Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106160
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106160.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčan (sudca
spravodajca) a členiek senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:

Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. OU-ZA-OVBP2-2023/035832-003 zo dňa
06.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 06. 09. 2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou dňa 06. 09. 2023 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny
súd“) dňa 06.09.2023, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.07.2023 č. sp. OU-ZA-OVBP2-2023/035832-003
a rozhodnutia č. SÚ-33272/63142/2023 zo dňa 19.04.2023 vydaného Mestom Martin, ktorým žalovaný
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Okresný úrad
Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 1 písm. b) bodu

1 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a
o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí rozhodol o odvolaní
účastníka konania: Združenie domových samospráv, IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 14,
P.O.BOX218,85102Bratislava,podanomprotirozhodnutiuMestaMartinpodč.:SÚ-33272/63142/2023
zo dňa 19.04.2023, ktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nie je účastníkom
konania vo veci zmeny územného rozhodnutia č.: SÚ-42074/164350/2020 zo dňa 07.12.2020, ktorým
bola umiestnená stavba: „Bytový dom Centrum Priekopa, ul. Uzlovská, Martin“ na pozemku v k.ú.:
Priekopa, parc. č.: 1190/1, 1190/77, 1190/100, 1190/101, 1190/141, 2130/1 KN-C, navrhovateľom ktorej
je Centrum Priekopa, s.r.o., IČO: 51 109 328, so sídlom Vojtecha Spanyola 1754/45, 010 01 Žilina,
tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov odvolanie účastníka konania: Združenie domových samospráv, IČO: 31 820 174,
so sídlom Rovniankova 14, P.O.BOX 218, 851 02 Bratislava zamietol a rozhodnutie Mesta Martin pod
č.: SÚ-33272/63142/2023 zo dňa 19.04.2023 potvrdil.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým,

že v prípade výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislostižalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibusiurascriptasunt“), podľa ktorej „práva
patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných
ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Sžf65/2011). Žalobca uviedol, že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho

výkonu práva, keďže svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu.
Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované
viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992
Zb. o životnom prostrední, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou
cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy
je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v

zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade
vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť,
no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie.
Ďalej žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny

súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie
správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné
a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby
v značnej miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu
odkladom vykonateľnosti. V prípadoch ak správne orgány rozhodujú vo všeobecnosti a nie vo vzťahu

k životnému prostrediu, princíp je uplatňovaný správne. Správne orgány však podľa vyjadrenia žalobcu
zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na
správny orgán spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca
taktiež poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi
protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej

opatrnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať
takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne
jeden princíp ustúpil druhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický
princíp zákonnosti oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození
životného prostredia. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu

prílišný formalizmus má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby. Ďalej žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti
rozhodnutí správnych orgánov, ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením
z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že
v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len

zákonné, ale rozhodnutie sa ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené
nebolo. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale
naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje
požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední.
Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku

môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie
odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdil, že správny
súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná
odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa (pozn. súdu: ďalšieho účastníka konania 1), ani
realizácia zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej,

alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Ak by
správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to v ponímaní žalobcu nezvratný zásah
do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému
poškodeniu životného prostredia. Žalobca preto žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe
odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať

vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona č.
17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (ďalej aj ako „zákon EIA“),
v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA eurokomformným spôsobom. Na záver žalobca uviedol, že
okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 ačl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia
odkladného účinku nemaria účastníkovi konania 1 žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá
do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na čl.20 ods.3

Ústavy SR kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu
vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru a to až do doby rozhodnutia
vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície ním
definitívne vyrieši.

3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril dňa 22.
02. 2024 a vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný navrhol
správnemu súdu vydať uznesenie, ktorým tento zamietne, tak ako v prípade návrhu žalobcu podaného v
rámci správnej žaloby proti žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-ZA-OVBP2-2020/046041-002 zo dňa 06.11.2020, týkajúceho sa nepriznania postavenia účastníka
územného konania žalobcovi predmetnej stavby – Uznesenie Krajského súdu v Žiline pod sp.

zn.: 30S/3/2021 zo dňa 28.06.2021 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
ZA-OVBP2-2021/040073-002 zo dňa 19.10.2021, týkajúceho sa nepriznania postavenia účastníka
stavebného konania žalobcovi predmetnej stavby – Uznesenie Krajského súdu v Žiline pod sp. zn.:
30S/227/2021 zo dňa 13.06.2022. Žalovaný v závere vyjadrenia k návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe doplnil, že Mesto Martin, ako stavebný úrad, dňa 10.08.2023 vydal rozhodnutie

pod č.: SÚ-33272/131412/2023 o zmene územného rozhodnutia stavby, právoplatné dňom 14.09.2023,
teda v konaní, v ktorom sa žalobca domáha byť účastníkom, bolo už meritórne rozhodnuté.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná

ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť
v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

8. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupomzrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady,

ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na
rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej

(§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj
jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania
kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je
kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh
na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a

od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh
zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o
hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho
účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na

priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej
ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre
sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“

9. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň

musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje

sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich
aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku

- poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného
účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by
pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním
spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach
žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu

uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nie sú
zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny

súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti
napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné
dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymižalobami napádaných rozhodnutí, či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom
podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním
namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí, avšak
nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd
uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)

závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené
dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť.
Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je
možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na princípy
prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“

eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo
iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie § 185 písm. a) SSP, v
tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje

aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne
tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Konkrétnosť
absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný
odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia
nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Správny súd

ďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je
princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo
závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti
predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

14. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu
je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom a bez priznania odkladného
účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj táto argumentácia žalobcu
je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Osobitne pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcu ohľadom priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorej dôjde často

k realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, správny súd
konštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP
je možné využiť kedykoľvek aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok meritórneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (teda či bude napadnuté rozhodnutie zrušené) je
pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

V tejto súvislosti je potom nutné podotknúť, že Mesto Martin, ako stavebný úrad, dňa 10.08.2023
vydal rozhodnutie pod č.: SÚ-33272/131412/2023 o zmene územného rozhodnutia stavby, právoplatné
dňom 14.09.2023, teda v administratívnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha byť účastníkom, bolo
už medzičasom meritórne rozhodnuté, ktorá skutočnosť má taktiež vplyv na posúdenie naliehavosti
a dôvodnosti návrhu žalobcu na priznane odkladného účinku správnej žalobe.

15. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola

konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci –
závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

16. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho

nekonkretizovaných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej ujmy na
životnom prostredí v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Pokiaľ žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok, teda
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, správny súd nezistil zákonnýdôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

17. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).