Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 25, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Sf/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100216
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100216.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave vo veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, pôvodne ako fyzická osoba
– podnikateľ A. B. C., miestom podnikania Záhradná 27, 900 26 Slovenský Grob, IČO: 36952320,
zastúpeného: HALADA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO:
36669661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

100945537/2023 zo dňa 04. 04. 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zo dňa 05.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.06.2023 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrh na priznanie odkladného účinku

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 06. 2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100945537/2023 zo dňa 04. 04. 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“),
ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra,
ktorým ako správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
XX XXXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018.

2.Súčasťoužalobybolajnávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkupodľa§185písm.a)zákonač.162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) (ďalej len „návrh“), ktorý žalobca
odôvodnil poukazom na výšku sumy uloženej povinnosti v rozhodnutí žalovaného (ods. 1 uznesenia)
ako aj na celkovú výšku uložených povinností obdobnými rozhodnutiami žalovaného za ostatné mesiace
roku 2018, v ktorom prebehla daňová kontrola. Celková výška uložených povinností žalovaným má

podľa žalobcu predstavovať sumu XXX XXX, XX Eur. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že túto sumu
je povinný zaplatiť v krátkej lehote 15 dní. Uvedený súbor okolností má podľa žalobcu preukazovať
reálnu hrozbu, že okamžitým výkonom všetkých rozhodnutí žalovaného mu vznikne závažná ujma,
pretože nebude mať dostatok finančných prostriedkov (ekonomickú silu) jednak na úhradu predmetnej
dane, ako aj na úhradu vlastných nákladov na život a na život jeho rodiny. Žalobca ďalej uviedol, že na
splnenie uložených povinností nemá k dispozícii voľné finančné prostriedky a nedisponuje ani majetkom

v hodnote uložených povinností žalovaným.

3. Žalobca súčasne upriamil pozornosť na fakt, že predmetná daňová kontrola mala za následok
ukončenie jeho podnikateľskej činnosti ako aj pozastavenie živnostenského oprávnenia, čím podľa
žalobcu došlo ku strate jeho obživy. V prípade, že by došlo k výkonu rozhodnutia žalovaného (exekúcii)
a zablokovaniu disponibilných prostriedkov na bankovom účte alebo zablokovaniu iného likvidného

majetku, došlo by podľa žalobcu aj ku znemožneniu jeho akejkoľvek podnikateľskej činnosti, a teda
k úplnej likvidácii jeho majetku. Žalobca ďalej dodal, že na úhradu povinnosti uloženej rozhodnutímžalovaného si nevie zabezpečiť prostriedky ani prostredníctvom úveru, keďže mu za uvádzaných
okolností žiadna finančná inštitúcia úver neposkytne. Okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného
preto podľa žalobcu bezprostredne hrozí vznik závažnej a neodvrátiteľnej ujmy. Na podporu svojich

tvrdení žalobca k návrhu pripojil výpis zo svojho bankového účtu za obdobie od 01. 05. 2023 až do 02.
06. 2023.

4. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe by podľa žalobcu nebolo v rozpore s verejným záujmom
a žalovanému nič nebráni na majetku žalobcu zriadiť záložné právo aj v čase, kedy ešte nie sú

rozhodnutia o vyrubení dane vykonateľné, keďže správca dane má možnosť zabezpečiť si formou
zriadenia záložného práva aj budúce pohľadávky na daňové nedoplatky. Priznaním odkladného účinku
sa preto štát podľa žalobcu nemusí dostať do žiadneho nevýhodnejšieho postavenia.

5. Žalobca so zreteľom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný
účinok.

Vyjadrenie žalovaného

6. Na návrh sa podaním doručeným súdu dňa 05. 03. 2024 vyjadril žalovaný, ktorý odkázal na svoje
rozhodnutieakoajnarozhodnutieprvostupňovéhodaňovéhoúradu,ktorésúprávoplatnéavykonateľné.

Žalovaný k dôvodom návrhu uviedol, že žalobca nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť žalobe
priznaný odkladný účinok a neosvedčil, že okamžitým výkonom jeho rozhodnutia mu hrozí závažná
ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti.

7. Žalovaný považoval návrh žalobcu za neopodstatnený, a preto ho žiadal zamietnuť.

Posúdenie návrhu

8. Podľa § 184 Správneho súdneho poriadku podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak

9. Podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku správny súd môže, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe
odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma,

značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom

10. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom
preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky,

vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Jeho ďalším účelom
je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím
správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)

alebo b) § 185 Správneho súdneho poriadku. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal
navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia. (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo
dňa 04.12.2018 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo dňa 13.10.2022)

11. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť
a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované
tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je
nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil.

(obdobne aj uznesenia Nejvyššího správního soudu České republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa
24.09.2015, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021)12. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. a) Správneho súdneho poriadku nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce
nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť,

nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na
strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. (obdobne
aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020)

13. Podstata argumentácie návrhu žalobcu spočívala v poukaze na nutnosť splnenia samotných

povinností uložených rozhodnutím žalovaného (príp. ďalšími rozhodnutiami žalovaného vydanými na
podklade jednej daňovej kontroly) a na výšku plnenia týchto povinností, ako aj v poukaze na fakt, že
nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na ich splnenie.

14. V prvom rade súd považoval za potrebné uviesť, že nedostatok finančných prostriedkov, resp.
neschopnosť žalovaného uhradiť vyrubenú daň, nie sú samé osebe paušálnymi dôvodmi na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Ak by sa pripustil takýto výklad, tak osoby, ktoré nedisponujú
finančnými prostriedkami na úhradu daňových povinností, by boli de facto vo výhodnejšom postavení
oproti osobám, ktoré by finančnými prostriedkami disponovali. (obdobne aj uznesenie Nejvyššího
správního soudu ČR, sp. zn. 5 Afs 50/2020, zo dňa 26.06.2020)

15. Vo svetle tvrdení žalobcu o nedostatku finančných prostriedkov, resp. likvidného majetku na úradu
daňových povinností je potrebné uviesť, že žalobca na preukázanie týchto tvrdení predložil jeden výpis
z bankového účtu, v ktorom boli zaznamenané pohyby za obdobie jedného kalendárneho mesiaca máj
a dvoch dní mesiaca jún 2023. Z prehľadu transakcií uvedených vo výpise súd zistil, že na účet žalobcu
boli poukazované viaceré platby tvoriace jeho príjem a súčasne žalobca uskutočňoval aj platby na ťarchu

svojho účtu, pričom z popisu týchto platieb nie je možné prijať záver, že žalobca je osobou v materiálnej
núdzi. Porovnaním kreditných a debetných operácii súd ďalej zistil, že žalobcov účet za daný mesiac
dosiahol plusový zostatok.

16. Ostatné majetkové pomery zostávajú pre súd doposiaľ neznáme, keďže žalobca okrem uvedeného

bankového účtu nepredložil žiadny iný listinný dôkaz o stave a hodnote svojho majetku. Súd
preto konštatuje zjavný nepomer medzi tvrdeniami o nedostatku majetku (finančného, hnuteľného,
nehnuteľného) a dôkazmi, ktoré by tento stav preukazovali (neunesenie dôkazného bremena), keďže
len uvedený výpis z bankového účtu nie je spôsobilý vytvoriť dostatočný obraz o celkovej majetkovej
situácii žalobcu. Hroziaca ujma na majetku preto ostala zo strany žalobcu nepreukázaná, keďže nebolo

možné zistiť, na aký majetok a akej hodnoty by doľahli účinky rozhodnutia žalovaného.

17. Súd ďalej považoval za potrebné uviesť, že na priznanie odkladného účinku nebola splnená ani
základná zákonná podmienka § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku, a to okamžitý výkon
rozhodnutia žalovaného. Z predmetných vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že výkon rozhodnutia

žalovaného ešte nenastal, keďže nebolo voči žalobcovi začaté daňové exekučné konanie (§ 88 a nasl.
daňového poriadku) a nedošlo k uplatneniu niektorého zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie (§ 98
daňového poriadku). Súd len dodáva, že aj keby bolo voči žalobcovi začaté daňové exekučné konanie,
tak žalobca je v rámci jeho priebehu oprávnený uplatňovať rôzne prostriedky procesnej obrany, príp.
opravné prostriedky. Hrozba okamžitého výkonu a s ním spojená závažná ujma preto neboli dané.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prijal záver, že nedošlo k naplneniu zákonných podmienok
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na jeho priznanie postupom
podľa § 188 Správneho súdneho poriadku zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná. (§ 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho
poriadku)