Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 9, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010489
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823010489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trstenej, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.02.2024 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., invalidný dôchodca, t.č. v Ústave na výkon
väzby Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/
v presne nezistenom čase najneskôr od roku 2016, s výnimkou obdobia od 28.03.2018 do 28.03.2021,
až do 13.07.2023, kedy bol obmedzený na osobnej slobode, v obci D., E. F. G. H. XXX/X, keď bol
pod vplyvom alkoholu, vulgárne nadával a sácal svojich rodičov, poškodených I. B., nar. XX.XX.XXXX

a J. B., nar. XX.XX.XXXX, bral im peniaze a predával veci poškodených bez ich povolenia, rozbíjal
veci poškodených, ktoré mali vo svojom byte ul. H. XXX/X, D., búchal na dvere, keď sa pred ním v
izbe zo strachu zamkli, poškodení zo strachu o svoj život opakovane utiekli pred ním z ich obydlia,
naposledydňa07.07.2023okolo17:00hod.,čomupredchádzalojehonadávaniepoškodenýmasácanie
do poškodených, na ktoré chcel poškodený I. B. telefonicky zavolať políciu, v dôsledku čoho ho obvinený
udrel minimálne 7-krát rukou do oblasti rebier a po ruke, aby mu vypadol z ruky telefón, ktorým volal
políciu, pričom týmto konaním boli poškodení I. B. a J. B. opakovane a po dlhšiu dobu vystavení
rôznorodým formám neprispôsobivého a agresívneho správania, ktoré v nich vyvolávali obavy a strach

o vlastnú bezpečnosť a zdravie, pričom v čase činu boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
podstatne znížené, nie však vymiznuté,

v bode 2/
v mesiaci september až október 2022, v obci D., E. F. G. H. XXX/X, bez povolenia, zobral zo
zväzku otcových kľúčov kľúč od rodinného domu K. XXX/XXX, D., patriaci jeho bratovi L. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorým otvoril vchodové dvere rodinného domu K. XXX/XXX, D., a z detskej izby, z

pokladničky, zobral 10,- eur,
čím poškodenému L. A. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu vo výške 10,- eur, pričom v čase činu boli
jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti podstatne znížené, nie však vymiznuté,

v bode 3/
v mesiaci november 2022, v obci D., E. F. G. H. XXX/X, bez povolenia, zobral zo zväzku otcových kľúčov
kľúč od rodinného domu K. XXX/XXX, D., patriaci jeho bratovi L. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorým otvoril

vchodové dvere rodinného domu K. XXX/XXX, D., a z pracovne, z neuzamknutej skrine, z poličky pod
knihami zobral obálku, v ktorej bolo 1.600,- PLN (355,- eur),čím poškodenému L. A. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu vo výške 355,- eur, pričom v čase činu
boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti podstatne znížené, nie však vymiznuté,

v bode 4/
niekedy v mesiaci február 2023, v obci D., E. F. G. H. XXX/X, bez povolenia, zobral svojej matke –
poškodenej J. B., nar. XX.XX.XXXX, z peňaženky platobnú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanú k
jej bankovému účtu IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorú vložil do bankomatu v Zuberci a po
zadaní PIN kódu, ktorý bol priložený na platobnej karte, uskutočnil z bankového účtu výber finančnej

hotovosti, a to
- dňa 19.02.2023 o 16:52 hod. 50,- eur,
- dňa 26.02.2023 o 09:57 hod. 10,- eur,
- dňa 26.02.2023 o 13:06 hod. 20,- eur,
- dňa 26.02.2023 o 17:50 hod. 20,- eur,
čím poškodenej J. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu vo výške 100,- eur, pričom v čase činu boli jeho

rozpoznávacie a ovládacie schopnosti podstatne znížené, nie však vymiznuté,

t e d a

v bode 1/

- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

v bode 2/, 3/

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním) a voči
chránenej osobe (blízkej osobe),

v bode 4/
- neoprávnene prechovával a obstaral si platobný prostriedok,

- neoprávnene použil platobný prostriedok,

v bode 2/, 3/, 4/
- pokračovacím konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, v časti
(bod 4/) čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe),

t ý m s p á c h a l

v bode 1/
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného

zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

v bode 2/, 3/
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. e/ Trestného zákona a s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.

c/ Trestného zákona,

v bode 4/
- prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona,

- prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného
zákona,

v bode 2/, 3/, 4/
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. f/, s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.

c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. c/, písm. k/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37
písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm.
c/, písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonanavýkontrestuodňatiaslobodysúdobžalovanéhozaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona súd ukladá ochranné protialkoholické a
psychiatrické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 13.12.2023 na A. B. obžalobu pre v bode 1/ -
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona; v bode 2/, 3/ - zločin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na ust. §
138 písm. e/ Trestného zákona a s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona; v bode 4/
- prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona, - prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2
Trestného zákona; v bode 2/, 3/, 4/ - zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. f/, s

poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie
uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za

vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť
o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon

ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol – áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, v bode 2/, 3/

ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. e/ Trestného zákona a s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona, v bode 4/ ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, v bode 2/, 3/, 4/ ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1

písm. a/, ods. 3 písm. f/ Trestného zákona, s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Obžalovaný uviedol – uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor a poškodení nemali pripomienky k prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný

zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe okresného prokurátora zo dňa 13.12.2023 č. Pv294/23/5507, ktorý sa kvalifikuje v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, v
bode 2/, 3/ ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.

a/ Trestného zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. e/ Trestného zákona a s poukazom na ust. §
139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, v bode 4/ ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a
používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, v bode 2/, 3/, 4/ ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. f/ Trestného zákona, s poukazom na ust. § 139 ods.

1 písm. c/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Obžalovaný vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že je slobodný, má trvalý pobyt
v obci D., prechodný pobyt má v starom rodičovskom dome po svojej mame. Pokiaľ je triezvy, tak
s rodičmi vychádza dobre. Otec mu vo všetkom veľmi pomáha. Čo sa týka jeho zdravotných problémov,

tak po prvýkrát mu bola diagnostikovaná schizoafektívna porucha v roku 2001, kvôli ktorej ani nedokončil
základnú vojenskú službu. Má obmedzenú spôsobilosti na právne úkony a súdom ustanovený
opatrovník je jeho otec. Uviedol, že žil s družkou, s ktorou má 13 ročnú dcéru. Popri invalidnom dôchodku
pracuje na dohodu na píle. Splnomocnený na výber, resp. manipuláciu s finančnými prostriedkami, je
jeho otec. Okrem nákladov na domácnosť platí aj výživné na dcéru. Ďalej uviedol, že sa na svoju

diagnózu lieči už 22 rokov. Bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrii. Užíva lieky, ktoré mu predpisuje
psychiatrička. Mal by ich brať pravidelne, ale stane sa mu, že zabudne a potom sa necíti komfortne.
Naposledy mal halucinácie dva alebo tri roky dozadu. V čase keď absolvoval základnú vojenskú službu,
nebol závislý na alkohole a ani s ním nemal problém. Problém s alkoholom sa pridružil tak postupne
v súvislosti s tou schizofréniou. Ďalej uviedol, že je s rodinou v kontakte, odpustili mu a otec mu posiela

peniaze. Škodu uhradil zo svojich peňazí, nakoľko si sporí každý mesiac. Od vzatia do väzby pociťuje, že
sa jeho ochorenie zhoršuje. Má predpisované lieky psychiatrom, ale osem mesačná väzba zanecháva
na ňom následky.

Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora, obhajcu, obžalovaného a poškodených

prečítal znalecký posudok č. 172/2023 znalca MUDr. Jany Bullovej, zo záverov ktorého vyplynulo, že v
roku 2002 bola obvinenému diagnostikovaná depresívna epizóda stredne ťažkého až ťažkého stupňa,
v roku 2007 bola diagnóza zmenená na schizoafektívnu psychózu a neskôr sa u obvineného pridružil
aj syndróm závislosti od alkoholu. Podľa znalca rozpoznávacie schopnosti obvineného v čase páchania
skutkov boli podstatne znížené, nie však vymiznuté, rovnako tak aj jeho ovládacie schopnosti a obvinený

chápe zmysel trestného konania. V súčasnosti je u obvineného prítomný syndróm závislosti od alkoholu
III.-IV. štádium s malígnym priebehom. Znalec považuje pobyt obvineného na slobode z psychiatrického
hľadiska za rizikový a odporúča obvinenému nariadiť ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4Ps/33/2017-77 zo dňa 21.08.2018, opravného uznesenia
Okresného súdu Námestovo č.k. 4Ps/33/2017-95 zo dňa 18.01.2019, rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 4T/70/2012-83 zo dňa 06.11.2012, rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
6T/139/2014-164 zo dňa 04.12.2014, rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6T/88/2018-181

zo dňa 13.09.2018, rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6T/104/2018-126 zo dňa 10.01.2019,
rozhodnutia o priestupku zo dňa 14.06.2023, správy obce Zuberec, správy MUDr. Milana Spitku,
správy HNsP Trstená, psychiatrické oddelenie, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR,
aktuálneho odpisu RT.

Zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto blízkej osobe spôsobí fyzické
a psychické utrpenie bitím, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej
fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania (po dlhší čas).

Zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. e// Trestného zákona a s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.c/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania (vlámaním) a voči chránenej osobe (blízkej osobe).

Prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene prechovával a obstaral si platobný prostriedok.

Prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného
zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene použil platobný prostriedok.

Zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. f/ Trestného zákona s poukazom na ust. §
139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto pokračovacím konaním si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, v časti čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe).

S poukazom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenia, v rámci ktorých uznal vinu

na spáchaných skutkoch, sa súd bližšie otázkou viny nezaoberal a uznal obžalovaného vinným v bode 1/
zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, v bode 2/, 3/ zo zločinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na ust. §
138 písm. e/ Trestného zákona a s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, v bode 4/

z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona, z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2
Trestného zákona, a v bode 2/, 3/, 4/ zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. f/, s
poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Už Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje
princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými
záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti
medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu

zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté
mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu
podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje
najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné

vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším
princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie -
ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické

východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny
ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa

účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať
rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom
trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu
sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ
trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie

je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu
sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby
nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako
bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým
trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného

činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím
nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť
dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V
zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ
trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah

štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len
v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia
spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac

rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný
trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ
oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť
(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,

keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje

naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme
individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob
spáchaniačinuajehonásledok,mierazavinenia,pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,

osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa
a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného,
jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne
posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o
vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku,

na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich
vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností
prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol
o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v
ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania,

indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania,
aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka
primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery následne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane
obžalovaného, ktorý bol doteraz štyrikrát súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 6T/104/2018 zo dňa 10.01.2019, ktorým súd podľa § 44 Trestného zákona

upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/88/2018 zo dňa 13.09.2018, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva,

že na obžalovaného sú do 13.12.2023 evidované 4 priestupky, z toho 2 za hrubé správanie sa
voči poškodenému I. B.. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplývajú negatívne skutočnosti.
U obžalovaného boli zistené štyri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. c/ Trestného zákona - spáchal
trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, podľa § 36 písm. k/ Trestného zákona -dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona – priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona - napomáhal pri
objasňovanítrestnejčinnostipríslušnýmorgánom.Uobžalovanéhobolizistenédvepriťažujúceokolnosti

podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Trestného
zákona – bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1, alebo ods. 3. Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým
zo súdených trestných činov.

Podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa , ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Trestná sadzba pri zločine týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, ktorý
je v danom prípade najprísnejší trestný čin, je sedem až pätnásť rokov.

V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa, je
primeraným trestom trest vo výmere 5 rokov, ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá zásadám

preukladanietrestovvzhľadomnavyššieuvedenéatoajzhľadiskaindividuálnejagenerálnejprevencie.
Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 Trestného zákona na uloženie takéhoto trestu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

S poukazom na to, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu a to na základe rozsudku
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/88/2018 zo dňa 13.09.2018, súd ho na výkon tohto trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c/ a § 40 ods. 1 písm. c/, alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa§73ods. 2písm.a/,písm.c/Trestnéhozákona,súdtakmôžeurobiťajvtedy,akpáchateľ spáchal

trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, násilnej povahy voči
blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať,
že bude v násilnom konaní pokračovať.S poukazom na znalecký posudok č. 172/2023 znalca MUDr. Jany Bullovej, zo záverov ktorého
vyplynulo, že v roku 2002 bola obvinenému diagnostikovaná depresívna epizóda stredne ťažkého
až ťažkého stupňa, v roku 2007 bola diagnóza zmenená na schizoafektívnu psychózu a neskôr sa

u obvineného pridružil aj syndróm závislosti od alkoholu. Podľa znalca rozpoznávacie schopnosti
obvineného v čase páchania skutkov boli podstatne znížené, nie však vymiznuté, rovnako tak aj
jeho ovládacie schopnosti a obvinený chápe zmysel trestného konania. V súčasnosti je u obvineného
prítomný syndróm závislosti od alkoholu III.-IV. štádium s malígnym priebehom. Znalec považuje pobyt
obvineného na slobode z psychiatrického hľadiska za rizikový, súd uložil obžalovanému ochranné

psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.

1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.