Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 9, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-3C/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200044
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Pečík

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:2020200044.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu: F. I., narodený:

XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XXX/XX, XXX XX A., korešpondenčná adresa K. XX, XXX XX Y. E., proti
žalovanej: Slovenská republika, orgán konajúci v mene štátu - Centrum právnej pomoci - kancelária
Bratislava,sosídlomNámestieslobody12,81005Bratislava,onáhraduškodyspôsobenejnezákonným
postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Priebeh konania

Žaloba
1.1. Žalobca dňa 11.07.2019 podal na Krajský súd v Trnave podľa obsahu správnu žalobu, v
ktorej v zmysle § 177 Správneho súdneho poriadku napadol rozhodnutie Centra právnej pomoci -
kancelária Bratislava (ďalej len „Centrum“) z 28.06.2019, č. KaBA 16784/2019 (KaBA 17554/2017),
ČRZ: 94319/2019 (ďalej len „Rozhodnutie“) ako nezákonné, a zároveň žiadal od žalovaného náhradu
finančnej škody vo výške 3.000,- eur z titulu tohto nezákonného Rozhodnutia. Krajský súd v Trnave
uznesením č. k.: 14S/82/2019 - 38 z 29.01.2020 vylúčil návrh žalobcu na náhradu škody na samostatné

konanie a prípisom z 05.03.2020 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I na konanie z dôvodu, že
podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) je na konanie v prvej inštancii príslušný miestne príslušný všeobecný súd žalovaného.

1.2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že došlo k vydaniu uznesenia Najvyššieho súdu sp.
zn. 8ECdo/6/2016 z 14.6.2017, a Centrum požiadal o poskytnutie právnej pomoci na podanie
ústavnej sťažnosti, o čom rozhodlo Centrum najprv rozhodnutím z 06.10.2017 č. KaBa 17554/2017,

ČRZ:90708/2017, ktoré bolo ale následne zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.:
20S/123/2017 - 45 z 30.01.2019 a vec vrátená Centru na ďalšie konanie. Medzitým ubehla dvojmesačná
lehota na podanie ústavnej sťažnosti a následne Centrum rozhodlo Rozhodnutím, v ktorom mu nárok
na poskytovanie právnej pomoci nepriznalo z dôvodu zjavnej bezúspešnosti sporu, keďže už ubehla
predmetná dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti a žalobca navyše už jednu ústavnú
sťažnosti voči uzneseniu Najvyššieho súdu podal, ale túto ústavný súd odložil, keďže žalobca nebol
zastúpený advokátom. Žalobca v žalobe uviedol, že mu na základe Rozhodnutia tak mala vzniknúť

škoda, keďže sa nemohol voči uzneseniu Najvyššieho súdu brániť na Ústavnom súde a tak musel v
rámci exekúcie platiť viac ako mal príjem. Výšku škody uviedol ako sumu 3.000,- eur.

1.3. K žalobe žalobca pripojil samotné Rozhodnutie Centra.1.4. Na výzvu súdu, aby jednoznačne uviedol, či má byť žalovaným štát - Slovenská republika, alebo
Centrum, v podaní z 18.12.2020 uviedol, že žalovaným má byť jednoznačne Centrum.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe
1.5. K žalobe sa žalovaný vyjadril v podaní z 15.03.2023, ktorom uviedol, že má za to, že Rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/82/2019
z 03.12.2020 (ďalej len „Rozsudok“), v ktorom sa Krajský súd vyjadril, že je nedôvodná námietka

žalobcu, že by Centrum naťahovalo čas, aby zmeškal lehotu na podanie ústavnej sťažnosti, keďže mal
samotnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podať už po uplynutí dvojmesačnej lehoty. Žalobca ďalej
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi Rozhodnutím a tvrdenou škodou.

Replika žalobcu
1.6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril.

Pojednávanie 09.02.2024
1.7. Na pojednávaní dňa 09.02.2024 zotrvali strany na dovtedajších písomných podaniach, pričom
žalovanýdoložildosúdnehospisurovnopisRozsudku,zktoréhovyplýva,žesprávnysúdsprávnužalobu
žalobcu voči Rozhodnutiu zamietol. Žalobca na otázku súdu uviedol, že voči Centru neadresoval žiadnu

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu vzniknutej škody.

Identifikácia nesporných a sporných skutkových okolností
1.8. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými
sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami
za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a
ktoré nie.

Nesporné skutkové okolnosti
1.9. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa
ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež
z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.

1.10. Medzi stranami nebol sporný samotný priebeh správneho konania vedeného pred Centrom, teda
priebeh toho, ako došlo k vydaniu Rozhodnutia a nebol sporný ani obsah vydaného Rozhodnutia. Teda
že žalobca podal žiadosť na Centrum o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci pri podaní ústavnej
sťažnosti voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu, a že o tejto žiadosti najprv Centrum rozhodlo tak, že ju

zamietlo, potom v nadväznosti na rozhodnutie správneho súdu muselo Centrum opätovne rozhodnúť
Rozhodnutím, ktorým žiadosť opätovne zamietlo, a o podanej správnej žalobe voči tomuto Rozhodnutiu
rozhodol Krajský súd v Trnave Rozsudkom, ktorým žalobu zamietol.

Sporné skutkové okolnosti

1.11. Medzi sporné skutkové okolnosti možno zaradiť to, či vydaným Rozhodnutím vznikla žalobcovi
škoda vo výške 3.000,- eur alebo nie, ako aj samotná správnosť Rozhodnutia, t. j. či Centrum rozhodlo
správne a zákonne, alebo nie.

2. Posúdenie skutkového stavu

Vykonané dokazovanie
2.1. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to písomnými podaniami sporových strán
vrátane ich príloh.

Vyhodnotenie nesporných skutkových okolností
2.2. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny
dôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval
nesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu 2.3. vyššie.Vyhodnotenie sporných skutkových okolností
2.3. Ako súd uvedie pri právnom posúdení veci, zo strany žalobcu neboli naplnené zákonné predpoklady

v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu“)
na to, aby mohol súd vôbec pristúpiť k samotnému posudzovaniu nároku žalobcu na náhradu škody. Z
tohto dôvodu súd nepovažoval za potrebné, aby vôbec vyhodnocoval sporné skutkové okolnosti. Súd
sa teda nezaoberal tým, či žalobcovi vznikla škoda, a či má táto škoda príčinnú súvislosť s Rozhodnutím

alebo nie. K samotnej správnosti Rozhodnutia súd odkazuje na Rozsudok Krajského súdu v Trnave,
ktorý správnu žalobu žalobcu voči Rozhodnutiu ako nedôvodnú zamietol. V zmysle zásady prezumpcie
správnosti a zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ak sa nepreukáže opak mal súd za to, že
Rozhodnutie je správne a zákonné.

3. Právny stav

Relevantná právna úprava
3.1. Podľa § 5 zákona o zodpovednosti štátu:

„(1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému

vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť.
(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.“

Podľa § 6 zákona o zodpovednosti štátu:
„(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.
(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na

právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil

svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia
nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.“

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu:

„Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.“

Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu:

„(4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že

neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začínapríslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.“

Posúdenie právneho stavu
3.2. Súd sa v prvom rade pri právnom posúdení veci vyjadruje k pasívnej vecnej legitimácii, a k tomu, kto
je v tomto konaní žalovaným subjektom. Žalobca síce v žalobe označil za žalovaného samotné Centrum,
čo zopakoval aj v reakcii na výzvu súdu (viď bod 1.4. vyššie), súd však uvádza, že z obsahu žaloby je

zrejmé, že od začiatku konania bola žalovaným subjektom Slovenská republika. Tu súd odkazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/150/2019 z 18.10.2019:

„Podľa názoru dovolacieho súdu z obsahu žaloby bolo celkom (t. j. bez dôvodných pochybností) zrejmé
a zrozumiteľné, proti komu žaloba smeruje, preto súd mal akceptovať podanie žalobkyne a upraviť,
že žalovaným v konaní je štát - Slovenská republika, za ktorú koná označený štátny orgán; opačný

výklad treba považovať za prehnane formalistický, ktorý vo svojich dôsledkoch zasahuje do podstaty
základného práva žalobkyne na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto ak súd jej žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože za žalovaného aj
napriek odstráneniu vady žaloby naďalej považoval označený štátny orgán a nie štát, v ktorého mene
tento orgán konal, jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a žalobkyňa uvedený

dovolací dôvod namieta opodstatnene (§ 432 C. s. p.).

Procesný predpis by mal s odkazom na precedenčné závery ústavného súdu slúžiť predovšetkým ako
účelný nástroj na nachádzanie hmotného práva a nie na to, aby sa z neho samotného stal zmysel celého
konania. Presadzuje sa materiálny (prirodzenoprávny) prístup k procesu, pred jeho formalistickým

poňatím, v ktorom má strana sporu pocit, že súd vedie konanie sám pre seba a nie pre ňu. Preto túto
požiadavku treba vykladať tak, že súdy sa musia podieľať na dotváraní práva (žaloby); legitimitu tejto ich
činnosti možno vyvodzovať z ich primárnej úlohy, ktorou je rozhodovanie o individuálnych prípadoch.“

3.3. Ak by mal súd formalisticky trvať na tom, že podľa žalobcu je žalovaným subjektom Centrum,

tak by to malo za následok zamietnutie žaloby bez ďalšieho, a to z dôvodu absencie pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, lebo zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zo strany
štátnych orgánov (ktorým je aj Centrum) má výlučne štát - Slovenská republika, ale už nie samotné
Centrum. Vzhľadom na materiálny prístup konajúceho súdu k tomuto konaniu však súd považoval za
žalovaného ten subjekt, ktorý jediný v takomto type sporu žalovaným byť mohol, a to práve Slovenskú

republiku. Týmto prístupom sa mohol súd venovať samotnej podstate predmetu sporu.

3.4. Žaloba je však nedôvodná z iného dôvodu.

3.5. Žaloba je nedôvodná preto, že neboli splnené podmienky, za ktorých sa žalobca mohol domáhať

náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia, a to jednak:

3.5.1. nebola splnená podmienka § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu. Teda Rozhodnutie, ktorým
mala byť žalobcovi spôsobená škoda, nebolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Naopak,
správna žaloba žalobcu bola Rozsudkom ako nedôvodná zamietnutá. Civilný súd konajúci v tomto

konaní o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci si nemôže sám posudzovať zákonnosť
rozhodnutí iných orgánov, ale je viazaný tým, či na to príslušný orgán túto nezákonnosť konštatuje, alebo
nie. Keďže táto nezákonnosť konštatovaná nebola, podmienka podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti
štátu naplnená nebola, a zároveň

3.5.2. nebola naplnená podmienka § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu. Žalobca pred podaním
žaloby o náhradu škody mal najprv podať žiadosť na o predbežné prerokovanie nároku, a až po doručení
negatívnejodpovede,resp.pomárnomuplynutíšesťmesačnejlehoty,počasktorejbybolpríslušnýorgán
nečinný, by sa mohol tejto náhrady domáhať prostredníctvom žaloby na civilnom súde. V zmysle § 16
ods. 4 zákona o zodpovednosti štátu sa mohol žalobca domáhať náhrady škody len vo výške, ktorej sa

domáhal v žiadosti a z titulu, ktorý bol prerokovaný. Nakoľko ale žiadnu takúto žiadosť nepodal, tak sa
nemôže logicky domáhať náhrady škody v žiadnom rozsahu.3.6. Vzhľadom na nenaplnenie základných dôvodov, pre ktoré by mohol súd nárok žalobcu meritórne
preskúmať (teda či mu vznikla škoda, v akej výške, a či táto škoda má príčinnú súvislosť s nezákonným
rozhodnutím), súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Náhrada trov konania

4.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

4.2. Podľa § 257 CSP platí, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

4.3. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko v konaní

bol v plnom rozsahu úspešná žalovaný, za normálnych okolností by mu patrila náhrada trov konania.
Nakoľko mu však žiadne nevznikli a nakoľko žalovaný na pojednávaní explicitne uviedol, že sa náhrady
trov konania nedomáha, súd v tomto videl dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania
úspešnému žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote
15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).