Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924010002
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7924010002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

vedenej pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 2.2.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. A. D. E. , nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom B., t. č. v F. E. G. G. H.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 15.9.2023 v čase od 00.01 hod. do 00.50 hod. v kúpeľni, v budove bývalej kotolne na ulici I. č.

30 v meste Trebišov fyzicky napadol poškodeného bezdomovca A. J., nar. X.X.XXXX tak, že ho udrel
jedenkrát päsťou do oblasti ramena a keď spadol na zem, tak mu hodil kus kvádra do jeho hlavy,
pričom si na neho sadol a začal mu prehľadávať vrecká na nohaviciach a pritom kričal „Daj mi peniaze“,
pričom poškodený kričal, že žiadne peniaze pri sebe nemá, následne mu prezrel igelitovú tašku s logom
Kaufland, ktorú mal poškodený položenú pri sebe, z ktorej mu odcudzil potraviny, a to jeden kus diétnu
salámu, 5 ks pečiva žemle, 5 ks pečiva rožky, 4 ks paštéty a 4 ks prázdne plechovky od piva, čím
sa takýmto násilným konaním zmocnil uvedených vecí a poškodenému A. J., nar. X.X.XXXX spôsobil

celkovú majetkovú škodu vo výške 8,15 Eur a zranenia podľa lekárskej správy pohmoždenie vlasatej
časti hlavy s dobou liečenia do 7 dní,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin závažnejším spôsobom
konania – so zbraňou,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm.

m/ Tr. zákona), § 38 ods. 5 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona (per analogiam) trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A. J., nar.
XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Trebišov - bez bližšieho určenia, spôsobenú škodu vo výške 8,15 €
(osem eur a pätnásť centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného A. J., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. - bez
bližšieho určenia, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 3.1.2024 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) na obžalovaného A. B. obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.

c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v skutkovej
časti výroku tohto rozsudku.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zákona Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147
a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 2.2.2024, ktoré sa so súhlasom všetkých strán konalo
bezprostredne po právoplatnom rozhodnutí o väzbe postupom podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku, po

osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o tom, že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú
uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd po vyhlásení obžalovaného postupoval primerane podľa
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, keď otázkami overoval u obžalovaného, či rozumie
tomu, čo tvorí podstatu skutku kladenému mu za vinu, či ako obvinený bol poučený o svojich právach,

najmä o práve na obhajobu, či mal možnosť sa radiť so svojim ustanoveným obhajcom, či rozumie
právnej kvalifikácii skutku, či bol oboznámený s trestnou sadzbou ustanovenou zákonom za trestný čin
kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný odpovedal
na všetky položené otázky slovom „áno“. Prokurátorka zastupujúca obžalobu na hlavnom pojednávaní
navrhla vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Obhajca nemal voči vyhláseniu obžalovaného žiadne

námietky.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keďže nemal pochybnosti
o tom, že obžalovaný vyhlásenie urobil dobrovoľne a vážne a že takéto jeho vyhlásenie zodpovedá

skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine sa tak
premietlo do výroku tohto rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného
skutku, napĺňajúceho zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní zároveň uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
vyhlásil, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa dokazovanie nevykoná a budú
vykonané iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o prípadných ďalších výrokoch, ktoré majú podklad
vo výroku o vine (ochranné opatrenie, náhrada škody).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že skutok spáchal, pretože bol opitý a nafetovaný,
pred vzatím do väzby sa zdržiaval u svojej matky, ale aj na ulici, nikdy riadne nepracoval („zavreli ma,
nemohol som pracovať“), vo výkone trestu odňatia slobody bol raz a spolu vykonal tresty (uložené vo
viacerých konaniach, pozn.) v trvaní 9 rokov a dva mesiace. Poškodeného spoznal v deň spáchania
skutku, jeho spáchanie ľutuje.Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané závery znaleckého
posudku doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD., znalca znaleckej organizácie Forenza z odvetvia psychiatria.
Obžalovaný podľa znalca v čase skutku ani v čase vyšetrenia netrpel na žiadnu duševnú chorobu

v zmysle psychózy, jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosť ovládať svoje
konanie boli v čase skutku zmenšené len pod vplyvom kombinácie alkoholu a toluénu. Znalec zistil
závislosť obžalovaného od užívania alkoholu s tým, že od toluénu ešte závislý nie je, pričom znalec
odporučiluložiťobžalovanémuprotialkoholickéochrannéliečenieústavnouformou.Pobytobžalovaného
na slobode podľa znalca nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj listinné dôkazy,
ktoré sú obsahom spisu. Podľa správy o povesti, podanej Mestom Trebišov, je obžalovaný vedený ako
osoba bez prístrešia (rovnako ako obaja jeho rodičia), je slobodný, pričom ďalšie relevantné údaje mestu
neboli známe. V evidencii priestupkov má obžalovaný jeden záznam, zo 16.7.2023, za prechod dráhy
mimo určeného priestoru. V odpise registra trestov má obžalovaný 3 záznamy. Prvýkrát bol odsúdený

rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/212/2012 zo 7.3.2013 (ešte ako mladistvý), keď mu za prečin
krádeže spolupáchateľstvom bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok (dňa 19.1.2016 bol obžalovanému nariadený výkon
tohto pôvodne podmienečne uloženého trestu odňatia slobody). Druhýkrát bol obžalovaný odsúdený
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7T/115/2013 z 19.12.2013, ktorým mu za zločin poškodzovania

a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom krádeže bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky
a 8 mesiacov. Napokon rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/46/2014 z 12.6.2014 bol obžalovaný
uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu
pokusu, v súbehu s prečinom výtržníctva, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov.

Z odpisu registra trestov tiež vyplýva, že počas výkonu označených trestov bol obžalovaný postupne
premiestnený z ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia až do ústavu s maximálnym
stupňom stráženia. K tomu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že dôvodom jeho preraďovania
do ústavu s vyšším stupňom stráženia boli bitky, ktorých sa zúčastňoval v snahe chrániť svojho brata,
ktorý v tom čase taktiež vykonával trest odňatia slobody a ktorý bol napádaný spoluväzňami. Odborným

vyjadrením podaným v prípravnom konaní bola hodnota vecí odcudzených pri lúpeži obžalovaným
poškodenému vyčíslená na sumu 8,15 €.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona pred bodkočiarkou, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.

Základnátrestnásadzbavdanomprípadepredstavovalasedemrokovaždvanásťrokovodňatiaslobody
(§ 188 ods. 2 Tr. zákona). Okresný súd vzhliadol na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť,
a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Tr. zákona].
Označenú poľahčujúcu okolnosť súd obžalovanému priznal napriek nie príliš presvedčivému vyjadreniu
ľútostivrámcijehovýpovedenahlavnompojednávaní(vyjadriljuažnavtomtosmerevýslovnepoloženú

otázku), súd však v prospech obžalovaného (popri jeho vyhlásení o vine) vzal do úvahy jeho zjavne
obmedzenúintelektuálnuvýbavu,ktorámuneumožňujevyjadreniehlbšíchpostojovspôsobomnaúrovni
spoločenskej normy. Navyše, vzhľadom na úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona, a preto
absenciu postupu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, by ani nepriznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nemalo
vplyv na konkrétnu výšku trestnej sadzby. Na druhej strane, súd obžalovanému pričítal jednu priťažujúcu

okolnosť,atoževminulostiužbolodsúdenýzatrestnýčin[§37písm.m).Tr.zákona],keďžeobžalovaný
bol pred spáchaním teraz súdenej trestnej činnosti už trikrát odsúdený, pričom tieto jeho odsúdenia nie
sú zahladené a súd nevidel dôvod na nich neprihliadať.Ako už bolo uvedené, obžalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7T/115/2013 z 19.12.2013
odsúdený (aj) za zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona (nespadajúci pod tzv. zásadu trikrát a dosť podľa §

47 ods. 2 Tr. zákona, pozn.) a rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/46/2014 z 12.6.2014 bol odsúdený
(aj) za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu, pričom označené
odsúdenia obžalovaného toho času nie sú zahladené. Vzhľadom na uvedené odsúdenia obžalovaného
sa dolná hranica trestnej sadzby u obžalovaného podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona zvýšila o jednu polovicu
(za použitia § 38 ods. 8 Tr. zákona), teda na 9 a 1/2 (deväť a pol) roka odňatia slobody.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd v jeho prípade pristúpil
k mimoriadnemu zníženiu trestu, a to za analogickej aplikácie ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zákona,
ktorý v prípade uzavretia dohody o vine a treste umožňuje uloženie trestu zníženého až o jednu
tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd pri tom vychádzal z právneho

názoru vyjadreného v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44,
publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017,
podľa ktorého analogická aplikácia § 39 ods. 4 Tr. zákona je v prípade vyhlásenia obžalovaného na
hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. poriadku prípustná a procesne logická,
keďže (v podstate) páchateľ takým vyhlásením neodvolateľne prijíma všetky právne účinky uznania viny

(dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške
uloženého trestu, čím súdu (obdobne ako pri dohode o vine a treste) umožňuje zjednodušený procesný
postup smerujúci k meritórnemu skončeniu veci.

Prvostupňový súd po zvážení všetkých okolností prípadu uložil obžalovanému trest odňatia slobody na

samej spodnej hranici mimoriadne zníženého trestu v trvaní 6 (šesť) rokov a 4 (štyri) mesiace (jedna
tretina z 9 a pol roka predstavuje 3 roky a dva mesiace, pozn). Takýto trest považuje okresný súd
pri jeho mimoriadnom znížení za primeraný a adekvátny závažnosti spáchaného skutku, ako aj osobe
obžalovaného. Súd pri výmere trestu v rámci jeho mimoriadneho zníženia pod už predtým o polovicu
zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby, okrem vyhlásenia obžalovaného o jeho vine, prihliadol aj na

skutočnosť, že konaním obžalovaného nebola poškodenému spôsobená závažnejšia ujma na zdraví
(pohmoždenie vlasatej časti hlavy s dobou liečenia do 7 dní) ani na majetku (odcudzené veci v hodnote
8,15 €). Súd vzal do úvahy aj záver znalca z odvetvia psychiatria, že pobyt obžalovaného na slobode
nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, a napokon aj skutočnosť, že obžalovaný
má v registri priestupkov len jeden záznam (za nedovolený prechod cez koľajisko).

Vychádzajúc z uvedeného, súd považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a dva
mesiace (aj v spojení so súčasným uložením protialkoholického ochranného liečenia ústavnou formou)
za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom vzhľadom na
predchádzajúce odsúdenia obžalovaného (aj za dva zločiny), v jeho prípade do popredia vystupuje

najmä represívna funkcia trestu v zmysle ochrany spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti
z jeho strany, čomu podľa názoru okresného súdu uložený trest taktiež zodpovedá.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz súdeného trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria a na základe jeho odporúčania,
súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil aj protialkoholické ochranné liečenie
ústavnou formou, keďže vplyv alkoholu, od užívania ktorého je obžalovaný podľa znalca závislý, bol

zrejmý aj pri spáchaní súdeného skutku. Uvedené ochranné opatrenie zároveň prispeje k dosiahnutiu
účelu trestu.

Napokon súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu v sume 8,15 €
s tým, že so zvyškom uplatneného nároku (uplatnený bol v celkovej výške 10 €, pozn.) súd poškodeného

odkázal na civilný proces.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.