Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100158
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátu:JUDr.PavolTkáčačlenovsenátu:JUDr.

Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka
cirkev, farnosť Vrbov, so sídlom Vrbov 133, 059 72 Vrbov, IČO: 31 966 080, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01
Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na
Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/ADC z 29.03.2023 vo veci uloženia sankcie za iný správny delikt, ako
aj jemu predchádzajúceho postupu, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/
ADC z 29.03.2023, ako aj jemu prechádzajúce rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Prešov č.
KPUPO-2023/307-5/8056/OL z 31.01.2023, a vec v r a c i a na ďalšie konanie Krajskému pamiatkovému
úradu Prešov.

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanémunároknaúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) 01.06.2023 sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/ADC z

29.03.2023, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Prešov (ďalej len „KPÚ“)
č. KPUPO-2023/307-5/8056/OL z 31.01.2023 vo veci uznania žalobcu zodpovedným za spáchanie
iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 zákona č. 49/2002
Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon“) a aby správny súd tieto rozhodnutia
zrušil, alternatívne, aby zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného tak, že upustí od uloženia pokuty v
celom rozsahu.

Administratívne konanie

2. Na základe rozhodnutia riaditeľa KPÚ č. KPUPO-2022/17008-1/66883/Pl z 08.08.2022 nariadeného
štátneho pamiatkového dohľadu a na ústnom pojednávaní 25.08.2022 KPÚ zistil, že NKP, t.j.
dotknutý oltár (ďalej tiež aj len „dotknutý oltár“) „... je v súčasnosti neodborne obnovený, s
mnohými novými prvkami, s novou nevhodnou polychrómiou a nevhodne vyskladaný do terajšej
podoby.“, ktoré zmeny a doplnenia KPÚ podrobne opísal s dodatkom, že cit. „Oltár pred samotnou

obnovou/reštaurovaním mal byť odborne preskúmaný. Reštaurovaniu, ako aj spracovaniu správy
z reštaurátorského výskumu a návrhu na reštaurovanie mal predchádzať predstihový komplexný
reštaurátorský výskum. Správa z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie mal podrobne
špecifikovať všetky náležitosti potrebné pre posúdenie navrhovaného postupu reštaurovania. Malprezentovať stav diela, príčiny, dôsledky a rozsah poškodení, fotografickú dokumentáciu oltára pred
reštaurovaním, popis navrhovaných technologických postupov reštaurovania, použitie materiálov, návrh
rozsahu doplnkov, retuše, záverečné úpravy a pod. Len na základe toho bolo možné určiť primárne

vrstvy, to čo sa z pôvodného oltára zachovalo, resp. aký postup zvoliť pri následnej prezentácii
oltára.“ (vid rozhodnutie KPÚ, pozn.). Súčasne je v zápisnici o výkone štátneho pamiatkového dohľadu
č. k. KPUPO-2022/17008-6/70972/PI tiež uvedené cit. „V ústrednej nike bola pôvodne situovaná gotická
socha Panny Márie s dieťaťom, tzv. Madona z Ruskinoviec (kolo roku 1360 – na fotografii evid.
listu je sekundárne umiestnená baroková socha sv. Ján Nepomuckého). V roku 2016 bola Krajským

pamiatkovým úradom Prešov vykonaná revízia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu-oltárna
architektúra bola za nám nezistených skutočností deponovaná do priestorov Krajského pamiatkového
úradu Prešov, prac Poprad (...) - v tom čase bola na pracovisku deponovaná len oltárna architektúra,
bez štyroch pôvodných oltárnych sôch svätcov (viď. správa z obhliadky z roku 2016). Rímskokatolícka
cirkev, farnosť Vrbov (...) dňa 8.12.2017, č.j. 68/2017 zaslala Krajskému pamiatkovému úradu Prešov,
prac. Poprad- oznámenie o premiestnení NKP do priestorov Hradu s areálom č. 42 na Hradnom

námestí v Kežmarku, v správe Múzea v Kežmarku (...) na obdobie 5 rokov s tým, že vlastník uviedol že
nebude vykonávaná žiadna odborná obnova a v prípade budúcej plánovanej obnovy požiada o vydanie
rozhodnutia o reštaurovaní NKP.“
Dňa24.11.2022podalpredKPÚzástupcavlastníkaNKPkuvedenýmzisteniamvysvetleniedozápisnice
č. KPUPO-2022/22213-2/98455/OL s tým, že podnet na obnovu oltára dal farský úrad a farská rada

z iniciatívy veriacich z Ruskinoviec, pričom správca farnosti vedel, že oltár je NKP, na obnovu ktorej
sa vzťahujú ustanovenia pamiatkového zákona; po prevzatí zachovaných súčastí oltára z Múzea v
Kežmarku dňa 03.04.2019, boli tieto krátky čas umiestnené v depozitári žalobcu, ktorý ich v tom
istom roku odovzdal na reštaurovanie fyzickej osobe, ktorá mala jeho dôveru ohľadne jeho odbornosti
na vykonanie tejto činnosti, pričom pred a počas týchto prác nebola vyhotovená žiadna písomná

dokumentácia, iba fotodokumentácia, ktorú žalobca poskytol KPÚ s tým, že žalobca sa zaviazal, že
osloví realizátora prác o dodatočné vypracovanie porealizačnej dokumentácie reštaurovania, ktorá
preukáže zistené nálezy, ich zachovanie a uplatnené technologické postupy obnovy.

3. Listom č. KPUPO-2023/307-3/951/OL z 05.01.2023 KPÚ oznámil žalobcovi začatie konania o inom

správnom delikte a na deň 26.01.2023 KPÚ nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca v zmysle svojho
záväzku z 24.11.2022 o podaní vysvetlenia, predložil jednako fotokópiu Osvedčenia o úspešnom
absolvovaní odborného kurzu múzejných konzervátorov v roku 1981 osobou, ktorá vykonala opravu
NKP (pán A., na niektorých miestach, napr. bod. 21 repliky, sám žalobca uvádza aj p. A., pozn.), ako aj
touto osobou vypracovanú dokumentáciu obsahujúcu popis oltára a jeho častí pred jeho opravou, ako

aj technológiu postupov a materiály použité pri tejto činnosti a taktiež bola žalobcom predložená v roku
2022 vytlačená publikácia „B. z C., 700 rokov, Svedectvo o vysokej úrovni rezbárskeho umenia v gotike“
približujúca popisom aj fotografiami priebeh obnovy oltára (ďalej len „predložená knižná publikácia“).

4. Rozhodnutím KPÚ č. KPUPO-2023/307-5/8056/OL z 31.01.2023 bol žalobca uznaný zodpovedným

za to, že v čase od 11.12.2019 do 15.08.2021 (kedy sa uskutočnila posviacka oltára, pozn.), ako
vlastník hnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Oltár bočný D. B. (ďalej aj „NKP“), zapísanej v Ústrednom
zozname pamiatkového fondu, v registri hnuteľných kultúrnych pamiatok pod č. 2531/1-6 Vs [so
skladbou pamiatkových predmetov č. 2531/1-architektúra oltárna; č. 2531/2-socha oltárna D. B. s
dieťaťom (vo vlastníctve a správe Slovenskej národnej galérie Bratislava); č. 2531/3-socha oltárna sv.

E. z Assisi; č. 2531/4-socha oltárna sv. Ignác z Loyoly; č. 2531/5-socha oltárna pravdepodobne sv. F.
G.; č. 2531/6-socha oltárna, sv. Ján] a umiestnenej v rímskokatolíckom Kostole sv. Serváca vo Vrbove,
realizoval obnovu zachovaných súčastí NKP s doplnením chýbajúcich častí oltára novými dielmi, s
ktorými vytvára novú podobu oltára nezodpovedajúcu jeho historickému stvárneniu a to v rozpore s §
33 ods. 2 a 7 pamiatkového zákona, bez právoplatného rozhodnutia KPÚ o zámere obnovy NKP a

prostredníctvom osoby, ktorá nie je členom Komory reštaurátorov (E. A.), čím nebola zabezpečená NKP
základná ochrana podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona. V dôsledku uvedeného sa žalobca dopustil
správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm.
i), n) a p) pamiatkového zákona, za čo KPÚ uložil žalobcovi podľa § 43 ods. 2 písm. b) a c) pamiatkového
zákona pokutu vo výške 18 800,- Eur.

KPÚ svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom, na vyššie uvedené zistenia a dokazovanie, pričom
žalobcom predloženú dokumentáciu o postupoch a materiáloch aplikovaných pri oprave dotknutého
oltára vyhodnotil ako spracovanú na odborne nízkej úrovni s minimálnou výpovednou hodnotu s tým, že
KPÚcit.„...vžiadnomprípadenesledujedehonestáciuodbornosti,čizručnostirealizátoraprác-FrantiškaHrebeňára. Avšak jeho odborná kvalifikácia, preukázaná osvedčením o absolvovaní odborného kurzu
múzejných konzervátorov, nenapĺňa požiadavky na kompetenciu reštaurovania národných kultúrnych
pamiatok v zmysle § 33 odsek 7 pamiatkového zákona.“ V ďalšom uviedol, že žalobcom predložená

fotodokumentácia dokladuje, že drevná hmota oltára bola zbavená všetkých náterov vrátane prvej,
historickej polychrómie, čo predstavuje nezvratnú stratu časti pamiatkovej hodnoty NKP. KPÚ sa vyjadril
aj k, v predloženej publikácii uvedenej informácii, že pán A. navrhol aj nový obetný stôl a bočné ozdoby
pre zadnú stenu, podobné, aké má hlavný oltár, v ktorej súvislosti KPÚ uviedol, že cit. „... doplňujúce
prvky oltára, ktoré sa vyrábali nanovo, keďže pôvodné sa nedochovali, bolo nutné riešiť ako repliku

pôvodných častí a neorientovať sa na súlad s hlavným oltárom.“ KPÚ tiež poznamenal, že v konaní
o inom správnom delikte nevyvodzuje osobnú zodpovednosť za protiprávne konanie, ale za plnenie či
neplnenie si povinností vo vzťahu k NKP jej vlastníkom.
Po opise a vysvetlení pojmoslovia ako „základná ochrana NKP“, „pamiatková hodnota“ či „obnova
a využívanie NKP“ a „trvalá hodnota NKP“ so sumárom, že „... ukazovateľom pamiatkovej hodnoty
je autentickosť (pôvodnosť) hmotnej podstaty objektu/predmetu (jednotlivých konštrukcií, prvkov, častí

a detailov), ktorá aj keď je možno čiastočne poškodená, ale zachovaná v pôvodnej substancii ako
bola zhotovená, vrátane jednotlivých fáz vývoja objektu/predmetu, je dokumentom o vzniku a spôsobe
vyhotovenia, o použitých materiáloch a väzbách jednotlivých prvkov, o estetickej úprave (nielen
umeleckej), t. j. o dobovom know-how.“, KPÚ uzavrel, že žalobca ako vlastník NKP, aj keď vedel o
povinnosti požiadať pred obnovou oltára o vydanie rozhodnutia KPÚ, aj tak vedome a dobrovoľne

odovzdal zachované súčasti oltára na obnovu fyzickej osobe, o ktorej vedel, že nie je členom Komory
reštaurátorov, aby realizovala nielen obnovu týchto súčastí, ale doplnila jej chýbajúce diely o nové tak, že
spolu tvoria nevhodne vyskladané nové oltárne dielo, odlišné od pôvodného oltára, čím žalobca ohrozil
základnú ochranu NKP a spôsobil jej nepriaznivé zmeny čím stratila ako celok historickú hodnotu. KPÚ
zdôraznil, že dotknutý správny delikt sa riadi princípom objektívnej zodpovednosti, takže sa neprihliada

na zavinenie, t.j. neposudzujú sa okolnosti spáchania správneho deliktu, ale sa vyvodzuje zodpovednosť
za existenciu protiprávneho stavu.
Vo vzťahu k výške vyrúbenej pokuty KPÚ uviedol cit. „Pamiatková hodnota je nehmotnej povahy a
finančné vyčíslenie jej hodnoty je založené na premene nehmotného (historického, spoločenského a
pod.) bohatstva do materiálneho stavu, čo ale veľmi ťažko dokáže premietnuť jej skutočnú hodnotu.

Z dôvodu, že objekt je nositeľom pamiatkovej hodnoty je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Vyčíslenie ujmy pamiatkovej hodnoty, teda škody, ktorá nie je hmotnej povahy, nemôže byť ohodnotená
(vyčíslená) žiadnym objektívnym finančným spôsobom s odkazom na trh. Na vyčíslenie pokuty za
zníženie (stratu) pamiatkovej hodnoty národnej kultúrnej pamiatky neexistujú žiadne kritériá exaktné,
žiadne metodiky výpočtu, ani žiadne bodové ohodnotenie, na základe ktorých by sa výška pokuty za

stratu nehmotnej povahy stanovovala. Stanovenie výšky pokuty, ktorej rozsah stanovuje pamiatkový
zákon, za ujmu či stratu pamiatkovej hodnoty je na voľnej úvahe správneho orgánu, ktorá je odôvodnená
a má základ v zistenom skutkovom stave.“ KPÚ pri určení výšky pokuty s poukazom na § 43 odsek 5
pamiatkového zákona vykonal prieskum trhu o oprávnených nákladoch na reštaurovanie zachovaných
súčastí NKP a to vyžiadaním od náhodne vybraných troch členov Komory reštaurátorov aproximatívnych

rozpočtov na reštaurovanie predmetných zachovaných súčastí NKP, ktorých sumy boli 20 880,- Eur;
33 000,- Eur a 18 816,- Eur, pričom KPÚ sumu pokuty ustálil na sume najnižšieho z nich a to so
zohľadnením všetkých skutočnosti súvisiacich s daným deliktom ako to, že „... z NKP sú zachované len
jednotlivé diely a prvky, v celku sa oltár do dnešnej doby zachovať nepodarilo, najpravdepodobnejšie
z dôvodu zániku obce a následnej manipulácie s oltárom pre jeho záchranu a možné využitie na inom

mieste (detaily nie sú známe ani vlastníkovi, ani správnemu orgánu). Zachované súčasti oltára by bolo
z pamiatkového hľadiska možné prezentovať doplnením nových chýbajúcich častí, avšak ako repliky
(ideálne by bolo v kópii, avšak tú by nebolo možné vyrobiť z dôvodu neexistujúceho zamerania oltára),
čo dochované historické fotografie umožňujú.“, ako aj so zohľadnením poľahčujúcich okolností, najmä,
že žalobca v dobrej vôli sledoval záchranu a zachovanie NKP a že ide o prvý delikt žalobcu.

5. Podkladmi pre rozhodnutie KPÚ boli nasledujúce listiny a z nich plynúce skutočnosti:
1. Podľa výpisov z ústredného zoznamu pamiatkového fondu vyhotovených vo 02/2014
zamestnankyňou KPÚ Prešov je oltárna architektúra z obdobia baroka (prvá pol. 18 stor.), nezistených
rozmerov, vyhotovená prevažne rezbou z dreva (bez špecifikácie) so sekundárnou technikou výroby

polychrómia, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku rozhodnutím č. ŠKK PP 189/5-67
z 19.04.1967, stav dezolátny. Na oltári pôvodne umiestnená socha D. B. s dieťaťom (vyobrazená aj
fotograficky) bola z obdobia gotiky (podľa evidenčného listu NKP z okolo roku 1370) a bola predanáSlovenskej národnej galérii v roku 1974 v expozícii ktorej je vystavená; ostatné pôvodné oltárne sochy
(bez ich fotografického vyobrazenia) boli z obdobia neskorý barok.
2. List z 08.12.2017, ktorým žalobca oznamoval KPÚ, že premiestňuje oltár, resp. jeho jednotlivé

zachované časti v demontovanom stave, na obdobie 5 rokov do priestorov Múzea v Kežmarku, kde bude
umiestnený vo vhodných klimatických podmienkach s tým, že žalobca nebude vykonávať jeho žiadnu
odbornú obnovu a v prípade budúcej plánovanej obnovy požiada o vydanie rozhodnutia o reštaurovaní.
V liste je pri sprievodnej fotodokumentácii uvedený aj podrobný popis stavu jednotlivých zachovaných
častí oltára z ktorého sa zachovala len oltárna architektúra v demontovanom stave a rozobratá na tieto

kusy – samostatne postament, nika, pilastre s prislúchajúcou zadnou doskou (2 ks), stĺpy (2 ks) korunná
rímsaskladím,nadstavecainéfragmenty.Súčasnejevlisteuvedené,žeoltárpochádzapôvodnezobce
Ruskinovce a do obce žalobcu (Vrbov) bol prenesený na jar roku 1952 pri vysídľovaní obce Ruskinovce
pre vojenské pásmo F. a bol umiestnený v sakristii oproti vchodu, pričom pôvodne v strede oltárnej
architektúry bola situovaná gotická socha D. B. s dieťaťom z roku okolo 1360, ktorá bola odpredaná
Slovenskej národnej galérii v roku 1974; v nezistenom čase bola oltárna architektúra premiestnená do

priestorov samotného KPÚ Prešov, pracovisko Poprad-Spišská Sobota s tým, že cit. „To, v akom stave
bol oltár pri prevoze sa nedá zistiť, v súčasnosti je zachovaná len oltárna architektúra, bez štyroch
pôvodných oltárnych sôch svätcov“ s dodatkom, že k dispozícii je iba jedna staršia fotografia pôvodného
oltára a to v evidnečnom liste NKP z roku 1971. Prílohou listu je fotografia s torzom rozobratej oltárnej
architektúry, ktorej stav a zloženie je podrobne popísané v liste a to aj s konštatovaním cit. „Polychrómia

je pravdepodobne sekundárna – hnedá, sivá, sivomodrá, biela, modrá, bronzová.“
3. Preberací a odovzdávací protokol z 03.04.2019, podľa ktorého Múzeum v Kežmarku odovzdalo
žalobcovi NKP v rozsahu oltárnej architektúry v stave opísanom v tomto protokole, avšak keďže žalobca
nemal v tom čase na jej uloženie vhodné podmienky, súčasne sa B. H. I. a žalobca dohodli, že preberaný
a odovzdávaný predmet bude dočasne uložený v priestoroch KPÚ Prešov, pracovisko Poprad-Spišská

Sobota a to najneskôr do cit. „31.12.2016“ [vzhľadom na datovanie listu sa zrejme jedná o chybu v písaní
roku a správne má byť „31.12.2019“, pozn. súdu], t.j. do času nevyhnutného pre vytvorenie podmienok
pre uloženie predmetu odovzdávania u žalobcu, do času ktorého súčasne Múzeum v Kežmarku
prehlásilo, že predmet odovzdávania bude chrániť pred poškodením, znehodnotením a odcudzením.
4. Preberací protokol z 18.06.2019, podľa ktorého žalobca ako vypožičiavateľ, požičal pre účely

realizácie výstavy o Ruskinovciach Múzeu v Kežmarku ako požičiavateľovi, dve sochy a to repliku sochy
D. B. a originál sochy F. G..
5. Mail z 30.11.2022, ktorým KPÚ žiadal od troch reštaurátorov súčinnosť pre účely konania o inom
správnom delikte a to v podobe bezodplatného podania aproximatívneho cenového rozpočtu cit. „...
na reštaurátorsky výskum, vypracovanie Návrhu na reštaurovanie a samotné reštaurovanie (vrátane

všetkých potrebných správ, dokumentácii a úkonov – v zmysle pamiatkového zákona) iba zachovaných
súčastí oltára D. B. z kostola v zaniknutej obci Ruskinovce“, pričom ako podklad boli reštaurátorom
zaslané iba fotografie zachovaných súčastí oltára. KPÚ-om dožiadaní reštaurátori zaslali požadované
cenové rozpočty v sumách – 20 880,- Eur s DPH; 33 000,- Eur s DPH a 18 816,- Eur.

6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu KPÚ odôvodnil v prvom rade ľútosťou nad neoprávneným
konaním, ktorým došlo k nepriaznivým zmenám NKP s dodatkom, že všetky pôvodné časti oltára ostali
zachované bez zásahov do ich drevnej hmoty, takže ich hmotná podstata nebola zničená a keďže je
možné odstránenie všetkých nových doplnkov oltára a novej nevhodnej polychrómie, žalobca prejavil
úmysel vykonať nápravu a obnovu NKP pod dohľadom KPÚ. Súčasne žalobca uviedol, že výška

jemu uloženej pokuty je pre neho likvidačná, nemá finančné prostriedky na jej úhradu ani na úhradu
reštaurovania oltára, aktuálne má problém aj so zvýšenými platbami za energie, preto žalobca žiadal o
zníženie, prípadne o odpustenie uloženej pokuty.

7. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu napadnutým rozhodnutím č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/

ADC z 29.03.2023, ktorým zmenil rozhodnutie KPÚ tak, že žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie
iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42
ods. 1 písm. p), n) a i) pamiatkového zákona (identicky ako KPÚ, pozn. súdu) a to na identickom
skutkovomzákladeakohovosvojomrozhodnutípopísalajKPÚ,začoidentickyakoKPÚ,žalovanýuložil
žalobcovi pokutu vo výške 18 800,- Eur, v ktorej spojitosti žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že cit. „... podstatou zmeny napadnutého rozhodnutia je v zásade len precizovanie jeho výroku a to tak,
aby spĺňalo náležitosti vyžadované platnými právnymi predpismi.“, preto žalovaný cit. „... zmenil výrok
napadnutéhorozhodnutiaatovrozsahušpecifikácievykonanýchneodbornýchprácnapredmetnejNKP,
čím jednoznačne a nezameniteľne opísal skutok.“Z opisu skutku spáchaného deliktu, vyplýva identicky ako je to aj v prípade rozhodnutia KPÚ, že
žalobca sa ho mal dopustiť tým, že bez povolenia KPÚ a prostredníctvom neakreditovanej osoby
realizoval obnovu NKP jednako obnovu jej zachovaných súčastí a jednako ju doplnil chýbajúcimi

časťami oltára novými dielmi, s ktorými vytvára novú podobu oltára, svojim stvárnením nezodpovedajúcu
historickej podobe predmetnej NKP s nasl. opisom cit. „... krycia doska menzy vyhotovená ako kópia
barokového obloženia menzy s nevhodnou rezbou, premodelovanými okrajmi, aplikovaná nevhodná
strieborná plocha s vysokým leskom, aplikácia širokým ťahom štetca čím sa vytvorila fľakatosť –
mramorovanie, sústredené smerom do stredu ku kartuši bez žilkovania, nevhodné mramorovanie

základových plôch oltárnej architektúry, červenohnedé rímsy s aplikáciou motívu kruhu, oválov, čím sa
vytvorila fľakatosť, nevhodná farebnosť v modrých a sivých tónoch, s aplikáciou zlátených a strieborných
plôch s vysokým leskom nanášané neodborne mimo plôch rímsičiek, pláty zlata a striebra nevhodne
nanesené, novovytvorené rokajové uši na stranách oltára, nevhodne umiestnená ústredná socha
- kópia gotickej sochy s nevhodnou aplikáciou polychrómie s predimenzovanou korunkou D. B. a
nevhodným žezlom, po bokoch umiestnené dve sochy, ktoré nie sú zapísané ako hnuteľné národné

kultúrne pamiatky, neodborne upravené, a to barokové sochy proporčne väčšie než pôvodné sochy,
sochy anjelov po stranách nadstavca sú predimenzované, nie sú zapísané ako hnuteľné národné
kultúrne pamiatky a neodborne upravené“ V dôsledku uvedenej činnosti tak podľa žalovaného došlo
k spôsobeniu nepriaznivej zmeny stavu NKP cit. „... a to nezvratným odstránením pôvodných vrstiev
náterov,nevhodnýmdoplnenímuvedenýchnovotvarov,povrchovejúpravyaosadenímjednotlivýchsôch

na miesta, kde nemajú historický základ, čím sa zasiahlo priamo do hmotnej podstaty predmetnej NKP
ako aj jej prezentácie. (...) Pôvodné nátery majú pamiatkovú hodnotu ako doklad dobových postupov,
použitých materiálov, farieb a techník. Došlo teda k nenávratnej strate týchto pamiatkovo významných
vrstiev ako aj poznatkov. Pamiatkový zákon chráni aj prezentáciu predmetnej NKP, a teda aj zámena
jednotlivých sôch a častí oltára či dotváranie nových prvkov, ktoré nevychádzali z dobových originálov.“

Žalovaný podotkol, že v žalobcom predloženej knižnej publikácii je uvedené, že pri prácach na vnútornej
strane podstavca svätých bol objavený odkaz na zhotovenie oltára a publikovaná fotografia tohto nálezu,
avšak táto informácia sa nenachádza v žalobcom poverenou osobou vykonávajúcej obnovu NKP (p.
Hrebeňár) predloženej dokumentácii cit. „... napriek svojmu významu a pamiatkovej hodnote. Aj na
tomto možno vidieť potrebu vykonávať obnovu kvalifikovanou osobou, ktorá v prípade takéhoto nálezu

postupuje spôsobom, ktorý zabezpečí výskum a zadokumentovanie zodpovedajúce významu nálezu
ako aj celej pamiatky. (...) Zľahčovanie konania zo strany vlastníka nie je na mieste a z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva miera závažnosti jeho konania.“
Svoje rozhodnutie žalovaný ďalej odôvodnil tým, že z obsahu spisového materiálu mal za jednoznačne
preukázané vedomé porušenie vyššie uvedených ustanovení pamiatkového zákona žalobcom. Výšku

uloženej sankcie považoval za dostatočne odôvodnenú KPÚ-om, ktorého správna úvaha nevybočila pri
jej určovaní zo zákonného rámca s tým, že cit. „... výška sankcie zodpovedá najnižšej rozpočtovanej
sume, ktorú by bolo potrebné uhradiť, keby obnovu predmetnej NKP vykonával podľa § 33 ods. 7 písm.
b) pamiatkového zákona člen Komory reštaurátorov v súlade so zákonom.“ a s dodatkom, že uloženie
nižšejsankcie,prípadnejejodpusteniebyneplnilopožadovanúrepresívnuapreventívnufunkciu,pričom

žalovaný vyjadril presvedčenie, že uložená sankcia je mierna v porovnaní so závažnosťou konania
žalobcu s dodatkom, že cit. „Pamiatkový úrad SR sa nestotožnil s tvrdením vlastníka, že uložená sankcia
je likvidačná, keďže vlastník nepredložil žiadny listinný alebo iný dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia.“
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 03.04.2023.

Súdne konanie

8. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tvrdením o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu ním
nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z dôvodu neodôvodnenia žalobcovi uloženej sankcie
čo do výšky, ktorú považuje za neprimeranú. Podľa žalobcu žalovaný nezohľadnil, že NKP bola v určitom

nezistenom čase niekoľko rokov umiestnená aj v priestoroch KPÚ, pracovisko Poprad – Spišská Sobota,
pričom v priebehu roka 2016 KPÚ kontaktoval žalobcu (vtedajšieho správcu farnosti) s tým, že na povale
archívu KPÚ bol nájdený oltár a je potrebné, aby si ho žalobca ako jeho vlastník prevzal, pričom už v tom
čase podľa žalobcom predloženej fotodokumentáciu bola NKP v zničenom stave, za ktorý je žalobca
teraz sankcionovaný. V tej spojitosti žalobca podotkol, že zlý stav NKP je zaznamenaný aj v preberacom

a odovzdávacom protokole z 03.08.2016 na základe ktorého KPÚ odovzdal z úschovy NKP, avšak už
iba v stave oltárnej architektúry, žalobcovi ako jej vlastníkovi, pričom v už v tomto protokole sú detailne
opísané poškodenia oltára. Okrem toho, keďže žalobca nemal vytvorené podmienky na uloženie NKP,
KPÚ navrhol jej uloženie na neurčený čas do priestorov Hradu v Kežmarku, v správe B. H. I., ktorépremiestnenie NKP bolo KPÚ-du oznámené listom č. 68/2017 z 08.12.2017, ktorý spísala pracovníčka
KPÚ a v ktorom liste sa tiež uvádza, že polychrómia oltára je poškodená až na drevo. V múzeu
v Kežmarku bola NKP uložená približne rok, avšak po oznámení od KPÚ, že NKP už v týchto priestoroch

nemôže byť umiestnená a nie je možné ju múzeu prenajímať, žalobca prevzal NKP do depozitu
farnosti z dôvodu zachovania jej vlastníctva. A keďže KPÚ počas celého dlhého obdobia, kedy na
NKP nachádzala a chátrala v jeho priestoroch, neprijal žiadne opatrenia pre jej zachovanie a záchranu,
žalobca sa rozhodol prijať opatrenia pre jej zachovanie a reštaurovanie. Podľa žalobcu s veľkou
pravdepodobnosťou došlo k poškodeniu NKP práve v čase jej neodborného skladovania na povale v

priestorochKPÚ,kdebolauloženábezvytvorenýchpodmienokazanedodržaniadepozitnéhoprotokolu,
mimo rozsah povolených teplôt a vlhkosti vzduchu. Podľa žalobcu v rámci zisťovania skutkového
stavu bolo možné lokalizovať konkrétne miesto, kde presne došlo k zničeniu polychrómie NKP, a to
podľa množstva opadanej polychrómie oltára. Nota bene už na základe evidenčného listu NKP z roku
1971 boli súčasťou NKP aj štyri bočné sochy (na fotografii z roku 1971 – oficiálna fotodokumentácia
vedená na pamiatkovom úrade), ktoré boli odcudzené neznámym páchateľom v období 1971 – 2017

a ktoré žalobcovi neboli vrátené, čo dokazuje tak preberací protokol z 03.08.2016, ako aj oznámenie
o premiestnení NKP z priestorov KPÚ do priestorov Múzea v Kežmarku, pričom podľa žalobcu existuje
dôvodné podozrenie, že ku krádeži došlo práve v čase, kedy bola NKP v priestoroch KPÚ, ktorým
skutočnosťamisažalovanýnezaoberal,pretojenapadnutérozhodnutiezaarbitrárne.Žalobcapoukázal,
že KPÚ ako orgán, ktorý má zabezpečovať ochranu pamiatkového fondu, pri uložení NKP vo svojich

priestoroch zapríčinil zničenie jej polychrómie, keďže neprijal žiadne opatrenia na jej ochranu pred
zničením, pričom následne kladie zodpovednosť za jej zničenie žalobcovi a to v dôsledku údajného
nesprávneho reštaurovania. Podľa žalobcu ak žalovaný vôbec neskúmal vzťah medzi nežiadúcim
následkom na NKP a príčinami tohto nežiadúceho stavu, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, preto
žalobcovi nie sú známe dôvody, prečo je jemu pripisovaná zodpovednosť, keďže ohľadne záchrany

NKP konal v najlepšej viere, pričom v rámci hospodárnosti nakladania s finančnými prostriedkami
žalobca vykonal reštaurovanie NKP prostredníctvom osoby E. A., ktorý síce nie je zapísaný v zozname
reštaurátorov, ale po odbornej stránke bol osobou vykonávajúcou konzervátorskú činnosť, a teda konal
s plnou odbornosťou, takže v žiadnom prípade jeho konaním nemohlo dôjsť k poškodeniu NKP tak, ako
to uvádza žalovaný. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nemohol zistiť skutočný stav NKP v takej intenzite,

ako ho opisuje v rozhodnutí, pretože už v preberacom protokole je jednoznačne uvedené, že NKP je
v rozobratom stave, detaily chýbajúcich drobných častí je ťažko identifikovať a k dispozícii je iba jedna
staršia fotografia NKP. Žalovaný v konaní náležite neposúdil a v rozhodnutí nevysvetlil žalobcovi aké,
a či vôbec nastali nepriaznivé zmeny stavu NKP. Žalobca už v odvolaní uvádzal, že všetky vykonané
zmeny boli bez zásahu do pôvodných drevených častí predmetnej NKP, a teda hmotná podstata NKP

nebola zničená.
Žalobca považuje jemu uloženú pokutu za nespravodlivo vysokú a likvidačnú, pri určovaní ktorej
žalovaný neprihliadal na to, že NKP bola značne poškodená už v období, keď bola uložená v archíve
KPÚ, takže k jej poškodeniu nemohlo dôjsť pri jej reštaurovaní. Výšku sankcie žalovaný určil
s prihliadnutím na cenové kalkulácie prác reštaurátorov, žalovaný však neodôvodnil či vyčíslené cenové

kalkulácie od reštaurátorov boli stanovené na základe reálne vykonanej obhliadky NKP a v súlade so
zohľadnením potreby skutočných prác, ktoré by bolo na NKP vykonať. Žalobca uviedol, že pamiatkový
zákonnemáúpravu,podľaktorejsavýškasankcieurčujepodľarozpočtureštaurátorskýchprácataktiež,
keďže podľa § 43 ods. 2 písm. b) a c) pamiatkového zákona je sankciu možné uložiť v rozpätí od 200,-
Eur do 1 000 000,- Eur, tak tvrdenie žalovaného, že sankciu uložil blízko dolnej sadzby, podľa názoru

žalobcu nie je pravdivé, pretože sankciu vo výške 18 800,- Eur nie je možné považovať za blízko dolnej
sadzby. Žalobca má za to, že je žiadúce, aby sankcia bola uložená proporčne jeho ekonomickej situácii,
keďže žalobca má povinnosť zabezpečovať náležitú a dlhodobú starostlivosť o NKP a výška pokuty
by mu túto starostlivosť nemala sťažiť, čo žalovaný nezohľadňoval. Nelogickosť odôvodnenia uloženej
výšky sankcie vidno aj v tom, že v prípade jej uhradenia, žalobca bude v konečnom dôsledku povinný

reštaurovať NKP a opätovne za vykonané práce uhradí sumu pravdepodobne vo výške už uhradenej
sankcie. Podľa žalobcu, žalovaný pri ukladaní mu sankcie neaplikoval základné zásady ukladania
trestov podľa Trestného zákona a to aj zásadu úmernosti sankcie spáchanému činu úmerne s jeho
protispoločenskou škodlivosťou. Žalobca dodal, že v zmysle judikatúry, trestanie za správne delikty
(priestupky, správne delikty právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov) musí podliehať rovnakému

režimu ako trestný postih za trestné činy s dodatkom, že žalobca zabezpečoval základnú ochranu NKP
a prijímal opatrenia pre jej zachovanie, o čom svedčí aj uvádzané oznámenie o premiestnení NKP v
snahe poskytnúť pre NKP čo najlepšie podmienky, preto má za to, že sa správneho deliktu nedopustil.
Žalobca navrhol, aby správny súd uplatnil sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 Správneho súdnehoporiadku, pretože žalobcovi uložená sankcia má pre neho likvidačný charakter a pre dosiahnutie účelu
správneho trestania postačuje prejednanie skutku súdom.
Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe z dôvodu nepriaznivej

finančnej situácie žalobcu, keďže je závislý na milodaroch; jeho priemerné mesačné príjmy sú 1 200,-
Eur (z toho mesačný príjem zo „zvončeka„ je cca 800,- Eur a nájom z budov cca 400,- Eur).; mesačné
výdavky (náklady na energie) sú vo výške 1 313,40 Eur; má vysoké jednorazové výdavky (poistenie
budov 1 300,- Eur, oprava okien 2 700,- Eur, náklady na prebiehajúce konzervovanie 3 drevených
sôch), pričom jeho preukázaný priemerný mesačný stav účtu je cca 10 000,- Eur. Žalobca uviedol,

že je inštitucionálne oddelený od štátu a verejného sektora, je neziskový a jeho hlavnou úlohou nie
je tvorba zisku a finančné prostriedky získava predovšetkým prostredníctvom zbierok konaných počas
bohoslužieb i mimo nich, sponzorských darov fyzických a právnických osôb a z darov.
Žalobca navrhol nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania výsluchom účastníkov konania a
svedkov a obhliadkou priestorov KPÚ kde bola NKP uložená.
Prílohou žaloby bol aj preberací a odovzdávací protokol č. KPUPO-2016/17243-1/59144/BJ z

03.08.2016, ktorý sa v žalovaným predloženom administratívnom spise nenachádzal a na základe
ktorého KPÚ Prešov, pracovisko Poprad-Spišská Sobota odovzdával do tej doby vo svojich priestoroch
uloženú NKP - a to zostatky oltárnej architektúry v rozobranom stave bez pôvodných sôch aj
s konštatovaním, že cit. „...polychrómia a zlátenie však výrazne opadáva, zdá sa však, že je sekundárna,
vrátane prebronzovania zlatých prvkov ... (...) Polychrómia je pravdepodobne sekundárna – hnedá, sivá,

sivomodrá, biela, modrá, bronzová.“

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii obsiahnutej v napadnutom
rozhodnutí a v súvislosti so žalobnými argumentami žalobcu zdôraznil, že žalobca napadnutým
rozhodnutím nie je trestaný za stav, v akom sa NKP nachádzala v roku 2016, teda v čase jej uloženia

v KPÚ, ale za to, že si v rozpore so zákonom nevyžiadal rozhodnutie KPÚ o zámere reštaurovania
a že NKP odovzdal na reštaurovanie nepovolanej osobe, čím spôsobil stratu pamiatkových hodnôt
NKP, keďže jej reštaurovanie bolo vykonané neodborne a fakticky znamenalo jej falzifikáciu, ako je to
aj uvedené v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalovaného tým, že určitý čas do roku 2016 bola NKP
uloženávpriestorochKPÚ,boloziniciatívyjehozamestnanca,čímbolatátopamiatkavpodstatefakticky

zachránená, keďže do držby KPÚ sa táto pamiatka dostala z dôvodu, že mala byť v dôsledku zriadenia
Vojenského obvodu Javorina premiestnená zo zaniknutej obce Rusinkovce do obce Vrbov, kde však
bola uložená až doslova vyhodená v bližšie nezistenej stodole. Na margo dovolávania sa žalobcom
statusu farnosti, ktoré je nezisková, žalovaný podotkol, že právne normy sa vzťahujú na všetkých
rovnako, takže keď žalobca konal v rozpore so zákonom z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov,

nie je to dôvod na ospravedlnenie jeho nezákonného konania naviac ak, cit. „... cirkvi a náboženské
spoločnosti sú v Slovenskej republike z hľadiska počtu veľmi významným vlastníkom NKP. Pokiaľ by
žalovaný zaujal postoj, že tieto právnické osoby nie sú povinné spravovať sa právnymi predpismi z
dôvodu šetrenia ich finančných prostriedkov, došlo by k ohrozeniu základnej ochrany významnej časti
pamiatkového fondu, ktorého zachovanie je verejným záujmom.“ Z fotodokumentácie NKP z roku 2016

je zrejmý stav NKP v období roku 2016, takže žalovaný vie bez pochybností posúdiť zmenu stavu, ktorá
nastala jej nepovolenou obnovou, realizovanou žalobcom, ktoré nepriaznivé zmeny žalovaný opísal
vo výroku svojho rozhodnutia. Poukázal, že súčasťou administratívneho spisu boli podklady, vrátane
fotodokumentácie a žalobca predložil ďalšie podklady - dokumentáciu obnovy vypracovanú E. A.,
fotodokumentáciupriebehuprácapredlženúknižnúpublikáciu,zktorýchpodkladovjepodľažalovaného

zrejmé, že konaním žalobcu (nepovoleným reštaurovaním) došlo k nepriaznivej zmene stavu NKP, teda
k jej poškodeniu, a to nevhodným doplnením chýbajúcich častí oltára novými dielmi, čím oltár nadobudol
nový (falzifikovaný výraz), ktorý nezodpovedá jeho historickej podobe; neodbornou úpravou povrchov
(vrátane náterov), nevhodnou rezbou, nezvratným zásahom do pôvodnej polychrómie. Žalovaný vie bez
pochybností určiť, že tieto zásahy vznikli v priebehu nepovoleného reštaurovania a nie v čase uloženia

NKP v KPÚ, na základe čoho má žalovaný za to, že riadne zistil skutočný stav veci, ktorým je bez
pochybností preukázaný delikt žalobcu tak, ako je to odôvodnené v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
Žalovaný nepovažoval za potrebné zabezpečovať nové dôkazy, pretože už KPÚ riadne zistil skutočný
stav veci.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že k poškodeniu NKP došlo v čase jej umiestnenia v priestoroch KPÚ,

žalovaný vyjadril presvedčenie, že v tom čase nedošlo k zásadnému zhoršeniu stavu NKP a to s
poukazom na preberací protokol č. KPUPO-2016/17243-1/59144/BJ z 03.08.2016, ako aj na oznámenie
o premiestnení NKP z 08.12.2017, ktoré súdu predložil samotný žalobca. Opakovane zdôraznil, že
žalobca nebol sankcionovaný za stav NKP v tomto období, ale za v napádanom rozhodnutí opísanéjeho neoprávnené konanie v období od 11.12.2019 do 15.08.2021. Vytkol žalobcovi, že nespolupracoval
s KPÚ pri procese reštaurácie NKP tak, ako to žalobca podľa jeho vlastného vyjadrenia činil pri
iných obnovách, takže žalobca si bol vedomý svojich povinností plynúcich mu z vlastníctva NKP a to

s poukazom žalovaným na zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje.
Ohľadne výšky uloženej sankcie, žalovaný vyjadril nesúhlas so sankčnou moderáciou súdom.
Poukázal, že je bežnou administratívnou praxou, že pamiatkový úrad si vyžiada najmenej tri cenové
ponuky od reštaurátorov, na základe ktorých určí objektívne (trhové) náklady na realizáciu obnovy
kultúrnej pamiatky s tým, že žalovaný poskytol osloveným reštaurátorom také informácie, vrátane

fotodokumentácie, že boli schopní orientačne vypracovať cenové ponuky, ktoré boli podkladom pre
správne konanie. Poukázal na § 43 ods. 5 pamiatkového zákona, podľa ktorého škodu na NKP
určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného stavu
reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických postupov. Pri určení výšky pokuty sa
prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien NKP, význam NKP, rozsah hroziacej
škodyalebospôsobenejškody.Pamiatkovýzákonurčujepreprávnydeliktspáchanýžalobcomsankciuv

rozpätí od 300,- Eur do 1 000 000,- Eur, takže pokuta uložená žalobcovi je v spodnom pásme uvedeného
rozpätia, keďže predstavuje 1,88% z najvyššej zákonom prípustnej pokuty. K tvrdeniam žalobcu o
nemožnosti uhradiť tak vysokú pokutu podotkol, že žalobca tieto svoje tvrdenia v priebehu odvolacieho
konanianijakonepodložilstým,žedôkaznébremenovprípadetvrdeniaolikvidačnomcharakterepokuty
je na sankcionovanom subjekte. Zdôraznil, že podstatou sankcie je jej preventívna a represívna funkcia,

pričom konanie žalobcu považuje bezpochyby za spoločensky nebezpečné a neželané s tým, že zákon
nedáva žalovanému, v prípade iného správneho deliktu, možnosť pokutu neuložiť.
V súvislosti so žalobcom navrhovaným dokazovaním žalovaný uviedol, že nepovažuje za potrebné
vypočutie vedúcej pracoviska KPÚ Prešov- pracovisko Poprad, keďže táto sa k veci písomne vyjadrila,
obsah vyjadrenia ktorého žalovaný citoval vo svojom vyjadrení (vyjadrenie sa týka záchrany NKP

pracovníkom KPÚ, spôsobu jej uloženia v priestoroch KPÚ a nakladania s ňou v tomto období, pozn.)
a žalovaný nemá námietky k vykonaniu obhliadky priestorov KPÚ Prešov, pracovisko Poprad, kde bola
NKP uložená, aj keď sa domnieva, že neexistuje súvislosť medzi predmetnou obhliadkou a predmetom
tohto súdneho konania.
Žalovanýnavrholzamietnutiežalobyavyslovilnesúhlasspriznanímodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,

ani s aplikáciou sankčnej moderácie, ktorá by mohla mať cit. „... z hľadiska generálnej prevencie
negatívny vplyv na správanie iných subjektov podobných žalobcovi (chudobných farností) s následkom
výrazného poklesu ich motivácie dodržiavať právne predpisy na ochranu pamiatkového fondu.“
Žalovaný nepožadoval nariadenie pojednávania vo veci.

10. Správny súd uznesením č. k. 6S/2/2023-62 z 03.10.2023 priznal správnej žalobe odkladný účinok
(nadobudlo právoplatnosť 21.10.2023).

11. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného opakovane uviedol, že NKP
bola v zničenom stave už v čase, kedy ju žalobca prevzal do svojej držby, pričom do tej doby bola

s poukazom, na klímu, pri nevhodných podmienkach uskladnená v priestoroch KPÚ a to v priestoroch
cit. „...rozpáleného podkrovia pod šindľovou strechou v prievane nemilosrdne rozsúšajúcom drevo.“
RozporovaltvrdeniažalovanéhoohľadneokolnostítýkajúcichsanájdeniaNKPvstodole(nastr.8svojho
vyjadrenia už žalobca však pripúšťa možnosť jej premiestnenia do stodoly, pozn.) s tým, že ešte v roku
1971 sa NKP nachádzala v sakristii kostola u žalobcu, dôkazom o čom má byť fotografia z tohto roku

v evidenčnom liste NKP, na ktorej je zachytený aj doma vyrobený vešiak, ktorý sa aj dnes nachádza
v kostole žalobcu. Žalobca namieta použitie fotodokumentácie prác na oltári, ako aj ním predloženej
knižnej publikácie v správnom konaní ako dôkazov, keďže by tým boli porušené autorské práva osoby,
ktoráichKPÚposkytlavdobrejviere.Zdôraznilžejenevyhnutnérozlišovaťstav,kedybydošlokzničeniu
pamiatky akože jej nevhodným reštaurovaním v dobrom stave a kedy by došlo k zničeniu pamiatky

zachovanej už len vo fragmentoch s dodatkom cit. „Žalovaný len z fotografií nemohol predsa posúdiť
množstvo chýbajúcich artefaktov a nosných častí. Žalobca podotýka, že je vysoko pravdepodobné, že
by žalovaný prehlásil NKP za nereštaurovateľnú do stavu, kedy by mohla slúžiť svojmu prvotnému účelu
a ním je náboženský kult.“, pričom pôvodnému správcovi farnosti v rozhodnom čase mala riaditeľka
Múzea v Kežmarku povedať, že NKP sa bude reštaurovať do fragmentálnej podoby a tak bude v múzeu

vystavená, teda že sa ani neuvažovalo so sekundárnym nahradením chýbajúcich častí.
K uloženej sankcii podotkol, že je vyše 60 násobne vyššia, ako stanovuje zákon jej najnižšiu sadzbu a
opakovane poukázal na svoju finančnú situáciu, uviedol, že pri odvolacom konaní farnosť opakovane
upozorňovala na zlý stav svojich financií (dôkazom o uvedenom majú byť aj opakované zmluvyo pôžičke, ktorými niekdajší správca farnosti požičiaval farnosti), takže žalovaný mal o uvedenom
nepochybne vedomosť a v prípade, ak nepostačovalo prehlásenie správcu farnosti, žalovaný mal
žalobcu vyzvať na doplnenie chýbajúcich dôkazov. Má za to, že výška uloženej sankcie je neadekvátna

výške spôsobenej škody, keďže NKP bola už po jej prevzatí žalobcom v značne poškodenom stave.
Vyjadril názor, že žalovaný mal pri ukladaní sankcie brať do úvahy aj úmysel žalobcu, ktorý konal po
celý čas dobromyseľne a že tento „exemplárny trest“ uložený žalobcovi do budúcna odradí ostatných
správcov farností v snahe zachovávať kultúrne pamiatky v ich farnostiach s tým, že už dnes cit. „...
mnoho kňazov má vedomosť a obavy ako je stále ťažšie a ťažie pustiť sa do reštaurovania NKP vo

vlastníctve ich farností. (...) Zároveň to môže to mať dosah aj na komunitu pracovníkov pracujúcich v
odvetví reštaurovania a konzervovania historických pamiatok, keďže rímskokatolícka cirkev je naozaj
najväčším vlastníkom historických pamiatok.“, v ktorej súvislosti si žalobca kladie otázky, z akého
dôvodu pracovníci žalovaného needukujú správcov farností a či má žalovaný vypracovanú stratégiu na
motivovanie správcov farnosti púšťať sa do pamiatok. Okrem toho žalobca v súvislosti s výpoveďou
niekdajšej vedúcej pracoviska KPÚ Prešov, pracovisko Poprad, ktorej vyjadrenie žalovaný uviedol,

vyjadril počudovanie, za akého dôvodu, ak teda mala vedomosť o NKP, prečo v rozhodnom čase
nepodnikla maximum pre zistenie o nej dôležitých faktov a to, približný alebo dokonca aj presný dátum
prenesenia NKP z Vrbova do Spišskej Soboty, lokáciu, kde sa NKP nachádzala, jej vtedajší stav, či
už vtedy chýbali jej časti, sochy a pod.. a dodatkom, že neuvedenie, resp. nezistenie týchto detailov,
mohlo byť aj úmyselné cit. „Pretože je tu opodstatnené dôvodné podozrenie, že presun NKP z obce

Vrbov do skrytého depozitu nebol legálny. (...) Asi aj preto nebola uložená do riadneho depozitu, ale
ukrytá na pôjd budovy PÚ Prešov, pracovisko Spišská Sobota. (...) Postup je o to prekvapujúcejší, že v
dobe komunistickej totality, v čase cirkvi nepriateľského režimu, nebolo problémom zo strany vedúceho
Pamiatkového úradu v Spišskej Sobote, pána B. J. D. u správcu farnosti B. K. veľmi rýchlo zjednať
nápravu riadnym správnym konaním prípadne cez cirkevného tajomníka povereného vtedajšou mocou

nad dohľadom nad Cirkvou aj pre farnosť Vrbov.“ Vo vzťahu k vyjadreniam niekdajšej vedúcej KPÚ
Prešov, pracovisko Poprad, žalobca tie uviedol, že cit. „... neprofesionálne obhajuje úplne nevhodné
miesto uloženia drevenej NKP, dokonca uvádza, že cez šindľovú krytinu od roku 1989 nezateká.
Znamená to, že NKP bola na povale aj počas výmeny krytiny. V prípade takto uvádzaného zo strany pani
J. J. L., NKP bola na povale aj počas výmeny krytiny v tom čase vystavená vonkajším poveternostným

vplyvom? Taktiež nevieme v akom stave bola krytina v čase období rokov 1972 – 1989. (...) Žalobca trvá
ale na tom, že cca 45 rokov nevhodného skladovania veľmi poškodilo stav NKP.“
Záverom žalobca uviedol, že si nie je vedomý, že by konal v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona o ochrane pamiatkového fondu, a teda ani toho, že by sa mal dopustiť iného správneho deliktu.
Rozhodnutie žalovaného o odvolaní považuje za prejav šikanózneho výkonu jeho kompetencií, bez

individuálneho prístupu a bez zohľadnenia rozsahu dopadov sankcie na ekonomickú situáciu žalobcu,
a tým i negatívnych dopadov na širokú verejnosť (veriacich).
Spolu s replikou žalobca predložil kópie zmlúv o pôžičke (očíslované 1 až 8 a 12) uzavreté medzi
žalobcom a bývalým správcom farnosti žalobcu a kópiu vyjadrenia bývalého správcu farnosti žalobcu
k predmetu konania.

12. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) k replike žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených
vo vyjadrení k žalobe, pričom opakovane zdôraznil, že žalobca nebol preskúmavaným rozhodnutím
sankcionovaný za stav, v akom sa predmetná NKP nachádzala v roku 2016, ale za to, že si v rozpore so
zákonom nevyžiadal rozhodnutie o zámere reštaurovania, odovzdal NKP na reštaurovanie nepovolanej

osobe, nespolupracoval so správnym orgánom pri reštaurovaní a týmto konaním v konečnom dôsledku
spôsobil stratu pamiatkových hodnôt predmetnej NKP, preto cit. „... všetky žalobcove vyjadrenia
smerujúce k predchádzajúcemu stavu predmetnej NKP, histórii jej presunov a k uskladneniu na KPÚ
Prešov nesúvisia s týmto súdnym konaním a nemali priamy súvis ani so správnym konaním, v rámci
ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie.“ Podotkol, že v čase presunu NKP do priestorov KPÚ

Prešov nie je známy jej stav a preto ho nemožno stotožňovať so stavom podľa fotografie z roku 1971,
pričom z vyjadrenia KPÚ Prešov č. KPUPO-2023/307-13/66560/OL z 21.08.2023 vyplýva, že KPÚ
Prešov predmetnú NKP žalobcovi vrátil v rovnakom stave, v akom ju prevzal. Vyjadril nesúhlas, žeby
NKP bola v priestoroch KPÚ, pracovisko Poprad umiestnená v nevhodných priestoroch. K tvrdeniu
žalobcu, že žalovaný ho mal vyzvať na doplnenie podkladov na preukázanie nepriaznivej finančnej

situácie žalobcu, žalovaný uviedol, že nie je povinný vyzývať na doplnenie odvolania. Doplnil, že
zodpovednosť právnickej osoby za iný správny delikt sa riadi princípom objektívnej zodpovednosti, čo
znamená, že správny orgán neprihliada na zavinenie ako subjektívnu stránku skutku. Na úmysel sa
v zmysle ustanovení pamiatkového zákona neprihliada ani pri určovaní výšky pokuty. Poprel tvrdeniažalobcu, žeby žalovaný neusmerňoval vlastníkov sakrálnych objektov pri vykonávaní ich základnej
ochrany s tým, že aj na webovom sídle žalovaného je zverejnená publikácia „Príručka vlastníka NKP“
Žalovaný rozhodne odmietol, žeby napadnuté rozhodnutie bolo prejavom výkonu jeho kompetencií

šikanóznym spôsobom, ako to uvádza žalobca; trvá na tom, že KPÚ ako aj žalovaný boli zo zákona
povinní vo veci konať, keď sa dozvedeli o spáchaní predmetného iného správneho deliktu žalobcom.
Žalovaný nepovažuje nariadenie pojednávania ani vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov za
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a naďalej zotrval na svojom návrhu, aby správny súd podanú žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

13.Napojednávaníkonanom26.03.2024takprávnyzástupcažalobcu,akoajibapreúčelypojednávania
žalovaným splnomocnený právny zástupca, v princípe zotrvali na svojich argumentoch produkovaných
už vo svojich písomných vyjadreniach, nachádzajúcich sa v súdnom spise.

Právne východiská pre rozhodnutie

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v
konaniach o (b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania.“

16. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Správnym trestaním sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo

o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

17. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový

zákon“) v znení účinnom ku dňu začatia administratívneho konania, t.j. ku dňu 26.01.2023 (ďalej len
„v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení
vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky,
na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania
a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.“

18. Podľa § 30 ods. 1 pamiatkového zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Každý je povinný
správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a
základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového
fondu a stavu archeologických nálezísk.“

19.Podľa§32ods.1a2pamiatkovéhozákonavzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Obnovakultúrnej
pamiatky (ďalej len „obnova“) podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných
činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia
alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty.

Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu
podľa osobitného predpisu.
(2) Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu
predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného
rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia

o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do
vydania rozhodnutia zastavil.“

20.Podľa§33ods.1,2a7pamiatkovéhozákonavzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Reštaurovanie
kultúrnej pamiatky alebo jej časti (ďalej len „reštaurovanie") je osobitným druhom obnovy.

(2) Reštaurovanie môže vlastník pripravovať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia krajského
pamiatkového úradu o zámere na reštaurovanie.
(7) Reštaurovanie môže vykonávať
b) člen Komory reštaurátorov aleboc) vysoká škola v rámci študijného programu reštaurátorská tvorba uskutočňovaného v študijnom odbore
reštaurátorstvo.“

21. Podľa § 42 ods. 1 písm. i), n) a p) pamiatkového zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto
i) spôsobí svojím konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky, pamiatkového územia, alebo
ich ochranného pásma, archeologického nálezu, alebo archeologického náleziska, alebo ohrozuje ich
ochranu,

n) nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, neudržiava ju v dobrom stave a
využíva ju spôsobom, ktorý ju ohrozuje, poškodzuje, znehodnocuje alebo ničí, alebo ju nechráni pred
odcudzením, alebo iným spôsobom poruší povinnosť podľa § 28 ods. 2,
p) vykonáva obnovu alebo reštaurovanie kultúrnej pamiatky bez rozhodnutia alebo záväzného
stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí alebo v
záväznom stanovisku.“

22. Podľa § 43 ods. 1, 2, 5 a 7 pamiatkového zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Iného
správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo
právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa § 42 ods. 1.
(2) Krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške

a) od 100 eur do 200 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. a) až g),
b) od 200 eur do 400 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. h) až k),
c) od 300 eur do 1 000 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. l) až q).
(5) Krajský pamiatkový úrad pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť
nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo

pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej
škody alebo spôsobenej škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške
oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri
použití pôvodných materiálov a technologických postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického
náleziska sa škoda určí vo výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu.

(7) Krajský pamiatkový úrad, ktorý pokutu uložil, môže povoliť odklad platenia pokuty alebo platenie
pokuty v splátkach, ak vznikla okolnosť, ktorá znemožňuje zaplatenie pokuty, alebo okolnosť, ktorá
odôvodňuje platenie pokuty v splátkach.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

23. Úvodom v súvislosti s otázkou právnej subjektivity žalobcu, ktorý je farnosťou rímskokatolíckej
cirkvi, a s tým súvisiacim jeho oprávnením na podanie správnej žaloby, správny súd považuje za
vhodné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2015 zo 04.02.2015 v ktorom je
uvedené cit. „Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike je v zmysle zákona 308/1991 Zb. o slobode

náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov štátom
registrovaná cirkev. Z potvrdenia Ministerstva kultúry SR cirkevný odbor zo dňa 21.8.2008 vyplýva, že
farnosti spadajúce pod rímskokatolícku cirkev v Slovenskej republike v minulosti mali a nepretržite majú
právnu subjektivitu ...“, v zmysle záverov ktorých bol žalobca plne spôsobilým na podanie správnej
žaloby.

24. Základné dôvody, na ktorých žalobca vystaval svoju žalobnú argumentáciu o nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia KPÚ, ako prvostupňového
správneho orgánu, sú založené (i) jednako na jeho tvrdení o nedostatočnom zistení skutkového stavu
veci, ktorý by zohľadňoval aj okolnosti starostlivosti o národnú kultúrnu pamiatku (NKP) jednotlivými

subjektami, ktoré ju mali počas uplynulých rokov v opatere (úschove) a v nadväznosti na uvedené
aj vplyv tejto ich „starostlivosti“ na stav tejto NKP; (ii) jednako na tvrdení o ich nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaný v rozhodnutí nevysvetlil aké, a či vôbec nastali nepriaznivé
zmeny stavu NKP v dôsledku činnosti žalobcu, keďže všetky vykonané zmeny boli bez zásahu do
pôvodných drevených častí NKP a teda jej hmotná podstata nebola zničená a (iii) napokon aj na tvrdení

o nedostatočnom odôvodnení ohľadne výšky sumy, ako aj splatnosti žalobcovi uloženej pokuty.

25. Skôr než by sa správny súd zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu je nutné, aby
konštatoval, že z preskúmavaného administratívneho spisu a ani z písomných vyjadrení žalobcu a nímpredložených dôkazov nevyplýva, žeby bol žalobca pred ním zamýšľanou opravou (reštaurovaním)
zachovaných fragmentov jedného z pamiatkových predmetov NKP, skutočne žiadal KPÚ o vydanie
rozhodnutia o zámere na reštaurovanie tak, ako sa to obligatórne a explicitne vyžaduje v cit. § 33

ods. 2 pamiatkového zákona, ba dokonca žalobca túto skutočnosť ani žiadnym spôsobom nerozporuje
(nepopiera). Takže minimálne z tohto hľadiska konal žalobca protiprávne a svojim konaním naplnil bezo
sporu skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa cit. § 43 ods. 1 v spojení s cit. § 42 ods. 1
písm. p) pamiatkového zákona, na naplnenie skutkovej podstaty ktorej nemajú vplyv žiadne zo žalobcom
uvádzaných žalobných argumentov (napr. kto, kedy a ako sa staral o NKP; kto a ako ju opravoval a pod.).

Z uvedeného dôvodu si žalobca musí byť vedomým, že v právnom štáte, v ktorom rovnako pre všetkých
platívšeobecnázáväznosťprávnychpredpisov,musíajžalobcaprevziaťzodpovednosťzasvoje,aniním
samotným nespochybnené, protiprávne konanie. Vzhľadom na uvedené, by sa mohlo javiť nadbytočným
zaoberať sa aj žalobnými námietkami žalobcu, keďže žalovaným žalobcovi uložená sankcia za jeho
protiprávne konanie v podobe pokuty vo výške 18 800,- Eur, je stále v zákonnom rozpätí sankcie podľa
cit. § 43 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona, za spáchanie vyššie označeného iného správneho

deliktu, avšak, keďže žalobca bol uznaný zodpovedným a bol uvedenou sankciou (pokutou) potrestaný
nie len za vyššie uvedený iný správny delikt (vykonávanie reštaurovania NKP bez predchádzajúceho
rozhodnutia KPÚ), ale táto pokuta bola žalobcovi uložená sumárne aj za ďalšie dva iné správne delikty,
ktorých sa žalobca mal taktiež dopustiť (t.j. žalobca bol uznaný zodpovedným aj podľa iných skutkových
podstát, pozn.), takže za účelom preskúmania jednako rozsahu a charakteru aj ďalšieho žalovaným

tvrdeného protiprávneho konania žalobcu a na neho nadväzujúcu adekvátnosť jemu uloženej sankcie,
je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal aj so žalobnými námietkami žalobcu.

26. V súvislosti s, v poradí prvou námietkou žalobcu, musí dať správny súd v prvom rade za pravdu
žalovanému, že okolnosti, za ktorých sa v tomto konaní dotknutá NKP dostala do vlastníctva žalobcu

aako,kdeazaakýchpodmienokbolavminulýchobdobiachuložená,vpríčinnejsúvislostisokolnosťami
ktorými, bol spôsobený jej chátrajúci stav ku dňu, kedy žalobca resp. jeho dôveru požívajúca a ním
poverená osoba začala vykonávať opravu tejto NKP, sú pre danú vec irelevantnými skutočnosťami vo
vzťahu k ustáleniu skutkovej vety a právnej kvalifikácie iných správnych deliktov podľa cit. § 43 ods. 1
v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. i), n) a p) pamiatkového zákona, ktorých sa mal žalobca v príčinnej

súvislosti s touto opravou NKP dopustiť, pretože skutkové okolnosti správnych deliktov, zo spáchania
ktorých bol žalobca uznaný zodpovedným sú založené na skutočnostiach ktoré nastali, resp. ktoré sa
stali od okamihu (do budúcna) kedy žalobca začal vykonávať opravu NKP a nie na tých ktoré nastali pred
(v minulosti) týmto okamihom začatia opráv. Avšak taktiež je nutným uviesť, že aj pre toto konanie, t.j.
pre konanie o iných správnych deliktoch žalobcu je však, podľa správneho súdu, podstatný stav v akom

stave sa NKP, resp. aktuálne už iba jej torzo v rozsahu zachovanej ani nie celej jej oltárnej architektúry,
nachádzala v čase, kedy žalobca jej opravu začal vykonávať a to bez ohľadu na to, kto a kedy tento
stav zapríčinil. Iným slovami, pre ustálenie charakteru a rozsahu závažnosti konania žalobcu, vo vzťahu
k ním vykonanej oprave NKP je dôležitý stav, v akom sa NKP ku dňu začatia týchto opráv nachádzala,
aby v porovnaní s týmto východiskovým jej stavom bolo možné ustáliť rozsah žalobcom vykonaných

zásahov do NKP, avšak nie sú dôležité okolnosti, ktoré k tomuto stavu prispeli, resp., ktoré k jeho vzniku
viedli, pretože tieto okolnosti nie sú definičným znakom ani jednej zo skutkových viet správnych deliktov
v zmysle cit. § 43 ods. 1 v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. i), n) a p) pamiatkového zákona v jeho
zneníúčinnomvrozhodnom,zospáchaniaktorýchbolžalobcauznanýzodpovednýmprávenapadnutým
rozhodnutím žalovaného.

Na margo uvedeného správny súd iba poznamenáva, že historické okolnosti „putovania“ resp.
premiestňovania NKP na rôzne miesta jej uloženia v čase, sú však jednako dokreslením celkového
obrazu o jej histórii a jednako by boli cennou informáciou či už pri uplatňovaní si jej vlastníkom
prípadného nároku na náhradu škody voči tomu, kto ju na tejto NKP spôsobil a to či už odcudzením
sôch, ktoré boli súčasťou pôvodného oltára a ktoré sochy sú zapísané do zoznamu pamiatok aj

ako samostatne pamiatkové predmety oltára alebo poškodením či zničením jednotlivých častí oltárnej
architektúry, ktorá je taktiež evidovaná ako samostatný pamiatkový predmet NKP, samozrejme za
predpokladu preukázania tejto naznačenej príčinnej súvislosti; alebo aj pre účely iného správneho
trestania avšak založeného na skutku spočívajúcom v konaní voči NKP spôsobom, ktorého dôsledkom
by bol jej chátrajúci (zanedbaný) stav ku dňu, resp. pred dňom, kedy s jej opravou žalobca začal, čo

však nie je daný prípad, keďže zo žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, žeby
bol žalobca uznaný zodpovedným za iné správne delikty na podklade tej skutkovej okolnosti, žeby bol
v minulosti zanedbal starostlivosť o NKP dôsledkom čoho by bol jej zanedbaný stav, ktorá skutočnosť,
t.j. kto, kedy a za akých okolnosti k vzniku jej zanedbaného stavu prispel, resp. ho spôsobil, je napokonspornou a zdá sa nepreukaznou. Žalobca bol napadnutými rozhodnutiami totižto uznaný zodpovedným
za konanie ktorým, podľa žalovaného zjednal neodbornú opravu práve už v tom čase zanedbanej
NKP, rozsah, resp. stav chátrania či zanedbania ktorej ku dňu tohto zásahu žalobcom však žalovaným

ustálený nebol.

27. Pre úplnosť veci je v súvislosti s týmto konaním, z účastníkmi konania uvedeného historického
exkurzu o minulosti dotknutej NKP nutným extrahovať skutkový fakt, že aj keď tak rozhodnutie
žalovaného, ako aj z rozhodnutie KPÚ, ako prvostupňového správneho orgánu, pojednávajú o NKP

evidovanej v ústrednom zozname hnuteľných kultúrnych pamiatok (ďalej len „zoznam pamiatok“) pod č.
XXXX/X-6, ktorou NKP-ou je Oltár bočný D. B., tak reštaurátorský (t.j. obnova poškodeného umeleckého
diela) počin žalobcu na tejto NKP sa týkal zásahu iba do jedného z jej pamiatkových predmetov a to
do oltárnej architektúry evidovanej v zozname pamiatok aj samostatne pod č. 2531/1, ktorá oltárna
architektúra naviac už ani pred týmto zásahom žalobcu nebola úplnou a netvorila ani jeden celok tak,
ako to vyplýva z jej opisu už aj v preberacom a odovzdávacom protokole z 03.08.2016 ktorým KPÚ

odovzdával z úschovy vo svojich priestoroch NKP, avšak už iba v rozsahu jej oltárnej architektúry;
ako aj z listu z 08.12.2017, ktorým žalobca oznamoval KPÚ premiestnenie zachovaných časti oltárnej
architektúry v jej demontovanom stave do priestorov Múzea v Kežmarku a napokon je stav zostatkov
oltárnej architektúry NKP identicky opísaný aj v preberacom a odovzdávacom protokole z 03.04.2019,
ktorým Múzeum v Kežmarku odovzdalo žalobcovi túto oltárnu architektúru (v roku 2019 bol ich stav

opisovaný identicky ako v roku 2016 ?). Podľa, aj v rozhodnutiach správnych orgánov zachytených,
uvedených opisov sa z oltárnej architektúry zachovali už iba tieto jej fragmenty - samostatne postament,
nika, pilastre s prislúchajúcou zadnou doskou (2 ks), stĺpy (2 ks) korunná rímsa s kladím, nadstavec
ainé,pričomvtýchtooznačenýchlistochsaopisovalstavpozostatkovoltárnejarchitektúry,akoajrozsah
ich poškodenia či zničenia vždy iba identickým mechanickým kopírovaním tohto opisu z prvého z nich,

bez zohľadnenia v tom ktorom opise aj vplyvu času na stav týchto fragmentov, pričom z tohto prvotného
opisu stavu pozostatkov oltárnej architektúry uvedeného už v preberacom a odovzdávacom protokole
z 03.08.2016, vychádzal tak KPÚ, ako prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný aj v čase svojho
rozhodovania v roku 2023 bez aktualizovania a ustálenia, tejto pre vec významnej skutkovej okolnosti.
Takže z dôvodu takto nedôsledne zdokumentovaného skutočného stavu označených zachovaných častí

oltárnej architektúry NKP, ktorý nebol v čase aktualizovaný zohľadňujúc vplyv času, ani klimatických či
iných faktorov na jej stav v dôsledku jej uloženia v čase na rôznych miestach u rôznych subjektov, tak
niet divu, že tak KPÚ ako prvostupňový správny orgán, ako ani žalovaný, nevedeli spoľahlivo ustáliť, aký
bol skutočne rozsah poškodenia a stav pozostatkov oltárnej architektúry v čase pred zásahom žalobcu,
resp. ním poverenej osoby.

K uvedenému stavu však prispel nie len žalobca, ktorý skutočne, ako to napokon aj sám priznal, pred
začatím prác na obnove označených pozostatkov oltárnej architektúry, ako jedného z pamiatkových
predmetov oltára, nepožiadal KPÚ o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy týchto fragmentov oltárnej
architektúry, vykonaniu ktorej by tak predchádzal za účelom zistenia uvedeného aktuálneho stavu
pred zásahom, práve reštaurátorský výskum, ale k tomuto stavu prispel nepochybne aj sám žalovaný,

resp. KPÚ či jeho právni predchodcovia, ktorí nemali dostatočne zdokumentovanú NKP z hľadiska
jej stavu, t.j. či už z hľadiska jej rozmerov [žalovaný sám uvádza, že mu nie sú známe rozmery ani
pôvodného oltára ani jeho jednotlivých pamiatkových predmetov, napr. sôch či oltárnej architektúry,
avšak súčasne paradoxne uvádza, že sochy vytvorené žalobcom poverenou osobou veľkostne
nezodpovedajú originálom], ani z hľadiska na nej použitej farebnej výzdoby [polychrómia, pričom

žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že nebola zachovaná pôvodná polychrómia NKP, avšak zo
záznamu napr. o miestnom šetrení vyplýva, že polychrómia NKP bola už sekundárna, t.j. nie pôvodná], či
použitých techník jej zhotovenia, keďže ako z administratívneho spisu a z rozhodnutí správnych orgánov
vyplýva, ohľadne pôvodného stavu oltára sa zachovala iba jedna a aj to iba čiernobiela nekvalitná
fotografia z roku 1971, pričom KPÚ (ani jeho predchodca) nezabezpečil toto náležité zdokumentovanie

stavu NKP ani v čase jej zápisu do zoznamu pamiatok a ani v čase kedy sa táto nachádzala uložená
v jeho depozitoch, ba dokonca KPÚ nezadokumentoval ani kedy a v akom stave NKP do svojho depozitu
preberal [napr. v liste z 08.12.2017, ktorým žalobca oznamoval KPÚ premiestnenie zachovaných časti
oltára a ktorý je opisom preberacieho protokolu z 03.08.2016 je uvedené cit. „To, v akom stave bol oltár
pri prevoze sa nedá zistiť, v súčasnosti je zachovaná len oltárna architektúra, bez štyroch pôvodných

oltárnych sôch svätcov“].

28. Keďže vzhľadom na aktuálny stav existujúcich pozostatkov oltárnej architektúry NKP, ich stav
existujúci ku dňu zásahu žalobcu, resp. pred týmto zásahom, už objektívne ani nie je možnéurčiť (jednako kvôli absentujúcej evidencii a jednako kvôli zásahu žalobcu bez predchádzajúceho
reštaurátorskému výskumu), úlohou tak KPÚ, ako aj žalovaného, pre náležité zistenie skutkového stavu
veci pred rozhodnutím o potrestaní žalobcu za jeho protiprávne konanie (ktoré malo podľa správnych

orgánov spočívať v tom, že žalobca opravil existujúce časti chátrajúcej NKP bez predchádzajúceho
rozhodnutia KPU a to prostredníctvom odborne nespôsobilej osoby), bolo zrozumiteľne ustáliť aspoň
to, v čom spočívali, t.j, akého rozsahu a charakteru boli, zásahy žalobcom poverenej osoby do týchto
zachovaných fragmentov oltárnej architektúry, aby bolo zrejmým aké dôsledky týchto jeho zásahov
je potrebné minimálne odstrániť alebo opraviť tak, aby bol nastolený stav pred týmto neoprávneným

zásahom žalobcu.
V kontexte uvedeného, z rozhodnutia KPÚ, ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že predmetnú
otázku správne orgány ustálili iba na podklade, pri miestnom zisťovaní vyhotoveného, vizuálneho
opisného stanoviska zamestnankyne KPÚ o rozsahu žalobcom vykonaných zásahov do NKP, avšak
(i) jednako bez toho, aby bolo zrejmým či sama táto zamestnankyňa KPÚ je v oblasti reštaurovania
kultúrnych pamiatok osobou odborne spôsobilou na takéto odborné posúdenie a vyvodzovanie

odborných záverov o žalobcom poverenou osobou neodborne vykonaných reštaurátorských zásahov do
NKP a (ii) jednako bez zohľadnenia, resp. bez selekcie, či žalobcom poverená osoba a v akom rozsahu
vykonala neodborný reštaurátorský (obnovujúci) zásah do zachovaných častí oltárnej architektúry alebo
vyhotovila a v akom rozsahu repliku (napodobeninu) originálov jednotlivých pamiatkových predmetov
NKP alebo či a v akom rozsahu vyhotovila nové dielo bez zásahu do NKP a bez súvisu s ňou.

29. Nadväzne na uvedené, správny súd v súvislosti s prvou ním nastolenou polemikou uvádza, že
žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutie o zodpovednosti žalobcu za
spôsobenie nepriaznivej zmeny stavu NKP, výsostne na závere o existencii príčinnej súvislosti medzi
aktuálnym, pôvodnému stavu NKP, nezodpovedajúcim jej stavom ako celku (k tomu viď ďalej, pozn.)

na jednej strane a vykonaním zásahu do stavu tejto NKP žalobcom prostredníctvom osoby nezapísanej
v zozname reštaurátorov na strane druhej, z ktorej príčinnej súvislosti správne orgány iba na základe
pri miestnom zisťovaní vizuálneho úsudku zamestnankyne KPÚ vyvodili, že práce, ktoré táto žalobcom
zmocnená osoba na NKP vykonala sú en bloc nesprávne, za čo učinili žalobcu zodpovedným podľa cit.
§ 43 ods. 1 v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona.

Podľa cit. § 43 ods. 1 v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona sa iného správneho
deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu dopustí ten, kto spôsobí svojím konaním nepriaznivé
zmeny stavu kultúrnej pamiatky t.j. toto ustanovenie vyžaduje, aby bolo explicitne preukázané,
že činnosťou zodpovednej osoby, ktorú činnosť zákonodarca ani nepomenúva, žeby musela byť
nevyhnutne nezákonnou činnosťou, čo je ale dôležitým je, aby bolo preukázané, že touto činnosťou

zodpovednej osoby skutočne došlo k „nepriaznivej zmene stavu kultúrnej pamiatky“. Inými slovami,
kľúčovým v prípade naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto iného správneho deliktu nie je to, na
čo v tomto prípade správne orgány zjednodušene a prvoplánovo vo svojich rozhodnutiach upriamili
pozornosť a to, že žalobca vykonal opravu NKP, resp. jej pozostatkov (viď ďalej, pozn.) prostredníctvom
osoby, ktorá nebola zapísaná v zozname reštaurátorov, pretože napr. v dôsledku nepozornosti môže

privodiť nepriaznivú zmenu NKP napokon aj osoba ktorá je zapísaná v zozname reštaurátorov,
ale podstatným je, aby v rámci zisťovania skutkového stavu správny orgán nad všetky pochyby
zistil, že činnosťou zodpovednej osoby skutočne aj došlo k spôsobenou nepriaznivého stavu na
NKP. Ešte inak povedané, v tomto konkrétnom prípade to, že opravu pozostatkov NKP vykonávala
osoba nezapísaná od oficiálneho zoznamu reštaurátorov ešte automaticky bez ďalšieho nemuselo

znamenať, že opravu vykonala nesprávne a neodborne, t.j. v rozpore so zaužívanými a osvedčenými
reštaurátorskými praktikami a postupmi, ktorú skutočnosť, teda či tomu tak bolo alebo nie, však môže
logicky zodpovedne ustáliť iba osoba, ktorá je sama odborne znalá, t.j. v danom prípade osoba zapísaná
v zozname reštaurátorov [žalovaný vyčíta žalobcovi, že opravu NKP vykonal prostredníctvom osoby
nezapísanej do zoznamu reštaurátorov, ktorého prácu paradoxne hodnotí osoba u ktorej taktiež nie je

preukázaným, žeby aj ona sama bola zapísaná do zoznamu reštaurátorov a teda, žeby bola znalou
reštaurátorských techník a postupov]. V danom prípade však správne orgány, ako to vyplýva z ich
rozhodnutí a aj z administratívneho spisu, nemali ustálený rozsah a charakter prác vykonaných osobou
poverenou žalobcom, ktoré by boli v oblasti reštaurátorstva znalým a akreditovaným odborníkom
vecne vyhodnotené ako nesprávne a neodborné a ako také by teda boli spôsobilé vyvolať nepriaznivú

zmenu stavu NKP. Správne orgány teda v tomto prípade nemali bez všetkých pochýb ustálené, že
prácou žalobcom poverenej osoby, ktorá síce nebola zapísaná v zozname reštaurátorov, či aj skutočne
došlo k tak neodbornému a prípadne aj nezvratnému zásahu do NKP, žeby to naplnilo elementárny
znak uvedenej skutkovej podstaty a to, žeby v jej dôsledku skutočne došlo k nepriaznivej zemnestavu kultúrnej pamiatky alebo jej zachovaných častí. V naznačenom smere sa v administratívnom
spise nenachádza pre rozhodnutie správnych orgánov žiadny podklad v podobe minimálne odborného
vyjadrenia, nadväzne na ktoré by tak správne orgány mohli ustáliť nie len to, či bola naplnená skutková

podstata tohto iného správneho deliktu, z ktorého bol žalobca uznaný zodpovedným, ale na základe
ktorého by správne orgány boli schopné aj explicitne uviesť, v čom spočíva a akého je rozsahu táto
nepriaznivá zmena stavu NKP alebo je časti, ktorej nápravu je potrebné zjednať, pričom táto otázka je
nevyhnutným východiskom aj pre stanovenie výšky na kultúrnej pamiatke spôsobenej škody (viď ďalej,
pozn.).

30. Žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov neobstoja ani v teste druhej, správnym súdom
nastolenej polemiky a to, či správne orgány dostatočne explicitne rozlíšili (selektovali), do akej miery
došlo činnosťou žalobcom poverenej osoby k neodbornému reštaurovaniu (obnove) NKP, resp. už len do
jej zachovaných častí; do akej miery došlo k vyhotoveniu repliky (napodobneniny, dupliky) originálu NKP
alebo jej jednotlivých pamiatkových predmetov a napokon do akej miery bolo touto osobou vytvorené,

nezávisle od pôvodnej oltárnej architektúry či NKP, dielo nové, ako výsledok tvorivej činnosti jeho autora,
za ktoré ho nie je možné sankcionovať, no a napokon či jednotlivé tieto zásahy, resp. nimi vyvolané
dôsledky je alebo nie je možné od seba oddeliť.
V žalobou napadnutých rozhodnutiach totižto KPÚ a aj žalovaný, vyššie uvedené aspekty nerozlišujú
a pri opise skutkového stavu, ktorý právne kvalifikovali ako iné správne delikty podľa cit. § 43 ods. 1

v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. i) a n) pamiatkového zákona, za ktoré uznali žalobcu zodpovedným
a za ktoré ho aj sankcionovali, vychádzajú nie len z toho, že osoba žalobcom zmocnená na vykonanie
opravy NKP spôsobila na tejto NKP škodu tým, že neodborne (rozsah neodbornej práce neustálený, viď
vyššie) vykonala reštaurovanie (opravu) jej zachovaných častí, ale aj z toho, že vytvorila jej originálu
nezodpovedajúcu repliku (dvojníka), avšak už bez zadefinovania, v akom rozsahu sa skutočne jedná

o neodbornú (rozsah neodbornej práce neustálený) repliku (napodobňovanie) pôvodne, v roku 1971 do
zoznamu zapísanej NKP a v akom rozsahu sa jedná o nové dielo jeho autora nezávislé od originálu
pamiatky. Pričom napríklad podľa z roku 1971 v evidenčnom liste NKP sa nachádzajúcej fotografie
pôvodného oltára z Ruskinoviec, sú v jeho vrchnej časti umiestnené sochy dvoch svätcov, avšak na
žalobcom, resp. ním poverenou osobou vytvorenej prezentácii oltára sa nachádzajú v jeho vrchnej

časti sochy dvoch anjelov, ktoré tak zaiste nie sú replikami (dvojníkmi) uvedených pôvodných sôch
svätcov a pod. Inými slovami povedané, správne orgány pri svojom rozhodovaní nezadefinovali hranicu,
kedy v dôsledku činnosti žalobcom poverenej osoby došlo skutočne k zásahu do NKP tak, že tým
bola spôsobená nepriaznivá zmena jej stavu [§ 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona] a to či už
opravou (reštaurovaním) jej ešte zachovaných častí alebo vyhotovením jej repliky (t.j. vyhotovením kópie

originálu) alebo nezávisle od originálu NKP vyhotovením nového diela (napr. sochy, ktorá s pôvodnou
NKP pamiatkou nesúvisí a ani v nej nemá vzor), s odôvodňujúcim vysvetlením v čom tento nepriaznivý
stav spočíva (t.j. napr. ako a akú ten ktorý druh zásahu spôsobuje NKP nepriaznivú zmenu)
Zaiste správny súd vníma, že ako replika pôvodného oltára môže byť vnímaná aj snaha o napodobnenie
jeho celkovej prezentácie (jeho kompletnej vizáže) s cieľom jeho stotožnenia s pôvodným oltárom a tak

to zrejme vnímal aj žalovaný, a napokon s najväčšou pravdepodobnosťou to bol aj zámer v zahraničí
žijúcich potomkov niekdajších obyvateľov Ruskinoviec, ktorí, podľa záverov správnymi orgánmi
vykonaného dokazovania, opravu oltára, ako aj jeho „dovýstavbu“ financovali, aby si pripomenuli
existenciu niekdajšej už zaniknutej obce svojich predkov a jej kultúrneho dedičstva. Avšak pre zistenie, či
takouto prezentáciou zachovaných častí NKP v spojení s jej novými komponentami došlo aj k naplneniu

skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 42 ods. 1 písm. n) pamiatkového zákona, ktorého
sa dopustí ten, kto nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 pamiatkového
zákona, je nutné, aby správne orgány v súvislosti s prezentáciou NKP odôvodnili, či táto prezentácia
hnuteľnej kultúrnej pamiatky zodpovedá alebo nezodpovedá a z akého dôvodu jej pamiatkovej hodnote
a jej technickému stavu tak, ak to vyžaduje cit. § 27 ods. 1 pamiatkového zákona. Inými slovami,

ak správne orgány majú za to, že prezentácia, žalobcom poverenou osobou vyhotoveného oltára so
zakomponovaním zachovaných častí oltárnej architektúry z pôvodného oltára, ktorá oltárna architektúra
je NKP, nezodpovedá pamiatkovej hodnote zachovaných častí oltárnej architektúry, ktorá je NKP alebo
nezodpovedá technickému stavu zachovaných častí oltárnej architektúry, ktorá je NKP (napr. z dôvodu,
že vzhľadom na jej technický stav by bola vhodnejšou iná prezentácia týchto zostatkov NKP a pod.), tak

tento svoj záver musia v správne orgány v rozhodnutí aj odôvodniť, aby mohli bez pochýb ustáliť, že
konaním žalobcu došlo aj k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 42 ods. 1
písm. n) v spojení s cit. § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, za ktorý správny delikt správne orgány taktiežuznali žalobcu zodpovedným a aj za ktorý bol sankcionovaný pokutou. V tomto prípade však v žalobou
napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov ich odôvodnenie v naznačenom smere absentuje.

31. Napokon v súvislosti s určením výšky žalobcovi uloženej pokuty, správny súd uvádza, že
chýbanie, už vyššie správnym orgánom vytknutého, náležitého odborného ustálenia charakteru
a rozsahu skutočne, žalobcom poverenou osobou, vykonaného neodborného zásahu na zachovaných
pozostatkoch NKP, ktoré by bolo potrebné napraviť, tak absentuje aj podklad pre to, aby KPÚ-om
oslovení reštaurátori zapísaní do zoznamu reštaurátorov, mohli objektívne porovnateľne podľa tohto

odborného záveru potrebných prác, určiť najnižšie oprávnené náklady na zjednanie tejto nápravy,
náklady ktoré podľa cit. § 43 ods. 5 pamiatkového zákona sú vlastne vyčíslením minimálnej škody
vzniknutej na NKP tak, aby táto mohla byť uvedená do pôvodného stavu. V okolnostiach veci je nutným
dodať, že pôvodným stavom je stav pred neoprávneným zásahom žalobcu do NKP, ktorý neoprávnený
zásah a jeho rozsah musia správne orgány ustáliť, pretože v tomto prípade sa nejednalo o situáciu, žeby
došlo k poškodeniu, resp. k nenapraviteľnej zmene stavu NKP, ktorá by v čase pred týmto poškodením

bola v bezchybne zachovanom stave, ktorý by sa tak bol zhoršil iba v dôsledku tohto zásahu, ale sa
tu jednalo o situáciu, kedy pozostatky oltárnej architektúry boli v už zanedbanom stave majúcom za
následok ešte v čase pred zásahom žalobcu, nepriaznivú zmenu jej pôvodného stavu.
Dôkazom o tom, že vybraným reštaurátorom bola KPÚ-om netransparentne zadaná úloha predložiť
minimálny rozpočet potrebný na zjednanie nápravy dôsledkov údajne fakticky neodborného zásahu

(neustálený, pozn.) do stavu pozostatkov NKP (oltárnej architektúry) je aj to, že napr. jeden z oslovených
reštaurátorov stanovil tento rozpočet bez akéhokoľvek aspoň odhadom učineného položkovania
jednotlivých nákladov nevyhnutných na stav NKP-ky zachraňujúce činnosti a to práve z dôvodu,
že ani len nemohol mať predstavu, ktoré činnosti by to mali byť a v akom ich predpokladanom
rozsahu. Napokon dôkazom o uvedenom je aj značný finančný rozptyl odhadov o týchto nákladoch

medzi jednotlivými oslovenými reštaurátormi, ktorí na vyhotovenie týchto odhadovaných rozpočtov mali
k dispozícii iba fotodokumentáciu, aj to z im zaslaného emailu od KPÚ o zadaní im tejto úlohy, nie je
zrejmé o akú fotodokumentáciu s jednalo, avšak bez toho, aby im boli zaslané aspoň KPÚ vyhotovené
písomné opisy stavu pozostatkov oltárnej architektúry, aby reštaurátori mohli objektívne aj keď len
odhadom určiť tieto požadované rozpočty, ktoré by tak mohli mať pre správny orgán porovnateľnú

výpovednú hodnotu pre účel určenia minimálnej škody na NKP. Za danej situácie si však oslovení
reštaurátori, na základe im zaslanej nevedno akej fotodokumentácie, urobili evidentne (napriek ich
identickej odbornosti) rozdielnu predstavu o potrebe vykonania záchranných prác na pozostatkoch NKP,
z ktorého dôvodu aj nimi predložené rozpočty vykazovali nie zanedbateľný cenový rozptyl. Keďže nie je
zrejmé, na základe potreby akých úkonov a v akom ich rozsahu oslovení reštaurátori odhadovali náklady

na činnosti nevyhnutné na záchranu NKP, má správny súd za to, že na základe takto predložených
netransparentných rozpočtov aj správnymi orgánmi učinený proces ustálenia minimálnej škody na NKP,
resp. na jej dochovaných pozostatkoch a tým aj určenia pokuty, je nepreskúmateľným (žalobcovi nemusí
byť zrejmé aké práce na záchranu NKP správny orgán považoval za potrebné zohľadniť a v interakcii
na to, aké zásahy žalobcu mal tak správny orgán za neodborné, keďže tieto práce neboli jednoznačne

zrejmé ani osloveným reštaurátorom).

32. Pokiaľ ide ešte o určenie výšky žalobcovi uloženej pokuty, žalovaný, ako aj prvostupňový správny
orgánvychádzaliprijejurčenívýhradnezkritériaspôsobnejškodynaNKP,ktorú,ajkeďnetransparentne
(viď vyššie), ustálili v zmysle cit. § 43 ods. 5 pamiatkového zákona na úrovni najnižších oprávnených

nákladov na jej navrátenie do pôvodného stavu, avšak napriek tomu, že vo svojich rozhodnutiach
zmieňujú aj dobromyseľnosť žalobcu pri záchrane zachovaných pozostatkov oltárnej architektúry NKP,
ako aj zanedbaný stav NKP v čase pred zásahom žalobcu, svoje rozhodnutie v intenciách týchto svojich
konštatovaní nijak neodôvodnili, t.j. neodôvodnili či tieto okolnosti by mohli alebo nemohli byť vnímané
ako akési „poľahčujúce okolnosti“, ktoré by boli spôsobilé výšku tejto pokuty modifikovať. Podľa cit. §

43 ods. 5 pamiatkového totižto zákonodarca uvádza viacero parametrov, ktoré by mal správny orgán
pri určení sumy pokuty za iný správny delikt vyhodnocovať, mimo iných by mal prihliadať aj na cit. „...
závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky...“
Žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú neodôvodnené ani z hľadiska možnosti, ktorú
týmto správnym orgánom poskytuje cit. § 43 ods. 7 pamiatkového zákona a to rozhodnúť o možnosti

povoliť odklad platenia pokuty alebo jej platenie pokuty v splátkach, ak vznikla okolnosť, ktorá
znemožňuje zaplatenie pokuty, alebo okolnosť, ktorá odôvodňuje platenie pokuty v splátkach, pričom
z administratívneho spisu vyplýva, že tak KPÚ, ako aj žalovaný mali vedomosť síce len o tvrdeniach
žalobcu o jeho nepriaznivej finančnej situácii, avšak v rámci svojej zákonnej povinnosti náležite zistiťskutkový stav pred rozhodnutím, si správne orgány mali vyžiadať od žalobcu zdokladovanie ním
tvrdenej nepriaznivej finančnej situácie, tobôž ak žalobca v správnom konaní nebol kvalifikovane právne
zastúpený.

33. Napokon v súvislosti so žalobcom navrhovaným dokazovaním vykonaním obhliadky depozitu
KPÚ, pracovisko Poprad, kde bola NKP v minulosti umiestnená, ako aj vypočutím svedkov ohľadne
nakladania s NKP v minulosti a ohľadne jej stavu, správny súd dodáva, že toto žalobcom navrhované
dokazovanie nevykonal, pretože jednako, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného vykonanie týchto

dôkazov by nemalo žiadny vplyv na preskúmanie „zákonnosti“ rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a jednako, aj keď v konaní vo veciach správneho trestania správny
súd nie je viazaný iba skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy, ale tento môže v prípade
jeho nedostatočného zistenia podľa § 195 písm. a) v spojení s § 197 SSP aj doplniť, ktoré nedostatočné
zistenieskutkovéhostavusprávnysúdsícekonštatovalajvtomtoprípadeatovspojitostisabsentujúcim
odborným ustálením potreby rozsahu a charakteru poškodení NKP v dôsledku zásahu žalobcu, správny

súd žalobcom navrhované dôkazy nevykonal, pretože tieto by svojim charakterom neboli spôsobilé
ozrejmiť skutkový stav veci v správnym súdom naznačenom smere.

34. Správny súd nevyhovel ani návrhu žalobu aplikovať na daný prípad sankčnú moderáciu podľa §
198 ods. 1 SSP, práve z dôvodu, že vo veci nebol ešte dostatočne ustálený ani len skutkový stav, až

od ustálenia ktorého sa bude odvíjať rozhodnutie o tom, či konaním žalobcu bola naplnená niektorá zo
skutkových podstát iného správneho deliktu od čoho bude závisieť aj uloženie pokuty, ktorú tak v tomto
štádiu konania nie je možné moderovať.

35. Vzhľadom k uvedeným záverom, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, keďže rozhodnutie

žalovaného je pre nedostatočne zistený skutkový stav súčasne nepreskúmateľným, v spojení s §
191 ods. 3 psím a) SSP, keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového
správneho orgánu (KPÚ), správny súd na návrh žalobcu zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie KPÚ a vec vrátil KPÚ na nové konanie a rozhodnutie.

36. Pri ďalšom konaní bude úlohou KPÚ zabezpečiť najsamprv odborné posúdenie a vyhodnotenie,
či zásahom žalobcom poverenej osoby do NKP, skutočne a ak, tak v akom rozsahu (v interakcii na
charakter tohto zásahu či už v podobe reštaurovania, vyhotovenia repliky pamiatky alebo nového diela)
došlo k poškodeniu NKP tak, aby na základe tohto posúdenia bolo možné transparentne a porovnateľne
ustáliť za akú minimálnu cenu bude možné zjednať nápravu, s následným odôvodneným podradením

uvedených zistení k naplneniu zákonných znakov tej ktorej skutkovej podstaty iného správneho deliktu
na úseku ochrany pamiatkového fondu a tomu zodpovedajúcemu odôvodnenému určeniu trestu so
zohľadnením všetkých okolnosti veci.

37. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

38. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal

žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

39. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní
plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho

úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v znení účinnom do 30.06.2023).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť [§ 443 ods.

2 písm. a) a ods. 5 SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP a § 493e SSP].

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
a) b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

b) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
d) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
e) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
f) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
h)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnostialebo
i) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).