Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200932
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8118200932.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B. C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. E. XX, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr.
Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 146 743 proti
žalovaným: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D.; 2. H. I. C. I., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. E. XX, XXX XX D.; 3. A. J. C. E., nar. XX.XX.XXXX,

r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX D.; právne zastúpená: JUDr. Jozef Elsner, advokát,
so sídlom Sabinovská 65, 082 71 Lipany IČO: 42 073 952 6. F. I. C. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu vo vzťahu k žalovanému 1. F. G. zamieta.
Ia. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1. F. G. náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

II. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele KNC č. XXX o výmere 2906 m2,
druh pozemku – trvalý trávny porast, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres H. jej
reálnym rozdelením v zmysle Geometrického plánu č. 10C3/2018-55/2022 vyhotoveného Ing. Jozefom
Bujňákom a overeného dňa 20.12.2023 Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom pod č.
G1-824/2023, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku tak, že
a)

Ř novovytvorená parcela KNC č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 391 m2 sa prikazuje do výlučného
vlastníctva (podiel 1/1) F. I.,
Ř novovytvorená parcela KNC č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 798 m2 sa prikazuje do výlučného
vlastníctva (podiel 1/1) H. I.,
Ř novovytvorená parcela KNC č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 497 m2 sa prikazuje do výlučného
vlastníctva (podiel 1/1) A. J.,
Ř novovytvorená parcela KNC č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 833 m2 sa prikazuje do výlučného

vlastníctva (podiel 1/1) A. B.,
b)
Ř novovytvorená parcela KNC č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 387 m2 sa prikazuje do
podielového spoluvlastníctva v nasledujúcich podieloch
- A. B.: 15/387 v pomere k celku
- F. I.: 207/387 v pomere k celku,

- A. J.: 165/387 v pomere k celku.

III. Na vyrovnanie podielov je žalovaný 6. F. I. povinný zaplatiť žalovanému 2. H. I. sumu 1368 € a
žalovaná 3. A. J. je povinná zaplatiť žalovanému 2. H. I. sumu 684 € a to obaja v lehote do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Nárok na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom A. B. a žalovanými 2. H. I. a 3. A. J.

žiadnej zo strán sporu nepriznáva.V. Žalovaný 6. F. I. je povinný zaplatiť žalobcovi A. B. náhradu trov konania v sume 224,04 € a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 26.01.2018 sa po jej úpravách a čiastočnom späťvzatí žalobca domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele CKN č. XXX o výmere 2906 m2, k.ú.
D. reálnym rozdelením.

2. Ostatní spoluvlastníci (žalovaní) so zrušením spoluvlastníctva a reálnou deľbou súhlasili ale nie

spôsobom navrhovaným žalobcom.

3. Relevantná právna úprava podľa občianskeho zákonníka.
Podľa § 142 ods.1 - Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

4. Relevantná judikatúra.
Podľa Stanoviska NS SR zn. Cpj 30/97 - "Primeranou náhradou" pri vyporiadaní zrušeného podielového
spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeranú
náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na
znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O.s.p., kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie

náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj
keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším
podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa
sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných
účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období.

Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú
približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia, ale
aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu
určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani individuálne ponúknutá cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu
osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto

nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného
zo spoluvlastníkov.
Podľa NS SR sp. zn. MCdo 6/2003 - Primeranú náhradu pri vyporiadaní zrušeného podielového
spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná

podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému zo spoluvlastníkov.

5. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho
predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych

vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci.
Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto
má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie
je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z

ustanovenia § 216 ods.2 C.s.p., avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu
časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo
spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne

neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd
podielovéspoluvlastníctvoakoceloknajskôrzrušíapotomvtomistomkonanívykonájehovyporiadanie.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj

funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri
reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom
zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl.
zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu
nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný

plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie
a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č.
162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa
môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielovýchspoluvlastníkovzaprimeranúnáhradu,zákonv§142ods.1druháatretiavetasúzakotvené
tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že
to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne
uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone.
Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových

strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po
jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú
do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným.
Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou
sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.).

Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do
vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento
spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem.
Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala

byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena
určená podľa ponuky a dopytu.

6. Súd do konania pribral znalca K. L. M., ktorý navrhol reálnu deľbu predmetu podielového

spoluvlastníctva, s ktorou podieloví spoluvlastníci súhlasili.
6.1. Podielovým spoluvlastníkom boli prikázané novovytvorené parcely tak ako to vyplýva z výroku
rozsudku, tak aby zodpovedali ich spoluvlastníckym podielom poníženým o m2, ktoré vytvorili spoločnú
parcelu KNC č. XXX/X, ktorá má tvoriť prístupovú cestu k novovzniknutým parcelám. Najmenší
príspevok na parcelu KNC č. XXX/X je od žalobcu, čím bolo vykompenzované to, že jemu pridelená

novovzniknutá parcela KNC č. XXX/X je oproti novovzniknutým parcelám prideleným ostatným
podielovým spoluvlastníkom svojou polohou a charakterom horšia.
Spoluvlastníkom novej parcely CKN č. XXX/X nebude H. I. a preto sa jeho príspevok 171 m2 po dohode
rozdelil medzi F. I. (2/3) a A. J. (1/3), ktorých zároveň stíha povinnosť vyplatiť H. I. sumou 12€/m2 (ktorú
nikto nenamietal) a teda F. I. zaplatí sumu 1368 € a A. J. sumu 684 m2.

7. Vo vzťahu k F. G. bola žaloba zamietnutá, keďže v čase rozhodnutia súdu už spoluvlastníkom
rozdeľovanej parcely nebol.8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8.1. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd inšpiroval rozhodnutím ÚS ČR sp. zn. I. ÚS
262/2020, ktorý pri obdobnej právnej úprave uviedol, že - Vyhoví-li návrhu na zrušení spoluvlastnictví
a rozhoduje-li dále o způsobu jeho vypořádání, je na procesní úspěch jednotlivých účastníků, majících

v řízení s povahou iudicii duplicis totožné postavení žalobce i žalovaného, třeba pohlížet jako na
částečný (stejný) a zásadně nepřiznat náhradu nákladů řízení žádnému z účastníků podle § 142
odst. 2 o.s.ř., ledaže konkrétní okolnosti věci výjimečně odůvodňují postup podle § 142 odst. 3 o.s.ř.
V prejednávanej veci súd žiadne výnimočné okolnosti nezistil a takou okolnosťou nie je nesúhlas
s navrhovaným spôsobom vyporiadania a výškou vyporiadacieho podielu, čo je okolnosťou v obdobných
veciach bežnou.

8.2. Súd priznal nárok na náhradu trov konania F. G. (žalovanému 1.), kdeže žalobca voči nemu žalobu
nezobral späť.
8.3. Znalecké trovy predstavovali sumu 1343,83 € a súd má za spravodlivé, aby sa podieloví
spoluvlastníci na ich úhrade podieľali rovnako, každý 1, čo predstavuje sumu 335,96 €. Žalovaný 2. a
žalovaný 3. zaplatili preddavkami každý sumu 335,96 €. Žalobca zaplatil preddavkom sumu 560 € a

žalovaný 6. sumu 111,91 €. Keďže žalobca zaplatil o 224,04 € viac a žalovaný 6. o 224,04 € menej, je
žalovaný 6. v rámci náhrady trov konania uvedenú sumu povinný zaplatiť žalobcovi.
8.4. Inak súd náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými 2. 3. a 6. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.