Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoR/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515897526
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1515897526.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: O. D., E.. XX.XX.XXXX, E.
XXX, XXX XX E.D., zast. Pavol Trnka, advokát, Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou,
proti žalovanému: A. P., E.. XX.XX.XXXX, G. XX/XX, XXX XX K. X.W. - I., zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie
čiastočného rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/49/2015 zo dňa 27.08.2015, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/15/2015-746 zo dňa 30. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/15/2015-746 zo dňa 30. marca

2022 v napadnutej časti I. a II. výroku potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol. II. výrokom žalovanému proti
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 100 %. III. výrokom súd návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24Csr/2/2016

zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra
dňa 28.10.2015, postúpenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 17.12.2015, domáhal proti
pôvodne žalovanému O.. X. S., E.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX I., zrušenia čiastočného
rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. RD/49/2015 vydaného dňa 27.08.2015 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“) rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, Ing. Milošom Valachom (ďalej len
„rozhodcovský súd“) a náhrady trov konania.

Skutkovo tvrdil, že rozhodcovský súd v právnej veci žalobcu O.. X. S., proti žalovanému O. M., E. o
zaplatenie sumy 85.000,- eur s príslušenstvom, potom čo rozhodcovským uznesením zo dňa 20.08.2015
rozhodol o rozdelení veci na dve časti, čiastočným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RD/49/2015
zo dňa 27.08.2015 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovuje
čiastočne a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.170,- eur s príslušenstvom a
nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania.
Žalobca ho žiada zrušiť z dôvodu, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovské

konanie prebehlo v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní ako aj verejným
poriadkom. Nedostatok právomoci má základ v neexistencii rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na
záverečné vyjadrenie zo dňa 17.08.2015. Dal do pozornosti, že pôvodný žalovaný (v rozhodcovskom
konaní v procesnom postavení žalobcu) i svedok A. P. disponujú iba kópiou zmluvy o pôžičke, keďpodľa vysvetlenia svedka P., originál zmluvy po tom, čo ho opatril svojím podpisom, zaslal na jeho
adresu a ponechal si iba kópiu zmluvy. Porovnaním údajného podpisu žalobcu na kópii Zmluvy o
pôžičke z 15.06.2012 s podpismi na písomnostiach na str. 105 až 124 spisu rozhodcovského súdu

(podotkol, že aj k ich zadováženiu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou postupom odporujúcim
ust. § 27 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní) zistil, že podpis na zmluve o pôžičke je úplne, a to
ohľadne každého detailu identický s jeho nesporne pravým podpisom na podpisovom vzore konateľa
z 02.09.2008 (zároveň sa zreteľne od všetkých jeho taktiež nesporne pravých podpisov na ostatných
písomnostiach odlišuje), preto bol presvedčený, že práve tento podpis slúžil falšovateľovi na to, aby

jeho verným napodobením, alebo (čo je pravdepodobnejšie) jeho skopírovaním, preukazoval existenciu
ním podpísanej zmluvy o pôžičke, ktoré konanie má nepochybne aj trestnoprávny rozmer. Vzhľadom na
postup rozhodcu mal za to, že nemal vo veci rozhodovať pre svoju zaujatosť, pričom aj v tomto smere
poukázal na uplatnené námietky na Okresnom súde Nitra. Nedostatok kompetencie rozhodcovského
súdu dokazuje skutočnosť, že rozhodcovským uznesením vec rozdelil na dve časti, opakovane a v
rozpore so zákonom v časti III. výroku rozhodol o poplatkovej povinnosti. Súčasťou rozsudku ako prílohy

č. 1 urobil vlastný prehľad vkladov a výberov z účtov, spolu s vlastným v rozpore s dôkazmi vykonaným
hodnotením toho, ktoré z týchto vkladov a výberov určite urobil A.. P.. Tento jeho nezákonný postup sa
v konečnom dôsledku prejavil na rozhodnutí o veci, a preto je dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. b) zák.
č. 244/2002 Z. z.. Žalobca tvrdil, že uplatnil námietku nedostatku právomoci pri prvom úkone vo veci
samej v rozhodcovskom konaní. Po tom, čo rozhodcovským uznesením rozhodcovský súd potvrdil svoju

právomoc, podal žalobca v lehote podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. žalobu vedenú na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/10/2015 a až po podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
s cieľom zabrániť porušeniu zásady hospodárnosti konania tým, že bude vedené paralelné konanie o tej
istej otázke, žalobca zobral túto žalobu späť. Ďalej tvrdil, že v rámci trestného konania na OR PZ Nitra
pod ČVS: ORP4-1561/VYS-NR-2015 bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že fotokópia zmluvy o

pôžičke z 15.06.2015 medzi veriteľom A. P. a dlžníkom O. M. bola vyhotovená technickým falšovaním.
Voči A. P. bolo vznesené obvinenie z pokusu zločinu podvodu. V konaní Okresného súdu Bratislava V
pod sp. zn. 24Csr/2/2016 rieši sa v ňom rovnaká otázka, aká má rozhodujúci význam pre toto konanie,
navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania 24Csr/2/2016.
Na pojednávaní dňa 06.12.2016 žalobca navrhol, aby do konania namiesto žalovaného uvedeného

v žalobe vstúpil A. P.. Súd uznesením č.k. 21Cr/15/2015-248 v spojení s opravným uznesením č.k.
21Cr/15/2015-253 návrhu žalobcu vyhovel podľa § 80 ods. 1, 2 a 3 CSP.
Súd vo veci samej dňa 17.10.2017 vyhlásil rozsudok č.k. 21Cr/15/2015-324, ktorým čiastočný
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, so sídlom
Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Ing. Milošom Valachom sp. zn. RD/49/2015 zo dňa 27.08.2015, zrušil

a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
Po podaní odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4CoR/6/2018-593
zo dňa 21.11.2019 rozsudok Okresného súdu Bratislava V zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým,
že odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s
argumentáciou žalovaného, podľa ktorého ohľadom existencie predmetnej rozhodcovskej zmluvy a teda

i právomoci rozhodcovského súdu na konanie vo veci, existuje prekážka res iudicata, t.j. prekážka veci
už právoplatne rozhodnutej, a to s poukazom na uznesenie rozhodcovského súdu RD/49/2015 zo dňa
30.06.2015. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nezaoberal tým, že vo veci rozhodcovskej
zmluvyužbolorozhodnutérozhodcovskýmuznesenímRD/49/2015zodňa30.06.2015atútoskutočnosť
pri rozhodovaní nezohľadnil a najmä neodôvodnil z akých dôvodov nepovažoval túto skutočnosť za

významnú. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie bol v tejto súvislosti povinný skúmať,
či skoršie rozhodnutie rozhodcovského súdu o existencii rozhodcovskej zmluvy a vlastnej právomoci
zakladá alebo nezakladá v danej veci prekážku res iudicata. Súd sa mal na tento účel zároveň
vysporiadať so vzťahom ustanovenia § 21 a § 40 a taktiež § 35 v spojení s § 38 zákona o rozhodcovskom
konaní, pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca podal voči predmetnému uzneseniu rozhodcovského

súdu námietky aj návrh na súd včas v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý však
následne vzal späť (dané konanie bolo zastavené uznesením č.k. 21Cr/10/2015-126 zo dňa 06.12.2016
v súlade s § 145 ods. 1 CSP) z dôvodu, že rozhodcovský súd v konaní pokračoval a dňa 27.08.2015
vydal čiastočný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha v tomto konaní. Odvolací
súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vyhodnotiť dôvodnosť námietky

žalovaného o existencii prekážky res iudicata vo vzťahu k uzneseniu rozhodcovského súdu RD/49/2015
zo dňa 30.06.2015. Ak súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní veci dospeje k záveru o dôvodnosti
žaloby žalobcu na zrušenie dotknutého rozhodcovského rozsudku, svoje rozhodnutie dostatočnýmspôsobom odôvodní a vysporiada sa s argumentáciou žalovaného. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 40 ods. 1, 2, 4, § 41, § 50 ods. 2, § 21 ods.

1, 2, 4, 5, § 27 ods. 1, § 9 ods. 5, § 32 ods. 2 veta druhá zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej aj „zákon o rozhodcovskom konaní“ a „zákon č. 244/2002 Z. z.“), § 255 ods. 1, § 396 ods.
3, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Konštatoval, že v predmetnej veci bolo namietnuté zmeškanie lehoty na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Bola namietnutá pasívna legitimácia žalovaného. Súd prvej inštancie

vo vzťahu k týmto námietkam poukázal na záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave
vyslovený v uznesení č.k. 4CoR/6/2018-593 zo dňa 21.11.2019, podľa ktorého žaloba na zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, keď podaním žaloby na Okresný súd Nitra bola dodržaná
hmotnoprávna podmienka, podať žalobu v 60-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku,
keďže postúpením sporu na príslušný súd zostávajú zachované právne účinky spojené s podaním
žaloby. V prípade pasívnej legitimácie, hoci žalovaný nebol účastníkom rozhodcovského konania,

odvolací súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené podmienky § 80 CSP súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď uznesením zo dňa 06.12.2016, v znení opravného uznesenia zo dňa
08.06.2017 pripustil, aby do konania namiesto žalovaného O.. X. S. vstúpil do konania žalovaný A. P..
Vo vzťahu k namietnutiu právomoci ako dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku a námietke
žalovaného o existencii prekážky res iudicata s poukazom na rozhodcovské uznesenie RD/49/2015 zo

dňa 30.06.2015 súd prvej inštancie aj s poukazom na pokyn Krajského súdu v Bratislave uviedol, že
účastník rozhodcovského konania je oprávnený v žalobnej odpovedi namietať nedostatok právomoci
spočívajúci v neplatnosti alebo neexistencií rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd následne
rozhoduje o svojej právomoci prejednávať a rozhodovať vec. V prípade, že dospeje k záveru, že nemá
právomoc, konanie rozhodcovským uznesením zastaví (§ 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z.). V opačnom

prípade má za to, že disponuje právomocou. O námietke nedostatku právomoci môže rozhodcovský
súd rozhodnúť dvoma spôsobmi, a to buď priamo rozhodcovským rozsudkom alebo predbežným
rozhodcovským uznesením (§ 21 ods. 4 prvej vety zák. č. 244/2002 Z. z.). Ak rozhodne rozhodcovským
rozsudkom a teda nevydá predbežné rozhodcovské uznesenie, účastník rozhodcovského konania sa
žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku môže na všeobecnom súde domáhať jeho zrušenia

z dôvodu nedostatku právomoci (§ 40 ods. 1 písm. a) body 1 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z.) a v tom
súdnom konaní sa bude skúmať, či tento dôvod zrušenia je daný alebo nie. Avšak v prípade, že
rozhodcovský súd vydá predbežné rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodne o tom, že má právomoc
rozhodovať spor účastníkov rozhodcovského konania, je postup odlišný. Proti tomuto predbežnému
rozhodcovskému uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. No zákon o rozhodcovskom konaní

umožňuje súdny prieskum právomoci rozhodcovského súdu na základe návrhu o námietke nedostatku
právomoci podanej účastníkom rozhodcovského konania na všeobecnom súde podľa § 21 ods. 4
zák. č. 244/2002 Z. z. (ďalej len „námietkové konanie“). Podanie takéhoto návrhu nie je dôvodom na
prerušenie rozhodcovského konania a rozhodcovský súd môže pokračovať a rozhodnúť vo veci samej
vydaním rozhodcovského rozsudku (§ 21 ods. 4 poslednej vety zákona o rozhodcovskom konaní), proti

ktorému môže účastník rozhodcovského konania podať na všeobecný súd žalobu na jeho zrušenie
z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. a) vrátane nedostatku právomoci, teda z rovnakého
dôvodu ako je vedené námietkové konanie. Môže sa javiť, že námietkové konanie a konanie o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku súdveidentickékonaniasrovnakýmpredmetomsúdnehoprieskumu.Alenie
je to tak. Ten rozdiel je v účele toho-ktorého súdneho konania a následného dôsledku na rozhodcovské

konanie. Zatiaľ čo námietkové konanie sa vzťahuje na predbežné rozhodcovské uznesenie o právomoci,
konanieožalobepodľa§40zákonaorozhodcovskomkonanísavzťahujenarozhodcovskýrozsudok.Ak
sú na všeobecnom súde vedené takéto konania, súd spravidla neskoršie konanie o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku preruší do skončenia skoršieho námietkového konania. Jedná sa o to, že v
konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže súd rozhodnúť skôr, ako sa právoplatne

rozhodne v námietkovom konaní o právomoci. Prerušenie konania odôvodňuje aj hospodárnosť, aby sa
dokazovanie o tej istej otázke neriešilo dva krát. Ako bolo uvedené vyššie, v námietkovom konaní sa
rozhoduje o právomoci rozhodcovského súdu v rozsahu námietky nedostatku právomoci.
V prípade rozhodovania súdu v námietkovom konaní do úvahy prichádzajú iba dve možnosti
rozhodnutia o takejto námietke. Všeobecný súd námietke nedostatku právomoci vyhovie a rozhodne, že

rozhodcovský súd nemá právomoc prejednávať a rozhodovať spor účastníkov rozhodcovského konania.
Vtedy je možné podať opravný prostriedok - odvolanie (výklad ad contrario k § 21 ods. 4 predposlednej
vety zákona o rozhodcovskom konaní). Druhou možnosťou je, že námietke nevyhovie, návrh zamietne,
čo má za následok, že predbežné rozhodcovské uznesenie, ktorým bolo pozitívne rozhodnuté oprávomoci, všeobecným súdom dotknuté nie je. To zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v
otázke právomoci rozhodcovského súdu t.j. prekážku rei iudicata. Voči tomuto rozsudku nie je prípustné
odvolanie (§ 21 ods. 4 predposlednej vety zákona o rozhodcovskom konaní).

Táto prekážka právoplatne rozhodnutie veci je daná aj v prípade, že nie je na všeobecnom súde
iniciovanénámietkovékonaniepodľa§21ods.4zákonaorozhodcovskomkonaní,alebotakéhokonanie
iniciované síce je, avšak žalujúca strana zoberie návrh o námietke nedostatku právomoci späť a konanie
je bez prieskumu právomoci rozhodcovského súdu všeobecných súdom zastavené. Čiže predbežné
rozhodcovské uznesenie o právomoci prejednať a rozhodnúť spor, založí prekážku rei iudicata o otázke

rozhodcovskej právomoci. Táto právomoc rozhodcovského súdu nie je odvodená od rozhodcovskej
zmluvy, ale od predbežného rozhodcovského uznesenia - právomoc je založená procesným spôsobom
a postupom.
Po právoplatnom skončení námietkového konania vo vzťahu k súbežnému konaniu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, súd v neskoršom konaní môže pokračovať a to v rozsahu dôvodov
zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom otázka právomoci je otázkou už právoplatne rozhodnutou

v námietkovom konaní a toto rozhodnutie je záväzné pre sporové strany. Súd v ňom skonštatuje
výsledok námietkového konania. V prípade, že súd v námietkovom konaní rozhodol, že právomoc
rozhodcovského súdu nie je daná, tým okamihom je naplnený niektorý z dôvodov zrušenia
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 alebo 3 zákona o rozhodcovskom konaní. V
prípade, že rozhodol, že právomoc daná je, súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne,

ak neboli dané iné dôvody zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 a/ alebo 4 zákona o rozhodcovskom
konaní.
V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca v žalobnej odpovedi namietol právomoc rozhodcovského
súdu, ďalej, že rozhodcovský súd vydal predbežné rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodol kladne
o svojej právomoci a tiež nebolo sporné, že žalobca inicioval súdne konanie o námietke nedostatku

právomoci na Okresnom súde Nitra vedené pod sp. zn. 9C/407/2015 a tiež nebolo sporné, že toto
konanie po postúpení na Okresný súd Bratislava V pod sp. zn. 21Cb/10/2015 bolo právoplatne v celom
rozsahu zastavené na základe späťvzatia. Z uvedeného je teda zrejmé, že právomoc rozhodcovského
súdu nebola založená rozhodcovskou zmluvou, ale procesným spôsobom rozhodcovským uznesením
RD/49/2015 zo dňa 30.06.2015. Ide o otázku právoplatne rozhodnutú. Právomoc rozhodcovského súdu

rozhodovať spor pod sp. zn. RD/49/2015 je daná a teda nie dôvod zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm.
a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu na ustanovenie §
21 ods. 4 v spojení s § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní a poukázal na
vyššie uvedené odôvodnenie. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
R 77/2015 (sp. zn. 3Cdo/27/2011), podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť

právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku
veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.
Súd mal za to, že tento názor sa nedá aplikovať v tomto spore. Najmä nejedná sa o spotrebiteľský
spor, nejde o rovnaké skutkové okolnosti ani identickú právnu kvalifikáciu a rovnaký predmet konania
- o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Žalobca ako ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol vykonanie dôkazu v
rozhodcovskom konaní v rozpore so zákonom, a to § 27 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd
na tento dôvod mohol prihliadnuť, nakoľko žalobca tento dôvod namietal v rozhodcovskom konaní bez
zbytočného odkladu a to v záverečnom vyjadrení zo dňa 17.08.2015 (§ 40 ods. 4 zák. č. 244/2002
Z. z.). Žalobca mal za to, že rozhodcovský súd nezákonne vykonal dôkaz vo vzťahu k vyjadreniu

svedkov Ľ. D. a U.. A. S.. V konaní nebolo sporné, že týchto svedkov účastníci rozhodcovského konania
nenavrhli. Rozhodcovské konanie prebiehalo písomne a rozhodcovský súd všetkých navrhnutých
svedkov písomne vyzval na podanie svedeckej výpovede. Avšak súd konštatoval, že k nezákonnému
výkonu dôkazu rozhodcovským súdom nedošlo. Uvedené mal súd preukázané z podaní Ľ. D. a U.. A. S.,
keď na úvod svojich podaní obaja uviedli: „Oslovil ma A. P. vo veci podania svedectva ...“ Z uvedeného

ako aj z rozhodcovského spisu je zrejmé, že rozhodcovský súd ich nežiadal o podanie písomnej
svedeckej výpovede, teda rozhodcovský súd nevykonával dôkaz, ktorý nikto nenavrhol. Vzhľadom na
to nie je daný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o
rozhodcovskom konaní.
Žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku ďalej namietol podpis na zmluve o pôžičke s tým,

že je identický s podpisom na písomnostiach na strane 105 až 124 spisu rozhodcovského súdu a mal
za to, že k zadováženiu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou postupom podľa § 27 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní. Súd uviedol, že na túto námietku prihliadnuť nemohol. Z rozhodcovského spisu
vyplýva, že žalobca prostredníctvom advokáta nahliadol do rozhodcovského spisu, avšak v záverečnomvyjadrení v rozhodcovskom konaní túto námietku neuplatnil. Zákon o rozhodcovskom konaní je veľmi
prísny a veľmi striktne ukladá súdu prihliadnuť na len na tie dôvody zrušenia, ktoré boli uplatnené
v rozhodcovskom konaní v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Zo záverečného

stanoviska žalobcu podanom v rozhodcovskom konaní táto námietka uplatnená nebola, preto súd na
ňu prihliadnuť nemohol.
Ďalej žalobca namietal zaujatosť rozhodcu v rozhodcovskom konaní RD/49/2015. Poukázal na námietku
podanú v rozhodcovskom konaní ako aj na námietku uplatnenú na Okresnom súde Nitra. Na jednom
z posledných pojednávaní doložil do spisu podanie adresované na Okresný súd Nitra, datované

28.07.2015označenéakožiadosťorozhodnutieonámietkeprávomocirozhodcuksp.zn.RD/49/2015.Z
podaniavyplýva,žerozhodcovskýmuznesenímč.k.RD/49/2015zodňa21.07.2015nevyhovelnámietke
zaujatosti rozhodcu Ing. Miloša Valacha a rozhodol, že rozhodca nie je vylúčený z prejednania a
rozhodovania veci pod sp.zn. RD/49/2015. Toto podanie je však bez podacej pečiatky Okresného súdu
Nitra. Žalobca nevedel súdu uviesť pod akou spisovou značkou je na tom súde vedené, na stav konania
sa na uvedenom súde nedopytoval a na súdny poplatok vyzvaný nebol. Preto súd zisťoval na Okresnom

súde Nitra stav predmetného konania, pričom zistil, že takýto návrh na Okresnom súde Nitra podaný
nebol. Súd aj poukázal na podanie protistrany zo dňa 04.07.2016, v ktorom sa zhrnuli všetky návrhy
žalobcu podané na Okresný súd Nitra. Jednalo sa o jedno konanie o námietke nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu a dve žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca po doručení tohto
podania nepoprel ani neopravil skutkové tvrdenia protistrany s tým, že je podaný aj návrh o námietke

predpojatosti rozhodcu. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení ako aj dokazovania mal za
to, že žalobca na súde nepodal návrh o námietke predpojatosti rozhodcu. Z uvedeného je zrejmé, že
rozhodcovské uznesenie o zamietnutí námietky predpojatosti Ing. Miloša Valacha všeobecným súdom
dotknuté nebolo a súd vzhľadom na tento celý proces konštatoval, že rozhodca, ktorý prejednával a
rozhodoval v rozhodcovskom konaní RD/49/2015 predpojatý nebol. Teda nie je daný dôvod zrušenia

rozhodcovského rozsudku.
Žalobca namietal, že rozhodcovský súd rozdelil veci na dve časti. Súd na túto námietku uviedol, že
rozdelenie sporu na dve časti nie je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní s poukazom na §
32 ods. 2 druhej vety zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovský súd môže vydať
čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo

výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok. V predmetnej veci žalobca aj napadol
vydaný čiastočný rozhodcovský rozsudok. Tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku naplnený
nebol.
Ďalšia námietka žalobcu sa týkala poplatkovej povinnosti. Súd konštatoval, že poplatková povinnosť nie
je dôvodom zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní, keď poplatková

povinnosť nemá vplyv na vec samu.
Namietanie vyhotovenia prehľadu vkladov a výberov z účtu ako súčasti rozhodcovského rozsudku v
rozpore s dokazovaním, nie je podľa súdu dôvodom zrušenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o
rozhodcovskom konaní, nakoľko súd v tomto konaní nemôže meritórne preskúmavať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku.

Body 51. až 53. tohto odôvodnenia mali byť aj dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu
porušenia verejného poriadku. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní. Predmet sporu sporových strán
bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods.
4 zák. č. 244/2002 Z. z).

Žalobca až v podstate v záverečnej reči s odkazom na písomné podanie zo dňa 4.10.2021 namietol
porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, porušenie verejného poriadku namietal od
počiatku. Uviedol, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané sfalšovanie zmluvy o pôžičke a tým
aj rozhodcovskej zmluvy s cieľom obohatiť sa na škodu žalobcu, čo zakladá znaky trestnej činnosti,
pre ktorú bolo uznesením OR PZ OKP Nitra zo dňa 04.12.2015 začaté trestné stíhanie pre zločin

podvodu. Hoci vznesenie obvinenia voči žalovanému bolo prokurátorom zrušené a uznesením zo dňa
30.04.2018 došlo k prerušeniu trestného stíhania, ale uznesenie o začatí trestného stíhania zrušené
nebolo, teda k spáchaniu trestnej činnosti, súčasťou ktorej bolo aj sfalšovanie zmluvy o pôžičke. Vydanie
rozhodcovského rozsudku zaväzujúceho na plnenie prostredníctvom sfalšovaného dôkazu bez ohľadu
na to, či sa na jeho sfalšovaní podieľal rozhodca, či iné osoby, podľa žalobcu, je v rozpore s verejným

poriadkom. Súd zdôraznil, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepreskúmava jeho vecnú
správnosť. Rozhodcovský súd vo veci nerozhodol iba a výlučne na základe zmluvy o pôžičke. V
prípade, že by bolo rozhodnuté iba na základe takejto zmluvy bolo by možné uvažovať o porušení
verejného poriadku. Ale rozhodcovský súd rozhodol aj na základe iných dôkazov napríklad aj výpisovz účtov, ktoré doložil žalobca, či svedeckých výpovedí. Vo veci bolo vykonané dokazovanie meritórne
na základe návrhov obidvoch účastníkov konania vrátane návrhov žalobcu, čo je v súlade so zásadou
rovnosti účastníkov. Vo veci nerozhodoval predpojatý rozhodca a námietky uvedené v odsekoch 51. až

53. nie sú v rozpore s verejným poriadkom. Súd preto po preskúmaní predmetného rozhodcovského
konania a rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že nie je sú dané dôvody na zrušenie pre
porušenie verejného poriadku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko
nezistil existenciu žiadneho žalobcom namietaného dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24Csr/2/2016, nakoľko nemal za to, že sú dané dôvody na
prerušenie konania podľa § 164 CSP. Žalovaný mal proti žalobcovi vo veci plný úspech, preto mu priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti I. a II. výroku.
Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Pokiaľ ide o otázku namietanej právomoci rozhodcovského súdu ako dôvodu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. l písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní,
odvolateľ nesúhlasil s tým, ako sa s ňou súd v bodoch 37. až 43. odôvodnenia rozsudku vysporiadal,

pričom v celom rozsahu vo vzťahu k tejto otázke odkázal na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 04.10.2021
pod bodom B) l) až 5). S odkazom na podrobnú argumentáciu vo vyjadrení zo dňa 04.10.2021 nemal
pochybnosti o tom, že predmetné uznesenie rozhodcovského súdu nevytvorilo a ani nemohlo vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci pre žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podanú z dôvodu, že
rozhodcovský súd rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva (skutočnosť, že

rozhodca čiastočným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RD/49/2015 zo dňa 27.08.2015 rozhodol v
spore, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva nie je pritom v súčasnosti sporná). Už z ust.
§ 40 ods. l písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd, ktorý rozhoduje v
konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku je oprávnený a zároveň povinný na základe
takejto žaloby riešiť aj otázku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že ide o spor, pre

ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva a zo žiadneho zákonného ustanovenia ani z rozhodovacej
činnosti súdov (súd síce v odôvodnení rozsudku vo všeobecnosti spochybnil možnosť aplikovať na vec
závery vyplývajúce z unesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2011 z 29.01.2015, sám však na podporu svojej
argumentácie žiadnym skôr vydaným rozhodnutím vo vzťahu k riešeniu takejto otázky neargumentuje)
nevyplýva, že by o žalobe pred právoplatným skončením námietkového konania nemohol rozhodovať.

Podotkol, že súd v prípade, že koná o žalobe, o ktorej bolo či už v celom rozsahu alebo čiastočne
rozhodnuté v inom konaní rozhodnutím, ktoré vytvorilo prekážku rozhodnutej veci, žalobu nezamieta,
ale konanie s poukazom na ust. § 230 CSP zastavuje (čiastočne zastavuje). Preto, ak by aj jeho právny
názor v smere vytvorenia prekážky rozhodnutej veci bol správny, rozhodol súd tým, že žalobu zamietol
aj v časti ňou uplatneného dôvodu podľa 40 ods. l písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní,

nezákonne.
Ďalej uviedol, že zatiaľ čo pri posudzovaní otázky dôvodnosti žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku z dôvodov v ust. § 40 ods. l písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní, zostal súd
pri konštatovaní skutkových okolností aj pri právnej argumentácii (aj keď s ňou nesúhlasí) vo vecnej
rovine, jeho odôvodnenie zamietnutia žaloby vo vzťahu k ďalším uplatneným dôvodom je jednoznačne

účelové. Súd vo viacerých smeroch konštatuje skutkové okolnosti, ktoré z dôkazného materiálu vôbec
nevyplývajú, čo výrazne negatívne ovplyvňuje aj z toho vyvodené právne závery, pričom nesprávny je
už spôsob, akým sa jednotlivými námietkami vo vzťahu k zákonnosti dokazovania pred rozhodcovským
súdom vyporiadava, keďže námietky posudzuje izolovane, ako keby medzi nimi nebola žiadna súvislosť,
čím sa zjavne pokúša spochybniť, že rozhodca postupoval v rozhodcovskom konaní tak, že závažným

spôsobom porušoval princíp rovnosti strán, a to jednostranne v prospech žalobcu.
Namietal, že súd neprihliadal na námietku žalobcu k vykonaniu dôkazov v rozpore s ust. § 27 ods. l
zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že vo vzťahu k vyjadreniu svedkov Ľ. D. a U.. A. S. nedošlo
k vykonaniu dôkazu, keďže títo vo veci nepodali svedecké výpovede. Aj pre listinu platí, že ju ako dôkaz
nemožnopoužiť,aknebolazadováženánanávrhniektoréhozúčastníkov.Včiastočnomrozhodcovskom

rozsudku rozhodcovský súd opakovane poukazuje na vyjadrenia Ľ. D. a U.. A. S., a to napriek tomu, že
takýto dôkaz nenavrhla ani jedna zo strán sporu.
V ďalšom bode odôvodnenia rozsudku súd tvrdí, že nemohol prihliadnuť na námietku žalovaného
ohľadne jeho podpisu na zmluve o pôžičke, keďže podľa neho z rozhodcovského spisu vyplýva, žežalobca prostredníctvom advokáta síce nahliadol do rozhodcovského spisu, ale v záverečnom vyjadrení
túto námietku neuplatnil. Okrem toho, že sa nedá súhlasiť s tvrdením súdu, že na takúto námietku
nemožno prihliadnuť aj keď v rozhodcovskom konaní bola uplatnená, ale už nebola uplatnená v

záverečnomvyjadrení,považovaltototvrdeniesúduzanepravdivé,pretožetátonámietkapreukázateľne
bola súčasťou aj záverečného vyjadrenia.
V ďalších častiach odôvodnenia rozsudku sa súd úplne stručne vyporiadava s námietkami vo
vzťahu k vyhotoveniu prehľadu vkladu a výberov z účtu ako súčasti rozhodcovského rozsudku, vo
vzťahu k poplatkovej povinnosti, vo vzťahu k rozdeleniu veci na dve časti strohým konštatovaním,

že tieto námietky nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ každú z týchto
námietok vrátane námietok súvisiacich s vykonaním aj stranami nenavrhovaných dôkazov a vrátane
námietok súvisiacich s nevykonaním žalobcom dôvodne navrhnutých dôkazov, rozhodujúcich nielen
pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ale aj pre posúdenie právomoci rozhodcovského súdu v spore konať
(najmä návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, pokiaľ rozhodcovský súd aj bez jeho vykonania
nedospeje k záveru o nepreukázaní existencie písomnej zmluvy o pôžičke a rozhodcovskej zmluvy),

posudzujeme izolovane tak, ako to urobil súd, môže sa javiť, že ani jedna z nich sama o sebe
neodôvodňuje zrušenie rozsudku podľa § 40 ods. l písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ však všetky tieto námietky a spôsob akým sa s nimi vyporiadal rozhodcovský súd posudzujeme
ako celok, je úplne evidentné, že rozhodcovský súd v konaní hrubým spôsobom ignoroval zásadu
rovnostijehoúčastníkovvneprospechžalobcu,zktoréhodôvodurozhodnutiesúduozamietnutížalobyo

zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom
konaní je nesprávne.
Z vykonaného dokazovania, najmä však zo Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz so sídlom v Bratislave
č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2017/4110 zo dňa 19.05.2017 vyhotoveného v inom (trestnom konaní),

vyplýva, že rozhodujúci dôkaz, o ktorý svoje rozhodovanie oprel rozhodca, teda Zmluva o pôžičke z
15.06.2012, ktorej súčasťou mala byť aj rozhodcovská doložka, bol sfalšovaný, pričom aj na základe
dôkazov získaných z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre je podozrenie nielen z toho, že
zmluvu sfalšoval (prinajmenšom však s vedomím, že je sfalšovaná použil ako dôkaz v rozhodcovskom
i v tomto konaní) práve žalovaný, ale aj z toho, že sa na takomto konaní podieľal rozhodcovský súd,

ktorého rozhodca vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že tieto
skutočnosti plne odôvodňujú záver, že uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku by boli v rozpore s
verejným poriadkom, a preto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods.
l písm. b) s previazaním na § 50 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Považoval za neprípustné,
aby súd, ktorý rozhoduje o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, akokoľvek posudzoval ďalšie

v rozhodcovskom konaní vykonané dôkazy z vecnej stránky, pretože to môže urobiť len súd, ktorý
by rozhodoval o podanej žalobe po zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku tvrdí, že práve tieto rozhodcovským súdom ďalšie vykonané dôkazy ho viedli
k záveru, že nedošlo k porušeniu verejného poriadku, zjavne prekračuje rozsah svojich oprávnení na
posúdenie veci. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže zaplatiť trovy prvostupňového i odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.06.2022. Žalovaný
sa s napadnutým rozsudkom plne stotožnil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal

so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v konaní namietané a riadne svoje rozhodnutie odôvodnil.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, zákonné a plne korešponduje s existujúcim právnym
a procesným stavom. Dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha zrušenia čiastočného rozhodcovského
rozsudku sú irelevantné aj z dôvodu procesnej prekážky definovanej v § 17a v spojení s § 40 ods.
4 zákona č. 244/2002 Z. z., pretože ich žalobca neuvádzal v základnom rozhodcovskom konaní a

tieto v priebehu rozhodcovského konania ani neexistovali. Preto tieto tvrdenia nemôžu (ani nikdy
nemohli) zakladať dôvod pre zrušenie čiastočného rozhodcovského rozsudku. Žalobca neuvádza jediný
relevantný a zákonom predpokladaný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku. Podstatou súdneho
konania vedeného na súde prvej inštancie bola iba otázka, či mal rozhodcovský súd právomoc vo veci
konať a rozhodnúť alebo nie. Medzi žalobcom a žalovaným nesporne vznikla tacitná rozhodcovská

zmluva procesným stavom tým, že žalobca (ako žalovaný v rozhodcovskom konaní) neabsolvoval (resp.
vzal žalobný návrh späť) konanie o právomoci podľa § 21 ods. 2, 4 zákona č. 244/2002 Z. z. vo veci
rozhodcovského uznesenia o právomoci sp. zn. RD/49/2015 zo dňa 30.06.2015 vedené na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/10/2015. Toto konanie bolo právoplatne zastavené dňa 06.12.2016.Preto bez ohľadu na iné dôvody sa stalo rozhodcovské uznesenie o právomoci RD/49/2015 zo dňa
30.06.2015 záväzné, právoplatné a vykonateľné. Tým je právomoc rozhodcovského súdu už vecou
právoplatne rozhodnutou - res iudicata v súlade s § 38 ods. 2 v spojení s § 35 zákona č. 244/2002 Z.

z.. Ak mal rozhodcovský súd právomoc vo veci konať a rozhodnúť, tak je jeho rozhodnutie zákonné
a nemenné. Súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je súdom odvolacím
a akýkoľvek meritórny dôvod posudzovania rozhodcovského konania nemôže zakladať dôvod pre
zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku. Žalovaný zároveň poukázal na súdnu prax pri
riešení rovnakej otázky, a to uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/1/2019-270 zo dňa

15.07.2020 a sp. zn. 3CoR/1/2016 zo dňa 28.04.2016. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku riadne a zákonne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli stanovené
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoR/6/2018-593 zo dňa 21.11.2019. Dokonca nad
rámec toho, čo odvolací súd požadoval, sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými ostatnými
námietkami žalobcu a to bez ohľadu na to, či tieto boli namietané počas rozhodcovského konania
alebo až po jeho skončení. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil v

celom rozsahu napadnutý rozsudok a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

4. Podaním doručeným súdu dňa 19.01.2023 žalovaný predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3CoSr/1/2020-748 zo dňa 27. októbra 2022.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 21Cr/15/2015-746 zo dňa 30. marca
2022 je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/15/2015-746 zo dňa 30. marca 2022, pretože vo

výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuveci.Nazdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

9. Odvolací súd v tomto konaní opätovne rozhodoval o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu
Bratislava V vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cr/15/2015, ktorého rozhodnutie už bolo za
účinnosti Civilného sporového poriadku uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoR/6/2018-593
zo dňa 21.11.2019 zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prejednávanej
veci sa žalobca proti žalovanému domáha zrušenia čiastočného rozhodcovského rozsudku vydaného

dňa 27.08.2015 rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, sídlo Suľany 243, 951 25
Hruboňovo, Ing. Milošom Valachom, pod sp. zn. RD/49/2015. Súd prvej inštancie po opätovnom
prejednaní veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom
žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 100 % a III. výrokom návrh na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V

pod sp. zn. 24Csr/2/2016 zamietol. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v časti I. a II. výroku
odvolaniežalobca,namietajúcodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.f),h)CSP.Žiadal,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi trovy
prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné
rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými
prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť
a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdovdo výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom
všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj

keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu
pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti.
(Ústavný súd SR, III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010, Plz. ÚS 5/2015)

11. Konanie pred vsˇeobecny´m su´dom o zrusˇenie rozsudku rozhodcovske´ho su´du podlˇa za´kona

cˇ. 244/2002 Z. z. na rozhodcovske´ konanie nenadva¨zuje a nie je mozˇne´ ho povazˇovatˇ za
dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom take´ho konania vsˇeobecne´ho su´du nie je vecna´ spra´vnostˇ
rozhodnutia rozhodcovske´ho su´du vo veci samej. Zistˇovanie priebehu konania rozhodcovske´ho su
´du a ni´m vydane´ho rozsudku je v su´dnom konani´ o zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku predmetom
dokazovania vsˇeobecne´ho su´du a ty´m ota´zkou skutkovou a na´sledne pra´vnou, avsˇak vy´lucˇne z
hlˇadiska u´vah o procesnom postupe rozhodcovske´ho su´du v ra´mci posudzovany´ch do^vodov pre

zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku podlˇa za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020)

12. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú taxatívne vymedzené v § 40 ods. 1 zákona o
rozhodcovskomkonaní,totoustanoveniejekogentné.Dôvodynazrušenierozhodcovskéhorozsudkusú

vo svojej podstate procesného charakteru a nemajú byť bránou na meritórny prieskum rozhodcovského
rozsudku. Pokiaľ ide o vady podľa písm. a), žalobca nesie povinnosť tvrdenia týchto námietok, v
opačnom prípade žalobe nemožno vyhovieť. Pokiaľ ide o vady podľa písm. b), žalobe možno vyhovieť
aj v prípade, ak ich žalobca výslovne nenamieta. To však neznamená, že žalobcu nezaťažuje dôkazné
bremeno. (Gyárfáš, J., Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck,

2016, s.535-536)

13. V úvode odvolania žalobca namietal, že predbežné uznesenie rozhodcovského súdu o námietke
jeho právomoci nemohlo vytvoriť prekážku rozhodnutej veci pre žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudkupodanúzdôvodu,žerozhodcovskýsúdrozhodolspor,prektorýnebolauzavretározhodcovská

zmluva v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Túto námietku
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí správne vysporiadal s otázkou možnosti skúmania právomoci rozhodcovského
súdu všeobecným súdom v predmetnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a svoj právny
názor presvedčivo odôvodnil.

14. K námietke žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ako dôvodu pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku a súvisiacej námietky žalovaného o existencii prekážky res iudicata vo
vzťahu k otázke právomoci rozhodcovského súdu s poukazom na rozhodcovské uznesenie sp. zn.
RD/49/2015 zo dňa 30.06.2015 odvolací súd poukazuje na to, že zákon č. 244/2002 Z. z. v jeho

ustanovení § 21 oprávňuje rozhodcovský súd rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich
sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. účastník rozhodcovského konania môže uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy najneskôr pri prvom úkone vo veci
samej. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc

rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci
nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením,
že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní
po doručení predbežného rozhodnutia, podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania uplatní v lehote ustanovenej zákonom námietku

nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, tento je oprávnený o svojej právomoci rozhodnúť v rámci
rozhodcovského konania a to buď rozhodcovským uznesením, alebo v rozhodcovskom rozsudku, ak
sa účastníci nedohodli inak. V zásade platí, že pokiaľ je otázka právomoci zjavne nejasná, je dôležité
túto vyriešiť hneď na úvod, teda rozhodcovským uznesením a to z dôvodu, aby dokazovanie vo veci
nebolo zbytočné; na druhej strane, pokiaľ je zrejmé, že rozhodcovský súd v danej veci právomoc má,

prípadne je námietka právomoci zjavne neopodstatnená a účelová, môže o námietke rozhodnúť až
v samotnom rozhodcovskom rozsudku, v ktorom rozhodne i vo veci, aby tak zabránil zbytočnému
predlžovaniu konania. V prípade, že rozhodcovský súd o svojej právomoci nerozhodne rozhodcovským
uznesením, ale o tejto rozhodne až v rozhodcovskom rozsudku, má účastník rozhodcovského konaniamožnosť v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z. podať na súd žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a teda
jeho včas vznesená námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní

bude preskúmaná v súdnom konaní všeobecným súdom. Odlišná procesná situácia však nastane, ak
rozhodcovský súd o svojej právomoci rozhodne rozhodcovským uznesením. V takomto prípade zákon
č. 244/2002 Z. z. umožňuje účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý námietku nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu uplatnil, podať návrh na rozhodnutie o námietke na všeobecný súd, v lehote
30 dní odo dňa doručenia mu takéhoto uznesenia. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je

prípustný opravný prostriedok; otázka právomoci rozhodcovského súdu je v takom prípade právoplatne
rozhodnutou vecou. Rovnako je tak v prípade, ak účastník rozhodcovského konania takýto návrh na
súd nepodal a teda, keď sa rozhodcovské uznesenie o právomoci v dôsledku nepodania takéhoto
návrhu v zákonom stanovenej lehote stane právoplatným. Je potrebné podotknúť, že zákon č. 244/2002
Z. z. priamo nerieši dôsledky nepodania návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu na všeobecný súd po tom, ako rozhodcovský súd rozhodol o svojej právomoci

rozhodcovským uznesením, keď v § 40 ods. 4 rieši len situáciu, ak účastník námietku nedostatku
právomoci neuplatnil vôbec a teda ani na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ
účastník v stanovenej lehote takýto návrh na rozhodnutie o jeho námietke právomoci na všeobecný súd
nepodal, nemôže už následne nedostatok právomoci použiť ako argument na zrušenie rozhodcovského
rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z., pretože predmetné

uznesenie rozhodcovského súdu o jeho právomoci nadobudne právoplatnosť a žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku z uvedeného dôvodu už nebude prípustná. Pripustenie možnosti podania
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu aj
v prípade, že nebol podaný návrh na rozhodnutie o takejto námietke na súd, by bolo i v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania, na ktorej je zákon č. 244/2002 Z. z. postavený.

15. V prejednávanej veci nastala špecifická situácia, kedy žalobca v žalobnej odpovedi namietol
právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd vydal predbežné rozhodcovské uznesenie, ktorým
rozhodol kladne o svojej právomoci a žalobca inicioval súdne konanie o námietke nedostatku právomoci
na Okresnom súde Nitra vedené pod sp. zn. 9C/407/2015, ktoré však po postúpení na Okresný

súd Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/10/2015 bolo právoplatne v celom rozsahu zastavené na základe
späťvzatia (žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby a žiadal konanie zastaviť, nakoľko rozhodcovský
súd medzičasom rozhodol vo veci samej rozhodcovským rozsudkom a žalobca vydaný rozhodcovský
rozsudok napadol žalobou o jeho zrušenie, čím mal odpadnúť dôvod na konanie len o vznesenej
námietke právomoci rozhodcovského súdu, lebo táto otázka sa bude riešiť v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, teda v konaní o veci samej). Keďže žalobca vzal svoj návrh na rozhodnutie
o námietke nedostatku rozhodcovského súdu späť a predmetné konanie bolo zastavené, na uvedené je
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné hľadieť tak, akoby žalobca návrh na rozhodnutie o námietke
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na všeobecný súd nepodal, ktorá skutočnosť má za
následok, že uznesenie rozhodcovského súdu o jeho právomoci nadobudlo právoplatnosť. V danom

prípade tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu, resp. z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky, na základe ktorej bola právomoc
rozhodcovského súdu založená, už neprichádza do úvahy. Samotný dispozičný úkon žalobcu, ktorým
vzal svoj návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podaný
na všeobecný súd späť, ktoré späťvzatie má za následok nemožnosť opätovne posudzovať otázku

právomoci rozhodcovského súdu, nemožno pričítať na ťarchu žalovaného. Odvolací súd podotýka,
že žiadne ustanovenie zákona č. 244/2002 Z. z. žalobcovi neukladalo postup spočívajúci v späťvzatí
predmetného návrhu v prípade, ak bol medzičasom v rozhodcovskom konaní vydaný rozhodcovský
rozsudok, keď navyše samotný zákon č. 244/2002 Z. z. predpokladá situáciu, že v čase rozhodovania
všeobecného súdu o námietke právomoci bude rozhodcovský súd pokračovať v konaní a môže tiež

vydaťrozhodcovskýrozsudok;vydanierozhodcovskéhorozsudkutakniejeprekážkouprerozhodovanie
všeobecného súdu o námietke právomoci rozhodcovského súdu. V prípade, že je na všeobecnom
súde vedené konanie o námietke právomoci rozhodcovského súdu a súčasne i konanie o zrušenie
medzičasom vydaného rozhodcovského rozsudku, je na všeobecnom súde, resp. súdoch, aby sa s touto
procesnou situáciou vysporiadali; späťvzatie návrhu, resp. žaloby, je tak len na úvahe žalobcu, ktorý v

prípade vykonania tohto dispozičného úkonu musí niesť i procesné následky s ním spojené.

16. Keďže žalobca po vydaní uznesenia o potvrdení právomoci zo strany rozhodcovského súdu,
vzal späť podaný návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu,predmetné uznesenie rozhodcovského súdu nadobudlo právoplatnosť a následná žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku z uvedeného dôvodu už nie je prípustná, pretože ide o otázku právoplatne
rozhodnutú. Otázka existencie právomoci rozhodcovského súdu je teda rozsúdenou otázkou, pričom

rozhodnutie rozhodcovského súdu o tejto otázke je záväzné aj pre všeobecné súdy. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje i na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 37. až 41.), v ktorom sa súd prvej
inštancie uvedeným bližšie zaoberal a svoj právny názor podrobne vysvetlil.

17. Ak žalobca namietal vykonanie dôkazu v rozhodcovskom konaní v rozpore s ust. § 27 ods. 1

zákona o rozhodcovskom konaní tvrdiac, že vyjadrenia Ľ. D. a U.. A. S. neboli zadovážené na návrh
niektorého z účastníkov, túto námietku považoval odvolací súd sa nedôvodnú. Podľa § 27 ods. 1
zákonač.244/2002Z.z.,rozhodcovskýsúdvykonávalendôkazynavrhnutéúčastníkmirozhodcovského
konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k
objasneniu sporu. Z predmetných výpovedí je zrejmé, že na rozhodcovský súd boli zaslané na podnet A.
P., ktorý ich navrhol a na tieto odkazoval vo svojej vlastnej výpovedi, ktorá ako dôkaz v rozhodcovskom

konaní navrhnutá bola. Ako uviedol súd prvej inštancie, aj z rozhodcovského súdneho spisu je zrejmé, že
rozhodcovský súd ich o podanie písomnej svedeckej výpovede nežiadal. Naviac, aj v prípade posúdenia
týchto dôkazov ako vykonaných v rozpore so zákonom, by uvedené malo význam len vtedy, ak by to
malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo v danom prípade nemožno tvrdiť, keďže rozhodcovský súd
mal existenciu uzatvorenia zmluvy o pôžičke preukázanú na základe viacerých dôkazov. S poukazom

na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom konajúceho súdu, že k nezákonnému výkonu dôkazu
rozhodcovským súdom nedošlo.

18. Odvolateľ dôvodne namietal, že konajúci súd neprihliadol na námietku žalobcu ohľadne sfalšovania
jehopodpisunazmluveopôžičkezdôvodu,žetátonámietkanebolauplatnenávzáverečnomstanovisku

žalobcu podanom v rozhodcovskom konaní, čo však nie je pravdou. Zo záverečného vyjadrenia žalobcu
(žalovaného v rozhodcovskom konaní) datovaného 17.08.2015 vyplýva, že žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu v tomto podaní namietal, že predmetnú zmluvu o pôžičke nikdy nepodpisoval a
jeho podpis na predloženej kópii zmluvy je sfalšovaný. V súvislosti so skúmaním existencie dôvodu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým je rozpor s verejným poriadkom podľa § 40 ods. 1 písm.

b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. odvolací súd dáva do pozornosti, že rozpor s
verejným poriadkom predstavuje porušenie základných zásad, na ktorých je postavený právny poriadok,
zároveň však platí, že nie každé porušenie kogentných noriem je možné považovať za rozpor s verejným
poriadkom. Medzi okolnosti, ktoré by mali spadať pod definíciu rozporu s verejným poriadkom, možno
zaradiťprípady,keďrozhodcoviaaleboúčastníciporušiliustanoveniatrestnéhopráva,ďalejrozhodnutia,

ktoré priznávajú náhradu škody nad výšku, ktorá kompenzuje poškodenú stranu, rozhodnutia vydané
v rozpore so zásadou res iudicata, prípadne rozhodnutia, ktoré boli výsledkom konania, v ktorom boli
porušené základné procesné práva, napr. právo byť vypočutý. V danom prípade bolo začaté trestné
stíhanie vo veci podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 uvedeného zákona voči neznámemu páchateľovi, avšak toto bolo

uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre ČVS: ORP-1561/4-VYS-NR-2015, zo dňa
30.04.2018, prerušené z dôvodu, že je potrebné zabezpečenie dôkazov, okrem iného i právoplatného
rozsudku v konaní o zrušenie čiastočného rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/15/2015. Napriek začatému trestnému stíhaniu a znaleckým posudkom
preukázanémusfalšovaniupodpisužalobcunazmluveopôžičke,všakspáchanietrestnéhočinuosobou

znalca, svedka, prípadne iných osôb zúčastnených v rozhodcovskom konaní, preukázané nebolo; takýto
výsledok trestného konania s ohľadom na jeho štádium ani nie je možné predpokladať. Vzhľadom
na uvedené nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že rozhodcovské konanie bolo ovplyvnené trestným činom
rozhodcu alebo účastníkov rozhodcovského konania; dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre
rozpor s verejným poriadkom tak daný nie je.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nepreskúmava jeho vecnú správnosť. Ako uviedol súd prvej inštancie, rozhodcovský súd vo veci
nerozhodol iba a výlučne na základe zmluvy o pôžičke. V prípade, že by bolo rozhodnuté iba na základe
takejto zmluvy, bolo by možné uvažovať o porušení verejného poriadku. Ale rozhodcovský súd rozhodol

aj na základe iných dôkazov napríklad aj výpisov z účtov, ktoré doložil žalobca, či svedeckých výpovedí.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie meritórne na základe návrhov obidvoch účastníkov konania vrátane
návrhov žalobcu, čo je v súlade so zásadou rovnosti účastníkov. S poukazom na vyššie uvedenéskutočnosti odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, zastáva názor, že nie je daný dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie verejného poriadku.

20.Odvolacísúdsastotožnilskonštatovanímkonajúcehosúdu,žepoplatkovápovinnosťniejedôvodom
zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní, keď poplatková povinnosť
nemá vplyv na vec samu. Súd prvej inštancie taktiež dôvodne uviedol, že namietanie vyhotovenia
prehľadu vkladov a výberov z účtu ako súčasti rozhodcovského rozsudku v rozpore s dokazovaním, nie
je dôvodom zrušenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súd v tomto

konaní nemôže meritórne preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedené námietky
samostatne, ani v spojení s ostatnými námietkami žalobcu, neodôvodňujú zrušenie napadnutého
rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď žalobu zamietol, nakoľko
nezistil existenciu žiadneho žalobcom namietaného dôvodu pre zrušenie predmetného rozhodcovského
rozsudku.

21. Odvolací súd dáva do pozornosti, že rovnaký právny názor čo sa týka (ne)opodstatnenosti
dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku Krajský súd v Bratislave vyjadril v rozsudku č.k.
3CoSr/1/2020-748 zo dňa 27. októbra 2022, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.
24Csr/2/2016-649 zo dňa 20.11.2019, vydaný v obdobnej veci, keď rozhodoval o žalobe O. D., ktorou
sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Royal Development, Suľany

243, sp. zn. RD/49/2015, zo dňa 09.10.2015 (nasledujúceho po čiastočnom rozsudku, ktorého zrušenia
sa žalobca domáha v tomto konaní).

22. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

23. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom
právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je

tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala
rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL.
ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 2. 2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018)

24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

25. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.

21Cr/15/2015-746 zo dňa 30. marca 2022 v napadnutej časti I. a II. výroku v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vo výroku vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).