Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 16, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 102C/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124201356
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124201356.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci žalobkyne: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. W.. E. XXXX/X, XXX XX
D., zastúpená: JUDr. Katarína Cibulková, advokátka, so sídlom Rázusova 9, 921 01 Piešťany proti
žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. V. XXXX/XX, XXX XX F. o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí
vo vchode číslo X bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX,
Q. D. K. U. o výmere XXXX m2 na ulici Y.. W.. E. H. D., zapísaného Okresným úradom D., katastrálny
odbor, na LV č. XXXX pre okres D., obec D., katastrálne územie D.

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v
priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch.

II.Súd poučuje žalovaného,žemôžepodaťvpostavenížalobcuprotižalobkynivpostavenížalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla.

III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Žalobkyňa navrhla, aby
bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo
vchode číslo X bytového domu, súp. č. XXXX, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX,
Q. D. K. U. o výmere XXXX m2 na ulici Y.. W.. E. H. D., zapísaného Okresným úradom D., katastrálny
odbor, na LV č. XXXX pre okres D., obec D., katastrálne územie D. a aby bolo žalovanému zakázané
približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných

úkonochvcivilnomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaníavpriestupkovomkonaní,naktorébudežalovaný
predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch s tým, aby bol
žalovaný poučený podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Zároveň sa domáhala, aby jej
bola priznaná plná náhrada trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že je výlučnou vlastníčkou

bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode číslo X bytového domu súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku, parc. č. XXXXX na ulici Y.. W.. E. H. D., v ktorom býva spoločne so svojoumatkou, C. R.. Matka žalobkyne sa zoznámila so žalovaným a krátko na to si ho začala vodiť do
predmetného bytu. Žalovaný do bytu začal chodiť za matkou žalobkyne pravidelne, pričom v byte robil
neporiadok, vulgárne sa správal, vykrikoval, trieskal po stole, popíjal alkohol, bol často opitý a fajčil v

priestoroch bytu. Žalobkyňa viackrát upozornila žalovaného, že si neželá, aby do bytu chodil a zdržiaval
sa tam. Žalobkyňa dohovárala aj matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, aby žalovaného do bytu
nevpúšťala, ale matka ho napriek tomu pustila, keď bola pod vplyvom alkoholu. Situácia sa vyhrotila
dňa 12.03.2023 v čase o 19:00 hod., kedy v predmetnom byte potom čo žalobkyňa žalovanému uviedla,
že má z bytu odísť, ju žalovaný fyzicky napadol, a to tak, že ju chytil za obe jej ruky v oblasti zápästí

a hodil ju do sušiaku na bielizeň, pričom obaja spadli na zem, následne žalobkyňa vstala zo zeme a
snažila sa utiecť do izby, avšak pred vstupom do izby ju žalovaný rukou chytil za krk a povedal jej
„zabijem ťa“, následne sa jej podarilo utiecť do spálne, avšak dvere do spálne držala len svojím telom,
nakoľko sa nedajú zamknúť a snažila sa kontaktovať políciu, pričom tieto dvere žalovaný silou vytlačil
a následne v spálni žalobkyni uviedol, aby mu dala mobil, inak ju zabije, potom ju hodil na posteľ, obe
jej ruky jej chytil za chrbtom a opätovne jej uviedol „teraz ťa zabijem“, jednu svoju ruku jej dal okolo

krku a začal ju škrtiť, čoho následkom začala žalobkyňa chrčať a vtedy jej opätovne uviedol „zlomím
ti väzy“. Žalobkyni sa podarilo vytrhnúť a utiecť na balkón, kde sa vyvracala a následnej aj z bytu
odišla, čím u nej žalovaný vzbudil dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Okresný súd Trnava vydal dňa
13.06.2023 trestný rozkaz sp. zn. 10T/21/2023, právoplatný dňa 13.06.2023, ktorým žalovaného uznal
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Poškodenou v

uvedenom trestnom konaní bola žalobkyňa. Po tom, čo bol žalovaný prepustený z výkonu trestu, opäť
začal vyhľadávať matku žalobkyne a táto si ho znova začala vodiť do bytu žalobkyne. Žalobkyňa má
dôvodnú obavu o svoje zdravie a život po tom, čo sa stalo sa žalovaného bojí. Preto keď cez vchodové
dvere bytu počula, že žalovaný je v byte, do bytu ani nevošla a hneď volala políciu. Keď prišli príslušníci
PZ, žalobkyňa čakala na medziposchodí, príslušníci PZ žalovaného vyzvali, aby odišiel a až po jeho

odchode žalobkyňa vošla do bytu. Uvedené sa zopakovalo viackrát. Stalo sa tak aj 30.09.2023, avšak
vtedy žalobkyňa vošla do bytu spolu s príslušníkmi PZ, žalovaný chcel ísť do obývačky, pretože tam
mal mať údajne nabíjačku, následne sa rozbehol smerom k žalobkyni, bol agresívny. Príslušníkom
PZ sa ho podarilo zadržať skôr ako dobehol k žalobkyni a s použitím donucovacích prostriedkov ho
vyviedli z bytu. Žalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Žalovaný opakovane zvoní na bytový zvonček,

snaží sa dostať do predmetného bytu žalobkyne, vystriehne, kedy sú otvorené vchodové dvere do
bytového domu. Keď policajti odídu, po pár minútach opätovne vyzváňa na bytový zvonček. Žalobkyňa
žiadala políciu o vydanie písomných úradných záznamov o vykonaných výjazdoch príslušníkov PZ,
jej žiadosti nebolo vyhovené a bolo jej oznámené, že tieto polícia poskytne na dožiadanie súdu. Z
hore uvedeného trestného rozkazu je podľa žalobkyne osvedčené, že žalovaný ohrozuje integritu

žalobkyne. Civilný sporový poriadok nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby, ktorá sa vyžaduje
pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) je nepochybne zabrániť práve
opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom
takéhoto ohrozovania, ktoré by mohlo myť fatálne následky tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých

osôb. Na základe hore uvedeného stavu je podľa žalobkyne predpoklad, že žalovaný aj v budúcnosti
bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, čím je
osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto je namieste úprava pomerov strán
sporu, aby bola uložená žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu žalobkyne. Žalobkyňa sa obáva,
že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do bytu, v ktorom žije v spoločnej domácnosti s matkou a

opätovne ohrozovať integritu žalobkyne tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa sa tiež obáva
možného naplnenia vyhrážok žalovaného, ktorý býva pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa poukázala na
skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu predstavuje neprimeraný psychický stres.
Žalobkyňa má za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je
z jej strany riadne preukázaná a v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa žalovaného,

existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne
pokračovať. Daná situácia je podľa názoru žalobkyne dôvodom na obmedzenie žalovaného vo vstupe
do bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, v ktorom sa žalobkyňa pravidelne zdržiava, býva v ňom, čím
sa poskytne žalobkyni ochrana pred prípadným ďalším ohrozovaním jej integrity zo strany žalovaného
a umožní jej pokojné bývanie.

3. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,
žalobkyňa vychádza z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,svojho mena a prejavov osobnej povahy. Žalobkyňa má právo na ochranu svojej osobnosti a v
prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti priblíženie žalovaného za zásah
do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie a život, je

uvedené podľa názoru žalobkyne dostačujúce na to, aby bol nariadený zákaz priblíženia, z dôvodu
existujúceho predchádzajúceho zásahu do integrity žalobkyne (ohrozenia) preukázaného vydaným
trestným rozkazom. Uvedeným je podľa žalobkyne osvedčené jej tvrdenie o obave z priblíženia sa
žalovaného k jej osobe, pretože jej hrozí narušenie jej telesnej a duševnej integrity od protistrany.
Integrita žalobkyne môže byť konaním žalovaného ohrozená rovnako aj v prípade, že tejto nebude

zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo bytu (žalovaný sa potuluje po ulici, kde sa nachádza
bytový dom a pred bytovým domom, kde sa nachádza byt žalobkyne). Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti má žalobkyňa za to, že v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa žalovaného,
existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne
pokračovať.

4. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila Trestný rozkaz
Okresného súdu Trnava sp. zn. 10T/21/2023 zo dňa 13.06.2023 a výpis z LV č. XXXX pre k.ú. D..

5. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil sa listinnými
dôkazmi predloženými žalobkyňou.

6. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom D.y, katastrálny odbor vyplýva, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode číslo X bytového domu
súp. č. XXXX postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX a podielovou spoluvlastníčkou
na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu v podiele XXXX/

XXXXXX.

X. Trestným rozkazom sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bol
obvinený G. G., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom H.. V. XXXX/XX, F.va uznaný vinným zo spáchania
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 12.03.2023 v čase o 19:00 hod. v byte na adrese D., Y.. W.. E. Č. X, fyzicky napadol poškodenú G.
R. tak, že potom čo mu uviedla, že má z bytu odísť, ju chytil za obe jej ruky v oblasti zápästí a hodil ju do
sušiaku na bielizeň, ktorý sa nachádzal v miestnosti, pričom obaja spadli na zem, následne poškodená
G. R. vstala zo zeme a snažila sa utiecť do izby, avšak pred vstupom do izby ju obvinený rukou chytil za
krk a povedal jej „zabijem ťa“, následne sa jej podarilo utiecť do spálne, avšak dvere do spálne držala

len svojím telom, nakoľko sa nedajú zamknúť a snažila sa kontaktovať políciu, pričom tieto dvere silou
vytlačil a následne v spálni poškodenej G. R. uviedol, aby mu dala mobil, inak ju zabije, potom ju hodil
na posteľ, obe jej ruky jej chytil za chrbtom a opätovne jej uviedol „teraz ťa zabijem“ a jednu svoju ruku
jej dal okolo krku a začal ju škrtiť, čoho následkom začala chrčať a vtedy jej opätovne uviedol „zlomím
ti väzy“, pričom sa jej podarilo vytrhnúť a utiecť na balkón, kde sa vyvracala a následne aj z bytu odišla,

čím u nej obvinený vzbudil dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Za tento skutok súd uložil obvinenému
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.12. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr

do troch dní od jeho vyhotovenia.

18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

20. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.

CSP nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností
navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému
subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený
skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol
súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu

a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.21. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 1 predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba

bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade
žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia
spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a
vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení § 326 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby

navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním
skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť
k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce
skutočnostiajnáležitýmspôsobomosvedčiť.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,žepredjeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou,
najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo
osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie.

Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu
poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené
a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.

22. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, posúdil

návrh žalobkyne v kontexte predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobkyňa ako
navrhovateľka neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila potrebu a opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia. Žalobkyňa opísala všetky rozhodujúce skutočnosti a dostatočne osvedčila
neodkladnosť potreby upraviť pomery strán, teda osvedčila splnenie zákonom vyžadovaných dôvodov
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP. Účelom neodkladného

opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti
byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného
opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť
konaním žalovaného ohrozená. Z návrhu žalobkyne ako aj z predložených listinných dôkazov má súd
za osvedčené, že fyzická aj duševná integrita žalobkyne je ohrozená útokmi zo strany žalovaného, ktoré

majú charakter obmedzovania v pohybe, fyzických a psychických útokov. Žalovaný žalobkyňu fyzicky
napadol tak, že ju chytil za obe jej ruky v oblasti zápästí, držal žalobkyňu za krk, škrtil ju, vyhrážal sa jej
zabitím, čo vyústilo do podania trestného oznámenia. Za takéto konanie, právne kvalifikované ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona bol žalovaný právoplatne odsúdený
Trestným rozkazom sp. zn. XXT/XX/XXXX vydaným Okresným údu Trnava dňa XX.XX.XXXX.

23. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný sa aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
naďalej, a to opakovane, snaží neoprávnene a proti jej vôli, dostať do bytu, aktuálne v jej vlastníctve, v
ktorom napriek prítomnosti príslušníkov PZ bol voči nej agresívny. Svoje konanie žalovaný uskutočňuje
zvlášť pod vplyvom alkoholu, ktorý požíva. Konanie žalovaného vzbudzuje u žalobkyne pochopiteľnú

a odôvodnenú obavu o jej osobu. Za týchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že je na mieste
upraviť pomery strán a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zamedzí žalovanému vstup do bytu,
v ktorom býva žalobkyňa, zdržiava sa a užíva a zároveň ktorým sa zakáže žalovanému približovať
k žalobkyni, nakoľko je predpoklad, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bude účinným
prostriedkom pre zamedzenie budúcich konfliktov medzi stranami a zamedzenie prípadných ďalších

atakov zo strany žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že políciu požiadala o
vydanie písomných úradných záznamov o vykonaných výjazdoch príslušníkov PZ, pričom jej žiadosti
neboho vyhovené a bolo jej oznámené, že tieto polícia poskytne na dožiadanie zo strany súdu.
Na tomto mieste súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že o predmetnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkych lehotách, pričom riadne dokazovanie nevykonáva,

súd si uvedené záznamy z polície nežiadal, nakoľko dôvodnosť nároku a odvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy mal osvedčenú návrhom žalobkyne a predloženým trestným rozkazom.
Pokiaľ nariadeným neodkladným opatrením vznikne inej osobe škoda alebo iná ujma, zodpovedá za ňu
pri splnení zákonných podmienok § 340 CSP samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia. V danomprípade mal súd osvedčenú potrebu preventívne chrániť ohrozenú telesnú a duševnú integritu žalobkyne
pred prípadnými potenciálnymi atakmi zo strany žalovaného, ku ktorým preukázane v minulosti došlo.

24. Súd zvažoval pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni to,
aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita
nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne
konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať,
umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde

je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp.
príslušníkov Policajného zboru.

25. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd ustálil, že nariadenie neodkladného
opatrenia procesne konzumuje sebe vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobkyni bola

ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti
žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.
11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu
vdanomprípadenávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianemusíbyťnasledovanýžalobou,vydané
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú

úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú
natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k
násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa
môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu
(§ 334 CSP).“

26. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov
osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje (žalovaný), súd v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil
vo výroku II. tohto uznesenia žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Žalovaný má v
prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného

opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne
výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných
tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..