Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201275
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124201275.1

Uznesenie

8C/12/2024
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: ALSTAV SK s.r.o., so sídlom 018 21 Dolný Lieskov 2, IČO: 36 841
315, právne zastúpený: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 858 536, proti žalovanému: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., 2/
E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX

E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

8C/12/2024

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovaným v 1. až 3 rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

8C/12/2024

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia zákazu žalovaným v 1.
až 3. rade nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I.

ako stavba -rozostavaný rodinný dom na parcele p.č. XXX/XXX, pozemky – parcely registra „C“ parc.č.
622/29, o výmere 1381 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, parc.č. XXX/XXX, o výmere 208 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „E“ parc.č. XXX, o výmere 1223 m2, druh
pozemku: vinica, parc.č. XXX, o výmere 324 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, parc.č. XXX, o
výmere 752 m2, druh pozemku: lesný pozemok, parc.č. XXX, o výmere 1104 m2, druh pozemku: lesný
pozemok, parc.č. XXX, o výmere 2395 m2, druh pozemku: vinica. Ďalej s nehnuteľnosťami, ktorých

podielovým spoluvlastníkom je žalovaný v 3.rade,a to v podiele 1/270 na pozemku parcely reg. „E“
- parc.č. XXXX o výmere 2715 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísanom na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie J. K.; v podiele 1/6 na pozemkoch parcely reg. „E“ - zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. K. parc.č. XXXX, o výmere 1137 m2, druh pozemku: orná
pôda; parc.č. XXXX, o výmere 3020 m2, druh pozemku: orná pôda; parc.č. XXXX, o výmere 8284 m2,
druh pozemku: orná pôda; v podiele 1/186 na pozemku parcely reg. „E“ parc.č. XXXX, o výmere 1914

m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie J. K.; v podiele 2/168 na pozemku parcely reg. „E“ – parc.č. XXXX, o výmere 1795 m2, druh
pozemku: ostatná plocha, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. K.: v podiele
1/6 na pozemkoch parcely reg. „E“ - zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L. K.:
parc.č. XXX/XX, o výmere 5207 m2, druh pozemku: orná pôda; parc.č. XXX/XX, o výmere 2211 m2,
druh pozemku: trvalý trávny porast; v podiele 10/20 na pozemkoch parcely reg. „E“ - zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. M.: parc.č. XXX/X, o výmere 496 m2, druh pozemku:
trvalý trávny porast; parc.č. XXX/XXX, o výmere 508 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast.2. Návrh odôvodnil tým, že voči žalovaným má pohľadávku 185.849,65 eura. Vznik a dôvodnosť
pohľadávky žalobca podrobne v návrhu popísal. Uviedol, že žalovaní sú právnymi nástupcami jeho

dlžníka, neb. G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. M. XXX, XXX XX
M. (ďalej ako poručiteľ). Žalobca ako zhotoviteľ a poručiteľ ako objednávateľ uzatvorili 18.08.2008
zmluvu o dielo (ďalej „Zmluva o dielo 1“, predmetom ktorej bola výstavba RD – H. XXX/XX, I.. Poručiteľ
si svoje peňažné povinnosti zo zmluvy o dielo voči žalobcovi nesplnil, na základe čoho uzatvorili a/
dohodu o urovnaní tak, že došlo k ukončeniu zmluvy o dielo a poručiteľ mal vyplatiť žalobcovi za

výkony na rodinnom dome sumu 39.055,74 eura do 20.12.2009 (istina 1); b/ notársku zápisnicu N
1292/2009, Nz 38856/2009, NCRls 39455/2009 spísanú dňa 03.11.2009 ( „Notárska zápisnica 1“) u
notára, A. E. J. v Bratislave, ktorej predmetom je vyhlásenie Poručiteľa o uznaní dlhu (Istiny 1) a súhlase
sexekúciou;c/ zmluvuodielozodňa03.11.2009,predmetomktorejbolzáväzokžalobcuakozhotoviteľa
vykonať výkony na rodinnom dome a záväzok poručiteľa zaplatiť mu za to cenu diela 31.733 eur (istina
2); d/ č. N 1293/2009, Nz 38861/2009, NCRls 39456/2009 zo dňa 03.11.2009 (ďalej len „Notárska

zápisnica 2“), ktorej predmetom je vyhlásenie poručiteľa o uznaní dlhu (Istiny 2) a súhlase s exekúciou
a vykonateľnosťou Notárskej zápisnice 2.

3. Okresný súd Nitra rozsudkami potvrdenými odvolacím súdom zamietol žalobu poručiteľa o neplatnosť
Notárskej zápisnice 1 (rozsudky č.k. 17C/43/2013-248 a č.k.25Co/551/2016-276, ako aj o neplatnosť

Notárskej zápisnice 2 (rozsudky č.k. 10C/298/2012-134 a č.k.5Co/266/2014-181). Okresný súd
Nitra rozsudkom č.k. 15C/387/2016-357 zo dňa 14.06.2021 zamietol žalobu poručiteľa na určenie
neexistencie práva na zaplatenie sumy 31.733 eur vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo 2 a Notárskej
zápisnice 2, po vyhlásení rozhodnutia poručiteľ zomrel, súd rozhodol o pokračovaní so žalovanými ako
právnymi nástupcami, žalovaný 1/ podal odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Žalobca preto

považuje právo na zaplatenie Istiny 1 a 2 za nepochybne dané. Právo žalobcu na zaplatenie Istiny 1
na základe Notárskej zápisnice 1 bolo vymáhané v exekúcii, kde poručiteľ uhradil 8.353 eur, exekúcia
bola zastavená. Na základe opätovného návrhu na pokračovanie exekúcie bolo vydané nové poverenie.
Právo žalobcu na zaplatenie Istiny 2 na základe Notárskej zápisnice 2 je predmetom exekučného
konania, v ktorom súd povolil odklad exekúcie do skončenia konania sp. zn. 15C/387/2016.

4. Podľa dohody o urovnaní ak dlh vo výške 39.055,74 eura nebude objednávateľom riadne zaplatený
najneskôr do 20.12.2009, je zhotoviteľ oprávnený požadovať aj zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov
z omeškania tak, ako boli dohodnuté v Zmluve o dielo 1. Zákonná výške úroku 9 % ročne vyčíslená
k 25.01.2024 je 39.116,52 eura a každým dňom narastá o 7,57 eura (úroky z omeškania 1). Zmluvná

pokuta dojednaná v Zmluve o dielo 1 vo výške 0,05 % denne zo sumy 39.055,74 eura a od 25.02.2010
zo sumy 30.702,74 eura vyčíslená k 25.01.2024 je 79.319,56 eur a každým dňom narastá o 15,35 eura.
Suma úrokov z omeškania dojednaných v bode 3.5 Zmluvy o dielo 2 vo výške 0,04 % denne vyčíslené zo
sumy31.733eurk25.01.2024je67.413,57eurakaždýmdňomnarastáo24,85eura(úrokyzomeškania
2). Žalobca má teda nárok na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 185.849,65 eura a tento dlh

poručiteľa prešiel dedením na žalovaných. Žalobca tvrdí, že aj napriek tomu, že úrok z omeškania ani
zmluvná pokuta nie sú predmetom exekúcií, vzhľadom k tomu, že Istina 1 a Istina 2 sa stali predmetom
exekúcií, ktoré trvajú, premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka neplynie.

5. Žalobca popísal priebeh mimosúdnych jednaní so žalovanými. V novembri 2022 žalobcu

oslovil vtedajší právny zástupca žalovaných s návrhom dohody o urovnaní a následným predajom
nehnuteľnostívk.ú.I.auspokojenímveriteľov,sčímžalobcasúhlasil.Dosiahlosafinálnezneniedohody,
avšak žalovaní vypovedali plnú moc vtedajšiemu právnemu zástupcovi a k dohode nedošlo. Následne
sa so žalobcom skontaktoval žalovaný v 1. rade s návrhom urovnania 100.000 eur, ktorá bola pre
žalobcu neakceptovateľná. Zo strany žalovaného v 1. rade, resp. rodinného príslušníka prítomného na

rokovaní, malo byť uvedené, že strana žalovaných sa „už pripravila“ na následky exekučných konaní
vedených veriteľom poručiteľa, aby nemohlo dôjsť k postihu ich majetku. Žalovaný 1/ ponúkol žalobcovi
3 alternatívy vysporiadania pohľadávok, ktoré však žalobca ako nevýhodné neakceptoval. Žalobca
ústretovoznížilsumuurovnaniaistiny1,istiny2,úrokovzomeškania1, úrokovzomeškania2azmluvnej
pokuty na 165.000 eur, k dohode nedošlo, hoci žalovaný v 1.rade potvrdil súhlas s uvedenou sumou.

Žalovaní aj naďalej ponúkali nehnuteľnosti v k.ú Limbach na predaj za 499.000 eur. Podľa názoru
žalobcu bolo zrejmé, že žalovaní hodlajú všetky nehnuteľnosti predať a z kúpnej ceny vyplatiť dlhy
poručiteľa. V zmysle posledného telefonátu so žalovaným 1 mali žalovaní záujem vyplatiť zostatok istiny
1 a 2 s trovami exekúcie, v dôsledku čoho by mohli s nehnuteľnosťou disponovať, z kúpnej ceny bypotom uhradili záväzky poručiteľa zabezpečené záložnými právami a úrok z omeškania 1,2 a zmluvná
pokuta by zostali neuhradené.

6. Žalobca na ochranu svojich práv podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorému bolo
vyhovené, na základe čoho žalovaní obnovili komunikáciu so žalobcom, avšak postoje strán sporu sú
ohľadom výšky urovnania tak rozdielne, že nedošlo k dohode. Žalovaný v 3. rade v decembri 2023 tvrdil,
že majú vážneho záujemcu o kúpu nehnuteľností v k.ú. I.. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd
v Bratislave zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia zamietol.

7. Vo vzťahu k predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca argumentuje, že je
pravdepodobné, že dôjde k prevodu nehnuteľností v k.ú I., preto je neodkladné opatrenie, ktoré bráni
vkladu vlastníckeho práva účelným, efektívnym a nevyhnutným prostriedkom na ochranu práva žalobcu.
Je potrebné zohľadniť aj to, že poručiteľ mal viacerých veriteľov, ktorí sa budú chcieť uspokojiť z výťažku

z predaja nehnuteľností, okrem iného pán N. F., ktorý mal na nehnuteľnostiach zriadené exekučné
záložné právo (aktuálne už nie je zapísané, teda je vysoko pravdepodobné, že žalovaní sa pripravujú
na prevod) a pani E. F., ktorá má na nehnuteľnostiach zriadené zabezpečovacie opatrenie. Preto je
dôvodné neodkladné opatrenie ku všetkým nehnuteľnostiam žalovaných. Ak by súd vyhodnotil, že nie
je nariadenie neodkladného opatrenia na všetky nehnuteľnosti proporcionálne, žalobca ho navrhuje

prioritne nariadiť k nehnuteľnostiam v k.ú I., pretože spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v okrese
D. E. sú reálne nepredajné a ich hodnota nedosahuje ani zlomok pohľadávky žalobcu.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a konštatuje, že žalobca preukázal ním tvrdené skutočnosti, a to záväzok poručiteľa G. B.,

zomr. XX.XX.XXXX, uhradiť žalobcovi sumu 39.055,74 eura (titulom ceny diela na základe zmluvy
o dielo č. 10/2008 z 18.08.2008) do 20.12.2009 a záväzok uhradiť žalobcovi sumu 31.733 eura do
31.01.2010 (titulom ceny diela na základe zmluvy o dielo zo dňa03.11.2008), ktoré poručiteľ uznal
(notárska zápisnica N 1292/2009, Nz 38856/2009, NCR1s 39455/2009 s prílohami - dohoda o urovnaní
z 03.11.2009, zmluva o dielo 10/2008; notárska zápisnica N 1293/2009, Nz 38861/2009, NCR1s

39456/2009 s prílohami – zmluva o dielo zo dňa 03.11.2009). Poručiteľ voči uvedeným záväzkom
namietal vo viacerých konaniach, v ktorých úspešný nebol (právoplatne skončené konania vedené
na Okresnom súde Nitra konanie sp. z. 10C/298/2012 o určenie neplatnosti notárskej zápisnice;
neskončenékonaniesp.zn.17C/43/2013ourčenieneplatnostinotárskejzápisnicesp.zn.15C/387/2016
o určenie neexistencie práva na zaplatenie sumy 31.733 eur, v ktorom bola žaloba na súde prvej

inštancie zamietnutá). Žalobca preukázal, že vo vzťahu k uvedeným pohľadávkam sa vedú exekučné
konania EX 13692/09 a EX 977/09 (pôvodne vedené u súdneho exekútora A. N. O.), v ktorých je
v prospech žalobcu ako oprávneného zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré
sú predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto nehnuteľnosti nadobudli žalovaní
dedením po poručiteľovi v dedičskom konaní 36D/182/2021 (nehnuteľnosti na LV č. XXX pre k.ú I.

nadobudli žalovaní každý v podiele 1/3; nehnuteľnosti, resp. podiely k nim, na LV č. XXXX pre k.ú H. M.,
na LV č. XXX pre k.ú. L. K., na LV č.XXXX, P. XXXX, P. XXX, P. XXX pre k.ú J. K. nadobudla žalovaná
v 3. rade).

9. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Súd pri rozhodovaní skúmal všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, teda či je nárok žalobcu osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za
účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala
byť ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním je potrebné, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti

alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Pri vydávaní neodkladného opatrenia platí subsidiarita vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.
Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť
a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Splnenie uvedenej podmienky

skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.
Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Vzhľadom na individuálne
okolnosti prípadu možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia
exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody.

22. Účelom predmetného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je zabezpečenie
peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovaným, resp. jej vymožiteľnosti. Cieľ navrhovaného
neodkladného opatrenia je obdobný s cieľom zabezpečovacieho opatrenia (cieľom zabezpečovaciehoopatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola
judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia

pohľadávky veriteľa). Žalobca preukázal, že sa o túto ochranu uchádzal návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia na Okresnom súde Pezinok, ktorý síce jeho návrhu vyhovel, avšak
na odvolanie žalovaných odvolací súd návrh zamietol (uznesenie Okresného súdu Pezinok č,k,
8C/23/2023-130 zo dňa 03.07.2023, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/140/2023-201
zo dňa 13.12.2023). Žalobca tak neodkladným opatrením čiastočne supluje účel zabezpečovacieho

opatrenia. Napriek tomu, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením a pre skúmanie subsidiarity neodkladného opatrenia nie je podstatné, že takýto návrh na
zabezpečovacie opatrenie bol podaný a nebolo mu vyhovené (súdu v toto neprináleží skúmať, či boli
alebo neboli dané podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia), je potrebné v záujme ochrany
právžalobcupreskúmať,čisúdanédôvodynavydanieneodkladnéhoopatrenia(opakbybolrezignáciou
na ochranu práv žalobcu).

23. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie dôvodnej obavy o ohrození exekúcie. Jedná sa o samostatné
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu podaného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva obava žalobcu o ohrození budúcej exekúcie pri

uspokojovaní nároku voči žalovaným na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Vo
všeobecnosti sa ohrozenie exekúcie vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný
titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže neodkladným
opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je

nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho
konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená
žalobou.

24.Žalobcanemápohľadávkunaúrokyzomeškaniaazmluvnúpokutujudikovanú,aniotýchtonárokoch

neprebieha súdne konanie. Pri absencii exekučného titulu musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či
navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako to vyžaduje § 326 ods. 1
CSP. Úroky z omeškania žalobca odvodzuje od istiny 39.055,74 eura, ktorú sa zaviazal poručiteľ
v dohode o urovnaní zaplatiť do 20.12.2009 a od istiny 31.733 eur v zmysle zmluvy o dielo zo
dňa 03.11.2009. Oba nároky na istinu poručiteľ uznal v notárskych zápisniciach zo dňa 03.11.2009.

Vzhľadom k tomu, že úroky z omeškania sú zákonným nárokom, ktorý v vzniká dňom omeškania dlžníka
a k tomu, že k omeškaniu dlžníka došlo, žalobca preukázal vznik nároku na úroky z omeškania. Vo
vzťahu k požadovanej výške úroku z omeškania 0,04 % denne zo sumy 31.733 eur dojednanej v Zmluve
o dielo 2 však súd konštatuje, že táto presahuje zákonnú výšku úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, čo sa aj vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o dielo javí v rozpore so

zákonom (§ ods. 1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa;zozmluvyodielovyplýva,žeporučiteľkonal
ako fyzická osoba – nepodnikateľ a žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Žalobca osvedčil aj
vznik nároku na zmluvnú pokutu, ktorý vyplýva z čl. VI bodu 5 zmluvy o dielo zo dňa 18.08.2008 (0,05

% denne z dlžnej sumy), ktorú sa poručiteľ zaviazal uhradiť v dohode o urovnaní v prípade, ak neuhradí
žalobcovi sumu 39.055,74 eura do 20.12.2009.

25. Problematické a medzi stranami sporné je to, či došlo k premlčaniu práva na úroky z omeškania
a zmluvnú pokutu. Žalovaní v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (8C/23/2023) vzniesli

kvalifikovanú námietku premlčania dôvodiac, že v prípade úrokov z omeškania začala premlčacia
doba plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti istiny, t.j. od 21.12.2009, resp. 01.02.2010 (s poukazom
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 4Co/497/2014) a v prípade zmluvnej pokuty, keďže je
samostatným nárokom, odo dňa splatnosti istiny, t.j. od 21.12.2009. Žalobca v otázke premlčania
nesúhlasil so žalovanými, poukazoval na nejednotnú prax v otázke posudzovania premlčania úrokov

z omeškania. V predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca argumentuje,
že premlčacia lehota vzhľadom na vymáhanie istiny 1,2 v exekučnom konaní s poukazom na § 112
Občianskeho zákonníka neplynie.26. Nie je úlohou súdu v štádiu konania o neodkladnom opatrení dať finálnu odpoveď na to, či
došlo k premlčaniu práva žalobcu, ani to v tomto konaní súdu neprináleží. Súd len posudzuje, či je
nárok žalobcu osvedčený, teda že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti

prípadu, javia ako nanajvýš resp. vysoko pravdepodobné. Inými slovami, či sa súdu javí vo veci samej
pravdepodobnejší úspech žalobcu alebo žalovaných. Žalovaní sa námietkou premlčania bránili tak
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v rámci nedávnych mimosúdnych rokovaní (mail
zo dňa 03.01.2024), teda je vysoko pravdepodobné, že by sa takouto námietkou bránili aj v konaní vo
veci samej (v podstate hmotnoprávny úkon námietky premlčania už urobili).

27. Berúc so úvahy možné premlčanie potom vo vzťahu k zmluvnej pokute súd konštatuje, že aj keď
táto má voči istine akcesorický charakter, ide o samostatné majetkové právo (novo založený vzťah),
ktoré sa premlčuje samostatne. Preto by spočívanie premlčacej doby istiny nemalo mať žiaden vplyv
na plynutie premlčacej doby zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k úrokom z omeškania je pravda, že aplikačná
prax pri posudzovaní ich premlčania jednotná nie je. V tejto súvislosti NS SR v rozsudku 5Cdo/24/2018

z 11.12.2018
uviedol, že „Oprávnený subjekt nemá povinnosť na uplatnenie práva na úroky z omeškania v súdnom
konaní súčasne s istinou. Ak si oprávnený subjekt uplatní v konaní pred súdom iba právo na zaplatenie
istiny tak, ako v tomto spore, plynutie premlčacej doby sa zastavuje len vo vzťahu k istine, zatiaľ čo
premlčacia doba vzťahujúca sa k úrokom z omeškania beží a môže aj uplynúť. Rovnaká premlčacia

doba plynie ako pre úroky z omeškania, tak aj pre istinu“. Uvedené by potom malo vzhľadom na znenie
§ 112 Občianskeho zákonníka platiť aj pre plynutie premlčacej doby pri výkone rozhodnutia. Otázka,
či sa úroky z omeškania premlčujú jednorazovo alebo samostatne za každý deň omeškania, nie je
riešená na úrovni NS SR rovnako (občianskoprávne senáty sa prikláňajú k prvej verzii, obchodnoprávne
k druhej). Danú problematiku zhrnul NS SR v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/357/2021 z 30.11.2022, kde

poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1Cdo 157/2009, v ktorom dospel k záveru, že povinnosť platiť
úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania
omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku;
týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Na
uvedené nadväzovali ďalšie rozhodnutia zo 17.07.2019 sp.zn. 3 Cdo 72/2018 a uznesenie z 31.3.2022

sp.zn.5Cdo115/2018.VyššieuvedenýprávnyzáverakceptovalajÚstavnýsúdSRvosvojomrozhodnutí
z 15.01.2020 sp.zn. I. ÚS 18/2020, ako aj v nasledujúcom rozhodnutí z 15.12.2020 sp.zn. II. ÚS
569/2020.

28.Súdnekonštatuje,ženárokžalobcujepremlčaný,avšak vzhľadomnavyššieuvedenévýchodiskása

súdu potom javí úspech žalobcu vo veci samej menej pravdepodobný a má za to, že žalobca neosvedčil
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Alebo aj inak povedané, žalobca nedostatočne
osvedčil, že jeho pohľadávka môže byť priznaná súdom a následne vymáhaná v exekučnom konaní,
preto potom nemôže byť splnená podmienka ohrozenia exekúcie ako jedného z predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Ak by žalobca namietal, že nie je dôvodné skúmať v tomto štádiu konania premlčanie, (tak ako to
argumentoval v odvolacom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), s tým sa súd stotožniť
nemôže. Súd má predsa skúmať nielen vznik nároku, ale aj jeho trvanie, teda či je takýto nárok vôbec
možné priznať súdom, a to najmä v prípade, ak je žaloba podaná pred začatím konania. Ak by súd

nemal osvedčené, že nárok je priznateľný v súdnom konaní, nie je na mieste mu poskytnúť dočasnú
ochranu vo forme neodkladného opatrenia, ktoré má v podstate zabezpečiť neskorší výkon rozhodnutia
o tomto nároku.

30. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená hlavne v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej

povinnosti, t.j. žalovaný realizuje faktické právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie, ako aj v prípade, keď je osvedčená dôvodná obava o reálnej hrozbe vykonania
takýchto úkonov. Tento stav, t.j. osvedčenie obavy ohrozenia exekúcie je daný buď už reálnym
vykonávaním úkonov smerujúcich k znemožneniu alebo sťaženiu výkonu exekúcie, resp. ak zo všetkých
skutkovýchokolnostíjemožnéprijaťdôvodnýzáver,t.j.hraničiacisveľkoupravdepodobnosťousistotou,

že je možné očakávať zo strany povinného subjektu vykonanie takých úkonov, ktorými môže dôjsť
k ohrozeniu budúcej exekúcie. Bez ohľadu na to, že súd nemá osvedčené trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, súd uvádza, že žalobca síce osvedčil, že žalovaní majú záujem previesť
nehnuteľnosti poručiteľa, z ktorých by mohla byť prípadne uspokojená pohľadávka žalobcu (ak by bolajudikovaná a vymáhaná). V tejto súvislosti sa o predaj nehnuteľnosti žalovaní pokúšajú už od roku 2022
za účelom získania finančných prostriedkov a vyplatení dlhov poručiteľa, ktoré na nich prešli dedením.
V návrhu nie je uvedené, že ide o jediný majetok žalovaných a že po jeho prevode by nebolo z čoho

uhradiť pohľadávku žalobcu.

31. Je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované
zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia
nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovanému) alebo tretích osôb, a teda

posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia
potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej
situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti.

32. Nemožno opomenúť súvislosti pri dedení a pluralitu veriteľov, keď zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaní síce po poručiteľovi zdedili majetok (vrátane predmetných nehnuteľností, voči

ktorým žalobca žiada zákaz nakladania), avšak prešli na nich titulom dedenia aj dlhy poručiteľa, ktoré
už v dedičskom konaní boli uplatnené vo výške 245.993,88 eura (nárok žalobcu na úroky z omeškania
a zmluvnú pokutu uplatnený nebol, teda nie je v tejto sume zahrnutý) a po skončení dedičského
konania sa ohlásili ďalší veritelia s ich nárokmi (vyjadrenie žalovaných na čl.28). Snaha dedičov/
žalovaných pri predaji nehnuteľnosti smeruje práve k uspokojeniu pohľadávok aj ďalších veriteľov ako

žalobcu, ktorých situácia by sa nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania
s nehnuteľnosťami mohla zhoršiť.

33. Napokon je nutné prihliadať na potrebu dodržania zásady proporcionality medzi obmedzením, ku
ktorému dochádza nariadením neodkladného opatrenia a právom, ktorému sa neodkladným opatrením

poskytuje ochrana. Ak by aj boli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, nehnuteľnosti
v k.ú. I. zapísané na LV č. XXX majú oveľa vyššiu hodnotu ako tvrdená pohľadávka žalobcu. Uvedené
nehnuteľnosti sú inzerované za 499.000 eur, žalobca svoju pohľadávku na úroky z omeškania a zmluvnú
pokutu ku dňu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyčíslil na sumu 185.849,65 eura. Nariadením
neodkladného opatrenia by tak boli žalovaní zasiahnutí na svojom vlastníckom práve výrazne nad

potrebnú mieru a zároveň by sa im podstatným spôsobom sťažila možnosť vysporiadať ostatné dlhy
poručiteľa(veriteliabymohlipožadovaťuspokojeniezinýchzložiekmajetkužalovaných,pričompôvodný
majetok poručiteľa by bol blokovaný). Ak by súd v tomto ohľade uvažoval len nad čiastočným vyhovením
návrhu, napr. len na niektoré nehnuteľnosti (samozrejme za predpokladu, že by boli splnené ostatné
podmienky), sám žalobca favorizoval nehnuteľnosti v k.ú. I. (ktoré sú však ako bolo uvedené v oveľa

vyššej hodnote ako tvrdená pohľadávka). K ostatným nehnuteľnostiam uviedol, že vzhľadom na výšku
podielov majú zanedbateľnú hodnotu a sú nepredajné, t.j. nariadením neodkladného opatrenia len
k týmto nehnuteľnostiam by nebol splnený cieľ sledovaný neodkladným opatrení.

34. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na vyhovenie návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako požadoval žalobca, a preto súd návrh zamietol.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol
v konaní neúspešný, preto majú právo na náhradu trov konania žalovaní, ktorým však žiadne nevznikli,
preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

8C/12/2024
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Nitra (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)