Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123235651
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123235651.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX,
D. E. F. XXXX/X, G., zastúpeného advokátkou Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, E. B. Lukáča 2, Martin, IČO:
42 215 081 a účastníkov konania: 1/ H. G., F. H., 2/ I. H., 3/ J. H., 4/ F. E., F. H., 5/ J. K., 6/ L. K., 7/ LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 8/ Slovenský

pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní navrhovateľa zo dňa 13. 12. 2023
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 53Vyd/1/2023-45 zo dňa 28. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej ako súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým uznesením zamietol
návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
pričom konkrétne navrhoval, aby mu súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. zapísaným na LV č. XXXX ako parc. registra KN-C č. XXXX
– trvalý trávny porast o výmere 204 m2 a na LV č. XXXX ako parc. registra KN-C č. XXXX – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 42 m2 v podiele 1/1 s tým, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo
k uvedeným nehnuteľnostiam vydržaním dňa 03. 04. 2014.

2. Po právnej stránke súd odôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ust. § 2 ods. 2, § 359a, § 359c ods. 1, 2,
§ 359d ods. 1, 2, 3, § 359e ods. 1, 2, 3 a ust. § 52, § 57 zákona č. 161/2015Z. z. Civilný mimosporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CMP), ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, 4,

§ 865 ods. 1, 3, § 868 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
aj zákon č. 40/1964 Zb. alebo Občiansky zákonník) a ust. § 115, § 116 ods. 1, § 145 ods. 1, 2 zákona
č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 1964.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21. 06. 2023 mu bol doručený návrh
navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., zapísaným na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č.

XXXX – trvalý trávny porast o výmere 204 m2 a na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 42 m2 v prospech navrhovateľa.

Navrhovateľ návrh dôvodil tým, že má za to, že splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva a so
svojimi právnymi predchodcami, otcom E. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX a starým otcom
H. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX nepretržite dobromyseľne a dlhodobo od roku 1935 až

po súčasnosť užívali predmetné nehnuteľnosti. Na parc. č. XXXX je postavený viničný domček súp. č.
XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorý nadobudol dedením po svojom otcovi podľaosvedčeniaodedičstvepodsp.zn.31D/242/2014,Dnot64/2014zodňa19.03.2015.Predmetnéparcely
nadobudol do svojho vlastníctva starý otec navrhovateľa kúpou od G. E. C. dňa 29. 10. 1935. Predávané
nehnuteľnosti sú v listine uvedené ako vinohradnícky pozemok s pivničnou stavbou a nachádzali sa v

M. F. pod č. XXXX. V súčasnej dobe pozemok nie je vinicou, ale trvalým trávnym porastom. K vkladu
tejto listiny nedošlo vzhľadom na stav evidencie nehnuteľností v roku 1935 a následne vojnové roky a
obdobie po roku 1948.

4. V súčasnej dobe sú ako spoluvlastníci parcely č. XXXX (LV č. XXXX, katastrálne územie B.) vedení: H.

G. F. H., J. H., F. E. F. H. v podiele 137/204 a podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX J. K., L. K. v
podiele 67/204. Ako spoluvlastníci parcely č. XXXX (LV č. XXXX, katastrálne územie B.) sú vedení H. G.,
F. H., I. H., J. H., F. E., F. H. v podiele 28/42 a podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX J. K. a L. K. v podiele
14/42. K uvedeným vlastníkom je zriadená správa prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu.
Počas užívania týchto nehnuteľností si nikto, ani v minulosti, ani v súčasnosti, neuplatňoval vlastnícke
právo, ani právo užívania a do ich užívania nikto nezasahoval, čo vedia potvrdiť viacerí svedkovia.

Navrhovateľ mal za to, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním dňa
03. 04. 2014 s poukazom na ust. § 460 zákona č. 40/1964 Zb., teda smrťou poručiteľa a do doby
vydržania sa podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka započítava aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

Oprávnenej držbe predmetných pozemkov poručiteľa – otca navrhovateľa svedčí aj skutočnosť, že
predmetom dedičského konania bola aj stavba označená ako viničný domček so súp. č. XXX, postavený
na parcele č. XXXX. Z listiny o predaji pozemku zo dňa 29. 10. 1935 vyplýva vôľa predávajúcej G. E. C.
o predaji predmetných pozemkov spolu s pivničnou stavbou.

5. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či navrhovateľ splnil podmienky na vydanie vyzývacieho
uznesenia, alebo či sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu a dospel k záverom, že návrhu
navrhovateľa nemožno vyhovieť. V návrhu navrhovateľ uviedol, že vlastníctvo k parcelám č. XXXX a
XXXX v katastrálnom území B. nadobudol jeho starý otec H. C. kúpou od G. E. C. dňa 29. 10. 1935, čo

navrhovateľ mal preukázať fotokópiou prehlásenia o zaplatení kúpnej ceny v maďarskom jazyku, ktoré
prehlásenie navrhovateľ preložil do slovenčiny. Súd však nemal za preukázané, že pozemky, uvedené v
prehlásení pod č. 2890 katastrálnej mapy na M. F., sú totožné ako pozemky t. č. vedené na LV č. XXXX
L. XXXX v katastrálnom území B., ktorých vydržania sa navrhovateľ domáhal. Navyše, navrhovateľ
neosvedčil, odkedy mal mať uvedené nehnuteľnosti v oprávnenej držbe. Ak vlastnícke právo prešlo na

právneho predchodcu navrhovateľa ešte za jeho života, predmetné nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou
predmetom dedenia. Navrhovateľ uviedol, že svoj vstup do oprávnenej držby odvíja od smrti svojho
právneho predchodcu - otca. Užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby,
ani vstup do oprávnenej držby. Rovnako smrť právnych predchodcov navrhovateľa však nie je takýmto
titulom, pretože dané nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva. Navrhovateľ neosvedčil, že on alebo

jeho právni predchodcovia vstúpili do držby predmetných nehnuteľností oprávnene, teda na základe
konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu.

6. Navrhovateľ spolu s návrhom predložil súdu osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Nitra č. k.
31D/242/2014, Dnot 64/2014 po zomr. E. C., otcovi navrhovateľa, predmetom ktorého bola okrem

iného aj stavba – viničný domček so súp. č. XXX, avšak nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tvrdeného
vydržania neboli zahrnuté do dedičského konania. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že navrhovateľ o
skutočnosti, že jeho otec nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností vedel alebo prinajmenšom, pri
zachovaní náležitej opatrnosti, mohol mať pochybnosti o tom, že užíva nehnuteľnosti, ktoré mu nepatria,
keďže evidencia katastra nehnuteľností je verejne prístupná. Podľa názoru súdu, každý, kto má v záujme

ujať sa držby nehnuteľnosti a následne s ňou nakladať ako s vlastnou, je povinný zistiť si aktuálny právny
stav, t. j. z príslušného registra, ktorým je v tomto prípade kataster nehnuteľností, ktorý obsahuje súpis
nehnuteľností, ako aj údaje o právach k týmto veciam, a teda overiť si tú skutočnosť, či k nehnuteľnosti,
s ktorou hodlá nakladať ako s vlastnou, neexistuje už evidovaný vlastnícky vzťah iného subjektu k
tejto nehnuteľnosti. Táto okolnosť potom vylučuje jeho dobromyseľnosť po dobu najmenej 10 rokov ako

jednu z podmienok pre vydržanie. Súd preto aj z tohto dôvodu nemohol pristúpiť k vydaniu vyzývacieho
uznesenia.7. Ak sa navrhovateľ domnieva, že predmetnú nehnuteľnosť vydržali už jeho právni predchodcovia, ktorí
predmetnú nehnuteľnosť užívali od roku 1935, nemôže sa úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho
práva vydržaním k svojej osobe, ale len určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho

zomrelých právnych predchodcoch. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať iba voči tomu,
komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu
predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase
podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba
bola vlastníkom nehnuteľnosti, pričom po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list

vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený
notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí.

8. Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľ predloženými
listinnými dôkazmi nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti vydržaním
a otázku vlastníckeho práva ohľadom predmetnej nehnuteľnosti je potrebné riešiť súdnou cestou,

avšak nie v konaní o potvrdení vydržania, ktoré predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Z uvedeného dôvodu súd návrh
navrhovateľa na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním podľa ust. § 359e ods. 2, 3 CMP zamietol.
Aj keď je uznesenie o potvrdení vlastníckeho práva vydržaním záväzné pre každého, rozhodnutie
nespôsobuje prekážku res iudicata, a to v nadväznosti na ust. § 359k ods. 2 CMP, podľa ktorého

právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý,
domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez
vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona. Podľa ust. § 359k ods. 3 CMP však ten,
ktorý dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo (tretia osoba) od vlastníka, ktorý získal vlastnícke právo
potvrdením vlastníckeho práva vydržaním podľa tohto zákona, je chránený tak, ako keby ho nadobudol

od vlastníka.

9. V závere svojho uznesenia súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 57 CMP uviedol, že v
mimosporovom konaní súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí
zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (ust. § 52 CMP). Takýto návrh

nebol podaný, preto súd o trovách konania nerozhodoval, a vo výrokovej časti uznesenia sa nimi vôbec
nezaoberal.

10. Navrhovateľ podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie podľa ust. § 355 ods. 2 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CMP) a ust. § 365

ods. 1 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj CSP). Uviedol, že s výrokom uznesenia sa nestotožňuje v celom rozsahu a podľa jeho názoru súd
dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolanie odôvodil tým, že jeho právni predchodcovia nadobudli postupne do svojho vlastníctva

nehnuteľnosť označenú ako pivničná stavba vrátane pivnice a tiež vinohradnícky pozemok,
nachádzajúci sa v tom čase v M. F. a uvedený v katastrálnej mape pod č. XXXX.

Je nepochybné, že v prípade stavby ide v súčasnej dobe o viničný domček so súp. č. XXX, ktorý sa
nachádza na parcele registra C, parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 42 m2. Právny

predchodca navrhovateľa H. (H.) C. nadobudol predmetné, v tom čase vinohradnícke, pozemky spolu
s pivničnou stavbou, ktorá bola premenovaná v súlade s v tom čase platnou legislatívou na viničný
domček. Nerozumie, že ak je nesporné vlastníctvo viničného domčeka a spôsob jeho nadobudnutia,
prečo existujú pochybnosti o tom, že jemu a jeho právnym predchodcom nesvedčí vlastnícke právo,
resp. užívacie právo k ostatným nehnuteľnostiam, teda k pozemkom v dobrej viere, najmä k tomu, na

ktorom je postavený viničný domček a prečo má súd pochybnosti o tom, že ide o tie isté pozemky, ktoré
sú uvedené v PKN vložkách č. XXX a XXX.

Vzhľadom na stav evidencie nehnuteľností, ktorý bol v roku 1935 a ďalších, nie je možné pripísať na
jeho ťarchu, že prehlásenie G. E. C. nebolo evidované v žiadnej evidencii nehnuteľností a vzhľadom na

časový odstup 88 rokov, bolo nemožné príslušné listiny dohľadať.

Navrhovateľ vychádzal vo svojom návrhu z jednak z reálneho stavu, keď už ako dieťa vedel, že
predmetné nehnuteľnosti užívali jeho starí rodičia, následne jeho otec a po jeho smrti on.Z prehlásenia C. G. E. je zrejmé a nepochybné, že pivničnú stavbu spolu s vinohradníckym pozemkom
predala H. C., ktorý bol starým otcom navrhovateľa. Po starom otcovi dotknuté pozemky vrátane stavby

užíval jeho syn E. C. a následne jeho syn B. C.. Podľa názoru navrhovateľa uvedené prehlásenie G.
E. C. je nadobúdacím titulom toho, že právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli uvedené pozemky
vrátane pivničnej stavby a nerušene až do dnešného dňa tieto užívali a navrhovateľ užíva. V roku 1935
takýto spôsob nadobudnutia nehnuteľností bol zrejme bežný, strany zmluvného vzťahu aj s ohľadom
na miestne zvyklosti a ani nikto nemal pochybnosti o tom, že by právni predchodcovia navrhovateľa

užívali to, čo im nepatrí. Nebol to len ich subjektívny pocit, že užívajú ich pozemky dobromyseľne, mali
nadobúdací titul, a to prehlásenie G. E. C. a tieto pozemky vrátane pivničnej stavby/viničného domčeka
v ich sa užívajú od ich kúpy v roku 1935. Nikto v minulosti nenamietal ich užívanie a ani si neuplatňoval
vlastnícke právo.

Rovnako argumentácia súdu, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca nahliadnutím do

príslušného registra, v tomto prípade katastra nehnuteľnosti, mal vedieť, že nehnuteľnosti, ktoré
užíva nerušene, nie sú ich vlastníctvom, a preto nemohlo ísť o dobromyseľnú držbu, neobstojí.
Je všeobecne známou skutočnosťou, že vzhľadom na stav evidovania nehnuteľností, neexistujúce
zápisy, nezrovnalosti v evidencii vlastníkov, množstvo neznámych a neexistujúcich vlastníkov, nemožno
spravodlivo usudzovať, že aj keď nebol právny predchodca navrhovateľa zapísaný ako vlastník, že

bol automaticky nedobromyseľný užívateľ dotknutých pozemkov. Právny predchodca navrhovateľa
E. C. platil obci každoročne riadne daň z nehnuteľností, užíval tieto nehnuteľnosti v dobrej viere a
dobromyseľne a rovnako daň od roku 2014 platí aj navrhovateľ, čo je uvedené v oznámení obce B. zo
dňa 16. 10. 2023, kde je aj konštatované, že predmetné parcely registra C parc. č. XXXX trvalý trávny
porast o výmere 204 m2 a parc. č. XXXX užíva navrhovateľ pokojne a nerušene ako svoje vlastné.

Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 53Vyd/1/2023-45 zo dňa
28. 11. 2023 zrušil a vrátil mu vec na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(podľa ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom nebol viazaný dôvodmi odvolania (ust. § 66 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

12. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
aj Občiansky zákonník), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa

však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

13. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj CMP), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Podľa § 359c ods. 1, 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,

kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.
Účastníkom konania je
a/ navrhovateľ,
b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo

k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.

Podľa § 359d ods. 1, 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním,
označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu

vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa § 359e ods. 1, 2, 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené
podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez
vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí
alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje
len navrhovateľovi.

14. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle ust. § 359a a nasl. CMP je oprávnený
podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
(ust. § 359c ods. 1 CMP). Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý
môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú
oprávnenosť držby, uplynutie zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby

a spôsobilosť subjektu držby. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného držiteľa, zákon vyžaduje,
abybolvzhľadomnavšetkyokolnostivdobrejviere,žemuvecpatrí,apretosňounakladáakosvlastnou
vecou. Posúdenie toho, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec
patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať
aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu

(titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym)
titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdaciehotitulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka,
ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v
praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne

nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo
darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho
prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo
právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré

sprevádzalivznikdržby.Dobromyseľnosťzanikámomentom,kedysadržiteľoboznámilsoskutočnosťou,
ktoráobjektívnemuselavňomvyvolaťpochybnosťotom,žemuvecaleboprávopatrí,atobezohľaduna
to,žesubjektívnenaďalejostalvpresvedčeníosvojomvlastníctvevecialebooprávnenomvýkonepráva.
V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym
zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech
inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu

plynutia vydržacej doby.

15. Z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom
doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 06. 2023 domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. zapísaným na LV č. XXXX ako parcela

registra „C“ č. XXXX – trvalý trávny porast o výmere 204 m2 a na LV č. XXXX ako parcela registra „C“
č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 42 m2. Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu
predmetné parcely nadobudol do svojho vlastníctva starý otec navrhovateľa kúpou od G. E. C. dňa 29.
10. 1935, čo podľa jeho názoru preukazuje prehlásenie zo dňa 29. X. 1935 a predávané nehnuteľnosti
sú v listine z tohto dňa uvedené ako vinohradnícky pozemok s pivničnou stavbou a nachádzali sa v

M. F. pod č. XXXX. K vkladu tejto listiny nedošlo vzhľadom na stav evidencie nehnuteľností v roku 1935
a následne vojnové roky a obdobie po roku 1948. Splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľ odôvodnil tým, že spolu so svojimi právnymi predchodcami,
otcom E. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX a starým otcom H. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX nepretržite dobromyseľne a dlhodobo od roku 1935 až po súčasnosť (88 rokov) tieto

nehnuteľnosti užívali. Na parc. č. XXXX je postavený viničný domček súp. č. XXX, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa a nadobudol ho dedením po svojom otcovi podľa osvedčenia o dedičstve pod
sp. zn. 31D/242/2014, Dnot 64/2014 zo dňa 19. 03. 2015. V súčasnej dobe pozemok nie je
vinicou, ale trvalým trávnym porastom.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že predmetné parcely využíva rovnako, ako ich využívali jeho otec a starý otec
(ktorý nadobudol pozemky s parc. č. XXXX a č. XXXX do svojho vlastníctva od predávajúcej G. E. C.
dňa 29. 10. 1935), nerušene a dobromyseľne, pričom nikto iný si vlastnícke právo k nim neuplatňoval,
ani do ich užívania nezasahoval. Bol toho názoru, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudol vydržaním dňa 03. 04. 2014, kedy zomrel jeho právny predchodca (otec) a pri dedení sa

dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, pričom do doby vydržania sa započítava aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie vo veci podstatné rozlišovať medzi tým, či si
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľ uplatňuje z dôvodu, že toto vlastnícke

právo: 1/ vydržal sám, bez ohľadu na držbu jeho právnych predchodcov, 2/ vydržal ho sám, ale do jeho
vydržacej doby je treba započítať aj oprávnenú držbu jej právnych predchodcov, alebo 3/ vydržali ho
jeho právni predchodcovia.

17. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol, pričom konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal

splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Zdôraznil, že
navrhovateľ v návrhu uviedol, že vlastníctvo k parc. č. XXXX a č. XXXX v katastrálnom území B.
nadobudol jeho starý otec kúpou od predávajúcej G. E. C. dňa 29. 10. 1935, čo preukazoval prehlásením
s dátumom 29. X. 1935, v ktorom je uvedený pozemok č. XXXX. Navrhovateľ nepreukázal, že pozemok
parc. č. XXXX, ktorý mal byť predmetom predaja podľa prehlásenia predávajúcej zo dňa 29. X.

1935 je totožný s pozemkom parc. č. XXXX vo výmere 204 m2 (podľa LV č. XXXX) a pozemkom parc.
č. XXXX vo výmere 42 m2 (podľa LV č. XXXX), ku ktorým navrhol potvrdiť vydržanie.Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa bolo zistenie, že navrhovateľ neosvedčil, od kedy mal
mať nehnuteľnosti v oprávnenej držbe, len tvrdil, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním dňa 03. 04.
2014, čo je dátum úmrtia jeho otca. Samotné užívanie nehnuteľností nezakladá titul oprávnenej držby,

ani vstup do oprávnenej držby.

Napokon súd prvej inštancie s poukazom na predložené osvedčenie o dedičstve v konaní pod sp. zn.
31D/242/2014 Dnot. 64/2014 zo dňa 19. 03. 2015 po E. C. (otec navrhovateľa), predmetom ktorého
bol i viničný domček súp. č. XXX na parc. č. XXXX v katastrálnom území B., ktorý zdedil navrhovateľ,

konštatoval, že navrhovateľ o skutočnosti, že jeho otec nie je vlastníkom predmetných pozemkov
vedel, resp. mohol vedieť už z tohto osvedčenia, a teda mohol mať pochybnosti o tom, že užíva
pozemky, ktoré mu nepatria, nakoľko neboli predmetom dedičstva po jeho otcovi. Uvedené vylučuje jeho
dobromyseľnosť po dobu najmenej 10 rokov, ktorá je jednou z podmienok pre vydržanie.

Uvedené zistenia boli dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa

na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a jeho návrh zamietol,
čo i riadne, presvedčivo a v súlade so zákonom odôvodnil. Úvahy súdu prvej inštancie uvedené
v odôvodnení sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej
správnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia, na

ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Vec v intenciách platnej právnej úpravy i správne právne posúdil,
vyvodil správne právne závery, pričom príslušné hmotnoprávne ustanovenia podstatné pre právne
posúdenie veci aplikoval a interpretoval právne súladným spôsobom.

18. Na doplnenie a k odvolacím dôvodom navrhovateľa v podanom odvolaní odvolací súd uvádza,

že dedičstvo sa podľa právneho poriadku účinného v čase dedičského konania po jeho právnom
predchodcovi (otcovi), nadobúda smrťou poručiteľa (ust. § 460 Občianskeho zákonníka). Ak bolo o
dedičskom práve (o tom, kto je poručiteľovým dedičom) právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní, je
uznesenie súdu záväzné (ust. § 135 ods. 2 veta druhá, § 159 ods. 2, § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase

vydania osvedčenia o dedičstve) a súd je preto povinný z toho rozhodnutia vychádzať i pri prejednávaní
a rozhodovaní inej veci.

Navrhovateľ v podanom návrhu okrem iného uviedol, že vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním dňa 03. 04. 2014 (čo je deň úmrtia jeho otca podľa osvedčenia

o dedičstve v konaní pod sp. zn. 31D/242/2014 Dnot. 64/2014 zo dňa 19. 03. 2015) s tým, že
dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a do doby vydržania sa započítava aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Z predmetného osvedčenia o dedičstve zo dňa 19. 03.
2015 však nevyplýva, že by nehnuteľnosti parc. č. XXXX a č. XXXX v katastrálnom území B. (u ktorých
sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva) boli predmetom dedičského konania.

Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako
držiteľ vec nadobudol, t. j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Užívanie nehnuteľnosti samo
o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Rovnako ani smrť právnych
predchodcov, resp. právneho predchodcu navrhovateľa nie je takýmto titulom, pretože nehnuteľnosti
parc. č. XXXX a č. XXXX v katastrálnom území B. neboli predmetom dedenia. Odvolací súd v tomto

smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24. 04. 2017, v
zmysle ktorého: „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom
je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav,
o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti

držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívnypocitdržiteľanemôžebyťsámosebepodkladomprevydržanie,akniejetentopocitvyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008)“.

Odvolací súd ďalej uvádza, že v rámci preukázania splnenia zákonných predpokladov vydržania musí
subjekt vydržania v konaní osvedčiť, že pri bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého subjektu rozumne požadovať, nemohol mať pochybnosti o tom, že
mu vec právom patrí. Predmetom skúmania pritom nemôže byť vnútorné presvedčenie subjektu, alelen skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa (držiteľa) o
dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. V tomto prípade navrhovateľ nezachoval opatrnosť, ktorú
bolo od neho možné vzhľadom na dané okolnosti očakávať, aby sa presvedčil, že faktické ovládanie veci

mu patrí. Navrhovateľovi muselo byť minimálne z dedičského rozhodnutia - osvedčenia o dedičstve pod
sp. zn. 31D/242/2014, Dnot. 64/2014 zo dňa 19. 03. 2015 zrejmé, že na základe uvedeného právneho
titulu sa stal vlastníkom len nehnuteľností v ňom špecifikovaných (vrátane viničného domčeka so súp. č.
XXX na parc. č. XXXX v katastrálnom území B.), nestal sa však vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX
(LV č. XXXX) a parc. č. XXXX (LV č. XXXX) v katastrálnom území B., ktorých vydržanie žiadal v konaní

potvrdiť. Už v čase dedenia tak bolo navrhovateľovi zrejmé, že tieto parcely (okrem viničného domčeka)
nezdedil. Z LV č. XXXX L. N. XXXX malo byť navrhovateľovi pri zachovaní náležitej opatrnosti zrejmé,
že parc. č. XXXX a č. XXXX spoluvlastnia iné osoby (podľa pozemno-knižnej vložky č. XXX a č. XXX) a
jeho právni predchodcovia (starý otec a otec) v týchto listinách nie sú zapísaní ako vlastníci. Vo vzťahu
k navrhovateľom tvrdenému nadobudnutiu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam parc. č.
XXXX a č. XXXX vydržaním, potom nemožno konštatovať, že nehnuteľnosti navrhovateľ užíval v dobrej

viere, že mu patria, a teda že sú jeho vlastníctvom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že v predmetnej veci navrhovateľ nepreukázal (neosvedčil) relevantnými dôkazmi
existenciu titulu, ani len domnelého, na základe ktorého by nadobudol vlastnícke právo k uvedeným
nehnuteľnostiam a od ktorého by mohol odvodzovať svoju oprávnenú držbu ako jednu zo základných
podmienok vydržania, ktorá musí byť naplnená.

19. Záverom odvolací súd uvádza, že účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav
so stavom právnym. Pokiaľ naozaj došlo k vydržaniu vlastníckeho práva oprávneným držiteľom
nehnuteľností, za splnenia ostatných zákonných predpokladov vydržania, k originárnemu nadobudnutiu
vlastníckeho práva mohlo dôjsť iba vo vzťahu k právnym predchodcom, resp. k právnemu predchodcovi

navrhovateľa, keďže oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo už uplynutím samotnej zákonom
stanovenej vydržacej doby a teda navrhovateľ nemohol predmetné nehnuteľnosti vydržať ani s
poukazom na prehlásenie z roku 1935. Na základe uvedeného nie je možné potvrdiť vlastnícke
právo navrhovateľa vydržaním, ale bolo možné sa uvedeného domáhať v rámci sporového konania
prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľa

(po právnom predchodcovi navrhovateľa), resp. že právni predchodcovia navrhovateľa boli v čase
svojej smrti vlastníkmi veci (právny predchodca navrhovateľa bol v čase svojej smrti vlastníkom veci).
Navrhovateľ si tak vo vzťahu k svojmu prípadnému vlastníckemu právu neuplatnil správny procesný
postup.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím
určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup
pri prejednaní dedičstva, určovacím výrokom vyhovieť žalobe a určiť, že priamo dedič je vlastníkom
veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola prejednaná. Ak by súd takejto
žalobe vyhovel, legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu

v konaní o dedičstve. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli
vydržaním ešte jeho právni predchodcovia, správne sa mal žalobou domáhať určenia, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po tom právnom predchodcovi, ktorý splnil zákonné podmienky
vydržania vlastníckeho práva, resp. že právni predchodcovia navrhovateľa boli v čase svojej smrti
vlastníkmi veci (právny predchodca navrhovateľa bol v čase svojej smrti vlastníkom veci). Napokon aj z

ust. § 359c ods. 1 CSP vyplýva, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať
ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nakoľko navrhovateľovi
nesvedčí žiadny titul, ktorým by mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti vydržaním, nebolo možné
jeho návrhu vyhovieť.

21. S poukazom na vyššie uvedený záver sa odvolací súd nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými
navrhovateľom v odvolaní a považoval uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam za správne a toto
odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. V zmysle ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. Takýto návrh nebol podaný, ale z dôvodu právnej istoty účastníkov
konania odvolací súd považoval za vhodné uviesť vo výrokovej časti svojho uznesenia aj výrok o
trovách konania, i keď si účastníci konania náhradu trov konania neuplatnili. O nároku na náhradu trovodvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)