Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122411088
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122411088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s. r.
o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti žalovaným:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXX/XX, XXX XX B. F., o zaplatenie sumy 2.356,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6Csp/159/2022-163 zo dňa 10.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3.253,92 eura s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Žalobu

odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a ním ako postupníkom a na základe Žiadosti o postúpenie
a prevod zo dňa 03.03.2022 postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovaným tvrdiac, že žalovaní
boli v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní. Ďalej uviedol, že dňa 03.02.2016 uzatvoril postupca so žalovanými zmluvu č. 001152711030216,

ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“), na
základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalovaní napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých
ich postupca upozorňoval podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnili v stanovených termínoch
splátky, čím podľa zmluvy porušili svoju povinnosť. Z dôvodu porušenia povinností postupca v súlade

s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.06.2020, pričom
vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške
3.253,92 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.336,63 eur, z riadneho úroku vo výške 690,30 eur,
z úroku z omeškania vo výške 207,55 eur a z poplatkov vo výške 19,44 eur. Po postúpení pohľadávkydo dňa podania žaloby žalovaní nevykonali žiadne úhrady, a preto dlžná suma pozostáva zo sumy
ku dňu postúpenia pohľadávky spolu s úrokom z omeškania z istiny vo výške 2.336,63 eur počnúc
dňom 04.03.2022, t. j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky, ktorých úhradu žalobca

požaduje priznať v tomto spore.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe písomne nevyjadrili.

4. Súd vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku týkajúcich sa
preukázania základu a výšky uplatneného nároku, t. j. aby uviedol, koľko peňažných prostriedkov
žalovaní uhradili, na aké nároky boli započítané ich úhrady a ako veriteľ dospel k vyčísleniu
uplatňovaného nároku. Okrem toho vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutočnosti a
skutkových tvrdení týkajúcich sa skúmania bonity žalovaných pred uzavretím zmluvy, listinných dôkazov
preukazujúcich splnenie podmienok zosplatnenia úveru a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na

predloženie splátkového kalendára.

5. Žalobca na výzvu súdu reagoval písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.03.2023,
v ktorom uviedol, že žalovaní vyčerpali peňažné prostriedky vo výške 4.000 eur a uhradili sumu
3.610,12 eura, z ktorých na istinu bola započítaná suma 1.663,37 eura, na poplatky suma 245,54

eura, na riadny úrok suma 1.700,95 eura, na úrok z omeškania do zosplatnenia suma 0,26 eura
a po zosplatnení suma 203,86 eura. V článku I. ods. 5 písm. b) bola dohodnutá možnosť vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, a preto právny predchodca treťou upomienkou zo dňa 06.04.2020 vyzval
žalovaných na úhradu omeškaných splátok vo výške 218,44 eura a upozornil ich na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Táto upomienka bola žalovaným 1/ a 2/ doručená dňa 09.04.2020 (podľa

predloženej správy z pošty) a podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplynula žalovaným 15 dňová
lehota na plnenie dňa 24.04.2020. Podaním zo dňa 17.06.2020 vyhlásil právny predchodca mimoriadnu
splatnosť, ktoré bolo žalovaným doručované a zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Z
uvedeného je nepochybné, že splnil všetky podmienky pri postúpení pohľadávky, a preto je aktívne
vecne legitimovaným v tomto spore.

6. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že žalobca nepreukázal zákonné podmienky
postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepreukázal
relevantnú písomnú výzvu banky tak, ako ju má na mysli § 92 ods. 8 zákona o bankách. Za takúto
výzvu sa nepovažuje výzva jeho právneho predchodcu zo dňa 06.04.2020, ktorú žalovaní prevzali dňa

09.04.2020. Uvedená výzva označená ako tretia upomienka- pokus o zmier obsahom ani účelom nie je
výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ide len o upozornenie žalovaným na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, teda o úkon vyžadovaný v ustanovení § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka
na to, aby bolo možné úver predčasne zosplatniť. Uvedená výzva má náležitosti upozornenia v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nemá náležitosti písomnej výzvy banky podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách, čo je logické, keďže sa ňou sledovalo niečo úplne iné ako výzva v súvislosti s postúpením
pohľadávky, ku ktorému malo dôjsť až skoro 2 roky po tejto výzve (03.03.2022). O výzvu v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách nemôže ísť už len preto, že žalovaní v nej boli vyzvaní na úhradu sumy len vo
výške 218,44 eura, ako nedoplatku na splátkach v čase, keď ešte neskôr postupovaná pohľadávka ani
nebola splatná. Keďže postúpiť možno len pohľadávku banky, ktorá je splatná, tak aj výzva v zmysle §

92 ods. 8 zákona o bankách sa má týkať už splatnej pohľadávky. Za písomnú výzvu banky v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať ani oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
(v tomto prípade výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17.06.2020),
o to menej by za takú výzvu bolo možné považovať ešte len upozornenie na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žiadnu inú písomnú výzvu žalovaným s dokladom
o doručení, resp. doručovaní súdu nepredložil. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok postupiteľnosti bankovej pohľadávky, nepreukázal riadnu písomnú výzvu banky v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a jej riadne doručenie žalovaným, nemohlo dôjsť ani k platnému

postúpeniu pohľadávky, čím žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto súd žalobu
I. výrokom zamietol. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že aktívna vecná legitimácia patrí medzi
základnéprocesnépodmienky.Skutočnosťohľadneexistencieadoručovaniavýzvy,ktorámázákladnýa
podstatnývplyvnaposúdenieprocesnejpodmienky,atoaktívnejvecnejlegitimácie,nemáničspoločnésust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ohľadne skutkových tvrdení strany, ktoré má protistrana
výslovne poprieť, resp. súd považovať za sporné, či nesporné. Tu je potrebné poukázať, že samotný
žalobca nezohľadnil jednu zo základných zásad civilného sporového konania, a to materiálne korektívy

prejednacej zásady.

8. O trovách konania žalovaných 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. V danom prípade mali žalovaní plný úspech,
keďže žaloba bola zamietnutá, a preto im podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok

na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaní však náhradu žiadnych trov konania neuplatnili, tieto
im ani zo spisu nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku nevyhradil
rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko by v ňom nebolo o čom rozhodovať, ale o
nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ voči
žalobcovi II. výrokom nepriznal.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to z dôvodov uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), teda, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Tvrdil, že došlo k splneniu zákonných podmienok pri postúpení pohľadávky
podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu vyššie uvedené ustanovenie ukladá. Vo vzťahu k aktívnej
vecnej legitimácii uviedol, že žalovaný bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
azároveňbolopreukázané,žežalovaníbolipostupcomvyzvanínaúhraduomeškanýchdlžnýchsplátok,

aj okrem iných i výzvami s dokladmi o odoslaní z dňa 06.04.2020 s označením ako ,, Tretia upomienky-
pokus o zmier“ a výzvou zo dňa 17.06.2020, ktorou postupca vyhlásil úver za predčasne splatný. Mal
za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nijakým iným spôsobom neurčuje, že na platné
postúpenie pohľadávky je potrebná ,,osobitná“ výzva a ak sú splnené kumulatívne všetky podmienky,
tak došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Uviedol,

že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje judikatúru najvyšších súdnych autorít, pokiaľ ide o obsahové
náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj, či výzvou podľa § 92 ods. 8 možno
rozumieť podanie, ktorým veriteľ vyhlásil splatnosť pohľadávky. Svoje tvrdenie podložil s odkazom na
citované rozhodnutia Krajských súdov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že
vyhovie žalobe, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

11. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd
vydal rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia poukazuje a len pre zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia, vzhľadom na odvolacie
námietky žalobcu, naviac k veci udáva:

12. Z predmetu tohto konania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová
banka, a.s.) a žalovanými bola dňa 03.02.2016 uzatvorená úverová zmluva na základe ktorej pôvodný
veriteľ poskytol žalovaným finančné prostriedky. Dňa 13.11.2020 bola podpísaná zmluva o postúpení
pohľadávok medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalobca v tomto

konaní). Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania je regulovaný špeciálnou právnou úpravou
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoB)“.

13. Na to, aby takáto banková pohľadávka mohla byť platne postúpená na žalobcu, je potrebné, aby
boli splnené predpoklady vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách, kde sa špeciálne ustanovujú

podmienky aj s poukazom na zabezpečenie bankového tajomstva pri postupovaní takejto pohľadávky
na iné (nebankové) subjekty. Na posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bolo potrebné
vyhodnotiť, či k postúpeniu pohľadávky došlo platne a či boli dodržané všetky zákonom predpokladané
náležitosti, ktoré v konečnom dôsledku mali ten následok, že žalobca, spoločnosť EOS KSI Slovensko,s.r.o. nadobudla na základe hmotnoprávnych úkonov túto bankovú pohľadávku a stala sa jej vlastníkom
a môže si uplatňovať všetky práva vyplývajúce z pôvodného záväzkového vzťahu, ktorý mal bankový
charakter. Uvedené okolnosti sa v súdnom spore prejavujú v aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.

Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie spôsobuje, že žalobcovi nevznikli práva, ktoré si uplatňuje. Na to,
aby bolo možné rozhodnúť a priznať žalobcovi uplatňované právo z bankovej pohľadávky, musí mať také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi priamo vyplýva nárok na uplatňovanie získaného práva.

14. Súd musí v každom štádiu konania v prvom rade skúmať, či strana sporu je alebo nie je aktívne

vecne legitimovaná, teda či má právo vyplývajúce z takto postúpenej pohľadávky, či je pasívne
vecne legitimovaná a vznikajú jej povinnosti z práv vyplývajúcich z bankovej pohľadávky. Spôsobilým
predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, na ktorý poukázal aj prvoinštančný súd,
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie

pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nedodržanie
zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s
dikciou zákona, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

15. Žalobca považoval za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, tretiu upomienku – pokus o zmier

zo dňa 06.04.2020. Takéto tvrdenie žalobcu neobstojí, pretože tretia upomienka bola realizovaná na
úplne inom právnom základe a to na podklade § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie
na podklade § 92 ods. 8 ZoB, pretože jedná sa o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého
úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB.
Žalobca ďalej svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od výzvy na predčasné splatenie zostatku

úveru s príslušenstvom zo dňa 17.06.2020. Odvolací súd však uvádza, že túto nemožno považovať za
výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko táto neobsahuje upozornenie na omeškanie
tej ktorej splátky a neobsahuje poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky. Ide o jednostranný právny
úkon, ktorým je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Prvoinštančný súd okolnosti prípadu riadnym
spôsobom vyhodnotil a správne vec aj právne posúdil, a preto odvolací súd považuje odvolacie námietky

žalobcu za nedôvodné.

16. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov platného postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je možné považovať postúpenie
pohľadávky za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na vyššie uvedené

skutočnosti má odvolací súd za to, že táto podmienka pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v
zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách splnená nebola. štylizácie vety „...ak je napriek písomnej
výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní...“ možno vyvodiť, že
omeškaniu dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní musí predchádzať písomná výzva banky. Iný výklad
tohto ustanovenia preto ani neprichádza do úvahy.

17. V kontexte uvedeného je potrebné si uvedomiť, že podľa zásad platného civilného procesného
kódexu je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného
bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. V danom prípade je však zrejmé, že žalobca si dôkaznú povinnosť
nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v
zmysleustanovenia§132CSPježalobcapovinnýoznačiťdôkazy,ktorépodľajehonázorumôžuprispieť

k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení §
185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

18. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že právny predchodca žalobcu
nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle Zákona o bankách,
v dôsledku čoho je potrebné postúpenie predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľkopohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní,
v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný.

19. Zároveň, pokiaľ sa žalobca odvolával na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných
veciach, treba uviesť, že nimi nie je odvolací súd viazaný, keďže tieto nepredstavujú ustálenú
súdnu judikatúru, resp. rozhodovaciu prax, za ktorú možno považovať predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

20. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, v ktorom v bode 27. uviedol cit.: ,,Z uvedeného je tak zrejmý reťazec
úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je
písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením č o len časti svojho peňažného záväzku
voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne

vyplýva,žežalovanísúpreprípadporušeniavomeškanísosplatenímsplátkyúveru,ktorétrváviacako3
mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru

aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

22.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý
odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ale žiadne trovy odvolacieho konania im zo spisu nevyplývajú,
preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
čo je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).