Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010229
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7823010229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Michalanského a sudcov JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a
JUDr. Daniely Mitterpákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa
20. februára 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., v znení zákona č. 111/2022 Z. z. odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súd Rožňava zo dňa 24.10.2023 sp. zn. 2T/67/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ , ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., D.
E., t. č. v Nemocnici pre obvinených a odsúdených
v Trenčíne, Súdna 15, Trenčín

ukladá

Podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/ Tr.
zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25
(dvadsaťpäť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T 13/2022
zo dňa 01.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 30/2023 zo dňa
16.05.2023, ktorým bol obžalovanému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov nepodmienečne so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
a ochranný dohľad v trvaní 24 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 2T/67/2023 zo dňa 24.10.2023 obžalovaného A. B. uznal
vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 111/2022 Z. z. na tom skutkovom základe, že

dňa 19.08.2022 v popoludňajších hodinách v čase medzi 14.30 hod. až 15.30 hod. v obci C., okres
E., doma v rodinnom dome na F. G. H. XXX/X, ktorého majiteľom bol jeho brat I. B., z ktorého sa mal
vysťahovať, pod vplyvom alkoholu, po tom, čo sa mu nepodarilo nájsť náhradné bývanie, vyšiel na
povalu, kde presne nezisteným spôsobom manipuláciou s otvoreným ohňom úmyselne spôsobil požiar,

pri ktorom došlo k poškodeniu a zničeniu celej strechy rodinného domu, čím majiteľovi rodinného domu
spôsobil škodu vo výške najmenej 14 756,26 eur.

Za to mu súd uložil podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zák. a na priťažujúce
okolnosti uvedené v ustanovenia § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

27 (dvadsaťsedem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn.
2T/13/2022-441 zo dňa 01.03.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8To/30/2023, zo dňa 16.052023, ktorým bol obvinenému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov
nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní 24 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa §76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranný dohľad na dobu 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť do 2 pracovných dní po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi
Okresného súdu Rožňava a
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať;

- osobne sa hlásiť v určených lehotách a
- vopred oznámiť vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí ak ide o pravidelne sa opakujúce vzdialenia,
o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému I. B.,

nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., F. XXX, D. E., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou
J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., E. XXX/XX, D. E., vo výške 14 756,56 eur ( slovom štrnásťtisíc
sedemstopäťdesiatšesť eur a päťdesiatšesť centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného I. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., F.

XXX, D. E., so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania sa uvádza nasledovné.

Odvolanie podáva proti výroku o treste, proti časti, ktorým bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 27 mesiacov nepodmienečne a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodov
podľa § 321 ods. 1, písm. d/, § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a upustil od uloženia súhrnného trestu

s ohľadom na uložený trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov nepodmienečne predchádzajúcimi
rozhodnutiami a s ohľadom na okresným súdom nepriznanú poľahčujúcu okolnosť a okolnosti uvedené
v odvolaní pod bodmi 2., 3., 4.Navrhuje, aby odvolací súd zohľadnil a priznal dve poľahčujúce okolnosti, v súlade so zákonom
a stanoviskom krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to aj poľahčujúcu okolnosť,
že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.

Okresný súd uvedené vyhodnotil nezákonne, pochybil právne, keď neuznal a nezohľadnil v prospech
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil len, že poukazuje v tomto na zverejnené
stanovisko Najvyššieho súd Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017 a bez ďalšieho odôvodnenia. Okresný súd tiež uviedol,
že sa obžalovaný vraj v plnom rozsahu priznal na hlavnom pojednávaní. Uvedené je v rozpore
s daným stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5/2017, ale aj s ďalšími skôr predloženými
stanoviskami súdov, aj v rozpore s daným trestným konaní a skutkovým stavom.

Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti

príslušným orgánom sa vyžaduje, aby obvinený pomáhal orgánom, ktoré sú na to určené, teda
orgánom činným v trestnom konaní a súdu po podaní obžaloby. To však neznamená, že obvinený
musí napomáhať všetkým, ktoré sú príslušné v jednotlivých štádiách trestného konania (aj keď v tomto
prípade napomáhal aj v prípravnom konaní, ako neskôr uvádza). Najmä od roku 2006, kedy došlo
k zmene obsahu hodnotenia jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a došlo k posilneniu

kontradiktórnosti konania pred súdom, ťažisko dokazovania prešlo na súd, postoj obžalovaného pred
súdom má veľmi dôležitý význam, a to aj pre uznanie danej poľahčujúcej okolnosti.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a dokazovanie súd
nebude vykonávať, tak obžalovaný tým umožnil súdu prevziať výsledky dokazovania z prípravného

konania. A teda prehlásenie o vine obžalovaného je tou najvyššou formou napomáhania súdu, pretože
súd nemusí vykonávať veľmi rozsiahle dokazovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že
priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. majú byť v takom prípade
priznané a zohľadnené kumulatívne obdive, a teda súd má priznať danú poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n/ Tr. zák., napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Takto mal

sú postupovať aj podľa zverejneného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017, str. 7 a 8, ale
postupoval v rozpore s týmto.

Iným príkladom, keď priznanie a oľutovanie obžalovaného sa nehodnotí ako daná poľahčujúca okolnosť

podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. je v prípade, ak obžalovaný sa prizná na súde a konanie oľutuje v čase
dokazovanie alebo nebude súhlasiť s postupom podľa § 257 Tr. por. a vykonáva sa dokazovanie, napr.
aj tým, že po podaní obžaloby navrhne aj iné dôkazy, ktoré predtým neboli vykonané.

Obhajoba ďalej uvádza, že zo skutku kladeného obžalovanému za vinu sa obžalovaný priznal a úprimne

ho oľutoval už v prípravnom konaní a škodu je ochotný uhradiť. Aj keď pre priznanie uvedenej
poľahčujúcej okolnosti to môže byť aj priznanie v konaní pred súdom. Obhajoba poukazuje aj na
obžalovaným podané písomné prehlásenie pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Predtým obhajca
v mene klienta namietal vo vyjadrení iba výšku škody, a to veľmi dôvodne – výšku, ktorá bola zjavne
veľmi nadsadená a uvedená v uznesení o vznesení obvinenia. Obhajoba navrhovala určenie výšky

škody znalcom, pričom obžalovaný napomáhal v priebehu prípravného konania aj ohľadom zistenia
škody, ktorá bola dovtedy určená zjavne nesprávne. Znalec určil obdobnú výšku škody ako to uvádzal
v písomnom vyjadrení obžalovaný.

Ohľadnepriznaniadanejpoľahčujúcejokolnostipoukazujeobhajobaajnaďalšiepredloženédôkazy,ato

viaceré písomné stanoviská vyšších súdov, ktoré Okresnému súdu Rožňava boli 23.10.2023 predložené
s písomným vyjadrením, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Tdo 63/2016, ktorého členom senátu
bol aj JUDr. Harabin, ako je uvedené aj v predloženom stanovisku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne;
rozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.23To/4/2017,ktorýrozhodoloodvolanívoveciOkresného
súdu Prievidza sp. zn. 1T/125/2016; rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 4To/7/2017-99 na str. 4,

ktorý rozhodoval o odvolaní vo veci Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/30/2016. Zohľadnenie danej
poľahčujúcej okolnosti je dôvodom na uloženie miernejšieho súhrnného trestu.Akceptovanie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky R 44/2017 a zjednocujúcej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je dôvodom možného zákonného zníženia dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Obžalovaný aj navrhol uzavretie dohody o vine a treste (začiatok hlavného pojednávania na okresnom
súde), čo platí nielen pri uzatváraní dohody o vine a treste obvineného s prokurátorom v prípravnom
konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní na súde poukazujúc na dané stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky R 44/2017. Obhajoba navrhuje, aby uvedenú skutočnosť odvolací súd tiež
vyhodnotil a zohľadnil pri uložení trestu.

Obhajoba navrhuje zohľadniť a vyhodnotiť mimoriadne pomery obžalovaného vzhľadom na to, že
trpí na nevyliečiteľné a životu nebezpečné choroby, a to v zmysle ustanovenia § 413 ods. 2 Tr. por.
Obžalovaný je z tohto dôvodu umiestnený v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne na
ťažkom zdravotnom oddelení, na ktorom stále niekto zomiera. Obžalovaný prekonal tri infarkty srdca,
pričom mu srdce pracuje len na 25%, a teda je na pokraji prežitia a smrti. Obžalovaný má silnú

cukrovku, trikrát denne užíva inzulín injekčnou formou a odchádzajú mu životne dôležité orgány. Ďalej
bola obžalovanému diagnostikovaná rakovina prostaty, má prasknutú platničku, problémy s chrbticou
a iné ochorenia, ohľadne ktorých predložil lekárske správy a lekárske potvrdenia. Tieto mimoriadne
pomery spočívajúce v diagnostikovaní nevyliečiteľných chorôb vytvárajú predpoklady pre postup podľa
§ 413 ods. 2 Tr. por., i keď nie v tomto konaní.

Záverom obhajoba navrhuje, aby odvolací súd náležite zohľadnil uvedené skutočnosti, ktoré okresný
súd nezohľadnil a ani nevyhodnotil a aby odvolací súd upustil od uloženie súhrnného trestu, a teda aby
zohľadnil obe poľahčujúce okolnosti. Obhajoba navrhuje, aby odvolací sud aplikoval § 39 ods. 2 písm.
d/ Tr. zák. v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 a aby zohľadnil

mimoriadne pomery na strane obžalovaného spočívajúce v jeho nevyliečiteľnej a života ohrozujúcej
chorobe, pričom uvedené predpokladá aplikovanie ustanovenia § 413 ods. 2 Tr. por. Vzhľadom na
uvedené obhajoba navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody. Obhajoba považuje trest odňatia slobody
v trvaní 22 mesiacov uložený rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/13/2022-441 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/30/2023 za dostatočný s ohľadom na okolnosti
uvádzané v odvolaní. Odvolacie pojednávanie navrhuje vykonať prostredníctvom videokonferencie,
pričom by bol obžalovaný vypočúvaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, pretože
cesta do Košíc by bola pre obžalovaného náročná vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej

rozhodnutieokresnéhosúduakrajskéhosúdutvoriajedencelok(I.ÚS141/04)avzmysletohtoprávneho
názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny
záver okresného súdu.

Preskúmaním spisového materiálu má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal v náležitom rozsahu

zákonné dokazovanie vo vzťahu ku uloženiu trestu, na základe ktorého objasnil všetky skutočnosti
nevyhnutné pre správne uloženie trestu, tieto vecne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
zisteniam, ktoré boli podkladom pre jeho ukladanie. Trest bol ukladaný podľa správnych zákonných
ustanovení Trestného zákona. Okresný súd správne vyhodnotil splnenie zákonných podmienok pre
ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd nepochybil ani pri ustálení

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák. a následne v súlade so zákonom
skonštatoval aj prevažujúci pomer priťažujúcich okolností a v dôsledku čoho bolo nevyhnutné upravovať
trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.

Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie

obžalovaného o jeho vine a nepochybil, keď ďalej vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o
treste a ochrannom opatrení.Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ devätnásťkrát súdne trestaný, pričom
naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/13/2022 zo dňa 01.03.2023,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/30/2023 zo dňa 16.05.2023, ktorým

mu bol za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov a ochranný dohľad v trvaní 24 mesiacov.
Obžalovaný spáchal posudzovaný skutok skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Uvedené
odôvodňuje uloženie súhrnného trestu v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. Súd vychádzal aj zo záporného

hodnotenia obžalovaného v mieste jeho trvalého bydliska, a to z dôvodu problémového správania sa
obžalovaného po požití alkoholu (č. l. 491) a z lekárskych správ obžalovaného.

Krajský súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. l/ Tr. zákona, a to priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti, a zároveň ustálil aj
dve priťažujúce okolnosti a to v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., pretože posudzovaného skutku sa

obžalovaný dopustil v súbehu s trestným činom nebezpečného vyhrážania, za ktorý bol už právoplatne
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/13/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.05.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/30/2023 zo dňa 16.05.2023.
Druhú priťažujúcu okolnosť videl súd v naplnení § 37 ods. m/ Tr. zák., pretože obžalovaný bol už
právoplatne odsúdený za trestný čin, pričom odsúdenie obžalovaného nebolo zahladené. Krajský súd

taktiež ustálil prevažujúci pomer priťažujúcich okolností a upravoval trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4
Tr. zák. tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby § 245 ods. 2 Tr. zák., a teda
vymeriaval trest v sadzbe od 16 mesiacov do 3 rokov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa krajský súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení

§ 34 Tr. zák. a prihliadol na všetky konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného
činu, jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, zistenými pomermi osoby
páchateľa a možnosťou jeho nápravy. Závažnosť konania je zvyšovaná úmyselnou formou konania
a týmto protiprávnym konaním obžalovaný poukázal na svoj ľahostajný postoj k majetku iných osôb.
Krajskýsúdhodnotíosobuobžalovanéhoakorecidivisturôznejtrestnejčinnosti,ktoréhoaniniekoľkokrát

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody neodradil od páchania trestnej činnosti.

Krajský súd vychádzajúc z dôvodov odvolania obhajoby preskúmal úvahy okresného súdu vo vzťahu
k dôvodnosti nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. a dospel k záveru, že
s názorom obhajoby sa nie je možné stotožniť. Obhajoba v podanom odvolaní uviedla, že okresný

súd právne pochybil keď neuznal a nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa §36 písm. n/ Tr. zák.,
pričom obhajoba poukázala aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj
55/2016 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
5/2017. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obhajoba predložila súdu len časť zjednocujúceho
stanoviska, ktorá je súčasťou jednej z verzií (verzia A) predložených Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na pripomienkovanie. Predložená časť stanoviska je súčasťou argumentácie rozhodnutia, na
ktorom je táto verzia A/ založená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Tdo
63/2016 zo dňa 25.10.2016).

Vzhľadom na uvedené poukazuje krajský súd na prvú právnu vetu stanoviska trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016, z ktorej je jednoznačne zrejmé, že samotné
priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. V súvislosti
s prvou právnou vetou uvedeného stanoviska krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť záver
stanoviska, kde je doslovne uvedené: „Prvá z právnych viet sa teda vyjadruje negatívne k možnosti
považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona (páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom). To platí nielen pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku, ale aj pri
„riadnej“ výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti
duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona (toto ustanovenie je
v aplikačnej praxi tradične interpretované extenzívne, teda duplicita sa nepripúšťa medzi jednotlivými

kategóriami v ňom uvedených okolností, ale ani interne v rámci týchto kategórií). Priznanie sa je teda
(za ďalej uvedených okolností) poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Aby
bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa
písmena n/ naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenieúdajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb
na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho
výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí

byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným
dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len „operatívne“) do tej miery,
aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste (samozrejme,
obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné
bližšie rozoberať). Súd potom prejednáva vec ako spor medzi obžalobou a obhajobou, podľa zásad

kontradiktórneho procesu, aj keď v aktuálnej právnej úprave sčasti modifikovaných, najmä možnosťou
súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 2 ods. 11 Trestného poriadku). Zdvojené (ďalšie)
použitie určitej (faktickej) okolnosti ako (právne) poľahčujúcej (alebo priťažujúcej) okolnosti je teda
podmienené určitým obsahovo – novým prvkom, ktorý presahuje podstatu prvého z oboch posúdení -
aktuálny príklad je uvedený vyššie (alebo musí ísť o dve rôzne faktické okolnosti).“

Vo vzťahu k priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. poukázala obhajoba aj
na rozhodnutia krajských súdov, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/4/2017 zo dňa 14.02.2017
a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/7/2017 zo dňa 15.02.2017. Krajské súdy v uvedených
rozhodnutia priznali obžalovaným poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. z dôvodu priznania
sa obžalovaných osôb k spáchaniu trestných činov a súdy tieto vyhlásenia obžalovaných prijali. Krajský

súd dáva do pozornosti, že stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 bolo
vydané dňa 27.06.2017, a teda krajské súdy rozhodovali ešte pred vydaním stanoviska Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody v zmysle

§ 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s použitím analógie a argumentu a minori ad maior aj v prípade uznania
viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. krajský súd uvádza, že zo stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016, na ktoré v tejto súvislosti odkazuje
aj obhajoba v odvolaní, vyplýva pre súd možnosť a nie povinnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2
písm. d/ v prípade uznania viny obžalovaným podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Súd zohľadnil uznanie

viny obžalovaným, a to ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a vzhľadom na osobu
obžalovaného a závažnosť spáchaného skutku sa nepriklonil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia
slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v zmysle vyššie uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, z ktorého jednoznačne vyplýva fakultatívna povaha takejto analógie. Krajský súd
má za to, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody by nebolo v prejednávanej veci spravodlivé

vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku a osobu obžalovaného.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/13/2022 zo dňa 01.03.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/30/2023 zo dňa 16.05.2023 bol odsúdenému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov. Vo vzťahu k upusteniu od uloženia

súhrnného trestu krajský súd uvádza, že trest uložený skorším rozsudkom nepokladal za dostatočný
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Krajský súd preskúmal dostatočnosť ochrany spoločnosti
s ohľadom na individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci a vlastnosti a osobnosť obžalovaného.
Vzhľadom na rozsiahlu trestnú minulosť obžalovaného, závažnosť spáchaného skutku, spôsobenú
väčšiu škodu, ako aj na okolnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin, ktorým hrozil a zapálil strechu

rodinného domu, ktorého vlastníkom bol brat obžalovaného, nepovažoval uložený trest odňatia slobody
uložený skorším rozsudkom v trvaní 22 mesiacov za dostatočný.

Krajskýsúduložilobžalovanémusúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere25mesiacov,pričompovažuje
tento trest za primeraný, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálne prevencie. Trest nesmie byť

ukladaný mechanicky a bez zváženia všetkých okolností konkrétnej veci a pomerov obžalovaného,
avšak upustenie od potrestania alebo mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody nepovažuje krajský
súd za spravodlivé vzhľadom na pomery obžalovaného, možnosť jeho nápravy, doterajší spôsob života
a závažnosť jeho protiprávneho konania. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť
uložený trest úmerný aj škode, ktorú svojím konaním spôsobil, a preto krajský súd považuje uložený

trest za primerane prísny. Uložený trest má okrem iného vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa,
aby viedol riadny život, a preto krajský súd zhodnotil aj možnosť nápravy obžalovaného vzhľadom na
závažnosť úmyselného trestného činu a osobu obžalovaného. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy
páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestnéhočinu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Obžalovaný bol doposiaľ devätnásťkrát
súdne trestaný a ani doposiaľ vykonané tresty odňatia slobody nezabezpečili nápravu obžalovaného
a opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti, bez toho, aby sa ponaučil a polepšil sa. Uložený trest nemá

obžalovanému spôsobiť zbytočné útrapy, a preto pri ukladaní trestu zohľadnil krajský súd aj zdravotný
stav odsúdeného. Vzhľadom na uvedené považoval krajský súd navýšenie trestu o 3 mesiace, vo vzťahu
k trestu, ktorý bol uložený obžalovanému rozsudkom v predchádzajúcej trestnej veci, za nevyhnutné,
a zároveň za primerané.

Krajský súd pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Obligatórne bolo potrebné zrušiť výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/13/2022
zo dňa 01.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/30/2023 zo dňa

16.052023, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 22
mesiacov a ochranný dohľad v trvaní 24 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Takto uložený trest je v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, zodpovedá všetkým zákonným

hľadiskám stanovených pri ukladaní trestu, závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj pomerom
obžalovaného a je primeraný aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom tento rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.