Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217026
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123217026.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. X, E., zastúpená advokátom: JUDr. Martin Fabián, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:
A. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, E., zastúpený advokátskou kanceláriou Steiner & Associates
s.r.o., so sídlom Plávková 2, Košice, IČO: 36 864 081, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 26. októbra 2023 č.k.
77C/11/2023-28

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania.
Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) preskúmaným uznesením uvedeným
v záhlaví v časti vyhovel návrhu žalobkyne, keď nariadil žalovanému, aby sa zdržal akýchkoľvek
stavebných alebo iných úprav a zmien (s výnimkou nevyhnutnej bežnej údržby, alebo nevyhnutných
opráv porúch) nehnuteľností - rodinného domu súpisné číslo 1176 (v časti rodinného domu užívanej
ku dňu vydaniu tohto neodkladného opatrenia) nachádzajúceho sa na pozemku registra „C“ parcelné
číslo 5681, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 178 m2, ktoré nehnuteľnosti sú

zapísané na LV č. XXXX, kat. územie: G. H., obec: Košice - Sever, okres: Košice I, vedeného Okresným
úradom Košice, odbor katastrálny, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom
súde Košice, pod sp. zn. 19C/34/2018 (I.), poučil žalovaného, že môže podať návrh na zrušenie tohto
neodkladného opatrenia v jeho vyhovujúcej časti (III.) a zamietol návrh žalobkyne (II.), ktorým žiadala,
aby žalovanému bola uložená povinnosť do 15 dní uviesť do pôvodného užívaniaschopného stavu
kúpeľňu a kuchyňu, tj do pôvodného technickému stavu pred začatím stavebných úprav, nachádzajúcich

sa vo vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti v časti domu užívanej ku dňu vydania neodkladného opatrenia
sporovými stranami, a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia (IV).

2. Súd vychádzal v konaní zo zistenia, že sporové strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 spornej nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XXXX
zapísanom na LV č. XXXX okres Košice I k.ú. G. H., o vyporiadanie ktorého spoluvlastníckeho podielu

sa vedie spor pred Mestským súdom Košice sp. zn. 19C/34/2018, o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva. Vychádzajúc
z predložených fotografií, vzájomnej korešpondencie právnych zástupcov sporových strán v konaní o
vyporiadanie BSM, čestného vyhlásenia plnoletej dcéry strán sporu, považoval za preukázané tvrdenia
žalobkyne, že nehnuteľnosť v súčasnosti obýva spoločne s plnoletou dcérou I. a maloletým I., keď
žalovaný sa v predmetnom dome zdržiava sporadicky má vyriešené bývanie na inom mieste a rôznymi

úkonmi vyvíja na ňu nátlak, aby rodinný dom opustila. Jednou z foriem nátlaku bolo, že žalovaný začal
vykonávať údajnú rekonštrukciu kúpeľne v r. 2018, čím došlo k znefunkčneniu sprchovacieho kúta aproblémom pri zabezpečovaní hygieny jej ako aj detí pochádzajúcich z manželstva a v júni 2023 počas
jejneprítomnosti,keďbolavzahraničí,spôsobilnefunkčnosťkuchyne,opäťzdôvodutvrdenejpotrebyjej
rekonštrukcie, keď zdemontoval sporák, zapečatil plyn, zdemontoval kuchynskú linku, kuchynské riady

rozložil v rôznych častiach domu. Žalovaným tvrdená rekonštrukcia nebola nikdy potrebná, nebola ňou
ako spoluvlastníčkou odsúhlasená, a je jednoznačne účelová aj s prihliadnutím na prebiehajúce konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, keď nie je uzavreté, komu pre budúcnosť bude podiel
na nehnuteľnosti patriť. S poukazom na uvedené opakujúce sa a pretrvávajúce konanie žalovaného
majúce znaky psychického násilia, ktorý bez jej súhlasu ako spoluvlastníčky účelovo znefunkčňuje ňou

užívanú nehnuteľnosť, ktorá je v ich spoločnom bezpodielovom spoluvlastníctve, bráni jej v užívaní,
nereflektuje na jej výzvy, aby s týmito zásahmi prestal, naopak v nich pokračuje, mala za to, že existuje
odôvodnená potreba upraviť ich vzájomné pomery nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude
žalovanému uložený zákaz zdržať sa vykonávania akýchkoľvek rekonštrukčných prác a stavebných
zásahovvyjmúcnevyhnutnéopravyporúch,čibežnúúdržbuavzáujmedosiahnutiaúčeluneodkladného
opatrenia je tiež potrebné ich uviesť do pôvodného užívaniaschopného stavu tj do technického stavu

pred začatím stavebných úprav.

3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 324, § 325, § 326, § 328, § 329, § 335 Civilného sporového
poriadku (CSP) o neodkladnom opatrení, vymedzil teoretické predpoklady nariadenia neodkladného
opatrenia založené na osvedčení práva, ktorého ohrozenie je tvrdené, preukázaní naliehavosti na

požadovanej právnej úprave právnych pomerov sporových strán, ktorá musí spĺňať požiadavku
proporcionalityaprimeranosti,kuktorýmskutočnostiammusísmerovaťargumentáciažalobcovvnávrhu
na neodkladný zásah súdu. Z predložených dôkazov súdu vyplynulo, že vzťahy medzi stranami sporu sú
nefunkčné,narušené,dochádzakhádkam,kopakovanýmprivolaniampolicajnýchhliadok,keďžalovaný
preukázateľne bez súhlasu žalobkyne ako spoluvlastníka vykonal stavebné úpravy na nehnuteľnosti,

nereflektoval na výzvu žalobkyne, aby takýmto zásahom nepristupoval a vzhľadom na spôsob časového
ohraničenia vymedzeného žalobkyňou do času skončenia konania o vyporiadanie BSM konštatoval aj
súvis s uvedeným sporom. Z uvedených dôvodov považoval za zákonné a správne vyhovieť návrhu
v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa stavebných zásahov vyjmúc neodkladnú údržbu
anevyhnutnéopravy.Akoneopodstatnenývšakhodnotilnávrhžalobkynenauloženieaktívnejpovinnosti

žalobcovi na navrátenie veci do pôvodného stavu s odôvodnením, že nie je preukázaná žiadna akútna
nevyhnutná potreba takejto úpravy pomerov, keď daný stav trvá už dlhší čas, v prípade kúpeľne už od
r. 2018, v prípade kuchyne od júna 2023, pričom neodkladné opatrenie nemôže smerovať k návrateniu
veci do predošlého stavu, ak zásah už bol zrealizovaný a takéto neodkladné opatrenia nie sú prípustné,
keďže by išlo o trvalú úpravu pomerov, z ktorých dôvodov návrh v tejto časti zamietol. O nároku na

náhradutrovrozhodolpodľa§255ods.2CSPkonštatujúc,žežalobkyňamalavkonaníčiastočnýúspech
v rozsahu polovice svojho návrhu, čo zakladá rovnaký procesný úspech žalovaného, preto žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania právo.

4. Zamietavý výrok rozhodnutia a súvisiaci výrok o náhrade trov konania žalobkyňa napadla odvolaním

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/, CSP že nesprávnym procesným postupom súdu prvej
inštancie jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení (f)
a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci (h). Považoval za nesprávne
závery súdu, že zásah do užívania trvá už dlhší čas, a že právne pomery je možné upraviť len do

budúcna, ktorými súd odôvodnil zamietnutie návrhu, keď minimálne v prípade žalovaným znefunkčnenej
kuchyne, k tomuto zásahu došlo v mesiaci jún 2023, na čo krátko na to v októbri 2023 podala
žalobkyňa návrh na neodkladnú úpravu pomerov. Zdôraznila, že opakovane prejavila nesúhlasný postoj
s predmetnými zásahmi, ktoré žalovaný nerešpektoval, i keď žalobkyni svedčí oprávnenie k nakladaniu
s nehnuteľnosťami ako spoluvlastníčke, pričom konanie žalovaného vyvolalo akútnu a nevyhnutnú

potrebu úpravy právnych pomerov a to aj jeho aktívnym konaním do budúcna, keď samotná zákonná
úprava predpokladá v § 325 ods. 2 písm. d/ CSP aktívne konanie a súčasne podľa § 330 ods. 2 CSP
platí, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie i také, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej, teda predkladá trvalú úpravu pomerov aj pre budúcnosť. Uviedla, že
cieľom ňou podaného neodkladného opatrenia bolo brániť sa protiprávnemu konaniu žalovaného, ktorý

znemožnil užívanie kúpeľne a to aj mal. synovi, ktorý je zverený do jej starostlivosti s cieľom prinútiť
ich opustiť predmetnú nehnuteľnosť. Spory medzi nimi i správanie žalovaného nepriaznivým spôsobom
vplývajú aj na detí, osobitne maloletého, ktorému nevie dostatočným spôsobom zabezpečovať základnéživotné potreby. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice zo dňa 25.10.2023.

5. Z priloženej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 25.10.2023 vyplynulo, že bol
vykonaný kuratelou pohovor na základe podnetu matky s rodinou. Správa konštatovala, že v domácnosti
nie je užívaniaschopná kuchyňa, odpojený je plynový sporák, kúpeľňa nie je funkčná, matka a deti sa
umývajú v dolnej časti domu, ktorá slúži ako práčovňa. Maloletý I., študent 3. ročníka gymnázia, uviedol,
že tak ako vyzerá ich domácnosť vyplýva z konania jeho otca, mama pripravuje stravu, ktorú pripraví

v elektrickej rúre, alebo im navarí babka z maminej strany, užíva izbu spoločne s matkou, sestra I. má
samostatnú miestnosť. Otec vo svojom vyjadrení úradu uviedol, že mal záujem o zveľadenie domu,
naďalej býva v domácnosti, kde má svoju izbu, v ktorej prespí, počas dňa sa zdržiava u svojich rodičov,
ktorí bývajú na hornom poschodí domu. Chcel začať s výmaľovkou kuchyne v rámci rekonštrukcie,
po návrate žalobkyne to však nebolo možné, lebo zavolala políciu. Plynový sporák je už nefunkčný,
nebezpečný, preto ho odpojil. Pokiaľ išlo o kúpeľňu, bolo tam viacero záznamov, že v sprchovacom kúte

zatekala voda, preto musela byť odstavená, jediná funkčná kúpeľňa aj WC je v spodnej časti domu.
Žalobkyňa sa podľa neho nepodieľa na údržbe nákladov spojených s užívaním domu a syn I. navštevuje
starých rodičov, ktorí bývajú na hornom poschodí. Správa konštatuje, že tak matka ako aj Lukáš odmietli
úradom ponúkanú možnosť bývania v zariadeniach núdzového ubytovania. Úrad konštatoval, že matka
napriek sťaženým podmienkam zabezpečuje starostlivosť o deti tak, aby vytvorila bezpečné prostredie,

a u detí sa neprejavujú poruchy správania a ani zanedbávanie žiadnych fyziologických potrieb.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne za vecne správne, navrhoval ho preto potvrdiť. Stotožnil
sa so záverom súdu, že nejde o akútny stav, ale vyplýva z dlhodobých konfliktov medzi

sporovými stranami, ktoré budú vyriešené až vyporiadaním ich majetku v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, inak je nulová pravdepodobnosť, že by spory medzi nimi boli nejakým
spôsobom odstránené. Zdôraznil, že predmetná nehnuteľnosť sa nenachádza len v bezpodielovom
spoluvlastníctve sporových strán, ale súčasne aj v podielovom spoluvlastníctve otca žalovaného, ktorý
vlastní ďalšiu polovicu nehnuteľnosti, pričom nie je správna úvaha žalobkyne, aby na nakladanie

s nehnuteľnosťou potreboval práve jej súhlas, keď je tu ďalší spoluvlastník, ktorý s úkonmi na
nehnuteľnosti súhlasil v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Poukázal na to, že
podľa uvedeného zákonného ustanovenia, výkon určitej činnosti patriacej do režimu hospodárenia so
spoločnou vecou, ak je odsúhlasená väčšinou spoluvlastníkov, nesúhlas menšinového spoluvlastníka
je bez právneho významu. Rekonštrukciu v rodinnom dome nezačal v rozpore so zákonom, ale

na základe ústneho súhlasu jeho otca ako spoluvlastníka polovice domu. Žalobkyňu považoval za
menšinovú spoluvlastníčku, ktorej hlas je v tomto prípade nerozhodný. Zopakoval, že dôvodom začatia
rekonštrukčných prác bola nevyhnutná potreba, lebo v sprchovacom kúte zatekala voda, pričom
žalobkyňa mu odmietala prispieť na predmetné opravy, preto s nimi ďalej nepokračoval, a pokiaľ
ide o kuchyňu, počas dovolenky žalobkyne mal záujem ju vymaľovať, zvesil preto časť kuchynskej

linky, zistil však, že je plynový sporák zničený a zastaralý, nebola na ňom dlhodobo robená revízia,
preto z bezpečnostných dôvodov sporák odpojil. Následne žalobkyňa privolala políciu, čo mu zabránilo
v ďalších prácach pokračovať. Sama žalobkyňa potvrdila, že vie zabezpečiť svojim deťom prípravu jedla
použitím mikrovlnnej rúry, elektrickej rúry a nič jej napokon nebráni v tom, aby si zakúpila sama nový
sporák na varenie. On už investoval dosť finančných prostriedkov do spoločnej domácnosti, uhrádza

náklady spojené s užívaním domu, na ktorých sa žalobkyňa nepodieľa. Poukázal na to, že zo správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že žalobkyňa je spôsobilá zabezpečiť primerané
životné podmienky deťom a stav nehnuteľnosti nemá na ne negatívny vplyv. Zdôraznil, že predmetom
neodkladného opatrenia môže byť len dočasná úprava, nikdy nie stav, ktorý bude nenapraviteľný,
nevratný, čo rovnako potvrdzuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď uloženie povinnosti na

prinavrátenie kuchyne, či kúpeľne do pôvodného stavu nie je v zmysle právnej úpravy a judikatúrnej
praxe v konaní o neodkladnom opatrení možné, a žalobkyňou navrhovaný spôsob úpravy právnych
pomerov nie je prípustný. Zastával tiež názor, že návrh žalobkyne si logicky odporuje, pokiaľ mu v prvej
časti výroku navrhuje zakázať akékoľvek úkony a v ďalšom od neho stavebné úkony vyžaduje.

7. Žalobkyňa v odvolacej replike hodnotila stanovisko žalovaného ako účelové v snahe navodiť dojem,
že stav, ktorý sa snaží nariadením neodkladného opatrenia zmeniť trvá už od rozvodu manželstva,
poukázala však na ňou podrobne opísané konanie v návrhu o tom, že žalovaný účelovo znefunkčnil
kuchyne a kúpeľňu, čo vyvoláva potrebu akútnej a nevyhnutnej úpravy právnych pomerov medzistranami sporu. Aj keď medzi nimi existujú vzájomné konflikty, práve tento konflikt vedený s cieľom
znemožnenia užívania obytných priestorov zakladá dôvody pre zásah súdu. Zastávala názor, že spor sa
dotýka úpravy práv a povinností manželov vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, na výkon

ktorých práv žalovaný potrebuje jej súhlas ako druhého spoluvlastníka. V zmysle § 145 ods. 1 OZ totiž
platí, že len bežné veci môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas
oboch, inak je právny úkon neplatný a teda rámec bežných vecí presahujú úkony, kde sa mení podstata
spoločného majetku, čím sa podstatným spôsobom znižuje jeho hodnota, k čomu došlo aj v dôsledku
zásahov žalovaného. Za nepodstatný považovala odkaz žalovaného na ústny súhlas jeho otca ako

podielového spoluvlastníka s vykonávaním rekonštrukčných prác, keď takýto súhlas jednak nebol
preukázaný, jednak nie je významný vzhľadom na to, že otec žalovaného užíva samostatnú bytovú časť
v rodinnom dome odlišnú od tej, kde došlo k zásahu zo strany žalovaného. Pokiaľ sa žalovaný odvolával
na potrebu neodkladnej údržby zastaralého plynového sporáka bol potom povinný aj predmetnú vadu
opraviť a uviesť sporák späť do bezpečnej prevádzky, no účelovo to zanechal v nepoužívateľnom
stave, v dôsledku čoho bola nútená urobiť provizórne opatrenia. V ďalšom zopakovala svoje tvrdenia

o existencii predpokladov osvedčujúcich potrebu neodkladného zásahu súdu minimálne v prípade
žalovaným znefunkčnenej kuchyne, ktorej úpravy právnych pomerov sa domáha zákonom dovoleným
a predvídaným spôsobom v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP v spojení s § 330 ods. 2 CSP,
keď koncepcia inštitútu neodkladných opatrení nie je vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci
samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Nariadenia neodkladného

opatrenia sa domáha v samostatnom súdnom konaní bez nadväznosti na konanie o vyporiadanie BSM,
ňou požadovanou úpravou nedochádza k vytvoreniu žiadneho nenávratného stavu, ak by žalovaný
obnovil pôvodný stav kuchyne a kúpeľne, nič mu nebráni v prípade budúceho prikázania predmetných
nehnuteľností do jeho vlastníctva, tieto uviesť späť do súčasného stavu.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdprejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčasoprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu vzhľadom na rozsah odvolania ostal len zamietavý výrok
rozhodnutia v spojení s výrokom o náhrade trov konania, v ostatných častiach neodkladné opatrenie
nadobudlo právoplatnosť a nestalo sa predmetom prieskumu jeho vecnej správnosti.

10. Vo vzťahu k odvolaním dotknutým výrokom neboli naplnené žalobkyňou namietané odvolacie

dôvody. Odvolací súd nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové zistenia vyplývajúce z dôkazov predložených
žalobkyňou, ktoré zistenia podriadil pod zodpovedajúce právne normy, ktoré správne interpretoval pri
posudzovaní podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá

tiež predpokladom vyžadovaným § 220 CSP, keď súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie
podstatné a právne významné. Súd prvej inštancie náležite zohľadnil zákonné predpoklady vyžadované
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a odvolací súd posudzujúc ich splnenie v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie, stotožnil sa s jeho záverom, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti na navrátenie nehnuteľnosti
do pôvodného stavu.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečo sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnejúpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či : a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný

rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
len za situácie, že už z návrhu na jeho nariadenie sú zrejmé také skutkové tvrdenia a označené také
dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

a súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik, či rozširovanie škody alebo inej ujmy na právach a
oprávnených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia, keď dôkazné bremeno spočíva výlučne
na navrhovateľovi.

18. Vychádzajúc zo skutkových okolností vymedzených žalobkyňou v návrhu a vyplývajúcich z

pripojených listinných dôkazov odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje,
že vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu
žalobkyňa neosvedčila existenciu ohrozenia svojich práv, nepreukázala existenciu naliehavosti na
úprave právnych pomerov a domáha sa uloženia takej povinnosti, ktorá je z hľadiska účelu a zmyslu
konania o neodkladnom opatrení, v ktorom súd koná bez riadne vykonaného dokazovania neprípustná.

19.Vustanovení§330ods.2CSPjeexpresisverbisvyjadrené,žesúdmôženariadiťajtakéneodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť
takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci, nakoľko v konaní o neodkladnom
opatrenísúdrozhodujebezvykonanéhodokazovaniaabeztoho,abysporovéstranymalimožnosťúplne

realizovať procesné práva priznané im v riadnom konaní o veci samej. Súd je povinný tiež vyhodnotiť,
či navrhovaný výrok rozhodnutia vo veci samej predstavuje prípustný prostriedok ochrany právnych
záujmov navrhovateľa, a predpoklad vyhovenia jeho žalobe vo vzťahu ku ktorej bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný je vyšší v pomere k pravdepodobnosti jej zamietnutia.

20. Podľa § 146 ods. 1 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

21. Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

22. Žalobkyňa sa domáha neodkladnej úpravy práv dôvodiac, že žalovaný bez jej súhlasu vykonal
stavebné úpravy na spoločnej časti nehnuteľnosti a to spôsobom, ktoré znemožňuje jej riadne užívanie.
Tátookolnosťpodľanejodôvodňujetiežuloženiepovinnostinavykonaniestavebnýchúprav,ktoréuvedú

nehnuteľnosť do užívaniaschopného stavu. V tomto smere si však žalobkyňa nedostatočne uvedomuje,
že ňou požadovaná úprava práv a povinností vzhľadom na existujúce právne pomery k nehnuteľnosti,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného (ako bezpodielových spoluvlastníkov 1/2
nehnuteľnosti) predstavuje taký zásah, u ktorého sa vyžaduje riadne vykonané dokazovanie a z povahy
veci je vylúčené o ňom rozhodnúť v zrýchlenom konaní bez úplne zisteného skutkového stavu veci.

Navyše ňou opísané skutočnosti – sťaženie vykonávania hygieny, sťaženie varenia- neosvedčujú ani
potrebu akútneho zásahu, ak je zrejmé, že vzniknutý stav je žalobkyňa objektívne spôsobilá riešiť a aj
vyriešila (využívaním iných miestností domu na hygienu, elektrickým varičom), a ako spoluvlastníčke
nehnuteľnosti jej tiež svedčí oprávnenie na vykonávanie úkonov na zabezpečenie užívaniaschopnéhostavunehnuteľnosti,pričomzkonanianevyplýva,abyprotistranaaleboktorýchkoľvekzospoluvlastníkov
jej mienil brániť v navrátení nehnuteľnosti do ňou požadovaného stavu.

23. Rozsah povinností, ktoré možno ukladať v rámci neodkladného opatrenia nie je zákonom limitovaný,
noplynúpriňomprirodzenereštrikciecharakterizovanéúčelomazmyslomprávnejúpravyneodkladných
opatrení, ktoré zamedzujú vydaniu takých neodkladných opatrení, o ktorých nie je možné rozhodnúť
z povahy veci bez riadne vykonaného dokazovania, uložením ktorých pred začatím konania vo
veci samej by sa zmaril zmysel spravodlivej súdnej ochrany práv, ktorých sa neodkladné opatrenie

týka. Je potrebné vziať do úvahy, že dotknutá nehnuteľnosť je nielen v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a žalovaného ako bezpodielových spoluvlastníkov, ktorým patrí v rozsahu 1/2, ale súčasne je
v podielovom spoluvlastníctve ďalšieho subjektu, ktorého sa nepochybne zásah do tejto nehnuteľnosti
týka. Samostatne užívané časti spoločného rodinného domu nepredstavujú samostatný predmet práva,
teda samostatné bytové jednotky, ale sa jedná o spoločné hospodárenie spoluvlastníkov (§139 OZ)
a súčasne o vykonávanie práv a povinností žalobkyne a žalovaného vyplývajúcich z bezpodielového

spoluvlastníctva k podielu na nehnuteľnosti (§146 ods. 1 OZ). Z opisu skutkových tvrdení žalobkyne
v návrhu pritom nemožno vyvodiť, k akému nároku vo veci samej svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smerovala, a či by bolo možné uvažovať o jej procesnej úspešnosti v meritórnom spore. Fakt,
že žalobkyňa s deťmi nemôžu užívať kúpeľňu, či kuchyňu na požadovanej kvalitatívnej úrovni, sama
o sebe neosvedčuje naliehavosť riešenia situácie a už vôbec nie uložením povinnosti na navrátenie veci

do pôvodného stavu. Súčasne je zrejmé, že v danej nehnuteľnosti sú podmienky na udržiavanie hygieny
ako aj prípravu potravy, aj keď v nižšom komforte, čo vyplýva aj zo správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach. So zreteľom na vyššie uvedené skutkové zistenia a existujúce právne pomery
k nehnuteľnosti, súd prvej inštancie vychádzajúc zo správnych zákonných premís odôvodnene návrh
žalobkyne v tejto časti zamietol, a jeho rozhodnutie bolo preto ako vecne správne potvrdené podľa §

387 ods. 1 CSP včítane zákonu zodpovedajúcemu výroku o náhrade trov.

24. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania je odôvodnené § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Odvolateľka v konaní nebola úspešná a preto jej vzniká povinnosť na náhradu trov
protistrane v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).