Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 4, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Csp/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623212510
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623212510.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, proti žalovanému: J. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX E., št. občan SR, o zaplatenie 259,05 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 08.09.2023 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny v sume 259,05 € spolu s úrokmi vo výške 27,48 % zo sumy 199,93 € od 18.08.2020

do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 199,93 € od 18.08.2020 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
podľa § 5245 a nasl. OZ zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom BNP ARIBAS PERSONAL FINANCE
SA so sídlom Paríž, pobočka Bratislava, IČO: 47258713 (ďalej len postupca) a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. V čase tohto postúpenia bo žalovaný napriek
písomnej výzve od postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90. kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa

24.05.2018 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len Zmluva)
predmetom ktorej bol záväzok postupcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového
rámca 900 € a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a
poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky
znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka
a zák.č. 258/2001 Z.z., zák.č. 71/1986 Zb, zák.č. 129/2010 Z.z. Žalovaný porušil svoje povinnosti
podľa zmluvy, tak postupca ku dnu 17.08.2020 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím sa stal dlh

žalovaného splatný v celom rozsahu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru sumu 259,05 € a pozostávala z neuhradenej istiny vo výške 199,93 €, z neuhradeného
riadneho úroku vo výške 24,59 €, z neuhradeného poistného vo výške 5,53 € a z nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky vo výške 29 €. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu nezaplatil v lehote splatnosti
domáha sa zaplatenia aj dohodnutých riadnych úrokov vo výške 27,48 % ročne ako aj zákonných úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne, všetko zo sumy 199,93 € od 18.08.2020 do zaplatenia. Tiež poukázal
na ust, § 8 zákč.. 62/2020 Z.z. podľa ktorého premlčacia doba v súvislosti s COVID 19 neplynula od

19.01.2021 do 28.02.2021.

2. Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.11.2023 uviedol, že predmetom tohto
konania je revolvingový úver vo forme kreditnej karty. Ide o úver, ktorý poskytuje klientovi črpaťposkytnuté zdroje opakovane bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Žalovaný takto vyčerpal
z poskytnutého úverového rámca sumu 320 € a zaplatil sumu 330 €.

3.Naopätovnúvýzvusúdužalobcapodanímdoručenýmsúdudňa29.01.2024zotrvalnapodanejžalobe
a doterajších písomných podaniach a do dodal že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo v súlade s čl. 3.1
písm. a časť 3 Zmluvy a na základe podania zo dňa 21.08.2020, doručené žalovanému dňa 26.08.2020.
V spornom prípade premlčacia doba mohla najskôr uplynúť dňa 22.8.2023 avšak s poukazom na ust.§ 8
písm a/ zák.č. 62/2020 Z.z. uplynula dňa 01.10.2023. Žaloba bola podaná dňa 08.09.2023 takže nárok

nie je premlčaný.

4.OkresnýsúdSenicadoručilžalovanémužalobu,prílohy, poučenieajvýzvu,ktorépísomnostižalovaný
prevzal dňa 28.11.2023. Žalovaný sa vo veci v stanovenej lehote nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie deň 05.03.2024. Právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil,

súhlasil aby súd vec prejednal aj rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie
dostavil.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023, Prílohou k Zmluve o
postúpení pohľadávok, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom

úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb zo dňa 24.05.2018,
listom zo dňa 04.05.2020 „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“, výpisom z úverového účtu, listom
zo dňa 21.08.2020 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru...“, spolu s doručenkou
zo dňa 26.08.2020 , listom zo dňa 03.07.2023 „Oznámenie o postúpenie pohľadávky - úver.č.
XXXXXXXXXXXXXX, písomnými vyjadreniami žalobcu ako i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil

skutkový stav veci popísaný nižšie.

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom 24.05.2018
vyplynulo, že postupca poskytol žalovanému účelový úver vo výške 535 € za podmienok dohodnutých

v tejto zmluve (viď čast 1 Zmluvy), ktorý však nie je predmetom tohto konania. V časti 2 UZ sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového
rámca a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, a žalovaný sa zaviazal poskytnutý revolvingový úver
vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky, ako aj splniť si ďalšie povinnosti dohodnuté v tejto zmluve.
Výška úverového rámca pritom bola v tejto zmluve uvedená v sume 5000 Eur a súčasne tam bola

uvedená aktuálna výška úverového rámca v sume 900 Eur.

8. Z výpisu z účtu žalovaného vyhotoveného, ako aj z písomných vyjadrení žalobcu súd zistil, že žalobca
poskytol žalovanému celkovo 320 €, pričom žalovaný žalobcovi zaplatil celkom sumu 330 €.

9. Listom zo dňa 04.05.2020 „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ vyzval postupca žalovaného na
zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 74 €. Doručenka od žalovaného nebola súdu predložená.

10. Listom zo dňa 21.08.2020 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru...“, postupca
oznámil žalovanému, že prišlo k mimoriadnej splatnosti úveru dňu 17.08.2020. Tento list prevzal

žalovaný podľa pripojenej doručenky dňa 26.08.2020.

11. Listom zo dňa 03.07.2023 „Oznámenie o postúpenie pohľadávky - úver. č. XXXXXXXXXXXXXX,
oznámil, postupca žalovanému, že prišlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Doručenka od
žalovaného nebola súdu predložená.

12. Žalovaný pri svojej výpovedi uviedol, že rozhodnutie vo veci ponecháva na úvahe súdu s tým, že
ak súd zaviaže k nejakej platbe je schopný ju zaplatiť iba v splátkach.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d/ ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 7 ods. 1 ZSU veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 2ZSU spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom.

18. Podľa § 7 ods. 15 ZSU veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej

starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 20 ZSU, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky

spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

20. Podľa § 7 ods. 21 ZSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20
písm. a).

21. Podľa § 11 ods. 2 ZSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

25. Podľa § 54 a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zospotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
žaloba nebola podaná dôvodne. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi postupcom žalovaným zo dňa
24.05.2018 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy vo forme úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom podľa § 2
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (postupcom ) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp.
poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania alebo povolania.

27. Táto zmluva je však neurčitá v jej základnej obsahovej náležitosti, ktorou je výška (schváleného)
úverového rámca, keď v zmluve sa uvádza suma 5.000 € ako tzv. úverový rámec, ale súčasne aj suma
900 € ako tzv. aktuálna výška úverového rámca. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť ani výkladom,
a teda nie je možné ustáliť aký (schválený) úverový rámec si účastníci zmluvy vlastne v tejto zmluve
dohodli. Vzhľadom na uvedené (keďže dojednanie o výške schváleného úverového rámca predstavuje

podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, čím je toto dojednanie neoddeliteľné od zvyšného obsahu zmluvy o
úvere) možno celú zmluvu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za (absolútne) neplatnú
pre jej neurčitosť (viď aj rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 28.01. 2015, sp.zn.: XXC/XXX/XXXX,
ktorého závery potvrdil a jeho odôvodnenie si v plnom rozsahu osvojil aj rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 27. 10. 2016, sp.zn.: XCo/XXX/XXXX).

28.Naabsolútnuneplatnosťzmluvymusípritomsúdprihliadaťexoffo(ajbeznávrhustrán),atoobzvlášť
vprípade,akideospotrebiteľskúzmluvu,kedysúdmôžeajpodľaprocesnýchpredpisov(§295Civilného
sporového poriadku) vykonávať dôkazy ex offo.

29. Dôsledkom vyššie uvedeného je aj záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7
zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca nepreukázal súdu žiadnym spôsobom či postupca pred
poskytnutím úveru posúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta
prostredníctvom preukázania jeho príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy
konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, čo je potrebné

považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať
poskytnutý úver. Vychádzajúc aj z uvedeného je potrebné považovať poskytnutý úver aj za bezúročný
a bez poplatkov.

30. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby

dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti

spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si
má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných
informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií
dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z
iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť

ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii

splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo

nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

31. Z právneho záveru o (absolútnej) neplatnosti zmluvy ako celku, ako i z toho, že žalobca hrubo porušil
povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi
právnym titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka len sumu, ktorú od

žalobcu na základe tejto neplatnej zmluvy dostal, t.j. sumu 320 po odpočítaní doteraz (na základe tejto
zmluvy) žalovaným uhradenej sumy vo výške 330 € t.j. žalovaný zaplatil viac ako dostal. V tejto súvislosti
súd takisto odkazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 10.
2016, sp.zn.: XCo/XXX/XXXX.

32. Preto súd podľa § 457 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. Na základe absolútne (od počiatku)
neplatnej úverovej zmluvy totiž žalobcovi nikdy nemohol vzniknúť nárok na dojednané poplatky ani
riadne úroky. V prejednávanom prípade neprichádzala do úvahy taká formulácia žalobného petitu,
ktorá by zohľadňovala synalagmatický záväzok žalobcu, pretože žalobca na základe tejto zmluvy od
žalovaného nič nedostal.

33. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie poplatkov a riadnych úrokov, však treba uviesť,
že na tieto by žalobca nemal nárok ani ak by súd dospel k záveru, že táto zmluva o spotrebiteľskom
úvere nie je absolútne neplatná, pretože (keďže išlo podľa zmluvy o spotrebiteľský úver) a táto zmluva
neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských

úveroch, teda adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
(len adresu predávajúceho), tak to má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku (od uzatvorenia
zmluvy.) V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 03.12.2014, sp.zn.: XCo/XXX/XXXX, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, a podľa

ktorého: „uvedenie identifikačných údajov predajcu v pravom hornom rohu prvej strany zmluvy, na ktoré
sa odvoláva žalobca, nemožno považovať za údaj, na základe ktorého by žalovaný ako spotrebiteľ
nadobudol vedomosť, že si u tohto predajcu aj môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvého
stupňasprávnetentonedostatokzmluvyposúdil,apretojeúverbezúročnýabezpoplatkov.Aniuvedenie
žalobcu v ľavom hornom rohu prvej strany zmluvy ako subjektu, u ktorého si spotrebiteľ mohol podľa

zmluvy uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle námietky žalobcu, nie je podľa krajského súdu
náležitým označením subjektu, u ktorého si môže žalovaný ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť.“ Obdobný názor, i vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. 11. 2014, sp.zn.:
XXCo/XXX/XXXX.

34. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že zmluva zo dňa 24.05.2020
je absolútne neplatná, teda neplatná od počiatku (od jej uzatvorenia), nikdy ani nemohlo dôjsť k jej
ukončeniu neskôr. K bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovaného už momentom poskytnutia
jednotlivých súm úverových prostriedkov, teda čerpaním týchto prostriedkov zo strany žalovaného. V
prípade bezdôvodného obohatenia je splatnosť daná § 563 Občianskeho zákonníka, teda odvíja sa od

momentu doručenia výzvy oprávnenej osoby povinnej osobe na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Za takúto výzvu možno považovať aj výzvu žalobcu obsiahnutú v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru (hoci samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je inak ako úkon podľa § 565
Občianskeho zákonníka neplatné), pretože v tomto oznámení bol žalovaný vyzvaný (hoci z nesprávneho
právneho titulu, teda nie z titulu bezdôvodného obohatenia) na úhradu (aj) sumy dlžnej z tejto zmluvy

titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže toto oznámenie (ako hmotnoprávny úkon) bolo doručené
žalovanému dňa 26.8.2020, bolo by možné podľa § 563 Občianskeho zákonníka priznať žalobcovi úroky
z omeškania najskôr od 27.08.2020.35. Z úverového účtu žalovaného je zrejmé, že ku dňu 10.08.2020 žalovaný zaplatil sumu 330 €. Z
uvedeného je zrejmé, že ku dňu 27.08.2020 žalovaný nebol v omeškaní a preto súd žalobu zamietol aj
v časti uplatnených úrokov z omeškania.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 262 ods. 1 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania jednak neuplatnil a jednaj mu žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.