Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106474
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106474.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821
02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom
Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová
správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3113/2018-2 zo dňa 13. októbra 2023, o

návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
3113/2018-2 zo dňa 13. októbra 2023, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej
apotravinovejsprávyZvolenč.j.RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-5zodňa24.júla2023včastivýroku

I.tak,že žalobcoviuložilpokutuvovýške35000eurzatriidentifikovanésprávnedeliktyzistenéorgánom
úradnej kontroly potravín.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Uvedený návrh žalobca zdôvodnil tak, že podľa neho žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Ako vyplýva z ustanovení § 28 ods. 7 až 9 zákona č.
152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej len „Zákon o potravinách“), s recidívou páchania správnych deliktov
zákonodarca spája negatívny následok pre páchateľa v podobe obligatórneho zvyšovania sadzby

ukladaných pokút, a to až v násobných výškach základných sadzieb týchto pokút. Za rozhodné obdobie
z pohľadu posudzovania recidívy sa pritom považuje obdobie jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie. Uloženie sankcie však môže mať dopad na postavenie
páchateľa, resp. výsledne uloženú sankciu i v prípade, ak by došlo k spáchaniu ďalšieho správneho
deliktu po uplynutí rozhodného obdobia, s poukazom na § 28 ods. 10 Zákona o potravinách. Existuje
tu teda reálne riziko, že bez odloženia účinkov napadnutého rozhodnutia žalovaného bude žalobcovi

v prípade ďalšieho zistenia porušenia povinností v zmysle Zákona o potravinách uložená neprimerane
vysoká sankcia, ktorá by sama o sebe, ako i v kombinácií s nevyhnutnými nákladmi na procesnú obranu,
predstavovala pre žalobcu závažnú ujmu. Tento záver pritom podľa žalobcu nie je aplikovateľný len
v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, ale je ho potrebné v plnom rozsahu aplikovať
i v prípade iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia. Takýmto iným právnym následkom je
nepochybne automatické zvyšovanie sadzieb pokút, ako i posudzovanie napadnutého rozhodnutia ako

priťažujúcejokolnosti.Vtejtosúvislostižalobcapreúplnosťdoplnil,žeaktívnevykonávakrokysmerujúce
kzabezpečeniunajvyššejkvalitynímpredávanýchpotravínaďalšíchtovarov,vrátanekrokovkriadnemua včasnému plneniu všetkých jeho povinností vyplývajúcich z potravinovej legislatívy. S prihliadnutím
na všetky okolnosti však nie je možné úplne vylúčiť, že nastanú také mimoriadne okolnosti (napr. hrubá
nedbanlivosť zamestnanca z dôvodu mimoriadnych súkromných udalostí), pri ktorých by mohlo dôjsť

k opakovanému porušeniu niektorej z povinností žalobcu v zmysle potravinovej legislatívy. Aj preto
hrozba závažnej ujmy v prípade ukladania sankcie pri zohľadnení napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojitosti s ustanoveniami § 28 ods. 7 až 10 Zákona o potravinách nie je len hypotetická, ale reálna.

3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že s uvedeným

návrhom nesúhlasí. Podľa názoru žalovaného návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia a postupu,
ktoré mu predchádzalo nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok.Prirozhodovaníonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,súdnepreskúmava

v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Žalovaný poukázal na tvrdenie
žalobcu, že v dôsledku právoplatného uloženia sankcie je vystavený riziku použitia zvýšenej sadzby
v prípade možného opakovaného porušenia povinností v oblasti potravinového práva a s ohľadom na
súčasnú spoločenskú a politickú situáciu existuje reálne riziko, že v prípade ďalšieho zistenia porušenia

Zákona o potravinách mu bude uložená neprimerane vysoká sankcia, čo by predstavovalo pre žalobcu
závažnúujmu.Takétoneodôvodnenéadôkazminepodopretétvrdeniaomožnej(budúcej)vyššejsankcii
niesúpodľanázoružalovanéhobezďalšiehopostačujúcenato,abysúdžiadostiopriznanieodkladného
účinkusprávnejžalobevyhovel.Predoplneniežalovanýuviedol,žežalobcajepovinnýdodržiavaťvšetky
povinnosti určené potravinovým právom a v prípade ich porušenia znášať dôsledky svojho protiprávneho

konania, vrátane uložených sankcií.

4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP; správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca
dostatočne neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného, resp. iným jeho právnym následkom hrozila závažná ujma.

10. Žalobca svoje tvrdenia o hrozbe vzniku závažnej ujmy podložil len konštatovaním o existencii

rizika, že bez pozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia žalovaného bude žalobcovi v prípade
zistenia opätovného/opakovaného porušenia povinností v zmysle Zákona o potravinách v spojení s
automatickýmzvyšovanímsadziebpokút,akoiposudzovanianapadnutéhorozhodnutiaakopriťažujúcej
okolnosti, uložená neprimerane vysoká sankcia, ktorá by predstavovala pre žalobcu závažnú ujmu.11. Podľa § 28 ods. 7 Zákona o potravinách; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta

uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky
súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

12. Podľa § 28 ods. 8 Zákona o potravinách; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola

uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby
pokuty podľa odseku 4.

13. Podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta
podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa

odseku 4.

14. Podľa § 28 ods. 10 Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty
prihliadanazávažnosť,trvanie,následkyprotiprávnehokonania,minulosťprevádzkovateľaanato,čiide
o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodných alebo klamlivých praktík,

orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na hospodársku výhodu, ktorú mohol
prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať.

15. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako

prelomenieprincípuprávnejistotyprávoplatnéhorozhodnutia,naktorésahľadíakonasprávne,zákonné
a platné pokiaľ nie je právne korektným spôsobom zrušené. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu
na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na
opodstatnenosťžaloby,nemalobyísťoprejudikovanierozhodnutiavovecisamej(vštádiuposudzovania
dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou

skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j.
niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého
výkonu napadnutého rozhodnutia, v danom prípade nepozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia.

16. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí

ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nielen o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva aj
zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba
považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje
správny súd aj na závery podľa bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky

č.k.I.ÚS132/2022-11zodňa03.03.2022,podľaktorých:„Okremvšeobecnýchnáležitostípodania(§57
SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo
písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia

nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

17. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako nepreukázal reálnosť
hrozby závažnej ujmy, keď z návrhu vyplýva len akási hypotetická možnosť tvrdenej hrozby, ak by
malo dôjsť k ďalšiemu sankcionovaniu žalobcu za jeho prípadné opätovné/opakované protiprávne

konanie v relevantnom čase. Žiadne skutkové tvrdenia k tomu však neuviedol. Ako vyplýva z judikatúry
súdov, jedná sa o návrhové konanie a za osvedčenie existencie tvrdenej hrozby nesie procesnú
zodpovednosť a následky navrhovateľ. Zo samotného odkazu na znenie právnej úpravy ohľadom
sankcionovania o násobkoch sankcie za opätovné/opakované protiprávne konanie, nemožno bez
ďalšieho dospieť k záveru o opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

a potrebe paralyzovať právne účinky žalobou napadnutého rozhodnutia. Zákonodarca pre takýto prípad
neupravil v SSP nástup odkladného účinku správnej žaloby ex lege spolu s podaním správnej žaloby
a taktiež nemôže byť priznaný ani na návrh bez preukázania hrozby závažnej ujmy s poukazom nakonkrétne okolnosti (iné ako len odkaz na právnu úpravu o násobkoch sankcie v prípade eventuálneho
zistenia opakovaného porušenia tých istých povinností).

18. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)