Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12Csp/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822201883
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5822201883.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený: Remedium
Legal,s.r.o.,sosídlomPrievozská2,Bratislava,IČO:53255739,protižalovanej:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C., o zaplatenie 487,48 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.09.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 487,48 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo

sumy 487,48 EUR od 10.11.2021 do zaplatenia. Žalobca zároveň žiadal priznanie nároku na náhradu
trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 09.11.2021 medzi postupcom D. E., F., G. H.
X, E., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „Pôvodný veriteľ“) a žalobcom (ďalej len „Zmluva o postúpení
pohľadávok“), postúpil Pôvodný veriteľ na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase

postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve Pôvodného veriteľa v nepretržitom omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči Pôvodnému veriteľovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným dňa 20.09.2016 Zmluvu č. 8018088043 (ďalej
len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Pôvodného veriteľa v znení ich
dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaná

napriek opakovaným výzvam Pôvodného veriteľa neplnila pohľadávku riadne a včas, čím porušila svoju
povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 487,48 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 487,48 EUR, z riadneho úroku vo výške
0,00 EUR, z úroku z omeškania vo výške 0,00 EUR, z poplatkov vo výške 0,00 EUR a z poistenia splátok
vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde Pôvodný veriteľ deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky

do dňa podania žaloby nič neuhradila. Žalovaná suma pozostáva výlučne z neuhradenej istiny úveru vo
výške 487,48 EUR. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 10.11.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.3. Ani napriek snahe súdu sa nepodarilo postupom podľa § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zistiť skutočný pobyt žalovanej, zároveň žalovaná na zistených
potenciálnych adresách doručenia súdne zásielky nepreberala. Žaloba bola žalovanej doručená fikciou

doručenia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa
v konaní nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila.

4. Súd vydal dňa 14.11.2022 platobný rozkaz. Nakoľko sa žalovanej nepodarilo doručiť platobný rozkaz
do vlastných rúk, platobný rozkaz bol uznesením č.k. 12Csp/48/2022-50 zo dňa 24.01.2023 zrušený

a súd vo veci konal ďalej.

5. Pojednávania dňa 20.02.2024 sa nezúčastnila žiadna zo strán sporu. Žalobca svoju neprítomnosť
ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila.

6. Podľa čl. 12 CSP, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

Podľa § 181 ods. 2 prvá a druhá veta CSP:
Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje
predbežné právne posúdenie veci.

7. Súd dňa 20.02.2024 vykonal pojednávanie, na ktoré boli obe strany riadne predvolané a dôsledkov
svojej neprítomnosti si museli byť vedomé. Na uvedenom pojednávaní súd odprezentoval aj predbežné
právne posúdenie veci. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strany. Neúčasť
strany na pojednávaní však stranu vystavuje riziku, že bude znášať dôsledky svojej procesnej pasivity,

ktoré sa prejavia napríklad tým, že nebude schopná reagovať na predbežné právne posúdenie súdu
odprezentované na pojednávaní.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.

9. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať

o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno
tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie
povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality

pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia
má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci.
(Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový
poriadok, komentár, C.H.Beck, 2016, str. 568)

Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania.
(Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový
poriadok, komentár, C.H.Beck, 2016, str. 571)11. Žalobe nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobca si riadne nesplnil povinnosť tvrdenia (čl. 8 CSP
a § 150 ods. 1 CSP) a povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností priamo v žalobe (§ 132 ods. 2
CSP). Zo žaloby nebolo možné zistiť čo bolo právnym dôvodom vzniku pohľadávky nakoľko žalobca

len konštatoval, že Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 20.09.2016 Zmluvu, ktorej súčasťou
boli VOP a na základe tejto Zmluvy Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky, pričom
podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a VOP. To boli všetky
tvrdenia, ktoré žalobca uviedol vo vzťahu k základnému vzťahu medzi Pôvodným veriteľom a žalovanou,

od ktorého (právneho vzťahu) žalobca odvíjal uplatnený nárok. Ďalej uviedol už len to, že žalovaná
napriek opakovaným výzvam Pôvodného veriteľa neplnila pohľadávku riadne a včas, čím porušila svoju
povinnosť zo Zmluvy. Žalobca tiež citoval niekoľko zákonných ustanovení avšak nijako na ne vo svojich
tvrdeniach neodkazoval. Súd konštatuje, že uvedené tvrdenia sú do takej miery všeobecné, že z nich nie
je možné vytvoriť celkový obraz z akého konkrétneho titulu a na základe akých konkrétnych podstatných
skutkových okolností odvíja žalobca svoj nárok. Žalobca opísanie takmer všetkých rozhodujúcich

skutočností nahradil odkazom na pripojené dôkazy (Zmluva, VOP), čo je v rozpore s § 132 ods. 2
CSP. Súd má za to, že odkazovanie na priložené dôkazy je do nejakej miery prípustné, ak sa ním
dosiahne napr. zachovanie prehľadnosti žaloby, avšak aj v takomto prípade musia byť odkazované
ustanovenia dokumentov jednoznačne identifikované a nepostačuje odkaz na rozsiahly dokument ako
celok. Žalobca tiež v žalobe odkazoval na Zmluvu č. 8018088043 zo dňa 20.09.2016, priložil však

Základnú zmluvu o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o otvorenie a vedenie bežného účtu
a poskytnutie rezervy (spotrebiteľský úver) zo dňa 20.09.2016 uzatvorenú medzi D. E., F., odštepný
závod I. banka (nie D. E. F. ako uvádzal v žalobe) a žalovanou. Predloženú zmluvu nebolo možné
stotožniť so Zmluvou uvedenou v žalobe ani podľa čísla. Na strane 5 predloženej zmluvy je článok II.
s názvom „Žiadosť o poskytnutie rezervy č. KTK0018018088043 (spotrebiteľský úver)“, kde sa koncové

čísla „8018088043“ zhodujú s číslom Zmluvy uvedenej v žalobe, nie je však úlohou súdu domýšľať
si či žalobca v žalobe poukazoval práve na túto časť predloženej zmluvy. Zo žaloby ďalej vyplývalo,
že Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Slovo „poskytol“ evokuje jednorazovosť
deja, v tomto prípade pravdepodobne jednorazové poskytnutie peňažných prostriedkov formou pôžičky
alebo úveru. Z čl. II predloženej zmluvy vyplýva, že D. E., a.s., odštepný závod I. banka uzatvorila

so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Žalobcom v žalobe
uvádzaná skutočnosť je tak v rozpore s predloženou zmluvou. Žalobca ďalej neuvádza koľko peňažných
prostriedkov Pôvodný veriteľ žalovanej poskytol, uvádza len výšku pohľadávky Pôvodného veriteľa
v čase postúpenia pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu.

12. Hoci by malo ísť o vec jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 EUR (§ 297 písm. b) CSP), súd v dôsledku vyššie uvedeného nedostatku skutkových
tvrdení a rozporov medzi skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi nariadil pojednávanie. Žalobca
predvolanie na pojednávanie prevzal, následne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a z dôvodu
hospodárnosti konania požiadal súd, aby o žalobe rozhodol na základe predložených listinných dôkazov

bez osobnej účasti sporových strán. Žalobca tak nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania.
Súd nemohol vo vzťahu k absencii a nedostatkom tvrdení a k rozporom medzi tvrdeniami a dôkazmi
využiť § 150 ods. 2 CSP, keďže žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Žalobca sa tak svojou pasivitou
pripravil možnosti reagovať na predbežné právne posúdenie súdu uvedené na pojednávaní konanom
dňa 20.02.2024 a súd nemohol odstrániť vyššie uvedené nedostatky ani postupom podľa § 150 ods. 2

CSP. Vyššie uvedené nejasnosti v tvrdeniach a rozpor medzi tvrdeniami a dôkazmi neboli dôvodom na
postup podľa § 129 CSP, ale bolo ich možné odstrániť postupom podľa § 150 ods. 2 CSP. Odročenie
pojednávania z dôvodu neúčasti strán alebo prípadné písomné vyzývanie žalobcu na odstránenie
nedostatkov by absolútne negovalo zmysel a účel pojednávania a takýto postup súdu by nemal žiadnu
zákonnú oporu, nakoľko by narúšal kontradiktórnosť sporového konania.

13.Súdpodotýka,žežalobcasamozrejmemôžepoužívaťzhľadiskahospodárnostiajpredlohyžalôb,do
ktorýchnáslednevpisujelenkonkrétneúdaje,avšakjepotrebnéprihliadaťnato,žekaždésúdnekonanie
je rozhodovaním o individuálnej spornej veci, žalobca teda musí reflektovať na všetky jej eventuality tak,
aby žaloba a v nej uvedené tvrdenia boli jasné, zrozumiteľné a určité vo vzťahu ku konkrétnej súdenej

veci.

14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné.Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť
všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne

účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný
zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a
predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna
2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019)

15. Tvrdenia žalobcu neboli síce žalovanou popreté, nakoľko však samotný žalobca v sporovom konaní
neuniesol bremeno tvrdenia, súd musel žalobu zamietnuť.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Žalovaná bola z procesného hľadiska úspešná v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku.
Nakoľko však zo spisu vyplýva, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd v zmysle § 255 ods. 2
CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom

súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).