Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106448
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106448.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: B.T. Transport s.r.o., so sídlom Piaristická 6, 911
01 Trenčín, IČO: 36 331 171, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Skuteckého 33, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102926736/2023 zo
dňa 20.11.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 14.12.2023 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102926736/2023 zo dňa 20.11.2023, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101923621/2023 zo dňa 31.07.2023, ktorým bol
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2017 v sume 119 537,20 eur.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) navrhol priznať žalobe odkladný účinok dôvodiac,
že žalobca ako obchodná spoločnosť pôsobiaca na trhu 20 rokov v súčasnej dobe zamestnáva 212

zamestnancov, patrí medzi kľúčových zamestnávateľov daného regiónu a od jeho činnosti je závislých
niekoľko desiatok spoločností v rámci Slovenskej republiky ako aj zahraničia. Žalobca uviedol, že bol
finančnou správou vyhodnotený ako spoľahlivý subjekt. Prílohou žaloby sú aj účtovná závierka žalobcu
a daňové priznanie. Žalobca poukázal na to, že si vždy všetky záväzky voči daňovému úradu, Sociálnej
poisťovni a zdravotným poisťovniam plnil riadne a včas. Prešiel reštrukturalizáciou a snaží sa svoje
záväzky uhrádzať riadne a včas. Aktuálna situácia na trhu so zhoršujúcimi sa podmienkami podnikania

v danom odvetví dostáva aktuálne žalobcu do straty, v dôsledku čoho žalobca nemohol uhradiť daň
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september a október 2023 riadne a včas a rovnako tak aj
preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti pre tieto zdaňovacie obdobia. Z uvedeného dôvodu
bol žalobca nútený požiadať správcu dane o splátkový kalendár. Výkon rozhodnutia, a teda následná
daňová exekúcia, znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie a stratu zamestnania pre 212
zamestnancov, pretože daňová exekúcia na vymoženie sumy 119 537,20 eur, a na to nadväzujúce

pokuty a úroky z omeškania, je podľa žalobcu preukázateľne spôsobilá poškodiť dennodenný chod
žalobcu, poškodiť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko ohrozuje žalobcu na dôveryhodnosti
v očiach obchodných partnerov, čo môže dostať žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko
v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami
na výplatu miezd, odvodov a daní a môže znemožniť aj spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami,
teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti.

Prípadný výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu preukázateľne spôsobí
žalobcovi nevyčísliteľnú škodu, v prípade výkonu daňovej exekúcie bude žalobca vedený žalovanýmako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu podstatne sťažuje výkon podnikateľskej činnosti,
nakoľko možno objektívne očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia voči žalobcovi dôveru
a je možné očakávať, že obchodní partneri odstúpia od začínajúcich a prebiehajúcich obchodných

aktivít, čo by mohlo v konečnom dôsledku viesť k likvidácii žalobcu a nemožnosti zamestnávania
zamestnancov žalobcu. Následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu,
ktorá je ešte ťažko vyčísliteľná, ale podľa žalobcu mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom
tohto konania. Táto situácia značným spôsobom sťažuje žalobcovi plnenie záväzkov a povinností vo
vzťahu k iným subjektom, poškodzuje dobré meno žalobcu a žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných

súťažných konaní. Na základe príkladmo uvedených argumentov, ktoré však nie je možné vymenovať
úplne, je podľa názoru žalobcu preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky, teda žalobcovi hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda, nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia ako je suma, ktorá je
predmetom tohto konania) a mnoho iných nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena,
schopnosť zamestnávať...), pritom odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore

s verejným záujmom, a preto žalobca žiadal, aby súd odložil výkon správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 101923621/2023
zo dňa 31.07.2023, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.03.2024 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe uviedol, že žaloba nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď v podanej
žalobe neuviedol konkrétne ako napadnuté rozhodnutie vážnym spôsobom zasiahne do jeho majetkovej
sféry a akú závažnú ujmu mu spôsobí. Samotná obava žalobcu, že výkonom daňového exekučného
konania nebude schopný plniť svoje záväzky v celom rozsahu, a to vo vzťahu k obchodným partnerom,
že poškodí jeho dobré meno a že sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní, nie je dôvodom

na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Vzhľadom na uvedené žalovaný nesúhlasil s odkladom
vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

4. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Koncepcia odkladného účinku správnej žaloby predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť
v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje
za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do

úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný
a vecne správny. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP

slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na
životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom
dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení § 185
písm. a) alebo b) SSP. Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil
jeho opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu.

Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v
zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.7. Správny súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok v prípade, ak zistí, že boli splnené
podmienky uvedené vo vyššie citovanom § 185 SSP. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho

súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným

záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje
sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Žalovaný
má právo vyjadriť sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a správny
súd môže o žalobcovom návrhu rozhodnúť až potom ako žalovanému umožní toto právo využiť.
Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť

podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať
oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú do skončenia súdneho prieskumného konania (konania
pred správnym súdom) vylúčené.

8. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa (žalobcu). Hrozba pritom

musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí
mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak
tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku
predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v
zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom
mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.

Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca neosvedčil, že okamžitý výkon správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného by mohol žalobcovi spôsobiť závažnú ujmu, značnú hospodársku
škodu, nevyčísliteľnú finančnú škodu, prípadne iné vážne nenapraviteľné následky.

10. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na svoju dlhoročnú

existenciu, na zamestnávanie 212 zamestnancov, na stále sa zhoršujúce podmienky podnikania
vodvetvíjehopodnikania,nasnahuuhrádzaťvšetkysvojezáväzkyanato,žeprešielreštrukturalizáciou.
Okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, teda následná daňová exekúcia, podľa
žalobcu pre neho znamená ohrozenie jeho existencie a stratu zamestnania pre 212 zamestnancov, ako
aj poškodenie denného chodu žalobcu, stratu dôveryhodnosti žalobcu vo vzťahu k jeho obchodným

partnerom, druhotnú platobnú neschopnosť žalobcu a nemožnosť žiadať úvery od bánk. Žalobca sa
domnieva, že mu hrozí mnohonásobne vyššia škoda ako je predmet tohto správneho súdneho konania.
Žalobca na preukázanie svojich pomerov predložil účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2022 a daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2022.

11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na svoju nepriaznivú
ekonomickú situáciu a z priloženej účtovnej závierky zároveň vyplýva, že žalobca vykazuje stratu.
Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobca sa už nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a táto
nebude dôsledkom výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, o čom svedčí aj tá skutočnosť,že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2R/1/2024 zo dňa 20.03.2024 bolo voči žalobcovi
opäť začaté reštrukturalizačné konanie. V prípade povolenia reštrukturalizácie by bol potom vylúčený
nútený výkon rozhodnutia priamo na základe zákona - § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V prejednávanej veci navyše žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku všeobecne uvádza,
že sa dostal do straty a nemohol si svoju daňovú povinnosť splniť riadne a včas, že je ohrozený
jeho dennodenný chod, že hrozí druhotná platobná neschopnosť žalobcu, poškodenie jeho dobrého
mena, nemožnosť zúčastniť sa verejných súťažných konaní, nemožnosť uchádzať sa o úvery od bánk.

Žalobca ale neuvádza a neosvedčuje konkrétne skutočnosti o tom ako sa sťažilo podnikanie v danej
oblasti podnikania, ako realizuje svoju podnikateľskú činnosť po ukončení reštrukturalizačného konania,
aký má majetok, že skutočne zamestnáva 212 zamestnancov (prípadne aké odvody každomesačne
uhrádza v spojitosti so zamestnávaním týchto zamestnancov), aké sú jeho daňové povinnosti a pod.
Žalobca síce prikladá k návrhu na priznanie odkladného účinku daňové priznanie a účtovnú závierku,
ale bez bližšieho prepojenia najmä údajov uvedených v účtovnej závierke s konkrétnymi skutkovými

okolnosťami. Zároveň je potrebné poukázať na to, že každé rozhodnutie, ktoré obsahuje povinnosť
na peňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby, ale právna úprava odkladného
účinkusprávnejžalobynespájaautomatickyskaždýmrozhodnutímnapeňažnéplnenieodkladnýúčinok
správnej žaloby. Naopak, vyžaduje vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré musia byť
osvedčené. V prejednávnej veci žalobca účtovnou závierkou osvedčil, že je v strate. Pokiaľ by ale nebol

schopný splácať svoje záväzky a boli by dané napríklad podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu, nešlo by už o dôsledok výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol,
že prešiel reštrukturalizáciou, čo samo o sebe taktiež nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, ale môže byť zohľadnené vo vzájomnej súvislosti s inými skutkovými okolnosťami.
Žalobca argumentoval aj tým, že zaradenie do zoznamu daňových dlžníkov mu sťaží vykonávanie jeho

podnikateľskej činnosti, že sa nebude môcť uchádzať o získanie úverov od bánk a že jeho obchodní
partneri voči nemu stratia dôveru. Všetky tieto skutočnosti sú v rovine všeobecných tvrdení bez toho, aby
žalobca bližšie popísal a osvedčil, ako vykonáva svoju podnikateľskú činnosť po reštrukturalizačnom
konaní, akých má obchodných partnerov, aké obchody v rámci realizácie podnikateľskej činnosti
vykonáva, aké má príjmy a záväzky, na čo prípadne potrebuje úvery, ako sa sťažilo podnikanie v danej

oblasti podnikania. Ako už bolo uvedené, žalobca neosvedčil ani to, že skutočne zamestnáva 212
zamestnancov v pracovnom pomere. Napriek tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku uvádza viacero dopadov výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto bližšie
nekonkretizuje a neosvedčuje. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že práve
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska

alebo finančná škoda, prípadne iné vážne nenapraviteľné následky a že tieto sú v príčinnej súvislosti s
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

12. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností uvedených v ustanovení § 185
písm. a) SSP, správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188
SSP zamietol. Toto rozhodnutie nebráni žalobcovi podať návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe opätovne, s osvedčením zákonom predpokladaných následkov správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia.

13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.