Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423204546
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423204546.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci navrhovateľky: H.. X. V.-K.,
X.. XX. XX. XXXX, L. Š. N.. Č.. X, L., zastúpená advokátom: JUDr. Filip Petrinec, PhD., Dostojevského
rad č. 1, Bratislava, proti odporcovi: L. L., X.. XX. XX. XXXX, L. L.X. N.. Č.. XXXX/XX, L., zastúpený
advokátkou: JUDr. Ivana Hutňanová, Krížna ul. č. 17D, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia,

na odvolanie odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. septembra 2023, č. k.
36C/15/2023 - 47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

Odporcovi p r i z n á v a proti navrhovateľke nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok a to vrátane umiestňovania akýchkoľvek

predmetov, zastavenia alebo státia motorových vozidiel alebo akéhokoľvek iného spôsobu bránenia v
sprístupnení nehnuteľností evidovaných Okresným úradom: H., F.Z. S., S.: H., S.: R., F. Ú.: R.: J. J..
K.. M., J.. Č.. XXXX/X, B. na Z. Y. Č.. XXXX, J. J.. K.. M., J.. Č.. XXXX/X, B. na Z. Y. Č.. XXXX, R., R.
Č.: XXXX, J. R.: J. Ú. R., N. na J. J.. Č..: XXXX/X, B. na Z. Y. Č.. XXXX, J. J.. K.. M., J.. Č.. XXXX/XX,
B.Í. na Z. Y. Č.. XXXX, J. J.. K.. M., J.. Č.. XXXX/XX, B. na Z. Y. Č.. XXXX (výrok I.), odporcu poučil,
že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke (neodkladného opatrenia, pozn. odvolacieho súdu) ako

žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa budú (zrejme bude, pretože žalovaná je iba jedna osoba,
pozn. odvolacieho súdu) domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok II.) a navrhovateľke priznal
voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok III.). Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) c. s. p., § 326 ods. 2, § 328 ods. 1,

§ 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 C. s. p., § 3 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 veta
prvá Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky a vecne dôvodnosťou návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, keď mal z obsahu predložených listín dostatočným spôsobom
osvedčené tvrdenia navrhovateľky ohľadom správania odporcu spočívajúceho vo vytváraní prekážok
zastavením motorového vozidla na nehnuteľnosti J. Č.. XXXX K.. U., druh pozemku: ostatná plocha,
ktorého výlučným vlastníkom je Mesto Stupava, Hlavná 1/24, 900 31 Stupava, IČO: 305081, na základe

čoho dospel k záveru o dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení
povinnosti odporcovi v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poukázal na to, žestrany sú vlastníkmi vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ktoré spolu susedia s tým, že k jednotlivým
nehnuteľnostiam v ich vlastníctve vedie prístupová cesta evidovaná na J. Č.. XXXX, K.. U., druh
pozemku: ostatná plocha, ktorej výlučným vlastníkom je Mesto Stupava, Hlavná 1/24, 900 31 Stupava,

IČO: 305081, ktorá je z jednej strany (južnej) z dôvodu existencie plotov a iných pevných prekážok trvalo
nespôsobilá na prejazd vozidiel k pozemkom. Uviedol, že z predložených fotografií, ako aj záznamov
o podaní oznámení zo dňa 16. 02. 2023 a 07. 05. 2023 je zrejmé, že konaním odporcu dochádza k
vytváraniu takého protiprávneho stavu, kedy navrhovateľka nemôže riadne realizovať vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, spočívajúce v riadnom prístupe k nim, keď sa odporca uvedeného

konania dopúšťa tým, že umiestňuje motorové vozidlo s evidenčným číslom BL 381 LN spôsobom,
že predstavuje takú prekážku na uvedenej ceste (zo strany spôsobilej na prejazd vozidlami), že už
po nej nie je možný prístup motorovými vozidlami (osobné motorové vozidlo, stavebné stroje) na
nehnuteľnosti navrhovateľky, resp. z nich. Poukázal na skutočnosť, že odporca tak svojou činnosťou
vedome bráni navrhovateľke v realizácii práva prejazdu cez verejnú prístupovú cestu, vo vlastníctve
tretej osoby (Mesto Stupava) z tej strany, ktorá je prejazdná, pričom dobrovoľnú nápravu zo strany

odporcu, vzhľadom na jeho doterajšie správanie, nemožno očakávať s tým, že navrhovateľke, okrem
znemožnenia prístupu na nehnuteľnosti v jej vlastníctve, vzniká v dôsledku konania odporcu v súvislosti
so stavebnými prácami na stavbe umiestnenej na nehnuteľnostiach odporcu (zrejme navrhovateľky,
pozn. odvolacieho súdu) aj materiálna škoda v súvislosti so znemožnením odchodu stavebných strojov
z jej nehnuteľností, napr. finančná náhrada poskytnutá zhotoviteľovi za ušlý zisk počas doby, po ktorú

nemohol odísť z nehnuteľností navrhovateľky. Uviedol, že okrem toho vzniká navrhovateľke aj ďalšia
materiálna škoda, napr. v podobe úhrady nájomného za nehnuteľnosť, v ktorej momentálne býva až
do času, kedy bude môcť bývať v rodinnom dome umiestnenom na nehnuteľnosti. Skonštatoval, že
za daného stavu je vlastnícke právo navrhovateľky, ktorého súčasťou je aj právo nehnuteľnosti riadne
užívať, opísaným konaním odporcu svojvoľne obmedzované a predstavuje dôvod na neodkladnú úpravu

pomerov medzi stranami, nakoľko pokiaľ odporca bez zjavného dôvodu navrhovateľku, prípadne iné
osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s ňou, obmedzuje v práve prejazdu po verejnej prístupovej ceste
(evidovanej na J. Č.. XXXX K.. U., druh pozemku: ostatná plocha), ktorej výlučným vlastníkom je Mesto
Stupava, dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre neodkladnú potrebu úpravy pomerov strán
tohto sporu. Uviedol, že vzhľadom na uvedené návrhu navrhovateľky vyhovel s tým, že nariadeným

neodkladným opatrením nedochádza k obmedzeniu práv osoby dotknutej neodkladným opatrením -
odporcu, nad nevyhnutnú mieru, keďže sa navrhovateľka navrhovaným opatrením domáha len ochrany
výkonu práva spočívajúceho v práve prejazdu po verejnej prístupovej ceste, ktorá je vo výlučnom
vlastníctve Mesta Stupava, a to k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastníčkou, za účelom výkonu svojich
práv, ktorému odporca bez akéhokoľvek právneho, resp. iného dôvodu, bráni. Poukázal na skutočnosť,

že nariadením tohto neodkladného opatrenia dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami tohto
sporu, preto navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 C. s. p.) a v
zmysle § 337 ods. 1 a 2 C. s. p. zároveň poučil odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu
vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil

právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne plným úspechom navrhovateľky vo veci, z
dôvodu ktorého jej priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov vedených v ust. §
365 ods. 1 písm. b), f) C. s. p. a navrhol ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, keďže vychádzajú z nesprávne zisteného

skutkového stavu , o to viac, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani nie je možné zistiť, z
ktorých konkrétnych predložených listín mal súd za osvedčené, že svojím motorovým vozidlom bráni
navrhovateľke v prejazde cez verejne prístupovú cestu (na J. Č.. XXXX) vo vlastníctve Mesta Stupava.
Uviedol, že je pravdou, že navrhovateľka je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na Z. Č.. XXXX (F.. Ú.. R.), C. J. M.-F. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX C. XXXX/XX C. R. R. R.. Č..

XXXX C. E. J., Ž. E. Y. Y. X. B.M. na Z. Č.. XXX (F.. Ú.. R.) C. J. M.-F. Č.. XXXX/X, XXXX/ C. XXXX/
X C. R. R. R.. Č.. XXXX C. XXXX R. V., Ž. E. B. J., Ž. H. R. E. Y. Y. X. B.R. na Z. Č.. XXXX (F.. Ú..
R.) C. J. U.-F. Č.. XXXX - ostatná plocha, celkom nesprávne a nepravdivé je však skutkové zistenie
súdu prvej inštancie, že mal umiestnené svoje motorové vozidlo na J. Č.. XXXX vo vlastníctve MestaStupava a tým bránil navrhovateľke v prejazde cez túto verejne prístupovú cestu k jej nehnuteľnostiam.
Namietol, že nie je zrejmé, z akých listín predložených navrhovateľkou, súd takéto skutkové zistenie
urobil, keďže z fotodokumentácie, ktorú predložila, takéto skutkové zistenie urobiť možné nebolo a

žiadne iné dôkazy v tomto smere nepredložila, a preto namietol nesprávne skutkové zistenie súdu,
keďže svoje motorové vozidlo U.: L. mal umiestnené na J. M.-F. Č.. XXXX, B. na Z. Č.. XXX (F..
Ú.. R.), ktorá je v podielovom spoluvlastníctve E. J., X.. XX. XX. XXXX (Y. J. X/XX) C. C. G., X..
XX. XX. XXXX (Y. J. X/XX), a to na základe Zmluvy o nájme uzavretej dňa 10. 05. 2023 (predtým
aj na základe zmluvy uzavretej dňa 10. 05. 2022) medzi ním ako nájomcom a vlastníčkami parcely

ako prenajímateľkami, v rozsahu časti parcely 50 m2 vymedzenej v prílohe zmluvy (označenej ako
„Určenie plochy k nájmu na J.. Č.. XXXX“), na základe geodetického zamerania odborne spôsobilou
osobou. Uviedol, že nikdy nemal umiestnené svoje motorové vozidlo na J. Č.. XXXX vo vlastníctve
Mesta Stupava, ktorá je prístupovou (príjazdovou) cestou na danom mieste, ako to nesprávne skutkovo
zistil súd prvej inštancie s tým, že takéto skutkové zistenie súdu nemá navyše oporu ani v návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá v návrhu (na str. 2) „len“ všeobecne tvrdí, že

mal umiestnené svoje motorové vozidlo na príjazdovej ceste, ktorá je jedinou prístupovou cestou, a tá je
v danej lokalite takto používaná už desiatky rokov a jej umiestnenie kopíruje stav, ktorý je v danej lokalite
obvyklý a zaužívaný. Poukázal na to, že na žiadnom mieste v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľka netvrdí, že prístupová (príjazdová) cesta vedie po J. Č.. XXXX vo vlastníctve
Mesta Stupava (resp. po verejne prístupovej ceste, ako to nesprávne skutkovo zistil súd prvej inštancie),

pretože si je vedomá, že prejazd svojím motorovým vozidlom k svojim nehnuteľnostiam nerealizuje len
cez J. Č.. XXXX Y. Y. H. R., ale prejazd neoprávnene realizuje aj cez súkromné pozemky, vlastnícky
patriace tretím osobám (X.. F. F., E. J., C. G., J. N.), a to bez súhlasu týchto vlastníkov. Namietol,
že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia explicitne neuviedla, že sa domáha
prejazdu po verejne prístupovej ceste, vedúcej po J. Č.. XXXX, vlastnícky patriacej Mestu Stupava,

pretože v skutočnosti sa domáha prejazdu cez súkromný pozemok - J. Č.. XXXX Y. Y. E. J. C. C. G.,
ktorej časť (50 m2) má v prenájme a svoje motorové vozidlo mal umiestnené práve na tomto prenajatom
pozemku, nie na verejne prístupovej ceste, t. j. nie na J. Č.. XXXX, ktorá je vo vlastníctve Mesta Stupava.
Poukázal na to, že navrhovateľka tieto skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamlčala, aj keď v zmysle § 326 ods. 1 v spojení s § 132 C. s. p. bola povinná v návrhu pravdivo a

úplne opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa veci a súd aj napriek tomu v odôvodnení napadnutého
uznesenia opakovane konštatuje, že bráni navrhovateľke v prejazde cez verejne prístupovú cestu,
a že sa domáha len ochrany výkonu práva spočívajúceho v práve prejazdu po verejne prístupovej
ceste, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Mesta Stupava, avšak takýto záver súdu nemá oporu ani
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v žiadnom dôkaze a v konečnom dôsledku

ani v skutočnom stave veci. Uviedol, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav veci je preto
celkom nesprávny, nedostatočný a pre nedostatok dôkazov je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné.
Dodal, že navrhovateľka si je vedomá, že prejazd svojím motorovým vozidlom realizuje neoprávnene
cez súkromné pozemky vo vlastníctve tretích osôb, bez súhlasu týchto vlastníkov, keďže podielové
spoluvlastníčkyJ.Č..XXXXE.J.C.C.G.nesúhlassprejazdomcezichpozemkynavrhovateľkepísomne

deklarovali v liste zo dňa 26. 05. 2023 (dôkaz č. 6), pričom v liste bola menovanými spoluvlastníčkami
výslovne vyzvaná, aby rešpektovala ich práva osobného vlastníctva, ktoré od 12. 10. 2022 vydaním
ich opakovaných nesúhlasov (evidovaných v spisoch na stavebnom úrade v Stupave) neustále a
vedome porušuje neoprávnenými prejazdami cez ich súkromný pozemok, slúžiacich k zabezpečeniu
ňou vykonávaných nelegálnych stavebných prác, aj pomocou ťažkých stavebných mechanizmov, a

to napriek riadne viditeľnému označeniu parcely ako „súkromný pozemok“. Uviedol, že menované
spoluvlastníčky v liste zároveň opätovne deklarovali nesúhlas s prechodom a prejazdom navrhovateľky
cez ich pozemok, a to peši, osobnými motorovými vozidlami, akýmikoľvek nákladnými vozidlami a
ťažkými mechanizmami. K tvrdeniu navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že
bol niekoľkokrát upozornený, a že rovnako tak bol tento stav riešený aj oznámením na polícii, avšak

bezvýsledne (čo navrhovateľka preukazuje záznamom o podaní oznámenia na OO PZ Stupava zo
dňa 07. 05. 2023), uviedol, že príslušníkom PZ deklaroval a preukázal, že svoje motorové vozidlo mal
umiestnené na pozemku prenajatom od E. J. C. C. G., nie na parcele č. 1470, t. j. nie na verejne
prístupovej ceste, takže neexistoval žiaden legitímny dôvod vyžadujúci si ingerenciu polície. K tvrdeniu
súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že navrhovateľke v dôsledku jeho konania v súvislosti

so stavebnými prácami vzniká materiálna škoda v súvislosti so znemožnením odchodu stavebných
strojov z nehnuteľnosti navrhovateľky, napr. finančná náhrada poskytnutá zhotoviteľovi za ušlý zisk
počas doby, po ktorú nemohol odísť, a aj ďalšia materiálna škoda, napr. v podobe úhrady nájomného
za nehnuteľnosť, v ktorej momentálne býva až do času, kedy bude môcť bývať v rodinnom domeumiestnenom na nehnuteľnosti, resp., že obmedzuje navrhovateľku, prípadne iné osoby, ktoré sú v
zmluvnom vzťahu s ňou, v práve prejazdu po verejne prístupovej ceste, odporca uviedol, že súd
konštatuje uvedené skutočnosti bez akýchkoľvek dôkazov, čo je neprípustné, keďže ide o rozhodovanie

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom súd z podstaty veci vychádza len z
predložených dôkazných prostriedkov a len na základe predložených (spravidla listinných) dôkazných
prostriedkov môže považovať tvrdenia v návrhu za osvedčené (listinné dôkazné prostriedky majú
osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie). Poukázal na to, že navrhovateľka
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže nepriložila jediný dôkaz, ktorým by preukázala

tieto nekonkrétne a neurčité tvrdenia, ale nesplnila si ani len povinnosť tvrdenia, keďže v návrhu
v tomto smere netvrdí žiadne konkrétne a objektívne overiteľné skutočnosti (navrhovateľka ničím
nepreukázala, že vykonáva legálnu stavebnú činnosť prostredníctvom konkrétneho, zazmluvneného
zhotoviteľa; nepreukázala existenciu nájomného vzťahu a jeho predlžovanie; nepreukázala, že jej
vznikol ušlý zisk, či materiálna škoda titulom úhrad nájomného). Uviedol, že z Z. Č.. XXXX (dôkaz č. 1)
nespochybniteľné vyplýva, že stavba nie je rodinným domom určeným na bývanie (ako to nesprávne

skonštatoval súd prvej inštancie, keď skonštatoval, cit: „kedy bude môcť bývať v rodinnom dome
umiestnenom na nehnuteľnosti“), ale stavba je poľnohospodárskou účelovou stavbou (druh stavby: Iná
budova), pričom v danej lokalite, ide o chatovú, záhradkársku oblasť (na túto skutočnosť poukazuje v
návrhu aj samotná navrhovateľka, keď tvrdí, že ide o chatovú oblasť), umiestnenú mimo zastaveného
územia obce. Poukázal na to, že navrhovateľka (spolu so svojím H. A. K., X.. XX. XX. XXXX) ako

bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na Z. Č.. XXXX (G. Č.. X) H. N. S. R. J. Č.. XXXX/
X C. Č.. XXXX/XX až na J. Č.. XXXX, vlastnícky patriacej Mestu Stupava (dôkaz č. 7), čím samotná
navrhovateľka nielenže neoprávnene „zaberá“ Č. J. Č.. XXXX, ktorá je prístupovou cestou, ale zároveň
sama vytvorila na prístupovej ceste vedúcej po J. Č.. XXXX prekážku brániacu jej v prejazde cez túto
parcelu k jej nehnuteľnostiam (vlastné oplotenie navrhovateľky zasahuje do prístupovej cesty a zaberá

verejné priestranstvo na J. Č.. XXXX Y. Y. H. R.; neoprávnený záber minimálne o šírke cca 3,03 m a
dĺžke cca 16 m). Odporca vo svojom odvolaní namietol materiálnu vykonateľnosť výroku I. napadnutého
uznesenia, keďže súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neoznačil miesto, ku ktorému sa uložené
zdržanie sa konania vzťahuje a zopakoval, že svoje motorové vozidlo umiestnil na pozemku riadne
prenajatom od jeho vlastníčok a žiadne prekážky brániace navrhovateľke v prístupe na jej nehnuteľnosti

nikdynevytváral,pričomsamanavrhovateľkavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaanižiadne
iné prekážky neuvádza, keď iba tvrdí, že umiestnil svoje motorové vozidlo na prístupovej ceste, čo však
nie je pravdou. Namietol vykonateľnosť a zrozumiteľnosť aj výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým
ho súd prvej inštancie poučil, že ako žalobca môže podať voči žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci
samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu

škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, keďže nie je zrejmé, akú žalobu vo
veci samej má možnosť proti žalobkyni podať a akej efektívnej procesnej ochrany sa má žalobou vo veci
samej domáhať, nakoľko súd prvej inštancie vo výroku II. len cituje druhú vetu ustanovenia § 337 ods. 2
C. s. p., avšak bez akéhokoľvek kontextu s výrokom I., pričom vo výroku II. napadnutého uznesenia sa
poučenie o právnych následkoch nenachádza, a preto je uznesenie čo do jeho výroku II., obsahujúce

poučenie súdu, zmätočné. Uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov
má za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci a takto zistený skutkový základ pre
vydanie napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, je celkom
nedostatočný a pre nedostatok skutkových tvrdení a dôkazov nepreskúmateľný, keďže pre vydanie
takéhoto rozhodnutia nemal podklady, jeho skutkové závery sú nesprávne a nepravdivé a nesprávny je

tak aj z toho vyvodený právny záver súdu o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a
preto je napadnuté uznesenie celkom vecne nesprávne, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné,
čím boli založené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) C. s. p.

3.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhuje napadnuté uznesenie
potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania, Uviedla, že odporca má prenajatú tú časť pozemku,
ktorá podľa geometrického plánu pripadá na severný okraj prenajatej parcely, bezprostredne susediaci
s verejnou parcelou mesta Stupava Č.. XXXX, ktorá je určená na zabezpečenie prístupu všetkých

vlastníkov okolitých pozemkov k svojím nehnuteľnostiam s tým, že dôvodom súdnej intervencie, ktorú
iniciovala, je blokovanie dostupnosti jej pozemku tým, že odporca úmyselne umiestňuje svoje motorové
vozidlo na príjazdovej verejnej ceste takým spôsobom, že jej bráni v prejazde a dostupnosti pozemku
motorovými vozidlami, pričom tak koná aj po opätovných výzvach na uvoľnenie prístupovej cesty apodaní viacerí (zrejme viacerých, pozn. odvolacieho súdu) oznámení na políciu. Súčasne poukázala na
to, že verejná J. Č.. XXXX je v mieste stretu s prenajatou J. Č..XXXX zúžená natoľko, že nie je možné
realizovať prejazd motorovými vozidlami výhradne cez verejnú J. Č.. XXXX, pričom tento skutkový

stav viedol k tomu, že sa verejne prístupná cesta odklonila na priľahlé súkromné parcely umiestnené
na južnej hranici verejnej J. Č.. XXXX, vrátane odklonenia na parcelu Č.. XXXX. Uviedla, že podľa
geodetických meraní uvedených v prílohe tohto podania (Geometrický plán na vecné bremeno) bolo
zistené, že profil verejnej J. Č.. XXXX má v týchto miestach šírku zruba 1,43 m, pričom tento stav je
v danej lokalite všeobecne známy všetkým vlastníkom nehnuteľností vrátane odporcu. Poukázala na

to, že z fotodokumentácie, ktorú predložila vyplýva, že odporca navyše umiestňoval svoje motorové
vozidlo v pozícii, ktorá úplne zjavne znemožňovala akýkoľvek prejazd po prístupovej ceste, resp.
prístup k pozemkom iných vlastníkov, pričom samotné tvrdenie odporcu, že svoje vozidlo údajne
parkoval len na súkromnej parcele, ktorú má prenajatú, nemôže s ohľadom na skutkové okolnosti
jeho konania, ako i s ohľadom na skutkové okolnosti danej pozemkovej oblasti obstáť a ani nemôže
používať súdnu ochranu, pretože umiestnenie jeho vozidla nenasvedčuje dobromyseľnému užívaniu

prenajatého pozemku, ale práve naopak, nasvedčuje zneužívaniu subjektívnych práv a výkonu nájmu
takým spôsobom, že zasahuje do práv tretích osôb. Poukázala na to, že tento zásah sa týka jedinej
prístupovej cesty k pozemkom ostatných osôb a predstavuje aj bránenie v prístupe záchranných
zložiek a Hasičského a záchranného zboru, a preto je konanie odporcu v príkrom rozpore s dobrými
mravmi s tým, že o skutočnosti, že presne cez túto prenajatú časť parcely č. 1292 už roky vedie

verejná prístupová cesta vypovedá aj Geometrický plán - „Zameranie skutkového stavu prístupovej
cesty“, realizovaný geodetom A.. Ľ.N. L. zo dňa 05. 05. 2023, ktorý predložil samotný odporca
Stavebnému úradu Stupava prostredníctvom svojho podania označeného ako „Vec: Nová skutočnosť,
doplnenie podkladov k námietkam-č: SU-5003/610/2023- JAM“ zo dňa 11. 05. 2023, z čoho vyplýva,
že odporca si je počas celej doby existencie nájomnej zmluvy plne vedomý toho, že cez ním prenajatú

časť J. Č.. XXXX vedie ustálená prístupová cesta ku všetkým nehnuteľnostiam v danej pozemkovej
oblasti, a preto je irelevantné, či umiestňuje svoje vozidlo na tejto prenajatej parcele alebo na jej
hraničnej ploche s verejnou J. Č.. XXXX alebo na samotnej verejnej J. Č.. XXXX, pretože vo všetkých
jednotlivých prípadoch koná so zjavným účelom blokovať prístup k nehnuteľnosti žalovanej (zrejme
navrhovateľke, pozn. odvolacieho súdu). Poukázala na to, že odporca disponuje vlastnou samostatne

stojacou garážou na svojom pozemku J.. Č.. XXXX a takisto aj dostatočne veľkorysou plochou na
svojom pozemku, ktorá môže slúžiť a (pravidelne aj slúži) na parkovanie jeho vozidiel. Uviedla, že nárok
na nariadenie neodkladného opatrenia bol odvodený od protiprávneho konania žalovaného v podobe
vytvárania úmyselnej prekážky v prístupe k jej pozemku, o čom vypovedá aj samotný výrok uznesenia
o neodkladnom opatrení, súd teda vo svojom rozhodnutí nezameral povinnosť odporcu výhradne na J.

Č.. XXXX, ale povinnosť zameral na konanie odporcu ako také, keď mal správne za osvedčené, že z
jeho strany dochádza k protiprávnemu konaniu. Poukázala na to, že ani samotný odporca nepredložil
jediný dôkaz o tom, že svoje motorové vozidlo neparkoval na verejnej J. Č.. XXXX, resp. do tohto
priestoru verejnej parcely jeho vozidlo nezasahovalo. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov v oblasti
neodkladných opatrení v podobných, resp. totožných právnych veciach, kde súdy takisto vyhoveli

žalobcovi a nariadili neodkladné opatrenie, a to aj v prípadoch keď žalovaný úmyselne umiestňoval
prekážky brániace v prejazde k nehnuteľnosti žalobcu (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Co/65/2020-325 /ide o číslo konania, pozn. odvolacieho súdu/ zo dňa 09. 09. 2020, rozhodnutie
NS ČR 22Cdo/271/2011). Zdôraznila, že odporca sa odvolaním snaží docieliť v zásade toho, aby bolo
zrušené neodkladné opatrenie, a preto z istého pohľadu možno hodnotiť odvolanie ako iracionálne,

lebo sa týmto domáha v zásade toho, aby mohol ďalej vytvárať prekážky a brániť tak v prístupe k
nehnuteľnosti žalovanej (zrejme navrhovateľke, pozn. odvolacieho súdu) s tým, že odporcovi nebola
uložená nijaká povinnosť zdržať sa užívania ním prenajatého pozemku, iba povinnosť nebrániť jej v
prejazde na vlastný pozemok, keďže na dosiahnutie tohto účelu využíva nájomné zmluvy, ktorými sa
snaží legalizovať svoje konanie contra bonos mores namierené proti nej, jej rodine a osobám, ktoré

odvodzujú svoje práva od jej práv. Poukázala na skutočnosť, že odporca nijako nespochybnil viaceré
jej skutkové tvrdenia, a to najmä blokovanie výjazdu jej manžela v čase, kedy maloleté deti potrebovali
zdravotnú pomoc a lieky a nevyjadril sa ani k okolnostiam nasvedčujúcim subjektívnemu zneužívaniu
práv v podobe úmyselného zabraňovania dostupnosti jej pozemku. Uviedla, že nespochybnil ani to,
že svoje motorové vozidlo umiestňuje na ceste práve v čase, kedy sa na jej pozemok majú dostaviť

stavebné mechanizmy za účelom vykonania ohlásených stavebných prác s tým, že jeho argumentácia
o tom, že stavba na jej pozemku nie určená na trvalé bývanie je neopodstatnená, nakoľko trvalé
bývanie v takejto stavbe zákonom zakázané nie je, keďže platí ústavná premisa: „čo nie je zákonom
zakázané, je dovolené“, pričom aj odporca stavbu stojacu na jeho pozemku J.. Č.. XXXX/X, Z. XXX,užíva na trvalé bývanie, hoci v katastri je evidovaná ako záhradná chata. K výkonu stavebných prác
uviedla, že sú vykonávané v súlade so zákonom a boli ohlásené stavebnému úradu, pričom tento
vo veci vydal rozhodnutie Č.j.: SÚ-6411/991/2023-ROM a k vzniku škody na jej strany zdôraznila, že

odporca svojím konaním znemožňuje príchod robotníkov a stavebného materiálu za účelom vnútornej
rekonštrukcie stavby na jej pozemku, čím znemožňuje upravenie stavby na dlhodobé obývanie a tento
stav vyvoláva potrebu trvania nájmu v meste Bratislava, ktorý musí suplovať nemožnosť využívania
stavby na pozemku žalovanej (zrejme navrhovateľky, pozn. odvolacieho súdu) za účelom bývania.
Uviedla, že odporca svojím konaním vyvoláva i rôzne iné škody, akými je napríklad škoda spôsobená

zhotoviteľovi stavebných prác za to, že dňa 04. 07. 2023 nemohol v dôsledku blokovania prístupovej
cesty odporcom, vykonať stavebné práce na jej pozemku, čím nedošlo k plneniu nimi uzavretej zmluvy
a úhrade odmeny za vykonanie stavebnej činnosti, pričom škoda bola spôsobená aj jej manželovi, A. K.,
ktorý mal dňa 04. 07. 2023 zabezpečiť zhotoviteľovi stavebných prác prístup na pozemok a následnú
inštruktážkvykonaniustavebnýchprácamuselzabezpečiťsvojpríchodnapozemokzLotyšska,čímmu
vzniklavdôsledkuneúčelnéhopríchodunapozemokškodanaprepravnýchnákladochstýmsúvisiacich.

4.

Odporca v odvolacej replike poukázal na to, že navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu verifikovala jeho
tvrdenia uvedené v odvolaní podanému proti neodkladnému opatreniu, a to, že mal svoje motorové

vozidlo umiestnené na prenajatej súkromnej parcele M.-F. Č.. XXXX a nie na J. U.-F. Č.. XXXX,
vlastnícky patriacej mestu Stupava, ktorá slúži ako verejne prístupová cesta a rovnako potvrdila aj
jeho odvolaciu námietku, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že mal umiestnené svoje motorové
vozidlo na J. U.-F. Č.. XXXX vo vlastníctve Mesta Stupava a tým bránil navrhovateľke v prejazde cez
túto verejne prístupovú cestu k jej nehnuteľnostiam, je celkom nesprávne a nepravdivé. Poukázal na

to, že svojim vyjadrením k jeho odvolaniu potvrdila, že ako prístupovú (príjazdovú) cestu k svojim
nehnuteľnostiam nevyužíva verejnú J. U.-F. Č.. XXXX (vo vlastníctve mesta Stupava), ale na prejazd
neoprávnene využíva súkromné parcely vo vlastníctve tretích osôb, čím sa zároveň opätovne potvrdzuje
pravdivosť a opodstatnenosť jeho odvolacích námietok a úplná nesprávnosť skutkových zistení súdu
prvej inštancie. K tvrdeniu navrhovateľky, že tým, že parkuje na súkromnej prenajatej parcele, zneužíva

subjektívne práva a ani nemôže požívať súdnu ochranu, opätovne poukázal na zmluvu o nájme
(priloženú k odvolaniu proti neodkladnému opatrenia ako dôkazy č. 4 a č. 5), ktorú uzavrel ako nájomca
s vlastníčkami J. M. -F. Č.. XXXX E. J. C. C. G. ako prenajímateľkami, a v súlade s ktorou užíva
časť tejto parcely v rozsahu 50 m2 a v prípade potreby umiestňuje svoje motorové vozidlo výlučne
a len na tejto prenajatej parcele, pričom neumiestňuje a nikdy neumiestňoval svoje motorové vozidlo

na verejnej pC. U.-F. Č.. XXXX vo vlastníctve Mesta Stupava a naproti tomu navrhovateľka vedome
realizuje prejazd svojím motorovým vozidlom k svojim nehnuteľnostiam neoprávnene cez súkromné
pozemky (viditeľne označené ako „súkromný pozemok“), vlastnícky patriace tretím osobám (X.. F. F., E.
J., C. G.Y., J. N.), a to nielenže bez súhlasu týchto vlastníkov, ale napriek ich výslovnému nesúhlasu
(priloženého k odvolaniu proti neodkladnému opatreniu ako dôkaz č. 6), čím zároveň porušuje zákonný

zákaz (§ 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Poukázal na to, že navrhovateľka obsahom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyvolala zdanie, že sa domáha len ochrany výkonu práva
spočívajúceho v práve prejazdu po verejne prístupovej ceste, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Mesta
Stupava (čo súd prvej inštancie aj takto prevzal za skutkový základ svojho rozhodnutia, keď v bode 29
výslovne takýto záver aj skonštatoval), avšak v skutočnosti domáha neoprávneného a nelegitímneho

prejazdu cez súkromný pozemok - J. M.-F. Č.. XXXX Y. Y. E. J. C. C. G., ktorý chce využívať na
prejazd, napriek výslovnému nesúhlasu menovaných spoluvlastníčok, čím zasahuje do ich ústavou
garantovaného práva užívať a vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR), o to viac, že takýto prejazd má
slúžiť k zabezpečeniu navrhovateľkou nelegálne vykonávaných stavebných prác, aj pomocou ťažkých
stavebných mechanizmov. Namietol, že domáhať sa za danej situácie, aby jeho legitímne konanie

nepožívalo súdnu ochranu a naopak, nelegitímne konanie navrhovateľky súdnu ochranu požívalo, je
nutné považovať jednoznačne za šikanózny výkon práva a zjavné zneužitie práva, pričom na tomto
fakte nič nemenia ani navrhovateľkou tvrdené (avšak bližšie nešpecifikované) „skutkové okolnosti danej
pozemkovej oblasti“, ktoré však za žiadnych okolností nemôžu byť na jeho ťarchu s tým, že v tomto
smere sa môže navrhovateľka obrátiť na Mesto Stupava ako vlastníka J. M.-F. Č.. XXXX (majetku

slúžiaceho na verejné účely - prístupovej cesty (§ 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.), aby situáciu na
danom mieste „vyriešilo“, obzvlášť v situácii, ak navrhovateľka postavila na J. U.-F. Č.. XXXX oplotenie
brániace jej v práve „prístupu“, ktorého sa domáha. K tvrdeniu navrhovateľky, že nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že motorové vozidlo neparkoval na verejnej J. U.-F. Č.. XXXX, resp. do tohto priestoruverejnej parcely jeho vozidlo nezasahovalo, odporca uviedol, že pokiaľ navrhovateľka podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, bola povinná k nemu predložiť dôkazy a osvedčiť svoj nárok, takže
ak tvrdila, že parkoval na verejnej J. U.-F. Č.. XXXX, bola toto svoje tvrdenie povinná preukázať, pretože

nie žalovaný (odporca) preukazuje, že na parcele neparkoval, keďže každý preukazuje svoje vlastné
skutkové tvrdenia, a jednak platí tzv. negatívna dôkazná teória, podľa ktorej nie je objektívne možné
preukazovať niečo, čo sa nestalo, t. j. preukazovať negatívne skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo /81/2010) s tým, že preukázal, že svoje motorové vozidlo
parkoval na J. M.-F. Č.. XXXX, čo samo osebe vylučuje, že parkoval na verejnej J. U.-F. Č.. XXXX.

K argumentácii navrhovateľky o účelovosti podaného odvolania dodal, že sa úplne legitímne a logicky
bráni súdom uloženému neodkladnému opatreniu, vychádzajúceho z nepravdivých a zavádzajúcich
skutkových okolností tvrdených navrhovateľkou a nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie
o mieste státia jeho vozidla, pričom z tejto evidentnej nesprávnosti (súd sa oboznámil s verejným
registrom - katastrom nehnuteľností ako sám konštatuje v bode 6 svojho rozhodnutia) vyvodil záver,
resp. rozhodnutie, pre vydanie ktorého neboli splnené ani elementárne zákonné predpoklady. Poukázal

na skutočnosť, že dňa 07. 11. 2023 sa navrhovateľka, prostredníctvom advokáta E.. O. J. (právne
zastupujúceho navrhovateľku aj v tejto veci neodkladného opatrenia), zúčastnila vytýčenia tej časti J.
U.-F. Č.. XXXX, F.. Ú.. R., ktorú v návrhu na neodkladné opatrenie označila ako „jedinú prístupovú
cestu používanú už desiatky rokov v oblasti so súkromnými pozemkami, tzv. chatová oblasť“, a ktorú
súd prvej inštancie v rozhodnutí (bod 28) skutkovo vymedzil ako „prístupovú cestu evidovanú na J. Č..

XXXX K.. U., druh pozemku ostatná plocha, ktorej výlučným vlastníkom je Mesto Stupava, Hlavná 1/24,
900 31, Stupava, IČO 305081“, pričom z úkonu vytyčovania bol vyhotovený „Vytyčovací náčrt“ zo dňa
07. 11. 2023, a v „Protokole o vytýčení hranice pozemku“ sú zdokumentované prekážky/neoprávnený
záber prístupovej J. U.-F. Č.. XXXX vo vlastníctve tretej osoby oplotením zrealizovaným navrhovateľkou
na prístupovej parcele a nového výkopu zaliateho betónom, taktiež zrealizovaného navrhovateľkou a

zasahujúceho do prístupovej J. U.-F. Č.. XXXX s tým, že dôvodom vytýčenia bola (a je) skutočnosť,
ktorú namietal už v odvolaní podanom proti neodkladnému opatreniu, čo do výroku I. napadnutého
uznesenia pre jeho materiálnu nevykonateľnosť, že nebolo žiadnym spôsobom označené miesto, ku
ktorému sa uložené zdržanie sa konania má vzťahovať, nakoľko súd prvej inštancie, pokiaľ ide o jeho
konanie, založil svoje rozhodnutie akcentujúc, že má „dostatočne osvedčené tvrdenia navrhovateľky

ohľadnejehosprávaniaspočívajúcehovovytváraníprekážokzastavenímmotorovéhovozidlanaparcele
U.-F. Č.. XXXX, ktorej vlastníkom je Mesto Stupava, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti
navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti v znení, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia“ (bod 27), avšak faktom je, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je
v rozpore s jeho výrokovou časťou, keďže súdom konštatovaná skutočnosť, že prekážka je vytvorená

na J. U.-F. Č.. XXXX, vo výlučnom vlastníctve Mesta Stupava, nie je žiadnym spôsobom do výroku
napadnutého uznesenia premietnutá (čo odporuje § 218 ods. 1 veta prvá C. s. p.) a zakladá jeho
materiálnu nevykonateľnosť (§ 232 ods. 1 C. s. p.). Zdôraznil, že účelom vytýčenia bolo, aby neurčitý
a nevykonateľný výrok napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nebol zneužívaný
navrhovateľkou na vynucovanie si jej prechodu a prejazdu cez hociktorý súkromný pozemok tvrdením,

že pristupuje k svojim nehnuteľnostiam, ku ktorým sa nemôže dostať po J. U.-F. Č.. XXXX, keďže na
tejto parcele sama navrhovateľka postavila neoprávnene plot a parkuje tam s tým, že v protokole o
vytýčení hranice pozemku bolo v jeho časti „C“ zdokumentované, že prekážky na J. U.-F. Č.. XXXX
ako na verejnej prístupovej ceste v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie sú v úseku J. Č.. XXXX/
XX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, F. P. R. V. R. P. J. U.-F. Č.. XXXX, že je na verejnej prístupovej ceste

umiestnené oplotenie zasahujúce do verejnej prístupovej cesty - J. U.-F. Č.. XXXX o šírke 2,15 m
a dĺžke 27,50 m; bol zistený výkop o šírke 0,40 m začínajúci v lomovom bode J. Č.. XXXX/XX R.
J. U.-F. Č.. XXXX šikmo vedený do verejnej prístupovej komunikácie J.. U.-F. Č.. XXXX o dĺžke
10,26 m; geodetické vytýčenie výkopu podľa § 75 a nasl. stavebného zákona nebolo predložené
osobou realizujúcou výkopové práce A. K. a navrhovateľkou, pričom tento výkop bol dňa 06. 11. 2023

spoločne aj s novými nepovolenými podzemnými inžinierskymi sieťami vyliaty betónovou zmesou.
Poukázalnapravdivosťsvojichskutkovýchtvrdeníuvedenýchvodvolanípodanémuprotineodkladnému
opatreniu, že navrhovateľka (spolu so R. H. A. K.) majú umiestnené oplotenie ich pozemkov až na
prístupovej J. U.-F. Č.. XXXX, vlastnícky patriacej Mestu Stupava, čím samotná navrhovateľka nielenže
neoprávnene „zaberá“ časť J. U.-F. Č.. XXXX, ktorá je prístupovou cestou, ale zároveň sama vytvorila

na prístupovej ceste vedúcej po J. U.-F. Č.. XXXX prekážku brániacu jej v prejazde cez túto parcelu k jej
nehnuteľnostiam, z dôvodu ktorého nemajú jej tvrdenia v tomto konaní oporu v skutočnom stave veci,
keďže jedinou osobou, ktorá bráni navrhovateľke v prístupe k jej nehnuteľnostiam je ona samotná tým,
že vytvorila na J. U.-F. Č.. XXXX pevnú prekážku a túto parcelu tým neoprávnene zabrala. Pre úplnosťdodal, že „prístupové“ právo navrhovateľky k jej nehnuteľnostiam v danej záhradkárskej kolónii Nová
Hora extravilán je celý čas neporušené, pretože navrhovateľka ponechala prechodovú šírku (príloha č. 2
vyhl. č. 532/2002 Z. z.) tak, ako to preukazuje Vytyčovací náčrt zo dňa 07. 11. 2023, ktorého podkladom

sú lomové body vlastnoručne označené jej právnym zástupcom E.. J., prítomným na vytyčovaní
dňa 07. 11. 2023. Uviedol, že navrhovateľka vedome zamlčala súdu, že jedinú prístupovú cestu
vedúcu po J. U.-F. Č.. XXXX, vlastnícky patriacu Mestu Stupava, sama neoprávnene zabrala vlastným
oplotením a rovnako vedome zavádzala súd, keď stavebné a terénne práce označila ako „pozemkové
úpravy“, v snahe vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcim zo stavebného zákona, pričom tieto boli a sú

realizované navyše aj v rozpore so stavebným zákonom a vodným zákonom, keďže tieto stavebné
činnosti vykonáva spôsobom, ktorým porušuje jeho práva a právom chránené záujmy. Zopakoval, že
skutočným záujmom navrhovateľky nie je dostať sa k vlastnej nehnuteľnosti ako to prezentuje súdu, ale
udržiavanie protiprávneho stavu, ktorý opakovane namieta a trvá na riadnom a zákonnom vykonávaní
stavebnej a inej činnosti, ktorá má priamo vplyv na jeho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v priamom
susedstve s jej nehnuteľnosťami, ktorá nedisponuje žiadnym stavebným povolením k zhotovovaniu

stavby na trvalé bývanie, disponuje len ohlásením oplotenia ako drobnej stavby (stavebný úrad vyzval
navrhovateľku k bezodkladnému zastaveniu prác na stavbe - štátny stavebný dohľad dňa 07. 03. 2023).
Zdôraznil, že navrhovateľka doposiaľ zaberá J. U.-F. Č.. XXXX, vlastnícky patriacu Mestu Stupava,
zhotovovaním nelegálnych oplotení bez akéhokoľvek stavebného povolenia, ukladaním stavebného
odpadu, navážaním zeminy, vykonávaním terénnych úprav, a to všetko na parcele, ktorá jej vlastnícky

nepatrí, hoci sama súd presviedča, že jej ide iba o prístup k jej nehnuteľnostiam, ako však vyplýva z
vytyčovacieho náčrtu, tento prístup marí nielen sama sebe, ale aj ostatným osobám, pričom nelegálnou
(nepovolenou, či neohlásenou) stavebnou činnosťou pritom poškodila jeho oplotenie, ktoré sa vychýlilo z
osi, oplotenie zasypáva a podpílila oporné stĺpy. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka na podklade
jediného ohlásenia drobnej stavby tak vykonáva inú - nepovolenú stavebnú činnosť (a to aj pomocou

ťažkých stavebných mechanizmov, nejedná sa o vôbec drobnú stavu oplotenia, ale zhotovovanie
masívnych betónových múrov z betónových prefabrikátov - stratené debniace tvárnice DN 30), pričom
následne požiada o dodatočnú legalizáciu stavby (parcela navrhovateľky M.-F. Č.. XXXX/X má však
funkčné využitie F18 - záhrady a F25 - povinnosť umožniť prechod, nemá funkčné využitie F20 - vinice),
a preto nevyhnutne potrebuje, aby ho súd obmedzil v ochrane jeho práv a právom chránených záujmov,

a to prostredníctvom vydaného neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka a/alebo jej manžel tzv.
„operujú“ pred orgánmi verejnej moci, keď poukazuje na ich nezákonné činnosti, ktoré ho poškodzujú.

5.

Navrhovateľkavodvolacejduplikeuviedla,žetvrdeniaodporcuvjehoreplike,žepotvrdilaumiestňovanie
jeho vozidla výhradne na prenajatom pozemku a nie na pozemku mesta Stupava J.. Č.. XXXX cez, ktorý
vedie prístupová cesta považuje za absurdné, pretože tieto závery vyplývajú zo subjektívnych záverov
odporcu, ale tiež sú irelevantné vo vzťahu k jeho správaniu, na ktoré poukázala v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a v jej prvej duplike tohto súdneho konania. Pripomenula, že poukázala

najmä na zneužitie subjektívnych práv zo strany odporcu, ktorý svoje vozidlo zámerne umiestňoval
na prenajatom pozemku takým spôsobom, aby jej bránil v prejazde na jej nehnuteľnosť, pričom tieto
skutočnosti boli potvrdené aj dôkazmi - fotodokumentáciou so (zo, pozn. odvolacieho súdu) skutkovej
situácie, ktorá nepochybne poukazuje na nemožnosť prejazdu k pozemkom po jedinej prístupovej ceste,
ktorú žalovaný týmto spôsobom zablokoval. Zopakovala, že odporca si zjavne úmyselne prenajal časť

parcely s cieľom umiestňovať tam svoje motorové vozidlo s tým, že poukázala aj geometrický plán (už
predložený v konaní) zakresľujúci skutkový priebeh príjazdovej cesty t. j. cesty reálne prechádzajúcej
po okrajových častiach súkromných pozemkov, ktorý si pôvodne objednal odporca a teda o skutočnom
priebehu príjazdovej cesty aj vedel, keď uvedené len potvrdzuje, že odporca nielen, že konal so
zlým úmyslom brániť jej v prejazde na jej pozemok, ale tento úmysel zjavne aj dlhodobo plánoval,

nakoľko nielenže mal vedomosť o reálnom stave umiestnenia tamojšej prístupovej cesty, ale tento stav
mal potvrdený aj znaleckým dokazovaním - vypracovaným geometrickým plánom skutkového stavu
príjazdovej cesty. Poukázala na to, že odporca takmer nijakým spôsobom v tomto konaní nespochybnil
jej procesný útok poukazujúci na porušovanie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že jeho
argumenty ako osoby, ktorá len užíva prenajatý pozemok, s ohľadom na prednesené argumenty a

dôkazy považuje len za účelovú snahu o legalizáciu jeho konania s tým, že jeho obrana nezodpovedá
realite, ale je možné ju vnímať ako účelovú a ako výraz absolútneho nepochopenia skutočnosti, že
k posúdeniu konania odporcu nie je rozhodujúce len to, či mal prenajatú konkrétnu hraničnú časť
súkromného pozemku, ale aj to, čo svojím konaním reálne chcel docieliť a či toto konanie bolo v súlades právnym poriadkom a morálnymi princípmi, na ktorých tento právny poriadok stojí. Upozornila na to,
že odporca sa opäť nijakým spôsobom nevyjadril k tomu, akým spôsobom by mala byť zachovaná
priechodnosť ustálenej prístupovej cesty, po tom čo účelovo parkoval vozidlo na mieste zabraňujúcom

prejazd k ostatným pozemkom, ani k tomu, že poukazovala na to, že spôsob užívania prenajatého
pozemku (parkovanie spôsobujúce blokáciu cesty) nemalo nijaký ekonomický význam podporujúci
zriadenie prenájmu tejto časti pozemku, odporca takisto nespochybnil ani skutočnosť, že prístupová
cesta vedúca cez okrajové časti súkromných pozemkov je v danej lokalite ustálená desiatky rokov a
takýmto spôsobom a dlhodobo využívaná. K tvrdeniu odporcu, že údajne potvrdila, že na prístup k

svojmu pozemku využíva hraničné časti súkromných parciel namiesto toho, aby využívala verejnú J.
Č.. XXXX vo vlastníctve mesta Stupava uviedla, že ide o opätovné nepochopenie skutkového stavu
tamojších pozemkov a pravdepodobne deficit informácií poskytnutých pri vypracúvaní tejto procesnej
obrany, nakoľko verejná J. Č.. XXXX nemôže byť z objektívnych dôvodov využívaná ako jediná
prístupová cesta k pozemkom ostatných vlastníkov vrátane žalovanej (pravdepodobne navrhovateľky,
pozn. odvolacieho súdu), práve z toho dôvodu, že táto parcela je dlhodobo (podľa výpovedi ostatných

vlastníkov pozemkov tento stav trvá zruba od roku 1964, t. j. takmer 60 rokov) zastavaná plotmi,
budovami alebo prístupovými bránami iných vlastníkov (vrátane budovy samotného odporcu), a preto je
nereálne využívať J. Č.. XXXX na prechod k pozemkom nakoľko prechod sa realizovať objektívne nedá.
Uviedla, že práve toto je dôvod prečo sa už takmer 60 rokov v danej lokalite využívajú hraničné časti
súkromných parciel na prechod k ostatným pozemkom s tým, že tento stav bol dlhodobo akceptovaný

a nikým namietaný až do okamihu, kedy odporca začal v danej pozemkovej lokalite vykonávať aktivity,
ktoré smerovali proti právam ostatných vlastníkov a mali krajne šikanózny charakter. K tvrdeniu odporcu,
že na prechod k svojmu pozemku využíva výhradne verejnú J. Č.. XXXX uviedla, že ho považuje za
zmätočné a s tým, že nie je jasný účel ani jeho tvrdenia, že svoje motorové vozidlo umiestňoval vždy
iba na prenajatej časti súkromnej parcely, avšak nikdy nie na verejnej J. Č.. XXXX vo vlastníctve mesta

Stupava, pretože z predloženej fotodokumentácie ako aj z predložených geodetických a geometrických
plánov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je jasne preukázané, že verejná J.
Č.. XXXX sa v mieste kontaktu s parcelou prenajatou odporcom a parcelou v jeho vlastníctve obmedzuje
iba na šírku zruba 1,43 m (priechod tu prakticky neexistuje), verejná J. Č.. XXXX je v tejto v tomto
konkrétnom mieste zúžená práve z dôvodu, že samotný odporca má na verejnej parcele umiestnenú

svoju nehnuteľnosť. Namietla, že nie je pravda, že dôvodom nedostupnosti jej pozemku, je jej vlastný
plot, nakoľko dôvodom nedostupnosti bolo zablokovanie prístupovej cesty odporcom. K vyhláseniu
odporcu, že má na svojom pozemku vykonávať nelegálne stavebné práce uviedla, že ho vyzýva, aby
predložil dôkaz o tom, že tieto stavebné práce sú nelegálne s tým, že jeho procesnú obranu považuje
za nulitnú, nesúvisiacu s predmetom konania, a faktické doznanie odporcu, že motívom jeho konania

bolo bránenie výkonu stavebných prác. Zopakovala, že prejazd cez verejnú J. Č.. XXXX je nemožný,
a situácia s prejazdom sa týka desiatok ďalších vlastníkov, ktorí majú v danej lokalite pozemky a
nehnuteľnosti s tým, že túto otázku môže súd riešiť ako tzv. predbežnú v rámci posudzovania tejto
právnej veci ako celku a per analogiam odkázala na rozhodovaciu prax súdov vo veciach zriaďovania
vecných bremien (faktická a právna nemožnosť prejazdu opodstatňujúca využívanie iných pozemkov

na dosiahnutie účelu prejazdu). Uviedla, že v tomto konaní by súd teda nemal hodnotiť to, či odporca
formálne „stál“ alebo „nestál“ na verejnej parcele, ale to čo svojím konaním chcel reálne docieliť,
nakoľko jeho cieľom bolo brániť v prejazde a využívať nájomnú zmluvu na to, aby zinscenoval dojem
dobromyseľného užívania prenajatého pozemku. K námietke odporcu, že v uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia mu nebolo uložené konkrétne miesto, v ktorom sa má zdržať bránenia v

prístupu k nehnuteľnosti voči nej, uviedla, že mu bol na základe neodkladného opatrenia uložený zákaz
„facere“, t. j. dostal všeobecný zákaz formulovaný „in personam“ brániť jej v príjazde na jej pozemok
s tým, že uložený zákaz považuje za logický, pretože podstatou konania odporcu bolo dosiahnutie
výsledku v podobe nemožnosti v príjazde na pozemok, pričom konkrétny spôsob akým tento výsledok
dosiahne je v zásade irelevantný. Uviedla, že je nepravdivé tvrdenie odporcu, že postavila plot na

J. Č.. XXXX, keďže tam žiadny neexistuje, nakoľko stavebné práce boli zastavené potom čo vyšlo
najavo, že geodeti, ktorí zameriavali hranice jej pozemku, nedokázali z objektívnych dôvodov precízne
zamerať konkrétnou hranicu pozemku žalovanej (odvolací súd opätovne uvádza, že žalobkyňa má
zrejme na mysli seba, nakoľko nie je žalovanou stranou). Uviedla, že dňa 07. 11. 2023 o 10:00 hod.
bolo vykonané geodetické zameranie verejnej J. Č.. XXXX, ktoré vykonávala D. A.. L., pričom nemá

vedomosť o objednávateľovi merania, avšak údajným objednávateľom bol odporca, nestotožnila sa
však s pozvánkou, priebehom a záverom geodetického merania, nakoľko v pozvánke je uvedené, že
meranie sa má vykonať aj z dôvodu neoprávneného/nelegálneho uloženia optokábla Telecomu mimo
jeho ochranného pásma zo strany Slovak Telekom (L. U.), ktorí však medzi subjektmi pozvanými nameranie pozvaní neboli a o meraní neboli ani upovedomení. Navrhovateľka sa v ďalšej časti svojho
vyjadrenia vyjadruje ku geodetickému zameraniu, nakoľko však priebeh tohto merania nemá žiadny
súvis s dôvodmi, pre ktoré bolo nariadené neodkladné uznesenie napadnutým uznesením, nepovažuje

odvolací súd za účelné a zmysluplné túto argumentáciu uvádzať.

6.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok,

účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 2 C. s. p. a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je nevyhnutné zmeniť, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe
predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a svojim nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

7.

Predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a odporcovi uložil povinnosť zdržať sa
vytvárania akýchkoľvek prekážok, vrátane umiestňovania akýchkoľvek predmetov, zastavenia alebo

státia motorových vozidiel alebo akéhokoľvek iného spôsobu bránenia v sprístupnení nehnuteľností,
špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia, keď dospel k záveru, že nakoľko odporca
bezdôvodne bráni navrhovateľke v prístupe na jej pozemok po verejnej prístupovej ceste, evidovanej na
J. Č.. XXXX, K.. „., druh pozemku: ostatná plocha, ktorej výlučným vlastníkom je Mesto Stupava, čím
obmedzuje jej vlastnícke právo, ktorého súčasťou jej aj právo nehnuteľnosti riadne užívať, je dôvod na

neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu.

8.

Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie

existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych
vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na
obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch
môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné
zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa

aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy
a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by
bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

9.

V posudzovanej veci nariadil súd prvej inštancie neodkladné opatrenie, ktoré nie je spojené s konaním
vo veci samej dôvodiac tým, že jeho nariadením bude dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami

(§ 336 ods. 1 C. s. p.), pričom však odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj v prípade, ak
súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, je nevyhnutné, aby mal nutnosť
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu osvedčenú.

10.

V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výlučne na tom, ktorý ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu
tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru

o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie
dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby v návrhu boli navrhnuté dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Tovšak neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy.

11.

Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k

záverom prezentovaným v napadnutom rozhodnutí na základe dôkazov predložených navrhovateľkou
neodkladného opatrenia, fotografií, záznamov o podaní oznámení zo dňa 16. 02. 2023 a 07. 05. 2023,
a napokon osvojením si jej skutkových tvrdení v celom rozsahu, na základe ktorých ustálil, že odporca
vytvára protiprávny stav, následkom ktorého je obmedzená realizácia vlastníckeho práva navrhovateľky
k jej nehnuteľnostiam, nakoľko prístup k nim má obmedzený.

12.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predpokladom pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľka osvedčila splnenie dvoch základných

podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods.1 C. s. p.) a
zároveň osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 C. s. p.). Povinnosťou navrhovateľky teda bolo preukázať (osvedčiť)
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že utrpela, prípadne by jej hrozila nejaká ujma v prípade,
ak neodkladné opatrenie nebude nariadené, keďže neodkladné opatrenie je opodstatnené, ak jeho

navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe
zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 C.
s. p., predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú

túto potrebu, pričom tieto skutočnosti musí navrhovateľ aj náležitým spôsobom osvedčiť.

13.

Pred nariadením neodkladného opatrenia je preto povinnosťou súdu posúdiť, či je osvedčená

existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či
uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vyhodnotenie
potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne
preskúmateľná na základe odôvodnenia. V súvislosti s vyhodnotením tejto potreby musí súd skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov, otázku ich osvedčenia vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a
trvania nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie ako prostriedok

procesnej ochrany v civilnom procese však nemôže sám osobe opodstatniť záver o porušení práva.

14.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcu v podanom odvolaní, že z

odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nie je možné zistiť, na základe ktorých listinných dôkazov
navrhovateľky dospel súd prvej inštancie k záveru, že svojim motorovým vozidlom bráni v prístupe na
pozemok vo vlastníctve navrhovateľky, nakoľko dané skutkové tvrdenie síce preukazovala predložením
fotografií, na ktorých je zaznamenané umiestnenie motorového vozidla odporcu, avšak iba na dvoch
fotografiách je možné vidieť, že okolo stojaceho vozidla odporcu je taký priestor, že druhé vozidlo okolo

neho prejsť nedokáže.

15.V prvom rade je nutné uviesť, že z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že je
skoro doslovnou reprodukciou argumentácie navrhovateľky v podanom návrhu, s ktorou sa súd prvej
inštancie lakonicky stotožnil napriek tomu, že navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia neosvedčila takými

listinnými dôkazmi, z ktorých by ich bolo možné verifikovať. Je nutné uviesť, že navrhovateľka na
podporu svojich skutkových tvrdení predložila 11 fotografií, avšak iba na dvoch je zachytené motorové
vozidlo odporcu v polohe, z ktorej je zrejmé, že bráni v prejazde. Súd prvej inštancie dôvodnosť
navrhovaného neodkladného opatrenia vzhliadol aj v Záznamoch spísaných MV SR, OR PZ v
Malackách, Odborom poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ v Stupave zo dňa 07. 05. 2023,

Č: ORP-P-141/MA-OPP3-2023 a zo dňa 16. 02. 2023, Č.p.: MsP, ktoré však preukazujú iba to,
že navrhovateľka podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči odporcovi,
avšak skutočnosť, že osoba, ktorá sa cíti poškodená na svojich právach podá oznámenie o spáchaní
priestupku, ešte nie je dôkazom, že sa označená osoba aj priestupku dopustila, nakoľko až výsledok
priestupkového konania, resp. rozhodnutie o spáchaní priestupku by za určitých okolností mohlo viesť
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia k záveru o jeho dôvodnosti. Je zarážajúce, že napriek

tomu, že navrhovateľka súdu prvej inštancie nepredložila jediný dôkaz o vzniku tvrdenej materiálnej
škody, ktorá má byť následkom protiprávneho, resp. úmyselného konania odporcu, prvoinštančný
súd dôvodnosť podaného návrhu vzhliadol aj v ujme na majetkových právach navrhovateľky, ktoré
však rovnako nepovažoval za potrebné mať dôkazne preukázané, nakoľko nepredložila jediný dôkaz
o finančnej náhrade, ktorú mala zaplatiť zhotoviteľovi stavebných prác na jej nehnuteľnosti titulom

ušlého zisku, o ktorý bol ukrátený v dôsledku konania odporcu, ktorým zabránil odchodu stavebných
mechanizmov z nehnuteľnosti navrhovateľky.

16.

Arbitrárnym je aj konštatovanie prvoinštančného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že v
dôsledkukonaniaodporcu(parkovanievozidlapredjehonehnuteľnosťou)navrhovateľkevznikáajďalšia
materiálna škoda v podobe úhrady nájomného za nehnuteľnosť, v ktorej musí bývať až do času, kedy
bude môcť bývať v rodinnom dome umiestnenom na nehnuteľnosti v jej vlastníctve, nakoľko aj k tomuto
svojvoľnémuzáverusúduprvejinštancieabsentujevspiseakýkoľvekdôkaz,ktorýbypreukazovalaspoň

jednu platbu tvrdeného nájomného a označenie nehnuteľnosti, v ktorej v dôsledku konania odporcu musí
bývať, preto tieto skutkové tvrdenia zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení.

17.

Odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcu v podanom odvolaní, že
výrok napadnutého uznesenia ukladajúci mu povinnosti je zároveň nevykonateľný, nakoľko z výroku
formulovaného súdom prvej inštancie nie je možné vydedukovať, na ktorej nehnuteľnosti a v akom

rozsahu je povinný zdržať sa označeného konania.

18.

Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov preto dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila

splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C. s.
p., keď nepreukázala (neosvedčila) skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by utrpela, prípadne
jej hrozila nejaká ujma, resp., že navrhovateľke hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
resp. dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv a oprávnených záujmov, a preto napadnuté
uznesenie podľa § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v
spojení s § 262 ods. 2, § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že odporcovi úspešnému v prvoinštančnom a odvolacom

konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).