali, a ktorý žiadali zohľadniť, k tomu
odvolací súd uvádza, že subjektívne hľadisko osoby, ktorá sa ochrany vlastníckeho práva domáha,
by mali byť zohľadnené len výnimočne, a to, ak si to vyžaduje verejný záujem, dobré mravy alebo
spoločensky akceptované zvyklosti. Žalobca v 2. rade je XX-XXXXX dôchodca, s množstvom vážnych

zdravotných problémov (napr. XX D. J. B., F. N. O., P., A. Q. I., R. P., A. Q. R.), H. K., ktorý celé
dni trávi práve v rodinnom dome a záhrade, ktorá je udržiavaná na relax, bez úžitkovej časti a bez
chovu na ich pozemku. To, že je K. niekoľko krát do týždňa mu neumožňuje na dlhší čas sa zdržiavať
mimo domu. Žalobkyňa v 1. rade je ešte pracovne aktívna, avšak trpiaca zdravotnými problémami, ajkeď podstatne menšej závažnosti ako žalobca v 2. rade, pričom z jej N. nálezu, ako aj D. vyšetrenia
vyplýva, že pravidelne navštevuje D. S., dominuje u nej O., N. O., I. O. D., P. C. N. F. S. B. D. O..
Zdravotný stav oboch žalobcov mal odvolací súd preukázaný lekárskymi správami, ktoré žalobcovia

v priebehu konania súdu predkladali a bolo nimi preukázané, že pre ich zdravotný stav je potrebné,
aby žili v pokojnom, tichom prostredí, bez vyhýbaniu sa stresu. Za takejto situácie odvolací súd dospel
k záveru, že nezohľadnenie zdravotného stavu žalobcov by bolo za danej situácie v rozpore s dobrými
mravmi, ako pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané. Je však
potrebné ešte dodať, že z pohľadu rozhodnutia veci nejde o dôkazy rozhodujúce, avšak podporujúce

záverodôvodnostivyhoveniažalobevtejtočasti.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúddospelkzáveru,že
včastiobťažovaniahlukomnadmieruprimeranúpomeromježalobažalobcovdôvodná, keď vtejtočasti
žalobcovia uniesli tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno a v konaní preukázali, že žalovaní ich
nadmieruprimeranúpomeromrušiahlukomzchovuichhydiny,pretovtejtočastinapadnutérozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil. Skutočnosť, že žalovaní chovajú málopočetné jedince
a na rozvíjanie genofondu sú potrebné iné počty kohútov pri takomto chove, je z pohľadu predmetu

sporu irelevantné.

58.Nazáverodvolacísúdeštedodáva,žepokiaľžalobcoviavpriebehuodvolaciehokonania predkladali
odvolaciemu súdu nové dôkazy, bolo na odvolacom súde, aby v zmysle § 366 písm. d) CSP posúdil,
či ide o prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré možno v odvolaní

použiť, a to len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. V prípade novôt týkajúcich sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu a vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie je podmienené
ich skutočnou novosťou. Ak však odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b), e) až h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho

nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo
vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej
obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak
tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.

59. Čo sa týka lekárskych správ, predložených žalobcami v odvolacom konaní, tieto sú aktuálne, teda
dokumentujú súčasný zdravotný stav žalobcov, teda ide o dôkaz, ktorý žalobcovia nemohli predložiť už
skôr, preto ich odvolací súd nepovažoval za novoty. Čo sa týka predloženia Stanoviska Úradu verejného
zdravotníctva (ďalej len ÚVZ) Slovenskej republiky zo dňa 16. 02. 2023, predloženie tohto stanoviska
v odvolacom konaní žalobcovia odôvodňovali tým, že žalobcovia sa až na základe konštatácie súdu

prvej inštancie v rozsudku dozvedeli o spochybnení nimi predloženého dôkazu – merania hluku, preto
až následne požiadali ÚVZ o stanovisko a predložili ho do konania. Je pravdou, že žalobcovia sa až
z rozhodnutia súdu dozvedeli o neprihliadnutí na nimi predložený dôkaz z dôvodu nesprávne určeného
meračského bodu, na čo v konaní poukazovali žalovaní, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázali, teda
žalobcovia sa mohli domnievať, že súd bude z tohto dôkazu vychádzať, a preto nebol dôvod z ich strany

ďalšie dôkazy na preukázanie záveru merania predkladať. Keďže súd z neho nevychádzal, keď jeho
závery spochybnil, dospel odvolací súd k záveru, že predloženie tohto dôkazu v odvolacom konaní nie je
novotou, na ktorú by odvolací súd nemohol prihliadnuť. Z tohto stanoviska pritom vyplýva, že z Protokolu
o meraní hluku č. 224000133 vydaného dňa 27. 10. 2022 Technickým skúšobným ústavom Piešťany,
š. p. bolo preukázané, že predmetom merania bolo určenie hlukových pomerov súvisiacich s chovom

hydiny na pozemku rodinného domu č. p. XXX, XXX XX C.. Nakoľko zvukové prejavy hydiny na pozemku
rodinného domu sú považované za hluk v životnom prostredí, tak sa pre potreby objektivizácie hluku
postupovalo podľa Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa
upravuje postup pri objektivizácii fyzikálnych faktorov životného prostredia a pracovného prostredia.
Posúdenie výsledkov merania hluku a záveru protokolu bolo vykonané v zmysle vyhlášky Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v
životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“). Meranie hluku
sa vykonáva na hranici pozemku sťažovateľa alebo najbližšieho chráneného objektu, na základe čoho
bol merací bod MB1 zvolený správne. Miesto merania bolo z hľadiska kategorizácie podľa vyhlášky č.

549/2007 Z. z. správne zaradené do kategórie územia II. – priestor pred oknami obytných miestností
bytových a rodinných domov, vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území. Pre pôsobenie hluku
z iných zdrojov v danej kategórii územia sú platné prípustné hodnoty pre deň LAeq,d = 50 dB, večer
LAeq,v = 50 dB a noc LAeq,p = 45 dB. Meranie sa uskutočnilo kontinuálne cca 45 hodín, so začiatkommerania 17. 10. 2022 o 20.25 hod. do 19. 10. 2022 17.15 hod. V protokole boli posúdené zvlášť
posudzované hodnoty pre referenčný časový interval deň od 06.00 do 18.00 hod. (18. a 19. 10. 2022)
a nočný referenčný časový interval od 22.00 do 06.00 hod. zo 17. 10. 2022 na 18. 10. 2022 a z 18.

10. 2022 na 19. 10. 2022. Večerný referenčný časový interval od 18.00 do 22.00 (18. 10. 2022) nebol
posudzovaný, nakoľko v tom čase neboli zaznamenané výrazné zvukové udalosti meraného zdroja
(hydiny). Z protokolu vyplynulo, že zvukové udalosti kohútov sú výrazné, rozdiel medzi hlukom pozadia
a zvukovým prejavom kohúta je cca 35 dB. Z tohto dôvodu je korekcia na pozadie nulová a bola správne
použitá korekcia na zvlášť rušivý hluk + 5 dB v čase pôsobenia rušivého hluku. Z protokolu jednoznačne

vyplýva prekročenie prípustných hodnôt hluku vo vonkajšom prostredí pre referenčný časový interval
deň o 11,4 dB (18. 10. 2022) a 13,8 dB (19. 10. 2022) a pre referenčný časový interval noc o 2,1 dB
(z noci 17. 10. 2022 na 18. 10. 2022) a 3,3 dB (z noci 18. 10. 2022 na 19. 10. 2022). Hluk je fyzikálny
faktor, ktorý pôsobí predovšetkým ako stresový faktor a pri dlhodobom vystavení jeho nepriaznivým
účinkom má preukázateľne negatívne vplyvy na zdravie obyvateľstva. Protokol bol vypracovaný v
zmysle platnej legislatívy a technických postupov. Ochrana zdravia nie je zabezpečená v prípade, keď

posudzovaná hodnota hluku prekračuje prípustné hodnoty hluku stanovené vyhláškou č. 549/2007 Z.
z. V zmysle protokolu boli posudzované hodnoty hluku prekročené pre referenčný časový interval deň
a noc. Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že nie je zabezpečená ochrana verejného
zdravia. Toto stanovisko ÚVZ len podporuje záver odvolacieho súdu uvedený vyššie, o dôvodnosti
žaloby, čo sa týka obťažovania hlukom. Čo sa týka predloženia Skúšobného protokolu č. 234000112

v odvolacom konaní, predmetom ktorého bolo meranie hluku vo vonkajšom prostredí zo zvukových
prejavov domácej hydiny chovanej v susedstve objednávateľky, žalobkyne v 1. rade, pri ktorom bolo
meranie už uskutočnené v dvoch meračských bodoch, pričom jeden bol umiestnený pred oknom
rodinného domu žalobcov vo výške 2. nadzemného podlažia a vo vzdialenosti cca 1,5 m pred oknom,
k tomu odvolací súd uvádza, že ohľadom tohto dôkazu platí to isté, ako ohľadom stanoviska Úradu

verejného zdravotníctva, teda to, že žalobcovia sa až z rozhodnutia súdu dozvedeli o neprihliadnutí na
nimi predložený dôkaz z dôvodu nesprávne určeného meračského bodu, na čo v konaní poukazovali
žalovaní, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázali, teda žalobcovia sa mohli domnievať, že súd bude
ztohtodôkazuvychádzať,apretoneboldôvodzichstranyďalšiedôkazynapreukázaniezáverumerania
predkladať. Z uvedeného dôvodu teda nejde o neprípustnú novotu, pričom tento dôkaz len podporuje

vyššie uvedený záver súdu o dôvodnosti vyhovenia žalobe v tejto časti.

60. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

61. Aj keď odvolaciemu súdu je známe citované zákonné ustanovenie, odvolací súd považuje za
potrebné zároveň uviesť, že predmet sporu v tejto veci je špecifický tým, že v priebehu konania sa
mení, a to práve v závislosti od správania žalovaných, ktorí svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú počet
hydiny, ktorú majú a s tým vznikajúce imisie, ktorých obťažovanie nad mieru primeranú pomerom súd
v tejto veci riešil. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu samostatných žalovaných na odvolacom

pojednávaní, bolo preukázané, že počet hydiny, ktorú mali v čase začatia sporu, bol 90-100 kusov
hydiny, z toho 10 kikiríkajúcich kohútov. V priebehu konania sa počty ich hydiny menili, pričom to súvisí
s rozhodovaním žalovaných o obmene sliepok a kohútov v chove, pribudnutím nových plemien a odídení
starších, doplnením chovu o geneticky lepších jedincov, prípadne s rozšírením druhov hydiny. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu mali žalovaní podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade na odvolacom

pojednávaní, ktoré žalobkyňa v 1. rade nepoprela, 40 kusov hydiny, z čoho sú 2 kohúti, 7 kačíc
a ostatné sú sliepky. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu mali žalovaní
od vzniku sporu najnižší počet hydiny. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade takéhoto sporu nie
je možné vychádzať len zo situácie v čase rozhodovania, ale je potrebné zohľadniť všetky vykonané
dôkazy v priebehu konania, lebo v opačnom prípade by to mohlo mať za následok, že žalovaní by

pred rozhodnutím súdu o takomto predmete konania dočasným znížením počtu hydiny mohli dosiahnuť
zamietnutie žaloby, bez zohľadnenia dôkazov, ktoré v priebehu konania preukazovali dôvodnosť žaloby.
Takýmto špekulatívnym správaním zo strany žalovaných by potom mohlo dôjsť k situácii, kedy by
sa žalobcovia nemohli domôcť svojej ochrany. Aj keď v danej veci o takúto situáciu nejde, podľa
názoru odvolacieho súdu aj v čase jeho rozhodovania bola miera primeraná pomerom prekročená, pri

rozhodovaní zohľadnil všetky vo veci vykonané dôkazy.

62. Ďalším v konaní uplatneným nárokom bola ochrana žalobcov v zmysle ustanovenia § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka, teda uloženie povinnosti žalovaným umiestniť objekty určené na dočasný atrvalý chov, držanie a voľný výbeh malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter od
hranice pozemkov. Žalobcovia v žalobe uvádzali, že sa domáhajú ochrany aj v zmysle § 417 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, aj keď formulácia druhého nimi navrhovaného petitu smerovala k ustanoveniu

§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným. Na
vyhovenie takejto žalobe by v konaní muselo byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu hrozí vážne
ohrozenie žalobcov alebo ich majetku. Podľa názoru odvolacieho súdu však žalobcovia ohľadom tohto
nároku neuniesli bremeno tvrdenia, keď len žalobkyňa v 1. rade na odvolacom pojednávaní uviedla, že
tohto sa domáha z dôvodu, aby na hranici pozemkov mohla vykonať postrek. Neuniesli ani dôkazné

bremeno, keď nepreukázali, že nezabezpečeným chovom na hranici pozemkov im hrozí ohrozenie
z dôvodu prechodu parazitov a prenosných ochorení z hydiny (čo uvádzali v odvolaní) a nepreukázali ani
iné skutočnosti, z ktorých by vyplývalo vážne ohrozenie žalobcov alebo ich majetku a ani to, že práve
nimi navrhovaným konaním, povinnosťou uloženou žalovaným umiestniť objekty určené na dočasný
a trvalý chov, držanie a voľný výber malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter
od hranice pozemkov, by k odvráteniu vážneho ohrozenia žalobcov alebo ich majetku došlo. Z tohto

dôvodu odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil, aj keď z iných dôvodov ako súd prvej inštancie, keď súd prvej inštancie
žalobu ohľadom tohto nároku posudzoval podľa § 127 Občianskeho zákonníka, v čom videl odvolací súd
nesprávne právne posúdenie tohto nároku, avšak bez dôsledku na správny záver súdu prvej inštancie
ohľadom tohto nároku.

63. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP, a keďže
žalobe žalobcov bolo vyhovené čiastočne, ohľadom jedného nároku boli čiastočne úspešní, druhý ich
petit bol zamietnutý, teda obe strany mali v konaní čiastočný úspech, odvolací súd o trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom vychádzal z charakteru

sporu a z toho, že zohľadňovanie čisto matematického výpočtu úspechu v tomto spore nie je pre takýto
druh sporu aplikovateľné.

64. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

65. Keďže odvolací súd po vyhlásení rozsudku zistil, že pri vyhlasovaní sa dopustil zrejmej nesprávnosti,
keď vo výroku neuviedol „nad mieru primeranú pomerom“, v písomnom vypracovaní tohto rozhodnutia
už túto zrejmú nesprávnosť vo výroku doplnil. Z odôvodňovania rozsudku na odvolacom pojednávaní
je zrejmé, že odvolací súd rozhodoval o zdržaní sa šírenia hluku, pachu, prachu, peria, exkrementov,

parazitov, pevných a tekutých odpadov nad mieru primeranú pomerom, teda o takto pripustenej zmene
žaloby súdom prvej inštancie, a preto išlo o zrejmú nesprávnosť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).