Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200188
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8016200188.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Obec Palota, Palota 45,
068 01 Medzilaborce, IČO: 00 323 373, právne zastúpená JUDr. Ľuboš Bajužík, advokát, advokátska
kancelária so sídlom Nám. Slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42 229 685, proti žalovanému Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 97566 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351,
v zastúpení A. B. C. D. E., F. XXX, XXX XX C. D. E., právne zastúpení JUDr. Pavol Halaj, advokát,
Námestie slobody 12, 050 01 Revúca, IČO: 37 893 726, o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou

č.k. 11C/14/2019 – 459 zo dňa 14.06.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 5 z.č. 274/2009 Z.z., § 60, § 77 ods. 1, § 78 a § 137 CSP.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že základným cieľom podanej žaloby bolo dosiahnuť neplatnosť
uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom poľovnom revíri,

ktoré sa konalo dňa 11.12.2015, podľa Notárskej zápisnice notára G. H. I. ( sp.zn. D. XXX/XXXX ).
Spornými v konaní bola pasívna legitimácia žalovaného, existencia naliehavého právneho záujmu
na podaní žaloby zo strany žalobcu, a dôvody pre ktoré sa žalobca domáhal neplatnosti uznesení
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie predovšetkým
zaoberal otázkou vecnej legitimácie vo všeobecnosti, to znamená tak k aktívnej ako aj pasívnej, kde
nositeľom tvrdeného hmotného práva je aktívne legitimovaná strana, a pasívne je legitimovaná strana,
o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti. Vzhľadom k vykonanému

dokazovaniu a predmetu konania, zaoberal sa súd prvej inštancie pasívnou legitimáciou žalovaného,
a uviedol, že z hľadiska predmetu konania o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov J. K. I. - J., pasívna legitimácia nesvedčí len strane, ktorú žalobca označil na
strane žalovaného. Podľa názoru súdu stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácienevyhnutne museli byť všetci vlastníci poľovných pozemkov J. K. I. – J.. Uvedený zámer vyplýva
z príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov
upravujúcichrozhodovanieoprenechaníužívaniapoľovnéhorevíruinejosobe,vzmyslektorýchovyužití

práva poľovníctva v poľovnom revíre rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru, alebo vlastníci
spoločnéhopoľovnéhorevírupostupompodľa§5(t.j.nazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkov).
Právohlasovaťnazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovmajúvšetcivlastníciaprípadnéurčenie
neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa prejaví v právnom postavení vlastníka, preto aj
stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov musia byť

všetci vlastníci poľovných pozemkov. V návrhu žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov zo dňa 06. 02.
2020, ktorý súd zamietol, sám žalobca uviedol, že ide o spoločné práva a povinnosti a rozsudok sa musí
vzťahovať na každého a jedná sa o nerozlučné spoločenstvo podľa §77 CSP. V danom prípade teda
ide o spoločný poľovný revír a skutočnosť, že za vlastníkov podpísali zmluvu splnomocnenci zvolení na
zhromaždení, nie je z hľadiska vecnej legitimácie právne významná, pretože v obidvoch prípadoch, či by
išlo o určenie neplatnosti uznesenia, alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru, ide vo vzťahu k stranám

sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné práva, alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca, alebo žalovaný (§77 ods. 1 CSP). Nutnosť
účasti všetkých uvedených subjektov v spore, v prípade určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia
vlastníkovpoľovnýchpozemkovtakvyplývazoskutočnosti,ževzhľadomnaspoločnéprávaapovinnosti,
ktorésúpredmetomkonania,niejemožnépripustiť,abystranousporunebolivšetciúčastnícidotknutého

právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenia boli záväzné len pre jednu skupinu
vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie (t. j. pre tých, ktorí boli stranami sporu, v ktorom
by došlo k určeniu ich neplatnosti, nakoľko výrok v rozsudku je v zmysle § 228 CSP záväzný len
pre strany, resp. ich právnych nástupcov). Nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v
spore tak nemusí vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu, napr. zákona o poľovníctve,

pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinnosti, ktoré sú predmetom konania (rozsudok
bývalého NS ČR sp. zn. 3Cz/61/1987 zo dňa 29. 02. 1988, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2002
zo dňa 01. 05. 2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia NS SR sp. zn.
3Cdo/158/2010 zo dňa 17. 02. 2011 a sp. zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13. 05. 2014, ale aj uznesenia NS
ČR sp. zn.30Cdo/2806/2005 zo dňa 21. 12. 2005, sp. zn. 29Cdo/1879/2011 zo dňa 18. 09. 2012).

3. Pretože právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov majú všetci vlastníci, prípadné určenie neplatnosti
prijatých uznesení na zhromaždení sa prejaví v právnom postavení vlastníka stranami sporu o určenie
neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, musia byť všetci
vlastníci poľovných pozemkov. V danom prípade teda išlo o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77

CSP. Vzhľadom na predmet sporu, neoznačenie všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom
revíri,akosporovýchstránnastranežalovaného,mázanásledoknedostatokpasívnejvecnejlegitimácie
v spore. Z týchto dôvodov zamietol súd prvej inštancie žalobu.

4. Ďalej sa zaoberal aj otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže žaloba bola podaná dňa

14.03.2016. Do účinnosti Civilného sporového poriadku sa žaloby na určenie právnej skutočnosti
pripúšťali, pokiaľ žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem.
Posudzovanie týchto žalôb sa s účinnosťou Civilného sporového poriadku zmenilo, a rozlišovalo
sa, či ide o žalobu na klasické určenie, alebo ide o žalobu na určenie inej právnej skutočnosti.
Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti za predpokladu, že tak vyplýva

z právneho predpisu. Pokiaľ súd nezistí, že osobitný hmotnoprávny predpis pripúšťa takúto žalobu, je
to dôvod, aby návrh bol neúspešný. V prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov, predmetné uznesenia predstavujú právnu skutočnosť. Domáhať sa
určenia právnej skutočnosti, je možné len vtedy, ak osobitný právny predpis v danom prípade zákon
opoľovníctve,právodomáhaťsaneplatnostiuzneseníprijatýchnazhromaždenívlastníkov,nezakotvuje.

Avšak podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, ak
bol na tom naliehavý právny záujem. Preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti uznesení len pre ním označeného žalovaného. Tohto žalovaného si vybral
z pomedzi všetkých vlastníkov poľovných podmienok z dôvodu, že bol zvolávateľ zhromaždenia. Za
žalovaných však neoznačil všetkých vlastníkov pozemkov, a prípadný rozsudok, ktorý by bol aj kladný,

nebol by k ostatným záväzný. Na takomto určení nemôže mať naliehavý právny záujem. Okrem toho
sa žalobca nikdy neuchádzal o užívanie poľovného revíru a ani ho vzhľadom k jeho charakteru, čiže
to, že ide o jednotku územnej samosprávy – obec, užívať ani nemôže. Rovnako z pohľadu odplaty
za užívanie revíru bol rozdiel medzi uznesením a uzavretou nájomnou zmluvou na základe prvéhozhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a druhého. Z tohto hľadiska by sa postavenie žalobcu
nezmenilo. Záverom konštatoval, že podľa súčasnej právnej úpravy CSP, by ani nebolo možné podať
žalobu o neplatnosť uznesení, nakoľko výslovne § 137 písm. d/ CSP viaže takúto žalobu na osobitný

právny predpis. V danom prípade ide o zákon č. 274/2009 Z.z., z ktorého nevyplýva možnosť domávať
sa určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov Aj z tohto
dôvodu žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1 CSP. CSP, v zmysle zásady

úspechu tak priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej strane, teda žalovanému.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Konštatoval, že vydaný
rozsudok nemá oporu v zákone, ani vo vykonaných dôkazoch, respektíve súd z neznámych dôvodov
odmietol vykonať dôkazy, ktoré mohli mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rovnako
z neznámych dôvodov nereagoval na návrh o rozšírení okruhu účastníkov. Preto je možné konštatovať,

že ako súd nepripustil prostriedky procesnej obrany, a procesného útoku, ktoré mohli byť uplatnené
v konaní, ale neboli, zabránil tak správnemu rozhodnutiu a zisteniu riadneho skutkového stavu, a týmto
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť žalobcovi procesné práva, ktoré mu patria do
tej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto boli naplnené dovolacie dôvody
v zmysle § 365 CSP ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/, ako aj odvolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, čo

je však aj dovolacím dôvodom. Žalobca ešte dňa 19.10.2018 urobil podanie na pristúpenie ďalších
subjektov, ktorí sa zúčastnili prijatia napadnutého uznesenia, pretože išlo o nerozlučné spoločenstvo.
Napriek tomu tento návrh nebol zo strany konajúceho súdu vôbec vyhodnotený, ale až po dobe
viac ako roka, respektíve dvoch rokov, vydal uznesenia dňa 16.12.2019 a 23.03.2020, ktorými návrh
žalobcu na pripustenie ďalších subjektov do konania zamietol. Práve týmito uzneseniami o nepovolení

prístupu ďalších subjektov spôsobil stav, ktorým sám zabránil pokračovaniu v konaní. Žalobca chcel
týmto návrhom vyriešiť otázku nedostatku aktívnej, respektíve pasívnej legitimácie v spore, a poukázal
v tejto súvislosti na rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Obdo/21/2001 a rozhodnutie Ústavného súdu SR
III.ÚS 492/2012. Zároveň súd prvej inštancie neprijal uznesenie o ukončení dokazovania pred návrhom
na výsluch svedkov, ktorý navrhol žalobca ako vykonanie dôkazu. Týmto postupom opäť znemožnil

žalobcovi osvedčiť naliehavý právny záujem Obce Palota, aj z pohľadu osobitného zreteľa s ohľadom
na skutočnosť, že otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania, čo
v danom prípade aj týmto postupom znemožnil. Pokiaľ ide o nemožnosť zrušiť uznesenia, ktoré vlastníci
prijali a na základe ktorých bol urobený právny úkon, teda uzavretá platná zmluva, lebo by to spôsobila
zánik tejto zmluvy, takúto okolnosť môže posudzovať len súd práve podľa osobitného zákona, t.j. § 17

zákona o poľovníctve, a to v súlade s § 137 ods. d/ CSP. Je potrebné konštatovať, že nebola správna
ani argumentácia žalovaného, že k otázke priebehu prezentácie na inkriminovanej schôdzi, čo chceli
dokázať výsluchom svedkov. Preto navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako nesprávny zrušiť, a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu. Uviedol, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore,
netvrdil, že je vlastníkom poľovných pozemkov v J. K. I., a ani po námietke žalovaného nepreukázal, že
by vlastníkom akýchkoľvek pozemkov v tomto poľovnom revíri bol. Nepreukázal tiež pasívnu legitimáciu
žalovaného, ktorý bol zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že žaloba mala smerovať voči všetkým vlastníkom J. K. I., a užívateľovi tohto

poľovnéhorevíru,nakoľkorozsudokbymalbyťzáväznýlenvočiúčastníkomkonaniaavtakomtoprípade
by bol záväzný len voči žalovanému. Ďalej tiež poukázal na nepreukázanie naliehavosti právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení, s poukazom na to, že otázka prijatých protiprávnych uznesení
na zhromaždení vlastníkov dňa 11.12.2015 nie je pravdivá. Žalobcovi nič nebránilo zúčastniť sa tohto
zhromaždenia, dokonca žalobca, po časovom limite na overenie prezentácie, sa zúčastnil zvolaného

zasadnutia a skrutátori žiadali len preukázanie, že žalobca, respektíve osoba, ktorá ho zastupuje je
oprávnenou osobou, a je vlastníkom určitej výmery týchto revírov, čo sa však nestalo. Z týchto dôvodov
navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Ďalším podaním žalovaný uviedol
bližšie argumenty, týkajúce sa námietok žalobcu v odvolaní s tým, že súd, ktorý koná vo veci, spravidla
nepripustí do konania ďalších účastníkov vtedy, ak je to v rozpore so zásadou hospodárnosti, alebo ak

predmet sporu nesúvisí s osobou, ktorá by mala do konania vstúpiť. Rovnako záleží na úvahe súdu,
aký postup zvolí v návrhu na rozšírenie žaloby o ďalších účastníkov, respektíve ďalšiu stranu sporu.
Vtomtoprípadežalobcaurobildvepodaniaatodňa06.12.2019a06.02.2020,kdežalovalvprvomtomto
podaní ďalších 753 subjektov. Nebolo jasné, či majú vystupovať na strane žalobcu alebo žalovaného ažalobca navrhoval vstup ďalších 753 žalovaných do konania. O oboch návrhoch rozhodoval súd prvej
inštancie, a konštatoval svoj postup procesnou ekonómiou, a rovnako aj tým, že žalobca môže podať
novú kvalifikovanú žalobu, ktorou označí strany sporu v súlade s právnym predpisom. Z tohto dôvodu

súd prvej inštancie správne uzavrel vec tak po skutkovej a hlavne právnej stránke správne, a preto
navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval samotný žalobca, ktorý poukázal na peripetie týkajúce sa
ním podanej žaloby. Žalobu podal na Krajský súd do Prešova. Následne, po dvoch rokoch, bolo

konanie zastavená. Následne podaním kasačnej sťažnosti bolo žalobca úspešný. Vec bola postúpená
na Okresný súd Humenné. Krajský súd Prešov, ako nadriadený súd, rozhodol o námietke miestnej
príslušnosti tak, že miestne príslušný na rozhodnutie vo veci je Okresný súd vo Vranove nad Topľou.
Naliehavý právny záujem by bol by preukázaný dôkazmi. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť, že obec je
rovnako vlastníkom poľovných pozemkov spolu s inými vlastníkmi. Je potrebné skonštatovať, že obec sa
zúčastnila schôdze a zhromaždenia v decembri 2015, kde jej bolo znemožnené prezentovať sa ( údajne

oneskorený príchod ) a konštatáciou, že skrutátori nemajú osvedčené vlastníctvo obce, a že samotná
obec by tak nezmenila hlasovanie o týchto bodoch programu. Žalobca navrhol výsluch geodeta, ktorý bol
vypočutý políciou a mal vypovedať ku skutočnostiam, ktoré opisuje žalobca v žalobe. V podstate dodnes
platí nájomná zmluva, ktorá je zaevidovaná na Okresnom úrade, na pozemkovom odbore, ktorá bola
uzavretá na základe práve prijatých uznesení ešte zo dňa 06.10.2015. Postup na základe zvolaného

zhromaždenia v decembri 2015 bol nezákonný. V záujme obce bolo aj osobitný zreteľ ma tejto veci a to
skutočnosť, aby miestni vlastníci mohli užívať spoluvlastnícky podiel ako spoločný poľovný revír.

9. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu a trval na svojich dôvodoch, pre ktoré považuje rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny. Známe je , že pokiaľ ide o otázky poľovných revírov a združení,

účastníkmi konania majú byť všetci vlastníci. Ďalej, že uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom konaní, ale pred okresné súdy do všeobecnej
agendy. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky, súdu neostáva nič iné len žalobu zamietnuť.
Domnieva sa, že žalobca nebol na ničom ukrátený, práve naopak, ekonomicky by to bol len prínos pre
obec, ktorá z titulu svojej pozície by výkon poľovníctva ani nemohla realizovať. Pokiaľ ide o rozšírenie

okruhu účastníkov na strane žalovaného, žalobca tak vykonal až p 4 rokoch od podania žaloby, čo
nie je úplne v súlade s procesnou ekonomikou. Pokiaľ ide o nezapísanie starostu obce, ako zástupcu
obce, do prezenčnej listiny, táto okolnosť, by nemala vplav na priebeh samotného zhromaždenia.
Rovnako nesúhlasí s tým, že by nebolo možné zrušiť uznesenia prijaté vlastníkmi predtým, ak dôjde
k prehodnoteniu skorších záverov. Podľa jeho názoru je možné aj zrušiť tieto rozhodnutia, rovnako,

ako keď ruší podielový spoluvlastník na základe dohody, skoršie prijaté rozhodnutie. Preto navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril aj žalobca, ktorý poukázal na to, že rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove v správnom konaní, bolo pre procesné pochybenie súdu zrušené a následne bola

vec zaradená do všeobecnej agendy pred súd prvej inštancie. Žalovaný neustále zdôrazňuje, že je
možné zrušiť napadnuté rozhodnutia, ale neplatnosť uznesení prijatých dňa 06.10.2015 však nikdy
súdnou cestou neboli napadnuté, teda ani zrušené, a v konečnom dôsledku bola nájomná zmluva
na poľovný revír riadne zaevidovaná, a do dnešného dňa je platná. Doteraz konajúci súd nerozhodol
o návrhu žalobcu, aby vstúpili do konania ďalšie subjekty, či už na strane žalovaných, alebo žalobcu.

Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaných, aby
došlo ku konvalidácií prvého podania, zvlášť pre možnosť zamietnutia žaloby, považuje to žalobca
za odňatie možnosti konať pred súdom pri procesnej nemožnosti podať opakovaný návrh na súd.
Pri účasti na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v prípade Obec Palota, nesúhlasí žalobca
so žalovaným, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu v uvedenej replike hodnotí prípadnú

účasť na zhromaždení vlastníkov ako nepodstatnú, a zľahčuje zabránenie účasti žalobcu na tomto
zhromaždení, ako aj samotnú účasť na zhromaždení menšinových vlastníkov. Z týchto dôvodov sa
domnieva, že súd prvej inštancie pripustiť vstup ďalších účastníkov, vypočuť svedkov, a nie po 7. rokoch
konania sa brániť hospodárnosťou v tomto konaní.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 37 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust § 378, § 379 a § 380 CSP ( a contrario
§ 385 ods. 1 CSP ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancievykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, na ktorých sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

14. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že na základe zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov revíru I. J., L. M. N. O. O., A. B. C. D. E. (ďalej len „Lesy SR“), sa konalo valné zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov revíru I. J.. Zhromaždenie rozhodovalo prijatím uznesení o identických
bodoch ako skôr konané zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov revíru I. J. dňa 06. 10. 2015
overené notárskou zápisnicou v súlade s §5 ods. 5 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, pod sp. zn. D.

XXX/XXXX zo dňa 14. 10. 2015 notárom G. G. F.. Svojim uznesením zhromaždenie vlastníkov lesov
poľovných pozemkov revíru I. J. konanom dňa 11. 12. 2015, podľa notárskej zápisnice notára G. H.
I. spis. zn. D. XXX/XXXX zrušilo všetky uznesenia prijaté na skôr konanom zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov revíru I. J. konanom dňa 06. 10. 2015. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aby
súd určil, že uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov revíru I. J. konané dňa 11. 12.

2015 sú neplatné.

15. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

17. V konaní súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa na prvom mieste zaoberal procesnými
podmienkami konania a predovšetkým posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Poukázal na
ustanovenia zákona č.274/2009 Z.z., z ktorých vyplýva, že v konaní o spoločnom vlastníctve rozhodujú
všetci vlastníci poľovných pozemkov a v predmetnom konaní ani na strane žalobcu, ani na strane

žalovaného neboli označení všetci spoluvlastníci. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil tento procesný
nedostatok žaloby a zároveň poukázal aj na nie menej dôležitú skutočnosť, že zároveň ide o nerozlučné
spoločenstvo, s ktorým zákon spája také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí
i pre ostatných. Žalobca podanou žalobou sa postavil do úlohy „ ochrancu „ menšinových vlastníkov

poľovných pozemkov, čo neznamenalo preukázanie jeho aktívnej legitimácie v spore. Až v odvolacom
konaní uviedol, že je tiež vlastníkom pozemkov ( bez riadneho listinného dôkazu ), naviac išlo o novotu
v odvolacom konaní, ktorá však nespĺňala kritéria uvedené v ust. § 366 písm. d) CSP.

18. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

19. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu
konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania

bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. 5 Cdo 1/2018).20. V predmete konania sa žalobca domáhal zrušenia skoršie prijatých uznesení zvolaného
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré boli schválené vlastníkmi. Potom aj prípadná
zmena, zrušenie, prijatých uznesení vyžaduje, aby v konaní boli prítomní všetci vlastníci pozemkov,

keďže sa koná o ich spoločných právach a povinnostiach.

21. Žalobca v odvolaní namietal, že navrhol rozšírenie okruhu strany sporu o ďalších spoluvlastníkov,
o čom však súd prvej inštancie nerozhodol respektíve rozhodol tak, že nepripustil rozšírenie okruhu
účastníkov a paradoxne nedostatočný okruh účastníkov konania bol dôvodom pre zamietnutie celej

žaloby. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že vyhovujúci rozsudok by zaväzoval len strany
sporu a žalobcovi nič nebráni podať novú žalobu s úplným okruhom účastníkov v konaní.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že konajúci súd uzneseniami č.k. 11C/14/2019 – 193 dňa 16.12.2019
a č.k. 11C/14/2019 – 204 dňa23.03.2020 ( dokonca dvakrát ) rozhodol o návrhu žalobcu na pristúpenie
ďalších osôb ako strany sporu bez uvedenia, či majú pristúpiť na stranu žalobcu alebo žalovaného.

Z ust. § 79 CSP vyplýva, že súd rozhoduje o pristúpení ďalšieho subjektu uznesením, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné. To znamená, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu a keďže
odvolanie proti tomuto uzneseniu nebolo prípustné,, odvolací súd nemôže rozhodnutie súdu zmeniť.
Tým, že žalobca pri podaní žaloby neuviedol úplný okruh strán sporu, vystavil sa sám do situácie vo
svoj neprospech, ktorej vyústením bolo zamietnutie žaloby. Žalobca v podanej žalobe vymedzil strany

sporu, predmet sporu, skutkové tvrdenia a navrhovaný žalobný petit.

23.Samúskutočnosť,žesúdvpriebehukonanianevykonalvšetkynavrhovanédôkazyalebovykonaliné
dôkazy na zistenie skutkového stavu nemožno považovať za odňatie možnosti konať (II. ÚS 803/2014 ).

24. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

25. Ďalej žalobca uviedol, že nevykonaním ním navrhovaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie
znamená odňatie práva na spravodlivý proces. Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že len
to, že konajúci súd nevykonal navrhované dôkazy zo strany žalobcu, neznamená samo o sebe
porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Ak neboli splnené procesné podmienky pre konanie–
neúplný okruh účastníkov, nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov možno považovať za vecne

správny postup súdu prvej inštancie. Inak povedané, akýkoľvek výsledok vykonaného dokazovania by
neznamenal iné rozhodnutie súdu o podanej žalobe.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu a odvolacie dôvody v ňom
uvedené za nedôvodné a tak rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387

ods. 1,2 CSP.

27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite

veci bez významu.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.§
255 ods. 1 CSP.V zmysle zásady úspechu nárok na náhradu trov konania á úspešná strana a tou ježalovaný. Preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo
vzťahu k žalobcovi.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).